Pouční slovník jazika záhoráckého a skalická mjestská reč “Ž”
žaba f. žaba (fraz.): Žabám po hubi. (plytko nízko v poraste) Oči ma jak ked na žabu stupne. (je ľaknutý) Tam je vodi žabám po kúbi. (plytká voda) Co kukáš jak žaba z prachu. (dobre nevidí)
žabál, žabár m. nadávka malému chlapcovi
žabí midéuko druh močiarneho kvetu
žabí vuas 1. druh tenkého vodného červa 2. druh rastliny
žabidrák, žabikláč m. starý zlý nožík
žabira f. 1 zool. korýtko (Anodonta matubis) 2. ozdoba na čepici
žaboškrečina, žaboškrek m. bot žaburinka (lemna minor): Dva kíble žaoškreku sem donésla z bariny proti kačenárni.
žádosciví žiadostivý
žádúcí žiaduci
žáha záha
žajdl žajdlík, nádoba, odmerka napr. na meranie mlieka
žajdlík m. ster. 1. stará dutá miera (asi 3 dcl) nádoba na meranie smotany (1/4 l)
žák, žáčka, žáček, žáci žiak, žiačka, žiačik, žiaci
žapka f. železná skobka na dverách maštale
žaptat (sa) stavať sa dotieravo proti: Co sa žapceš.
žárit 1. žiariť od radosti 2. vyžarovať svetlo
žárlit, žárlivec žiarliť, žiarlivec: Lepší žárlivec, neš nedbauec.
žárovka žiarovka „hruška“
žat kosákom kosiť: Žali kosákama.
žaúd f. farba v kartách
žaudek, žaúdek žalúdok (fraz.): Obracá sa mi z tebja žaúdek.
žauoba žaloba: (zastar.): Nejde k materi ze žaobú. Ví že si ho sama vivoliua.
žauoscit žalostiť
žauovat žalovať, rozprávať: Budem na tebja žauovat.
žávat kosákom kosiť: Volakedi bebuo kosí, ludé kosákama žávali.
žaža, žažinka (det.) svetlo, oheň
žbán m. džbán
žbrinda f. zlá káva, polievka: Je to taká žbrinda nedá sa to jest.
žbrindáček aj žgrindáček m. podbradník pre deti
žbrindat (sa) čľapkať sa: Nežbrindaj sa v tej vodze.
žbŕňat, žbrndat, nažbŕňat (sa) dok. pri praní, alebo pri umývaní sa vodou prskať, rozlievať von, špliechať vodu (expr.): Žbŕňa sa ve vodze. Nažbŕnaua tam vody.
ždarák kto vyhľadáva spory: ždárá
ždárat, naždárat 1. vyhľadávať spor rečou, podpichovať: Furd doňho ždárau. 2. vyberať: Ideme grumbíru naždárat. 3. šťárať sa: Neždáraj sa prstem v nosi.
ždbinec kúsok, omrvinka niečoho
ždoch tučné, dobre živené dieťa
žďorb nepotrebná, zbytočná, stará vec, ktorá viacmenej len prekáža
ždúrat (sa) sácať (sa): Ždúra ho ven. Co sa ždúraš?
ždúrnut sotiť
ždžduch m. pri gulečníku zásah tágom
ždžuchat posúvať guľôčky pri detskej hre
ždžuchnút štuchnúť, pichnúť: Tak ho ždžuchel pod rebro.
že vraj: Oňi že tem nebili.
žebrač (zastar.) 1. žobrač, chudobní ľudia 2. potulní žobráci 3. bezdomovci
žebráčka, žebrakiňa f. 1. žobráčka 2. predsieň v kostole kde stávajú žobráci: Stávau f kostele pod žebráčku.
žebrák m. 1. žobrák 2. mrzák: Sem žebrák na ruku.
žebrat žobrať, niečo si pýtať
žebrík rebrík
žebriňák rebrinový sedliacky voz
žebro rebro
železa pl. f. železná pasca na potkany, ondatry: Nastrážil železa na ondatru.
železňák m. železný hrniec, kastról, liatinová nádoba
ženáč, mužák ženatý muž
žer mlčki! jedz potichu!
žerú ho mrle je neposedný, nepokojný
žgance, žganec m. 1. star. uvarená kukuričná (alebo prosová) kaša potrhaná na kúsky, posypaná makom alebo tvarohom: Oškvarki nesceš, volakedi ťi aj žgance bili dobré. 2. tučný človek: si tustí jag žganec.
žglgi hrubšie kúsky v krupici
žgouek, žgolek kukuričný šúľok (bez zŕn)
žgouki, žgolki pl. m. gulôčky z prosnej kaše
žgrglat pažravo hltať (expr.)
žgrif m. hodnota, forma: Má to žgrif.
žgrindat slintať (o dieťati)
žgrinti, žgrojdi, žgrindi sliny
žgŕňat hromadiť majetok: Ceuí život zgŕňaua, nic si nepopíua.
žgroch m. niečo tučné, v spojení „ je tustí jak žgroch“ (o dobre živenom decku)
žgrochtat aj žgrúlit vydávať zvuk (prasce): Prasce žgrúlá, sviňa žgrochá.
žgruán, žgrlán, žgrgláň lakomec
žgumlat hundrať
žid m. dierka v ľade, biele miesto v ľade
židofka nejaká rastlina
žíduo n. 1. žihadlo: Fčela mu pusciua žíduo. 2. nížina, miesto na roli, kde je trochu vlhko: Nenarostuo ňigde, aňi v žídle.
žigla f. dlhá úzka truhla na múku 2. stolička
žihaduo žihadlo včely, osy, ale aj živé dieťa
žihlafka f. bot. žihľava (Urtica rens) p. kopriva
žingla obuvnícka ihla
žingle iskry: A biu, len tak žingle létali.
žingrit slabo horieť, slabo svietiť, blikať (žiarovka)
žingua f. dlhá ihla, pomôcka na navliekanie
žír m. 1. potrava: Fták nese muadím žír. 2. (fraz.): De je pír tam je žír. (kde rastie pýr, tam je lepšia zem a rastie aj iné)
žírka f. hnačka, p. laksírka, sračka (choroba)
žitnica f. bot. zmlz (Calamagrotis epigeios): syn. kačinec
žitnisko n. steblá kukurice, kukuričie, kôrovie (fraz): Máš nohy jak žitnisko. (dlhé a chudé)
žito turecké bot. kukurica (Zea mays)
žito, žito melací (bot.) pšenica (Triticium dicoccum)
žiua 1. f. gumené lano na bitie 2. žila 3. bič z vysušeného hovädzieho penisu syn. bíkovica
žívaj (fraz.): Jako živaj nigdá! (zarieknutie)
živé stríbro 1. ortuť 2. neposedné dieťa
živé tŕní bot. kustovnica (Lycium hallmifolium)
živí vuas m. tenká vodná hlísta
živí živý (fraz.): Kričau na živú retu. (veľmi). Ja tam neidu aňi za živí svjet. Živím bohem mja tam nedostanú. (tažko). Sem živej starosci, co budu fčil enem robit. Ani živého ducha tam nebiuo. Začau kričat na živého boha.
živica f. šťava borovice
živobicí n. 1. požívatiny: Dostau za to živobicí. Živobicá máme dost. 2. zamestnanie: Hľedali si živobicí.
žížeň f. smäd (čech.): Takú žížeň mám.
žlab m. uhol, roh: Do žlabu dúm. (zalomený do dvora)
žmendlat, žmendlaví maznavo, slintavo hovoriť,hovoriaci mazľavo
žmíchat, žmíkat 1. žmýkať bielizeň 2. žmýkať z niekoho peniaze (fraz.) 3. Biu tak mokrí, že ho moheu žmíchat. 4. Úplňe ho vižmíkau zdečeho.
žmochet m. kus zmotanej slamy, vecheť: Žmochet suami si strčá do bota.
žmolina f. nižšie položená, močaristá časť role, lúky
žmolit krčiť
žmolki zostatok z kvaseného cesta používaný do polievky
žňa pl. n žatva: Ve žňách sa ludé moc narobili. Po Petre Pavle nastali žňa.
žnec kosec
žoch m. malé široké vrece (fraz.): Široký jag žoch.
žongol m. ozdobný strapec na detskej čapici alebo šatách
žongolek m. malý žongol
žráduo 1. žranica, pej. jedlo 2. potrava pre zvieratá
žrat (sa) neznášať sa: Oni sa žrali.
žrat ňekoho obdivovať niekoho (fraz.)
žrat prijímať potravu, jesť (fraz.): On spje(ž) žere, jag dere. (ako bije)
žuč žlč
žučník žlčník (anatom.)
žúd (arch.) 1. žaluď (plod duba) (bot.) 2. farba v kartách
žudro vchod do domu
žufán , žufánek, žufaňa 1. m. kuchynská naberačka: Kúpiua sem na jarmoku nové žufaňe. 2. veľká murárska naberačka na maltu
žuchrat 1. zamotávať sa (v bubne mláťačky): Žuchle sa to v bubňi. 2. omálať v ústach
žukaví žltý, žltkastý
žukno (arch.) priehlbeň v zamrznutom vodnom toku
žuknút stávať sa žltým, žltnúť
žúlanec 1. šúľanec 2. detský či psí výkal
žúlat (sa) 1. šúľať: Špina sa ti porád žúlá. 2. pretierať (oči) 3. žmoliť niečo
žulnút dať za ucho (expr.)
žuna f. (zool.) žlna (Picius viridis)
žundrat drankať, prosiť, otravovať kvôli niečomu (dieťa rodiča)
žúrit (sa) hádať sa, vadiť sa: Ti dvá sa žúrili a já sem odešeu preč.
žut vadiť sa: A za chvíľu sa bijú a žujú jak psi.
žutí mléč p. cajdalenka
žutí petrklíč prvosienka jarná (bot.)
žutí tulipán m. bot. leknica (Nuphar luteum)
žutí žltý (fraz.): Je žutá jag žútko. Ten má žutú notu. (spieva falošne)
žútko n. žĺtok vajca (fraz.): Ešče nemá žútko ftáhnuté.
žutý žltý
žúžaua, žížala tenký červík (dážďovka): Si jak žúžaua.
žužeu f. chrobáky hmyz: De jaká žúžeu ide na čovjeka.
žváchaní žuvanec (expr.)
žváchat, žvachlat, žut, žužlat žuť, žviakať, cumľať: Porád neco žváchá.
žvachl, žvanec jedlo (expr.)
žvachlat, žvandrat tárať, o dieťati, keď sa učí rozprávať: Tá mauá jag žvandre.
žvachle, žvachanec žuvance (expr.) m. požuvané vypľuté jedlo
žvat mnoho rozprávať, tárať (fraz): Žve jag na vŕchovú.
.
Zdroje a použitá literatúra
Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického
Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí
Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou
Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského
Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej
Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj
Dušan Krivský: Himaláje sú pro mja nízké!
Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči
Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan