tá                    tak v spojení: Kebi na tú došuo. (keby tak prišlo).

tabula             f. 1. sklo v okne  2. zatváracia posteľ, ktorá sa dá zmeniť na stôl

tabuloví          kockovaný: Halinki bili tabulové.

tacíček, tacinek, taci!            m. otec, ocko, tatíčko

táčki, taligi, kolečka              pl. f. fúrik obitý doskami na vozenie zeme a materiálu pri stavbách

tadi                 1. tu: Oňi moseli tadí ít.  2. tade, tadeto, tadiaľ: Mosíš ít aj tadi, ked sa inadi nedá.

tafárit, rozmrhat        stratiť, strácať, odstraňovať (expr.): Náš otec nám premrhali ceuí majetek. Pro ženu neňi problém rostafárit aj ceuú vípuatu.

tafárňica         ľahkovážna žena ((expr.): Múj sin si zebrau ženu takú tafánicu. Jag živ nebudú mjet nic.         

tah                  m. kus, priebeh: Robiu pjet hodzín v jedném tahu. (bez prestávky) Už je v tahu. (zmizol).

tahački, tahaňice,      problémy, opletačky: Samé tahački máme s tím sinem.

tahat, táhat, táhnút, táhne               1. ťahať (expr.): Ti koňe dobre tahajú. Kráva čaško táhne. Do je pri kopaňí fpredu, táhne. (tiahne ostatných, aby ho nasledovali)  2. kydať: Tahá krávam hnúj. (von spod kráv) 3. tiahnuť (prievan): Zavri okno, táhne cuk! ale aj vozík: Kam táhneš tu káru?  4. odísť: Táhňi  nech ťa uš neviduím! (odíď)

tahún              poboček (remeň)

táhuo              n. ojce na plužných kolieskach

táj                   tade (zastar.): Nejdzi táj, zapadneš!

tajat                topiť sa (o snehu)        

tajto                1. tade, tadeto, týmto smerom: Možeš ít aj tajto.  2. tade na toto miesto: Nebio tajto domú. Tajto si sedňi!

tajtrlík            poskok

tak                  (fraz. ):Tak dva roki. (pred dvoma rokmi). Jag bude tak. (nech je hocako).

taká cafra       1. neporiadna žena  2. mokré dieťa      

také                tiež: Já sem to také čuu.

takí                 taký, ukazuje na vlastnosť al. jej (veľkú) mieru  1. Takí mám sopel, že mi s každej dzírki teče.(som veľmi prechladnutý)  2. Takí ňigdo, (ňigdoš). (nula, holota fšivák, chudák, bedár) 3. takí ťoťoťo. (hlupák, blázon) 4. Takí, (taká) fsebje. (chlap, žena silnejšej postavy)

takoví, takové             tak veľký, taký: To je takoví fták, že ho mosí pohledat. Kebi tam aj on biu, už bi to nebiou. (nápadné) Co s takovíma meliši možeš. (robiť).

takto rok        vlani

tál, tále           1. čast: Dau tam dva tále vína a trecí vodi. Ten biu o tecí tál vječí!  2. diel (fraz.): Pro múj tál dzi, alebo nedzi. (nezáleží mi na tom ) Vječím tálem to biuo tak. (väčšinou)  3. dedický podiel: Ignác má tatúf tál.  4. výmera častí (na obrábanie v JRD)

talamajzňa aj talamazňa  f. pej. veľká tvár: Ten mjeu talamjzňu jak lavór.

tálenskí           z Mariatálu  (zastar.) (dnes obec Marianka): Abi ste biui účastní Panenki Márie tálenskej a šeckích božích svatích. (to sa hovorilo po návrate z púte)

talérek            tanierik

talički            fúrik

taliján             1. popleta, nadávka nechápavému (expr.): Tak si taliján.  2. druh hrozna (bot.)

talogovat        nedokonale ovládať nejakú reč

tam                 v spojení: Tam je teho. No co sa stauo. (čo na tom) Tam ten. (preč, zmizol)

tanágat (sa)   ťahať sa, vliecť zdĺhavo a ťažko,niečím sa trápiť (expr.): Nevidzíš, že je to čašké, že sa s ním mosím tanágat.

tance               krátka zábava večer počas svadby mladomanželov (tradícia)

tancúvat, tancovat, tanovat             tančiť: Ked naroste, že s ňím bude tancúvat.

tanten, tantá  o náhlom odchode: Zebrau sa tanten. A Helena tanto.

tantítka          f. pojašená žena: Ó takú tantítku ze sebja spraviua.

tapšat, zatapšat, ťapkat, ťapuškat          dok. tlieskať rukami: Tak mu tapšali temu rečňíkovi.

tarač               tulák, túlavý tvor

taras               blato (expr.): F tem tarasi.

tarélek, talérek, tarél            m. tanier, tanierik (zastar.)

tarnač             pej. potvora: Ten tarnač je tu na cesce.

taršula            f. kapsa: Tú kabelu menovali taršula.

tartas              nadávka: Ti tartasu, ešče si tadi nazízat?

tasit                vliecť, tiahnuť: Tasiu to ze sebú.

taška               f. 1. tvarohový, makový alebo krupicový závin, jabĺčkový sa volá štrudla  2. aktovka, nákupná kabela 3. kapsa na odeve  4. strešná krytina

tata, tato, ale aj foter            (zastar.)  1. otec  2. starí tata,  starý otec, dedo, syn. stareček

tavaz               m. nadávka tučnému človekovi: Si jak tavaz!

tázat (sa)       dopytovať sa: To sa mosíš tázat po tem.

té                    čaj (nem.) (arch.): Uš(s) uvariua to té? Pochuciua by sem si.

tecička, tecina, tecinka, tetinka, tecula      1. f. teta, tetka, matkina alebo otcova sestra, žena otcovho alebo matkinho brata (krajšie oslovenie)  2. na dedine nazývaná každá staršia žena

técit                1. tiecť: Ten hrnec teče. (voda z neho tečie, je deravý)  2. sypať sa: Zrno teče.

teda co           pravdaže, áno, syn. no, áno (fraz.): No pravdaže!

tedi, ftedy, tenkrát,               vtedy, v tom čase: Já sem tedi vjedzeu, jak to dopadne.

tegesit            vliecť ťažký batoh

tegez, teges   m. 1. pej. ručník, šatka, do ktorej sa niečo zamotá (napr. jedlo) 2. vaček, vrecko, kapsa  (vrecko na sukni) (arch.) (zastar.) syn. míšek: Moja žena šecki tageze poprevracá, ked mám vípuatu.  3. batoh prevesený cez plece

téglik              malá nádobka

teho času        v tom čase: Za tú kozu sem dostau šedesát korun. Ta teho času to biuo moc.

tela                 n. 1. teľa (fraz.): Chodzí za ňím jak tela za krávú. Hledzí jak tela na nové vráta. Húpí jak tela.  2. nadávka hlúpemu: Ti tela húpé, sprosté!

telep               naftové doly

telica               jalovica

telisko            veľké tela (expr.): Také telisko, roča.

teloň               nadávka: Ti teloňu sprostí.

ten, tá, to       Ten rok. (minulý rok) To je uš ten najostatňejší čovjek, ket kradne. (chudák) Do to biu ten. (nech to bol ktokoľvek).

tenčica            f. tesárska tešla

tenkí               1. vysoký (o hlase): Tá má tenkí huas.  2. jemný (o sluchu): Má tenké uši. (dobre  počuje).

tento               (fraz.): Tento rok biuo jabúček  jag hnoja.

tepich aj depich  m. pokrovec, koberec (nem.) (zastar.): Nic nám nepotrvali ti tepichi, už sú dzeravé.

teprv, teprf               ešte len (zastar.): Teprv sa zhrívá piglajz.

teredzinka      f. bot. malá pruhovaná okrasná odroda tekvice (Cucurbita pepo pomiformus)

teren               (fraz.): Teren gajdoš. (zdôraznenie). p. gajdoš

terentete, basoma terentete, ebata lelki terentete, teremtete, terentíšek         žartovné zahrešenie

terigat, tralágat  s nechuťou cestovať

terkelica         pálenka

teskňit            smútiť, túžiť (zastar.): Jak odešeu, fur(t) teskňiu za domem. Oňi tak teskňili po ňí.

teskno            clivo: Biuo mu teskno za domem.

tešla               f. široká tesárska sekera

tetka               pri uvádzaní alebo oslovovaní žien, ktorým sa vyká porov. stríc: Tetka Marina Ďermečka.

tetref              1. tetrov (zool.)  2. hlupák  3. zaľúbený

tchel               kel (bot.): Kebi enem teho tchellu biuo!

ti čepáku         hanlivá nadávka (somár)

tíček               m. kôl z plota

tídeň               m. týždeň: Na dnes dva tídňe bude jarmak. (odo dneška za dva týždne). Dnes tídeň biua muzika. (dnes je tomu týždeň) pred dvoma tídňama, pred hodma, tento tídeň, na zajtra tídeň

tidlički            pl. f. chudé nohy a ruky: Nohi má jak tidlički.

tidlikat            hrať na husliach (expr.)

tíha                 tiaž, ťažoba (zastar.): Mjeu sem ceuý čas tíhu na plecách.

tihla                tehla

tikat                1. hovoriť „ty“ 2. o zvuku hodín: Hodzini tikajú.

tilc sekere      tupý koniec sekery: Oval ho tílcem, nech je po ňem! tupým koncom sekere, napr.: Zabijau klin tilcem sekere.

tilec                 m. plochá časť hlavy (sekery)

ťíň                   tieň

tinctovat, dinctovat               dusiť zeleninu, mäso

tinta                f. atrament, syn. čeňiduo (arch.): Proč necháváš tú tintu otevrítú?

tintová tužka tintoví plevajz            atramentová ceruzka (arch.)

tip top             pekne, poriadku

tirác, tiralc, tirarc                  m. (zastar.) zverolekár

tirat                vyháňať (s krikom, násilím): Jak tam došeu, už ho aj tirau ven.

tišlar               stolár

tištuch            m. obrus na stôl (nem.) ( (arch.): Aj na stú sme mjeli také tištuchi.

titít                 cit. napodobnenie zvuku auta (det.)

tlágat aj potlágat  dok. mliaždiť, roztláčať: tlágad grumbír

tlama              f. 1. ústa zvierat  2. pej. ústa: Dám ťi po tlamje, uvidzíš.  Ten má tlamu jak mjesíc.

tlampač, tralafón       vysielacie zariadenie (zastar.)

tma                            tma (fraz.): Je tam tma jak v mjechu. Tma jak v rici. (ako v rohu, v mechu, že môžeš do nej palicu postaviť)

tmjejší            viac tma: Je kandál tmjejší.

to                    ukazovacie zámeno  1. To nestojí aňi mrňu vodi. (to nestojí aňi fajku dymu, tá reč)  2. To sa ví. (čast. samozrejme, pravdaže)  3. To už je z druhej bečki! (to je už iná reč!, ale aj to je už o inom)

toaleťák         toaletný papier

tofat                jesť (veľa) (hanlivo)

tolej                toľko: De s teho tolej nabrau?

tolkí aj tolikí   zám. toľký: tolkú dobu

tolko               toľko: Tolko neščasťá po hromadze sem ešče nevidzeu, panenko skákavá.

tomfovat         výdatne priložiť do pece (arch.)

topánek          m. poltopánka

topenka, topinka        hrianka: Na sňídaní mám najrači černú kávu a topenku.

topit                1. kúriť: F tej izbe netopíme, máme máuo dreva.  2. rozpúšťať (sa): Sňeh sa topí. Putr sa f teple topí.

toporisko        n. rúčka do sekery

topúrko          zdrob. k toporisko

torbelica         plechovica (zastar.)

torta                f. 1. torta 2. na pekáči v rúre upečené jedlo z mletej kukurice

tošňa               nákupná taška, kabela (zastar.)

tot, totkaj       1. práve tu: Tot je ten koš. Tot ho máš. To(t) tu sa to stauo. 2. práve teraz: Tot  pret chvílú to biuo. 3. Tot máš na! (pri bitke)  4. pred krátkym časom: Enem tot došeu.   5. tu je: Totkaj sem to položil.

tovarich          (nem.) (arch.) 1. pláca (poľnohospodárskeho) nádenníka  2. nájomná práca: Pri muaceňú bili u nás na tovarichu.

tovarichár      m. pracujúci za tovarich, nádenník (nem.) (zastar.): Aj k nám chodzili tavarichári robit na tovarich.

tózňa, tuzňa   dóza (zastar.)

tracit               strácať veci

tracivod          trativod

tráček             m. 1. šnúrka do spodných nohavíc. 2. šnúrka na travňici, na každom rohu jedna  3. ramienko na detskej alebo ženskej bielizni

trafika             (arch.)  1. f. fajčivo:  Prodává trafiku.  2. predajňa tabakových výrobkov:

tragač             m. 1. fúrik s rebrinovým spodkom a hrebeňom: Co sem sa koprivi z lesa na tragači navoziua.  2. druh rapkáča na Veľký piatok

tragle              pl. f. stojan na pílenie dreva

trachslovat     točiť, sústružiť

trachslponk aj trakslponk   m. točovka, sústruh

trachta            f. hostina po krste, po pohrebe  2. vôbec hostina

trachtér, traktérek     m. lievik (arch.): Mosím si kúpit vječí traktérek. Cez tento necse uš téct.

trajčák            m. (fraz.): Chodzíš jak trajčák. (bez cieľa, sem – tam).

trajfús, trajfúz           m. trojnožka pod pekáč: star. trojnožka na ohnisku pod hrnce

trajligovat      trásť

trajmela, trúbela        hlupák, chumaj

trákovica        plachta na seno

traksl, trakslponk       starý stroj, točovka, sústruh (nem.)

trakslovat,      (pejor.) točiť, sústružiť, strúhať, vyrezávať 

traktorki         topánky s hrubou podrážkou (módna mužská obuv)

tralágat (sa)   vláčiť sa kade-tade, túlať sa

trancposr, transport m. železný sporák: Každí tídeň trancport se(m) museaua vimetat.

trandžírovat   deliť, rozsekávať

trap, trapem   cval, rýchly beh: A trapem už nech si tu!

traphuba         utáraný človek (pejor.)

trápiduo          decko ktoré trápi

trapitel           m. dieťa, ktoré trápi: To dzecko je trapitel.

traslavá          padavá, našuchorená (látka)

traslavice       mužské široké konopné nohavice, súčasť pracovného kroja

traslavisko     n. močaristá pôda, ktorá sa pod nohami trasie, p. propadlisko

trasna             f. neusporiadaná, zle oblečená alebo neučesaná žena: Si jak trasna. syn. sova

trasorita         1. druh vtáka (zool.)  2. (fraz.): Co je ti trasoritko, mislíš že sa ťa bojím?

trást (sa),       1. triasť sa: Aňi nedoleu, porát sa na to tráseu. (nechcel viac dať od lakomosti) 2. byť lakomý (fraz.): Trase sa na grajcar. Trást sa nad kurunú.  

trata               f. podiel pri rozdelení lúky alebo lesa na časti, ktoré sa majú predávať: Kúpiu dvje trati trávi.  2. hromada dreva v lese na predaj: Trata kuátkú bívaua za pjet korún. Kúpiu tratu drév.

tratňa              prístrešok domu (zastar.)

travajzňa        f. stropný nosník, železná žrď tvaru koľajnice, ktorá sa dáva pri svadbe na protiľahlé steny, medzi dve sa kladú hurdi a potom omietka (vakovka)

travina            f. tráva: V dolinách rostne travina.

travňica          f. plachta so štyrmi tráčkami na rohoch na nosenie trávy, sena alebo zeleniny

trckat, trtkat, trtkačka          1.súložiť  2. zdržovať, neochota niečo robiť, alebo neochota niečo dať: Co sa trktáš, šak to neni tvoje

trčák               m. nezhovorčivý človek, ktorý sa vyhýba ľuďom trčí od ludzí: Takí trčák je s tebja.

trčat                1. vyčnievať: Hrebík trčí ze stolički.  2. zdržovať sa, byť: Já nevím, de tolko trčá. Trčau dúho f šenku.  3. bočiť: Jaksi jeden o(d) druhého trčá.

trčaví              kto bočí od ľudí: Je trčavá ot šeckich ludzí.

trdelňík           m. zákusok zvinutý špirálovite do trubičky, špeciálne skalické pečivo

 

trduo, trdlo, trdlica    1. n. nadávka: Co nedáš pozor, ti trduo?   Nestoj tam jak trduo!  2. trdlo (pomôcka na pečenie trdelníkov) 3. tyč na podstavci pri pradení konopných nití

tré                   traja: Šeci tré sú jednakí.

treba               možno, snáď: Dzi sa podzivat, treba už došeu. Mjeu s ho zavouat, treba bi došeu.

trecák, trecátko         m. žiak z tretej triedy

trecí tál           m. tretina: Ten biu o trecí tál vječí

trečaf              sud na vodu

trefení             1. trafený, zasiahnutý  2. nasprostastý človek: Je trefení, ani né tak hodňe, ale presňe. 

trefit               1. zasiahnuť: Trefiu ho do oka.  2. hodiť: Trefiu do okna.  3. uhádnuť, prísť: Já tam trefím aj slepački.  4. stretnúť: Nevíš, na jakého čovjeka možeš trefit.  5. naskytnúť sa: Ale sem trefiu na čas. (práve bolo pekne)  6. urodiť sa: Tento rok  trefua réž.  7. prihodiť sa: Z času na čas mi to vijde.

trepák             m. drevená zúbkovaná varecha na miešanie, roztrepanie jedál (omáčky, fazule, zemiakov)

trepat             1. hádzať sa: Co sa trepeš?  2. rozprávať nezmysly: Netreb do svjeta.

treperanda     f. pej. žena, ktorá. stále hovorí (trepe) ale aj malé dieťa

treščat            povie sa, keď je veľmi zima: Ale biuo zima, porá(t) treščauo.

treščit             1. udrieť: Dzi s tú rukú, lebo ťa po ňí treščím.  2. spadnúť  3. vypliešťať na niekoho okále

tretňa              prístrešok

tretúr              n. divoch, syn. dzivúr, jašák, poucha, puachúr

trezirant         m. kto niekoho preháňa, prenasleduje, syn. sekirant

trezirovat       preháňať, prenasledovať, trápiť, syn. sekirovat: Ten treziruje ludzí.

trfotat, frfotat            tárať: Netrfodz do svjeta!

trfotňica         f. žena, ktorá stále hovorí, trfoce

trgaňa             hlava (pej.): De sis tú trgaňu uderiu?

trganec           dostať zaucho, pohlavok

trhák               m. kart. horník alebo kráľ, ktorý trhá dvadsiatku alebo štyridsiatku: Mám trháka, nebudeš mjet štiricinu.

trhan              loptoš, darebák

trhance           pl. m. jedlo z trhaného vareného cesta

trhaňit  (sa)   ťažko pracovať (expr.): Ten ví trhaňiť.

trhat, potrhat             dok. rozorávať lúku

trhnút (sa)     prerušiť: Fčera sa cesta netrhua, co vozili. (vozy išli).

trhovisko        n. ohradené miesto, kde je trh na dobytok

tríbí                 vytlačené šupky z hrozna

tricátek           m. star. poplatok tridsiatok (fraz.): Tedi dávali tricátki lebo desátki.

tricátník          tridsiatnik

trídzička         1. triediaci stroj  2. pracovnica na triediacom zariadení

trídzit, trídzení           triediť, triedený

tringelt           m. prepitné: Dau mu dvje koruni tringeltu.

tríska, trísečka           trieska, triesočka

trískat             1. hrnce  2. na bránu, búchať  3. biť niekoho

trít                  potierať, trieť si napr. ruku, ale aj trít si chleba (natierať si chleba)

tŕkat               (zastar.) 1.rohom pichať, klať rohami (o krave, koze): Tá kráva tŕče, nechoc k ňí!  2. hádať sa: Co sa furt tŕčete, šak ste rodzina.

trkvas             m. hlupák, sprosták (pejor.)

trlica               f. stolica, na ktorej sa konope zbavujú drevnatých častí otrípajú

trnčák             m. koláč so slivkami

trni                  pl. fo. sorta veľkých modrých slivák

trnka, trňula              f. bot. slivka (Prunus domestica) (bot.), na kopaniciach používaná na pálenie slivovice

trnút               tŕpnuť: Ale sem trnuu, že mi na to dojdú.

trogar             nosič (nem.) (zastar.)

trogi, panti, hózentrógle       traky na nohaviciach: Utrhli sa mi trogi, moc nechibjeuo, abi mi spadli gaťe.

trochar           m. malý roľník (zastar.)

troják              m. trojročný jeleň

trojčák            m. narodený z  trojičiek

trojna             f. strom rozrastený do troch veľkých konárov

trojúloví          druh klinca (fraz.): trojúloví hrebík

trolinku          trošičku, veľmi málo

troščiňí           n. haluzina

trošku cicí      menej citný človek

trošti               pl. m. plány do budúcnosti (fraz.): Trošti sednú za rošti. (nesplnia sa). Trošti sednú rá(z) za sto rokú. (veľmi zriedka sa splnia).

troštovat        plánovať, plány robiť: Troštovali sme si, že pújdeme otpouedňa hrabat, a začauo pršat.

trotuár            vydláždené mestské chodníky (zastar.)

trpčat             tŕpnuť, prihárať: Už mi trpčauo, že na to dojdú.

trpiuka           1. zool. pipíška, trasoritka (Galerida cristata)  2. drobná žena

trpjet              trpieť, znášať niečo

trpka               m. zadná vyčnievajúca časť tela hydiny

trsceňica, trscenička, trsteňica, trscenák   školská palička na trestanie (zastar.)

trscí                tŕstie, rákosie (bot.)

trscina, trscika           trstina (bot.) (fraz.): Kuácí sa jak trscina ve vjetri.

tŕstka              drevená trúbka na odtok suda

trt                   1. figa: Dám ti trt. (dám ti figu), ale aj Ani si netrtneš. (ani si nepomôžeš, nepodarí sa ti to) Ná trt! (nič nedostaneš a osoba ukáže rukou figu)  2. prd (vulg.): Maro trt.

trtáč, trtou, trtol, trtáčová kost        kostrč (hydiny, človeka), tiež biskup (u hydiny) (anatom.) (hum.): Ale, ňejak mja tá trtáčová kost pobolívá, co sem nastidua?

trtaňa              babizňa

trtáňat, trtákat           rýchlo pracovať, ale aj súriť, ponáhľať sa

tŕtat                hlasno púšťať vetry, prdieť (expr.)

trti                   kone: Trti prodau a má pokoj.

trtošit              byť netrpezlivý

trtou               m. naškrobená zadná časť šatky na hlave: Do pola také sme chodzívali f trtouách.

trúba, trúbela            f. 1. rúra v kachliach, sporáku  2. plechová rúra, ktorou ide dym zo sporáka do komína: V trúbje sa peče grumbír, buchti, curkové.  3. sprosťák, sprostý človek, hanlivé označenie muža alebo ženy (expr.): Ti trúbo, proč si s to nevzau?

trubaví            tučný, bacuľatý, s guľatou tvárou, tučný v tvári           

trúbelka          f. trubička

truc                 m. vzdor: Robí mu na truc.

trucovat          vzdorovať: Trucuje jak maué dzeci.

trúd                 m. bot. práchnovec (Fomes fomentarius)

trúfat              1. mať nádej: Preca trúfá, že pújdeš. Já mu netrúfam. (asi zomrie)  2. nebáť sa, odvážiť sa: On si s ňeho netrúfá. (bojí sa ho). Ten si za dvoch trúfá.  3. veriť si: Tak na to si trúfnu.

trugan, truganec        veľký a tvrdý výkal: Takí trganec biu pod strešňú.

trugaňa          f. pej. 1. zlá motyka 2. krivý palec, prst: Palec má takú tugaňu.

truhlík            m. 1. doštená debna, z ktorej kone žerú vonku obrok  2. jemná nadávka (expr.) sprosták, hlupák  3. časť voza  4. druh hoblíka

truhua             f. 1. druh nábytku, do ktorého sa dávali šaty 2. rakva: Truhua bívá vistuaná posvjeceníma zelinama.

truk, trukl, trukna                 m. druh gombíka, ktorý sa stláčaním zapína, patentka na zapínanie odevu: Ket mi je najvíc pilno, odtrhne sa mi trukl.

trukovat         písať na stroji (arch.)

trúlek, trúlelek           1. m. zool. netopier (Plecotus auritus) (fraz.): Je zmrzuí jak trúlelek.  2. (fraz.): Si sprostí jak trúlek. (trula)

trunf, trumf                m. kart. tromf

trunfnúť i trunfovat   nedok. kart. hrať tromfom: Trunfuj!

trunk, truňk, trúnek              m. liehový (alkoholický) nápoj (arch.): Nepije žáden trunk.

trupa, tlupa                f. banda, tlupa: trupa jeleňú

trupec                         m. pej. hlupák: To je trupec.

trzlikat            falošne na niečom hrať, vrzúkať (na hudobnom nástroji) (hum.)

tuačák, tlačák            tlačiak na zemiaky

tuačenica        tlačenica, stisk

tuačit (sa)       1. tlačiť kapustu do suda  2. tlačiť pred sebou káru  3. tlačiť sa (v rade)  4. tlačiť (knihy, noviny)  5. omíňať (topánky) 6. tlačítko na zvonku  7. tlačiť sa dopredu (predbiehať sa)

túcit, stúcit, potúcit   (expr.) dok. 1. tĺcť: Tak túkuo (hromy)  2. biť: Uvidzíš, jak ťa stučem.  3. búchať: Túkeu na dvera.  4. star. tĺcť konope, mak: Konopje sa potúkli na stupje. V mažárku sa mak túkeu.  5. trocha vedieť cudziu reč  6. povrávať sa: Tuče sa.  7. Roztĺkať orecy  8. mútiť maslo (zastar.)  9. túcit ňekomu na pati (nútiť niekoho do niečoho, súriť, naháňať) Už mi tuče na pati.  10 stĺcť dve dosky klincami.  11. pobiť muchy lepačkou potúcit

tučhuba          tlčhuba, hanlivé označenie muža alebo ženy

tugaňa            (pejor.)  1. tupá motyka  2. krivý zakrpatený palec: Máme to v rodziňe také tugaňe.

tuchlat (sa)    motať sa nemôcť sa vypraviť ((expr.)

túk, túček, tukáček               m. 1. drevený tĺk na pučenie varených zemiakov  2. star. kovový tĺk na mak  3. nemehlo (fraz.): Tak je tupí jak túk.

túl                   m. druh látky na sukne

tulaj                f. otvor na železných nástrojoch, do ktorého sa dá rúčka (na sekere, motyke, rýli, sekačke, lušni, longu)

tuligat             1. skúšať hudobný nástroj  2. trocha hrať, vyhrávať na niečom  3. slopať

túloví              z túlu: túlové sukňe

tululú              glogloglo (citoslovce pitia)

tumač             m. tlmočník

tumlovat (sa)             ponáhľať sa (arch.): Tumluj sa, abi s tam došeu.

túňa                f. krovie na brehu, kde nanáša rieka

tupí                 1. neostrý: Ten núž je tupí. 2. nemehlo (fraz.): Tak je tupí jak túk.

tupl, tuplem   v spojení tím tuplem (tým dôraznejšie), dvojmo, dupľom (zastar.): Tím tuplem tam mosíš ít.

tuplák             m. dvojlitrový pohár, niečo dvojité: Dau muzikantom tuplák piva.

tuplovaní        zdvojený

tuplovat, pritupovat  (zastar.)  1. opakovane hovoriť, zdôrazňovať: Dobre mu pritupluj!  2. dôrazne pripomínať: Tak mi tuplovau, abich to nezapomjeu.  3. podraziť obuv: Dau si potuplovat boti.  4. zdvojiť niečo (papier) 

tuplúfka          f. podrážka na obuvi

tuponec           tupí človek

turbovat (sa)  duševne sa namáhať: Co sa s tím darmo turbuješ?

turbovat si huavu       lámat si hlavu, trápiť sa nad niečím (fraz.)

turecký hrebiček        kvetina (bot.)

turkiňa            aksametnica (bot.)

turošina, turecké žito            (bot.) (zastar.) kukurica (Zea mays)

tusté strevo    hrubé črevo (anatom.)

tustí                1. tlstý (fraz.): Tustá jak škaláb. Je tustá jak kičák. Tustí jag dziňa, ja(k) kišňa.  2. tučný, prerastené mäso: Tusté maso. opak lúbivé  3. hrubý, hlboký hlas: Tustí huas.   4. (fraz.): Tusté bívá, prehorívá. (aj bohatý schudobnie)  5. hrubé silné konáte: Tusté panohi.  6. tehotná žena, samodruhá: Je tustá.

tustolajzní      veľmi tlstý

tustota            tučnota

túščka             hrúbka (zastar.)

tuším              snáď, vari, hádam: Tuším už nedojde. Tuší(m) mosíte ít proňho. Tuším bude pršat.

tutlat              zatajovať

tvarúški          pl. m. druh syra, kvargle

tvrdí                1. lakomý: On je velice tvrdí. Je trví na grajcar.  2. ťažko zarobený: Vi máte moc tvrdé peňíze.

tvrtkaví, okoraní        trochu tvrdý (chlieb) (zastar.)

tvuj, tvoja, tvoje alebo tvé    tvoj, -a, ae: Dostaneš, co bude tvé! (bitku) Tvúj též ide na manévre?  2. (fraz.): Tvoja reč od rici preč. (netáraj)

ťapa               f. pej. neohrabaná, nešikovná žena

ťápat               tárať do sveta, trepať dve na tri, nehorázne tárať

ťapkat, ťapuškat, tapšat, zatapšat             dok. tlieskať rukami (det.): Tak mu tapšali temu rečňíkovi. 

ťava                1. ťava  2. f. nadávka: Ti ťavo ťavovská. Ti ťavo nebeská!

ťážit (sa)        tiažiť: Len sa neťášte a pote sa podzívat, jak sa smjeje.

ťepnúť           slabo udrieť: Enem ho trochu žepeu, a uš sa dau do puaču.

ťercha, ťarcha           f. 1. ťažkosť: Nemožu to zdvihnút, to je ťercha. 2. trápenie: Má na srci ťerchu. 3. slabosť: Došua naňho taká ťercha, porád nemoheu ustát.

ťesto               cesto

téš                   tiež

ťešit (sa)        tešiť sa, dúfať: Temu sa možeš neťešit. (nemáš nádeje).

ťežar              m. naftár pri ťažbe

ťíhnút             (pejor.) 1. tiahnuť: Hus uš ťíhne. (ide)  2. ísť preč: Uši stúliu jak pres a tak tíheu.  2. ísť svojou cestou: Jan uš ťíhne ho šenku.  4. ísť pomaly  5. zakrádať sa 

tirat  1. (arch.) vyháňať krikom a násilím: Moc sa pri ňí neohríu, hnet ho tiraua ven. 2. plesnivieť, splesnivieť: Mosíš vjec vjetrat, lebo ťi to šatstvo uš tirá.

ťisíc                v spojení (fraz.): To je ťisíc a jedno: O(t) ťisíca ke stu. (dole vodou)

ťukuí              trocha hlúpy, nasprostastý (hum): Je trochu tak ťukuí.

ťulapa, ťulpas, ťululú, ťmúťala      m. (expr.) sprosták, hlupák, chmuľo, hlúpy, nešika (hum.): Co tu stojíš jak ťulapa?

ťupka              malá žena

ťupkat            ísť drobným krokom (zastar.): Žena ťupkua za ňím.

ťuťmák, ťuťmuť, ťuťi muťi           1. neohyb. málovravný, strániaci sa spoločnosti: To je takí ťuťmuť. (alebo ťuťi muťi).  2. (fraz.): De mja postavíš, tam mja najdeš. On je ťuťnuť, ona je ťoťpak.

ťuťmošit sa spouem              1. ťahať sa po kútoch  2. vláčiť sa spolu (milenci)

ťuťúrka          f. niečo malé (dieťa, zviera): Ó, ti mauá ťuťúrko!

ťuvík               kuvík

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácký slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan