žaba                f. žaba (fraz.): Žabám po hubi. (plytko nízko v poraste) Oči ma jak ked na žabu stupne. (je ľaknutý) Tam je vodi žabám po kúbi. (plytká voda)  Co kukáš jak žaba z prachu. (dobre nevidí)

žabál, žabár   m. nadávka malému chlapcovi

žabí midéuko              druh močiarneho kvetu

žabí vuas        1. druh tenkého vodného červa  2. druh rastliny

žabidrák, žabikláč      m. starý zlý nožík

žabira             f. 1 zool. korýtko (Anodonta matubis) 2. ozdoba na čepici

žaboškrečina, žaboškrek      m. bot žaburinka (lemna minor): Dva kíble žaoškreku sem donésla z bariny proti kačenárni.

žádosciví        žiadostivý

žádúcí             žiaduci

žáha                záha

žajdl                žajdlík, nádoba, odmerka napr. na meranie mlieka

žajdlík             m. ster. 1. stará dutá miera (asi 3 dcl) nádoba na meranie smotany (1/4 l)

žák, žáčka, žáček, žáci          žiak, žiačka, žiačik, žiaci

žapka              f. železná skobka na dverách maštale

žaptat (sa)     stavať sa dotieravo proti: Co sa žapceš.

žárit                1. žiariť od radosti  2. vyžarovať svetlo 

žárlit, žárlivec            žiarliť, žiarlivec: Lepší žárlivec, neš nedbauec.

žárovka          žiarovka „hruška“

žat                   kosákom kosiť: Žali kosákama.

žaúd                f. farba v kartách

žaudek, žaúdek          žalúdok (fraz.): Obracá sa mi z tebja žaúdek.

žauoba            žaloba: (zastar.): Nejde k materi ze žaobú. Ví že si ho sama vivoliua.

žauoscit          žalostiť

žauovat          žalovať, rozprávať: Budem na tebja žauovat.

žávat               kosákom kosiť: Volakedi bebuo kosí, ludé kosákama žávali.

žaža, žažinka  (det.) svetlo, oheň

žbán                m. džbán

žbrinda           f. zlá káva, polievka: Je to taká žbrinda nedá sa to jest.

žbrindáček aj žgrindáček      m. podbradník pre deti

žbrindat (sa) čľapkať sa: Nežbrindaj sa v tej vodze.

žbŕňat, žbrndat, nažbŕňat  (sa)       dok. pri praní, alebo pri umývaní sa vodou prskať, rozlievať von, špliechať vodu (expr.): Žbŕňa sa ve vodze. Nažbŕnaua tam vody.

ždarák            kto vyhľadáva spory: ždárá

ždárat, naždárat        1. vyhľadávať spor rečou, podpichovať: Furd doňho ždárau.  2. vyberať: Ideme grumbíru naždárat.  3. šťárať sa: Neždáraj sa prstem v nosi.

ždbinec           kúsok, omrvinka niečoho

ždoch              tučné, dobre živené dieťa

žďorb              nepotrebná, zbytočná, stará vec, ktorá viacmenej len prekáža

ždúrat (sa)     sácať (sa): Ždúra ho ven. Co sa ždúraš?

ždúrnut           sotiť

ždžduch          m. pri gulečníku zásah tágom

ždžuchat         posúvať guľôčky pri detskej hre

ždžuchnút       štuchnúť, pichnúť: Tak ho ždžuchel pod rebro.

že                    vraj: Oňi že tem nebili.

žebrač             (zastar.) 1. žobrač, chudobní ľudia   2. potulní žobráci  3. bezdomovci

žebráčka, žebrakiňa  f. 1. žobráčka  2. predsieň v kostole kde stávajú žobráci: Stávau f  kostele pod žebráčku.

žebrák            m. 1. žobrák  2. mrzák: Sem žebrák na ruku.

žebrat             žobrať, niečo si pýtať

žebrík             rebrík

žebriňák         rebrinový sedliacky voz

žebro              rebro

železa             pl. f. železná pasca na potkany, ondatry: Nastrážil železa na ondatru.

železňák         m. železný hrniec, kastról, liatinová nádoba

ženáč, mužák             ženatý muž

žer mlčki!       jedz potichu!

žerú ho mrle  je neposedný, nepokojný

žgance, žganec          m. 1. star. uvarená kukuričná (alebo prosová) kaša potrhaná na kúsky, posypaná makom alebo tvarohom: Oškvarki nesceš, volakedi ťi aj žgance  bili dobré.  2. tučný človek: si tustí jag žganec.

žglgi               hrubšie kúsky v krupici

žgouek, žgolek           kukuričný šúľok (bez zŕn)

žgouki, žgolki             pl. m. gulôčky z prosnej kaše

žgrglat            pažravo hltať (expr.)

žgrif                m. hodnota, forma: Má to žgrif.

žgrindat          slintať (o dieťati)

žgrinti, žgrojdi, žgrindi          sliny    

žgŕňat             hromadiť majetok: Ceuí život zgŕňaua, nic si nepopíua.

žgroch             m. niečo tučné, v spojení „ je tustí jak žgroch“ (o dobre živenom decku)

žgrochtat aj žgrúlit    vydávať zvuk (prasce): Prasce žgrúlá, sviňa žgrochá.

žgruán, žgrlán, žgrgláň         lakomec

žgumlat           hundrať

žid                   m. dierka v ľade, biele miesto v ľade

židofka            nejaká rastlina

žíduo               n. 1. žihadlo: Fčela mu pusciua žíduo. 2. nížina, miesto na roli, kde je trochu vlhko: Nenarostuo ňigde, aňi v žídle.

žigla                f. dlhá úzka truhla na múku  2. stolička

žihaduo          žihadlo včely, osy, ale aj živé dieťa

žihlafka           f. bot. žihľava (Urtica rens) p. kopriva

žingla              obuvnícka ihla

žingle              iskry: A biu, len tak žingle létali.

žingrit             slabo horieť, slabo svietiť, blikať  (žiarovka)

žingua             f. dlhá ihla, pomôcka na navliekanie

žír                   m. 1. potrava: Fták nese muadím žír. 2. (fraz.): De je pír tam je žír. (kde rastie pýr, tam je lepšia zem a rastie aj iné)

žírka               f. hnačka, p. laksírka, sračka (choroba)

žitnica             f. bot. zmlz (Calamagrotis epigeios): syn. kačinec

žitnisko           n. steblá kukurice, kukuričie, kôrovie (fraz): Máš nohy jak žitnisko. (dlhé a chudé)

žito turecké    bot. kukurica (Zea mays)

žito, žito melací         (bot.) pšenica (Triticium dicoccum)

žiua                 1. f. gumené lano na bitie  2. žila  3. bič z vysušeného hovädzieho penisu syn. bíkovica

žívaj                (fraz.): Jako živaj nigdá! (zarieknutie)

živé stríbro     1. ortuť 2. neposedné dieťa

živé tŕní          bot. kustovnica (Lycium hallmifolium)

živí vuas         m. tenká vodná hlísta

živí                  živý (fraz.): Kričau na živú retu. (veľmi). Ja tam neidu aňi za živí svjet. Živím bohem mja tam nedostanú. (tažko).  Sem živej starosci, co budu fčil enem robit.  Ani živého ducha tam nebiuo.  Začau kričat na živého boha.

živica              f. šťava borovice

živobicí           n. 1. požívatiny: Dostau za to živobicí. Živobicá máme dost.  2. zamestnanie: Hľedali si živobicí.

žížeň               f. smäd (čech.): Takú žížeň mám.

žlab                 m. uhol, roh: Do žlabu dúm. (zalomený do dvora)

žmendlat, žmendlaví             maznavo, slintavo hovoriť,hovoriaci mazľavo

žmíchat, žmíkat         1. žmýkať bielizeň  2. žmýkať z niekoho peniaze (fraz.)  3. Biu tak mokrí, že ho moheu žmíchat.  4. Úplňe ho vižmíkau zdečeho.

žmochet          m. kus zmotanej slamy, vecheť: Žmochet suami si strčá do bota.

žmolina           f. nižšie položená, močaristá časť role, lúky

žmolit             krčiť

žmolki             zostatok z kvaseného cesta používaný do polievky

žňa                  pl. n žatva: Ve žňách sa ludé moc narobili. Po Petre Pavle nastali žňa.

žnec                kosec   

žoch                m. malé široké vrece (fraz.): Široký jag žoch.

žongol             m. ozdobný strapec na detskej čapici alebo šatách

žongolek         m. malý žongol

žráduo            1. žranica, pej. jedlo 2. potrava pre zvieratá

žrat (sa)         neznášať sa: Oni sa žrali.

žrat ňekoho    obdivovať niekoho (fraz.)

žrat                 prijímať potravu, jesť (fraz.): On spje(ž) žere, jag dere. (ako bije)

žuč                  žlč

žučník             žlčník (anatom.)

žúd                  (arch.) 1. žaluď (plod duba) (bot.)  2. farba v kartách

žudro              vchod do domu

žufán , žufánek, žufaňa         1. m. kuchynská naberačka: Kúpiua sem na jarmoku nové žufaňe.  2. veľká murárska naberačka na maltu

žuchrat           1. zamotávať sa (v bubne mláťačky): Žuchle sa to v bubňi.  2. omálať v ústach

žukaví             žltý, žltkastý

žukno              (arch.) priehlbeň v zamrznutom vodnom toku

žuknút             stávať sa žltým, žltnúť

žúlanec           1. šúľanec  2. detský či psí výkal

žúlat (sa)        1. šúľať: Špina sa ti porád žúlá.  2. pretierať (oči)  3. žmoliť niečo

žulnút              dať za ucho (expr.)

žuna                f. (zool.) žlna (Picius viridis)

žundrat           drankať, prosiť, otravovať kvôli niečomu (dieťa rodiča)

žúrit (sa)        hádať sa, vadiť sa: Ti dvá sa žúrili a já sem odešeu preč.

žut                   vadiť sa: A za chvíľu sa bijú a žujú jak psi.

žutí mléč         p. cajdalenka

žutí petrklíč    prvosienka jarná (bot.)

žutí tulipán     m. bot. leknica (Nuphar luteum)

žutí                  žltý (fraz.): Je žutá jag žútko. Ten má žutú notu. (spieva falošne)

žútko               n. žĺtok vajca (fraz.): Ešče nemá žútko ftáhnuté.

žutý                 žltý

žúžaua, žížala            tenký červík (dážďovka): Si jak žúžaua.

žužeu              f. chrobáky hmyz: De jaká žúžeu ide na čovjeka.

žváchaní         žuvanec (expr.)

žváchat, žvachlat, žut, žužlat           žuť, žviakať, cumľať: Porád neco žváchá.

žvachl, žvanec           jedlo (expr.)

žvachlat, žvandrat     tárať, o dieťati, keď sa učí rozprávať: Tá mauá jag žvandre.

žvachle, žvachanec    žuvance (expr.) m. požuvané vypľuté jedlo

žvat                 mnoho rozprávať, tárať (fraz): Žve jag na vŕchovú.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan