šacovat, šacung, šacunk       (zastar.) 1. ceniť, odhadovať odhad ceny, hodnoty: Kolko to šacuje?  2.obzerať si, prezerať niekoho, posudzovať pohľadom  3. m. ocenenie, výkričná cena pri verejnom predaji, dražbe: Kúpiu to za šacunk.

šafárit             hospodáriť (zastar.): Šak iňi šafárili od deseci k pjeci.

šáfl, škopek    drevená nádoba na vodu

šáfla                f. lopata, rýľ s ohnutými okrajmi

šafrán             1. šafrán (bot.)  2. málo (fraz.): No teho grincajchu mi zešuo jak šafránu.

šachorina       (bot.) 1. tŕstie  2. seno z močaristé lúky zlej akosti

šajba               1. f. železná podložka pod skrutku keď sa pripevňuje niečo mäkké, napr. drevo  2. (zastar.) kryt na poistku na elektrickom stĺpe

šajn                (nem.) (zastar.) predstava: Nemá ani šajn, co sa tam deje.

šájoví              zašpinený

šajsindrik       stopa na nohaviciach po slabo utretom zadku (hum.)

šak                              však, veď: Počkaj, šak dostaneš!  Šak volajak. (nejako)

šaks                však si, veď si

šaksnad, šaksnát       však (spojenie slov šak a snad): Co sa bojíš, šaksna(t) ťi to dám.

šalabachta      popleta

Šalamún         múdri jak Šalamún (fraz.) Múdrí jak Šalamúnova rit.

šalanda           (zastar.) f. priestranná miestnosť: Také šaladni tu postavili.

šálek               1. malý šál  2. šálka, nádoba,  množstvo

šalínek            m. sviatočná ženská šatka na hlavu

šálka               poistka na elektrickom vedení (zastar.)

šalkár, handrár           skupovač starého textilu (zastar.): Handre, kosci, pérí, železo dajte tetko Terezo! (pokrik handrára pri vykupovaní)

šalokátre        obločnice (zastar.)

šalót               ale čo, vôbec nie, syn. bdzina

šalovat           robiť doštenú ohradu (debnenie) na betón pri stavbe

šalunk             (nem.) (zastar.) m. doštená ohrada, debnenie v stavebníctve

šamla, šamrla             f. stolček pod nohy, malá stolička bez operadla

šamrhól, šamrdól, šamrla     (zastar.) smotanová trubička, zákusok zo sladkým snehom (nem.) „Schaumrolle“

šamstr            1. m. rozbehaný človek  2. nápadník dievčaťa (expr.)

šance              1.pl. m. kopce, hromady: Také šance teho tam biuo. (dreva)  2. mať možnosť, dostať šancu (pri športe)  3. brehy potoka  4. Šance časť chotára (lúka) Lábu

šandár            (zastar.) m. žandár, policajt

šandi               traky

šanovat          1. šetriť (šaty, knihy): Šanuj si to!  2. šetriť sa (chrániť, byť ohľaduplný)  3. chrániť: Že ťa nemožem ušanovat. (povie sa na ospravedlnenie pri nepeknom výraze).

šanovliví         šetriaci si veci

šantaví           chromý: šantavá kráva

šára                (arch.) f. rad poskladaných tehál, škridlice na streche, naskladané polená narúbaného dreva

šaran              mladý pekne urastený šuhajíček

šaranec, šarvanec     m. mladý chlapec na prechode z chlapčenstva do mládenectva: syn. roskolínek, vírostek, rosňák

šarapacit, šarapatit   škodiť (zastar.)

šargaví           tmavošedivej farby s čiernymi pásmi: kočka, pes, kúň sú šargaví

šarkaní mléko            pálenka (žartovne)

šarlach            šarlach (alebo aj spála) je bakteriálne infekčné ochorenie spôsobené baktériou Streptococcus pyogenes, ktoré sa prejavuje horúčkou, angínou a typickou červenou vyrážkou.

šarvácit          robiť nezbedu, krik, huk (o deťoch): Dzecka tam šarvácili, nebiuo čut ňic.

šašek              1. šašo, klaun v cirkuse  2. kto sa robí, tvári dôležite: Teho si nefšímaj, to je enem takoví šašek.

šaší                 n. bot. sitina (Juncus compressus)

šaširovat        narábať

šaškovat         blbnúť, robiť hlúposti

šatenki           pl. f. det. šaty

šatki               (arch.) pl. f. zvyšky látok, s ktorými sa dievčatá hrajú: Dzífence sa hrajú ze šatkama.

šatlava            obecná väznica

šátr                 m. obchodnícky krm pod plachtou na jarmoku

šaui-opaui      balamuty, výmysly

šavarina         f. barinaté druhy tráv, ktoré sa v neskorej jeseni alebo v zime žnú na mokrých lúkach a lesoch a používajú sa ako stelivo: syn, sušina

šcascí              šťastie

šcecina, šťeťina        štetina (chlpy z ošípanej) (zastar.)

ščascí ,neščascí, šťestí, nešťesťí     šťastie, nešťastie

ščascikovat   (arch.) 1. prorokovať  2. niekomu sa vyhrážať  3. nepriať šťastie: Šak mu tá zaščastikovaua, ket ju necháu. 4. vzdychať, božekať, veľmi sa diviť: Tá tam ščascikovaua.

ščat                 močiť

ščáva              šťava (ovocná, zeleninová)

ščavík koňskí             (bot.)  štiav konský, m. ot. štiav (Rumex acetosa), štiav kyslý, lúčna rastlina, p. šupík

ščeglit, ščegolit          štekliť (lechtať) (čech.): Neščegol mja!

ščemeriť        u niektorých ľudí zažívací problém ,,ťažoba“ s chuťou zjedenej potravy (zastar.)

ščerbál            m. pej. pokazený, štrbavý (zub): Má ščerbavé zubi.

ščerit (sa)       smiať sa (expr.): Co sa ščeríš?

ščervivjet       sčervivieť

ščetec, ščetka, šťetec, šťetka         1. štetec  2. štetka na natieranie  3. štetka, ale i pobehlica

ščetovat         klásť vedľa veľké kamene pri robení hradskej

ščibrat            (zastar.) po kúskoch odlamovať olupovať (chlieb, koláč, mäso): Ukroj si, a neščibri to!

ščibrík, ščibríček, ščubríček             voňavá záhradná rastlina

ščica               (expr.) f. 1. dlhé bujné vlasy  2. vyčnievajúca časť plného zaviazaného vreca

ščičkavica       f. tráva, ktorá sa zle kosí, ščičkuje

ščičkovat , ščicovat, šťicovat, šcicovat       1. ťahať za vlasy 2. šticovať pri strihaní vlasov: Tupá mačinka ščičkuje.

ščíhuí              štíhlý

ščikat, ščikačky, cvikat, cvikački     1. štikať (dierkovať lístky vo vlaku)  2. štikať cvakať (drôt kliešťami, makovice nožom)  3. ščikački  (štikacie hodiny) ťikací hodini

ščikútat (sa), ščikútka           (zastar.) čkať, čkanie, štikútať (sa), čkať (sa): Sčikútá sa mi, ňegdo mja spomíná.

ščikútka          f. čkavka, čkanie

ščina, ščíni             štiny, šťance (pejor.): Je to suané jak ščina.  To pivo je jak ščini tepué.

ščípané páčko         pusinka, božtek (det.)

ščípaní            1. štiepaný (drevo)  2. bolenie

ščípení            štepený

ščípit               1. štepiť (očkovať) deti alebo zvieratá proti chorobám 2. štepiť stromy (vrúblovať)

ščípki              (arch.) štiepky, pl. f. sušené krížalky jablka, hrušky

ščípnút            ukradnúť (pejor.)

ščírka              f. zool. divá kačica (Anas querquedule)

ščítek, vignetka         štítok

ščuhla, ščúhla, ščúhlátko      f. 1. žena s chudou tvárou (expr.)  2. n. malá šťuka: Také ščuhlence sú tam enem.

ščuka             štuka (ryba) (zool.)  zdrob. ščučka f. zool. šťuka (Esox lucius)

ščúr                 p. slepí ščúr, medvedík, hmyz škodiaci v záhrade (zool.)

ščuvík             kuvik

ščuvotat          hrešiť niekoho, trápiť ho (výčitkami)

šecek              všetok: Vzau to šecko de co. (celkom všetko)  Biuo tam šecko možné. (všelico, rôzne veci)

šeci, fšeci       včetci

šecko, fšecko všetko (fraz.): Šecko z mírú. (s mierou)  Šeckých hážeš do jedného mjecha. (všetci sú rovnaký)  Šecku siu sem dau do teho. (snažil som sa)

šedzini            šediny

šedzivjet         šedivieť

šejdrem          prísl. na krivo šikmo: Hledzí šejdrem, ide šejdrem. (zastar.)

šemrat            hovoriť si pre seba, ale i nadávať na niečo

šenk                m. hostinec: Mi sme mjeli první tance f šenku. Ináč bívaui tance na ulici. (tradície)

šenkér, šenkár           m. hostinský, krčmár

šenkérka        f. hostinská, krčmárka

šenkovat        čapovať, nalievať nápoje: Mikula tam šenkovau. syn, nálevňa.

šentíš              m. oddelené miesto v hostinci, kde sa čapuje: syn. nálevňa

šeplota, šepleta         f. 1. malicherná, bezcenná vec: Samá šeplota mi došua. (zlé, slabé karty)  2. rozodnievať sa: Uš sa začínauo šerat.

šerat (sa)       1. pološero: V lesi už nebiuo vidzet, enem chodník sa šerau.  2. rozodnievať sa

šerbl               m. nočník (arch.)

šereg, šerek   m. kŕdeľ, húf, celý rad ľudí (zastar.): Takí šereg husé tam biuo. syn. kŕdeu, húf

šerhovňa        veľká izba: Je tu zima jak f šerhovňi.

šest                 šesť o sto šest (fraz.): Jankovali sme o sto šest boski.

šesták                         m. dvadsaťhaliernik: Litr vína stáuo dva šestáki.

šestka             f. aj šesták m. dvadsaťhaliernik: Stáuo to dvje šestki.

Šesvaté, Šechsvaté   cirkevný sviatok Všetkých svätých (1. novembra)

šetrný             šporovlivý

šev                  m. 1. jazva: Nad okem má šev.  2. miesto, kde sú šaty alebo čižmy zošité: Čižmu z jedním ševem nosili zemaňi.

ševc, švec, šustr         obuvník: Já švec biu volakedi hrubím pánem.

ševerem, šegrem       krivo, šikmo,: Išeu ševerem, nestačiu mu cesta. (o opilcovi) Hledzíš ševerem.

šibaní, fikaní prešibaný, prefíkaný

šibenec           m. 1. nezbedník  2. zlý človek

šibenka           f. oblúk na plužných kolieskach

šibenki            pl. f. 1. na dvoch konároch (rasoškách) položený prút, cez ktorý deti preskakujú: Chuapci na pasunku šibenki skáču.  2. časť na kolečkách pri pluhu

šiblo (mu)       preskočilo mu

šibovat           posunovať (vlak) (zastar.): Akorát šibovali, ket tam biu.

šibrinkovar     (zastar.) 1. kdekade behať, vyliezať (o deťoch): Co porát po tich drvách šibrinkujete? 2. gestikulovať: Nešibrinkuj mi pred očama! (pred očami niečim šermovať, pohybovať)

šic!                  citoslovce pri odháňaní mačky

šicat                pri hre o gramolki prstom gulôčku do jamky guľnúť: Šicaj! Ti máš (š) šicat.

šicér                strelec

šicí                  n. veci na šitie: Jásem tam išua se šicím.

šidlaví             klamlivý: To je šidlaví hrnek, misleu sem, že sa do ňeho modz dá, a zatád máuo.

šídrit               1. rýchlo hnať: Nešídri ti statki tak!   2. šľahať: Šídriu ich. (kravy po nohách). Kráva šídrí ocasem.

šidzit               klamať, šudiť (zastar.): Nesmíš ho šidzit.

šidzlaví           klamlivý: Ten kíbl je takí šidlaví. Já sem misleua, že sa mi tam vjec dostane.

šíf                    m. 1. loď, parník (osobný): Prevézli sa na tem šífje  2. (fraz.): Máš boty jaj šífi.

šífkarta           f. lodný lístok

šifón               m. látka, druh tkaniny (zastar.): Šili sa ošele aj škorbenice s teho šifónu.

šifonér            skriňa

šichta              pracovná smena (zastar.)

šichtové miduo           mydlo na pranie (arch.)

šija                  1. f. horná časť jarma s dvoma oblými výrezmi pre krk kravy  2. schody do pivnice

šijací mašina              šijací stroj

šíjat                šiť: Víž do ím do šijau?

šije                  (fraz.): Šije párá, leda nezahálá. (žartovne o ľuďoch, ktorí sa v práci nepretrhnú)

šika                 prísl. šikmo: Postaf to trochu šika!

šikat                odháňať (mačku) (zastar.): Tak sem na tú kočku šikaua.

šikérka           f. žena, ktorá radí, šikuje, napr. nejakú kúpu, chlapcovi dievča a pod.

šiknút             1. sa hodiť sa (zastar.): Oňi dvá sa šikli k sebje. Akorát sa mi to šikuo.  2. bolo by vhodné: Šiklo bi sa.

šikovat (sa), pošikovat (sa)      (zastar.) 1. radiť, sprostredkovať niekomu niečo: Šikovau mu teho koňa a nelúbiusa mu. 2. hodiť sa: Mosíš robit, jak sa to šikuje.

šikovní            obratný (fraz.): Je šikovní jak hašpigl.

šiling, šilingi               Rakúsky šiling mena používaná v Rakúsku

šilt, šild                       m. strieška na čapici, šilt

šimflovat, šimfovat  posudzovať, kritizovať, prenasledovať, ohovárať (zastar.)

šimi                 neohyb. star. druh tanca

šiml                 1. m. kôň bielej srsti (kôň všeobecne)  2. úradný šiml byrokratické, nepružné úradovanie; byrokrat

šína, glajze                 f. železničná koľajnica, koľajnice (arch.): Štrekári kuádli šíni na novej štrece.

šinták              druh plečky

šintér              m. nezbedník

šinút (sa)        1. pomaly vyrastať  2. schádzať (zelenina)  3. rašiť (púčky stromov)

širáček, širáčik           druh bialoša (Moravský kysnutý sladký koláč, tvarohovník.)

širák, kalap          klobúk (fraz.): Mám noví širák, to kukáš, co? Širák dole pred ňú, to je teda baba! (vzácná)

šircl, šircla, šircina       m. dlhá ženská zástera (celá), ktorá sa zaväzuje za krkom aj v páse: Už nenosíme černé šircle, ale de.

šíre                 pl. m. remenný konský postroj

širinú              prísl. na celú šírku, voľne (zastar.): Puténka teče širinú. (veľmi)

širokí              široký (fraz.) Širokí jag žoch.

širší                 širšia: Tá je širší jag delší. (malá a tučná).

širúček            m. detský klobúčik

širúk               m. klobúk

šiša                 zle uvarená knedľa

šiška               f. 1. smažené fašiangové múčne jedlo, nakrojené, iné p. kobliha  2. plod borovice, smreka 3. knedľa

šišo                 pochabý človek

škádlit (sa)     prekárať sa (fraz.): Co sa škádlívá to sa rádo míva.

škadróna        f. vojenská jednotka: Škadróna husárú jeua.

škaláb             m. tučný človek (fraz.): Tá je jak škaláb.

škarbál , škarbáui      staré zodraté topánky (hum.)

škaredá streda           Popolcová streda

škaredí, škaredňák             škaredý človek (fraz.): Škaredí jak čert.

škarnicla, štarnicla, škarnétka         1. f. star. škatuľka od zápaliek  2. kuželové papierová vrecko (arch.)

škarpa            f. priekopa pri hradskej a železnici

škarup, škarúp           (arch.) koža na zvarenom mlieku

škarupina       f. 1. škrupina z vajca alebo orecha 2. syn. žabira: Ti žavire alebo škarupini sme chodzili zbírat.

škebla             f. 1. nadávka: Ti škeblo!  2. posmešne ženský klobúk: Takú škeblu mjeua na huavje.

šklébit (sa)     hodne plakať (deti i dospelý) (expr.): Neškép sa tak!

škňúrit (sa)    ústa sťahovať, žmúriť, zazerať, mraštiť sa, škeriť: Škňúrí sa, napiu sa octu.

škobla             f. skoba

škobrtanec     kotrmelec

škobŕtat (sa)  1. robiť kotrmelce  2. potknúť sa, vyvrtnúť si nohu

škoda              1. ujma na niečom  2. nevhodné miesto na pasenie: Krávi bili ve škodze. (pásli sa, kde škodu robili)  (fraz.) na vječnú škodu  3. (fraz.) vet. prísl.: Škoda medu, tak bich si pochuciu. (škoda, chyba, že ho nemám) Škoda ťa, že si tak starí a také reči viprávjáš.  Škoda, že sem si nevzau kabát. (mal som si ho vziať).

školiť              vydržiavať na školách, posielať do školy: Školiu dvoch sinú, stáuo ho to peňíze.

škop                m. veľký škopek (fraz): Biua tustá jak škopek.

škopek            m. drevená nádoba s dvoma uchami na bielizeň pri praní, na nápoj ošípaným, vo obchode na lekvár, uhorky a pod.: Mám plný škopek (zrízek) umívaňá, kedi to enem spravím?

škopík             m. menší škopek

škorčňák        m. koláč plnený škoricou

škoritňačka    f. korytnačka (fraz.): Si nadutá jak škoritňačka.

škoua              škola , f. trieda: Do kerej škoui chodzí?

škoui               pl. f. vyššie (stredné) školy: Sina dau do škou.

škrabačka       f. kožná choroba po chodení po močiari, pri ktorej sa musí človek stále škrabať: Dostau škrabačku.

škrabák          m. 1. prístroj na oškrabovanie kôry z dreva  2. drevená rohožka na čistenie obuvi  3. nástroj na okopávanie

škrábat           čistiť nové zemiaky: Enem škrá(p) plní kastról.

škrabotat       hrmotať, robiť niečím hrmot

škraň, škraňa, škraňe           f. líce, sánka, podbradky (zastar.): Škraň si dáme viúdzit, ze zelím bude dobrá.

škraňál           m. pej. človek s veľkými škraňami

škrčat             hrčať (o budíku): Budíček škrčau a ubudziu mja.

škrček             m. pej. malý, skrčený človek

škrečat           vydávať škrečavý zvuk: Žabi škrečá. Slépka škrečí, ked sce kvokat.

škrehák          žaba, skokan zelený

škrékat           revať

škrembela, škrembelňík        škaredník

škríčit, škripit (sa)     škriepiť s, hádať sa: Neškríč sa s ňím, lebo ho nepreškričíš.

škríčka            f. škriepka, hádka: Já sa s ňím jagživ do škríčki napúščám.

škríčná            hašterivá žena  

škriční            kto sa rád škriepi, háda: Ten je velice škríční.  (fraz.) Si škríčná jag baba.

škridéuka       f. pokrývka na kuchynské nádoby: Také otučené škridéuki sem ešče nevidzeua, jaké vi máte.

škridličár        m. pokrývač striech

škridua, škridlica,      škridla na strechu

škrich              m. veľká truhla s priehradkami na múku

škripec            1. kladka  2. (fraz.): Reve jak kebi ho na škripec dávau. (veľmi)

škripta            f. písmo, p. šrifta

škritan            sopliak

škrivánek       m. zool. škovránok (Alauda arvesis)

škrk                m. 1. stieracia časť zápalkovej škatuľky  2. zips

škŕknút           1. začať silne pršať: Mračio sa, a naráz enem tak škŕkuo.  2. narýchlo odísť: Po objede škŕkneme do Brecuavi.  3. vylepiť za ucho: Jakú sem mu jednu škŕkeu, až mu scena daua druhú.  4. hodiť, vrhnúť

škrknút           nadštrknúť, syn. načknút, špetnút

škrkovňa        pl. n. štrkovisko

škrobač          f. chrobáky, hmyz: Biuo tam fšelijakej chrobače.

škrobák          m. chrobák

škrobárňa       f. škrobáreň: On mjeu tú škrobárňu.

škrobeňica     f. biela spodná naškrobená sukňa (súčasť ženského kroja) (zastar.)

škrohiňa         f. 1. (expr.) tučná žena 2. mnoho oblečená žena

škrojda           karpina v očiach

škrojdaví        karpavý

škrupovat       o zvuku, keď sa dostane piesok medzi zuby: F chlebje biu písei, tak to škrupauo.

škuban           m. kto má roztrhané šaty, trhan (pejor.)

škubance        trhance

škubat (sa)    1. šklbať: Škubat husi. (perie im trhať)  2. biť sa, trhať sa: Co sa o to škubete?  3. kmásať ovocie  4. trhať šaty 

škulimajda      škúlavec

škuti               pl. f. pej. zle upravené, rozmrvené vlasy: Tak ťa chcím za ti škuti a vihodzím ťa ven.

škvaražina, škvareňina         f. praženica (zastar.)

škvračit          topiť zo slaniny na ohni škvarky a masť

škvraka          f. zápach, keď sa prskne na ohni mäso (škvarky) škvračí: Ti oškvarki čut škvrakú.

škvrčat, škvŕkat           1. o zvuku, keď sa prskne na ohni do masti voda 2. o zvuku v hladnom žalúdku: Tak sem huadní, porád mi v bruchu škvrčí.

šláfrok            m. župan

šlaháč             m. kto chodí po šibačke

šlahačka         f. veľkonočná šibačka: Na Velkú noc chodzá chuapci po šlahace.

šlahat              šibať

šlahnút (sa)   (expr.) 1. šlahnúť udrieť niekoho  2. hodiť niečo na zem  3. hodiť sa na zem, do postele  4. prenes. zahnúť: Išli mimo a potom šlahli príčki.

šlahuí             nerozumný, šibnutý, praštený človek (expr.)

šlachcit (sa)   1. šľachtiť rastliny  2. rozmnožovať sa šľachtením: Králiki sa dobre šlachcá.  3. šľachtiť, vylepšovať svoj vzhľad

šlachta, fajta, sorta   f. 1. plemeno zvierat, sorta rastlín: Tito slépki sú z dobrej šlachti, dobre nesú. 2. prenes. o ľuďoch, syn. flok (šlachta)

šlajdra, gumipuška    prak (expr.): Jak ťi tú šlajdru ešťe ráz uvidzím, tak ti ju zeberem.

šlajér              závoj nevesty (zastar.)

šlajfír              1. brusič  2. m. (fraz.): Máš hubu jak šlajfír. (veľa rozpráva)

šlajfírka          1. f. brusička 2. m. (fraz.): Huba í jede jak šlajfírce. (mnoho, veľmi rozpráva).

šlajfka            viazanka (zastar.)

šlajsňa            stavidlo

šlajzér            závoj

šlak                 m. nadávka (fraz.): Nech ho šlak trefí. (porazí)  Zima je na šlaka. (veľká) Ti šlaku ohňiví. (alebo nezebraní)

šlamloch        jama na výplach pri ťažbe ropy

šľapa              f. 1. chodidlo  2. stopa po chodidle

šlapat (sa)      1. šliapať (sa): Nešlap sa po tem!  2. kapustu tlačiť do suda: Šlapad zelé.

šlapcuk, ít šlapcukem           prísl. ísť pešo, na svojich (nem.) (zastar.): Pújde(š) šlapcukem?

šlapka             f. pedál na bicykli

šlauf, šlajfír    gumenná hadica (na víno) (nem.) (zastar.): Furt visíš na tem šlaufje. (piješ.)

šlauférňa, šlajfírka    (nem.) (expres.)  1. brúska  2. veľké neomalené ústa: Huba jí ide jak šlajfírka. Co furt otevíráíš tú šlajférňu, budz uš cicho.

šlaufíre           korčule (zastar.) „brusle“

Šlávónia         (fraz.): Šlavónijo  hergocká, ohňivá, zapálená! (hrešenie)

šlem               m. sliz, nečistota v črevách (zastar.)

šlemovat         čistiť strevá po zakálačke (zastar.)

šlendriján       1. nedôsledný, povrchný človek   2. nedbá o svoj vzhľad           

šlendrijánstvo            nedôslednosť

šlichta             (arch.)  1. zmes vajca s múkou a mliekom na vyprážanie viedenských rezňov   2. riedka kaša z obilnín pre prasce  3. nechutné jedlo, obzvlášť riedke. To bila dnes v jídelní zase šlichta.

šlišňa              f. železná žrď, ktorá sa dáva do múru (najmä do fajermúru), aby lepšie držal

šlofaňa            nočná čapica

šlofauka         f. pletená zimná čiapka, ktorá sa natiahne na uši

šlofka              f. čepček, čiapka pre malé dieťa

šlohnút           (expr.) ukradnúť: Šloheu mu to.

šlopot              člapot (o daždi)

šlopotat          člapotať (o prudkom daždi)

šlosár              zámočník (nem.) (arch.)

šlumpa, šlompaňa, šmudla   f. špinavá, špinavo oblečená nečistotná žena: Chodzí jak šlumpa.

šlus                 koniec, hotovo (nem.): Ešče dostaneš deset korun a šlus.

šmahem ruki, jedním šmahem         naraz, odrazu

šmajchlovat (sa)        zaliečať sa

šmajlovat (sa)           podlizovať, lichotiť, líškať sa, kurizovať: Ten s ví velice šmajchlovat.

šmajznút, čmajznút   potiahnuť, ukradnúť (zastar.)

šmak               chuť do jedla (nem.)

šmakovat       chutiť: Aňi pit mu už nešmakuje.

šmarit            odhodiť

šmárja jóbesku          povzdych

šmatlat (sa)         šliapať sa po niečom, neobratne chodiť: Nešmatli sa po tem!

šmatlaví         čaptavý: Má šmatlavé nohi.

šmátrat          1. hmatom hľadať (po tme): Šmátrau pot stouom, a nemoheu to nájít.  2. hmatať, omakávať: Šmátral po tegezoch a ňigde nic.

šmatrchél aj šmotrchel  m. pej. chromý človek

šmatrňa          (expr.)  1. šmatlavý, krivý človek  2. krivá noha: Daj sem tú šmatrňu nech ti ju umijem.

šmatŕňat        pej. ísť krivo, krívať

šmejd              1. nekvalitný tovar (fejk) (zastar.)  2. podvodník, pokútný predajca

šmeknút (sa) pošmyknúť sa, skĺznuť sa: Stáj na kraji, šmekeu sa a spadeu dúle.

šmelina           pokútny obchod

šmelinár         pokútny obchodník (zastar.)

šmíkafka, šmíklafka             f. kĺzačka

šmír                m. kolomaž

šmirgl             m. alebo šmirgloví papír m. draplavý papier n čistenie hrdzavého kovu: syn. šmirglpapír

šmirovat         kart. dať dobrú kartu, desiatku alebo eso: Šmiruj sem!

šmitec             hotovo (expr.)

šmitka            krajíček chleba

šmitňa, šmikňa          kováčska dielňa

šmodrit, šmochtat aj šmodrchat (sa)          motať sa, neobratne sa pohybovať, zavadzať (expr.): Co sa tolko šmodríš, ponáhlaj sa!

šmolcovat      šermovať (expr.): Co mi tu šmolcuješ s tím špinavím rukávem?

šmolígat (sa)             (expr.) 1. trieť oči a nos: Daj teho mauého uš spat. Kukňi jak sa šmoligá!  2. nedôsledne utrieť, očisť (dlážku, stôl podlahu)  3. obtierať sa, zavadzať: Enem sa tu šmodlicháš.

šmoltírka        f. pej. ušpinená, ušmudlaná žena

šmór, šmórňa             m. star. jedlo z múky, cibule a masti, palacinky potrhané na kúsky (zastar.): Šmór može bit nasuadko aj nasuano.

šmrdlikat, šmidlikat  rezať tupím nožíkom, fidlikať

šmrdnút (sa)  nenápadne, rýchlo sa niekam dostať: Tak sa tam šmrdeu jak miš.

šmrk, šmŕkat, smrkat                       smrk, smrkať: Ti nevichovanče jeden, višmrkaj sa, co nemáš šnuptichl?

šmrňaví          (zastar).  1. je prieberčivý  2. ohŕnať, krčiť nos: šmrňit nos  3. driečne dieťa

šmudla           f. pej. zašpinená žena

šnajdr, šnajdra          m. detský prak, dve gumy pripevnené na rasoškách s kožou na hádzanie kameňov (zastar.), gumipuška

šnajdrovat      krížiť, priečiť

šnajptichl, šnajstichl, šnuptichl, kapesník      vreckovka: Tolko šnajptichlú sme  už dávno nemjeli špinavích.  

šnaps              alkohol (nem.)

šnicl, šňicla                f. vyprážaný rezeň (nem.)

šnidlink, šnidlich šmidlink,   m. bot. pažitka (Allium schoenoprasum)

šniriján           šnúrka do topánok (arch.)

šnóbl               1. nadávka preberavému v jedlách 2. (pej.) nos (hum.)

šnóblovat        snoriť, hladať (hum.)

šnops              hra v karty: hrát šnopsa

šňupa             on hľadá sliedi

šňupák, šňupec          (pejor.) 1. m. papuľa zvieraťa  2. pej. ústa, nos: Ten má mlsní šňupák.  3. prieberčiví v jedlách: To je šňupák lípkaví. 4. človek ktorý strká do všetkého noc (arch.): Šňupec jeden dostau po šňupáku, fšadi ho pichau.   5. prehnane zvedavý šňupavý pes (fraz.) : Létau po staveňí jak šňupaví pes. 

šňupat            nosom vdychovať (obyč. druh tabaku)

šňupka           f. pej .žena preberavá v jedlách: To je taká šňupka. co mislíš, že to sceua jest?

šňuptichel, šňuptichl, šnuptichla     m. 1. vreckovka  2. pôvodne ozdobná šatka do nohavíc starého kroja

šňúra              f. 1. šnúra (fraz.): Je to rovné jak šňúra.  2. pri hre v kolky hra o vložený bank: Hrajú na šňúru.

šňurovačka, šnuriján            f. šnúrka do topánok

šobŕňat, šošŕňat         čúrať, veľmi  močiť

šochajda         f. pej. žena s rozstrapatenými vlasmi vzadu: syn. čochra

šochtla            (nem.)  1. šuchtavá žena  2. krabica, škatuľa  3. (fraz.) nadávka žene   

šoml,               malá nízka stolička (nem.): Náš stareček nám spraviu šoml, že pot stromek.

šongol             strapec na biči, ale aj na čapici

šopa                (zastar.) f. 1. kôlňa na drevo alebo pre voz: Pilini mosíme zházat do šopi do zadu.  2. vysoko vyčesané ženské vlasy: Ale má(š) šopu.

šopĺsat (sa)    obšmietať sa (expr.): Co sa šopĺsáš, co už nejdeš ňeco robit.

šór, šóra          rad, rada             

šoráň              m. 1. jednoduché šaty 2. pej. šaty, zlá sukňa: Obleče si šoráň a už je paňi.

šoški               1. pl. m. star. vyčnievajúci okraj na lajbli, kacabaji, lajbl ze šoškama jak prucek  2. púčiky: Gbez už vihnau šoški na kvjet.

špacír, špacírka  m. prechádzka (nem.)

špacirovat (sa)         sa prechádzať sa: Špacirujú sa po ulici.

špacit              robiť nepekným: Ti šati ho špacili.

špaček            m. zool. 1. škorec (Sturnus vulgaris)  2. ohorok z cigarety  3. detská hra, drievko, ktoré úderom vyletí

špagát            motúz

špachtla          f. murárska lopatka

špajdla            špica, výplet bicykla

špajdlík          m. alebo špajdle. pl. f. tenké paličky na zapichávanie jaterníc

špajdlovat      zapichávať špajdle do jaterníc

špajza             komora príručná (nem.)

špajzér           m. kto dáva obilie do mláťačky, kŕmič mláťačky (nem.)

špajzlovat      kŕmiť mláťačku, asistovať hore pri mláťačke pri mlátení obilia (nem.)

špalír              špalier, zástup ľudí lemujúcich cestu (nem.)

špangla           f. vlásenka, sponka do vlasov (nem.) (zastar.)

španjélka        f. druh choroby: To bili tí španjélki tedi.

špás, špásovat           m. 1. žart, žartovať (nem.): Povidau mu to na špás, a on misleu, že je to pravda. Špáce robí, tak sme sa nasmíli.  2. div: To je špás, nemožem to najít.

špatňe            1. prísl. zle: Chudobní ludé sa mjeli velice špatňe.  2. zle urobené: Je to špatne spravené.  3. nevoľno: Je ti špatne? Dzi ven na luft!

špatní              1. nepekný  2. nepodarený  3. zlý, nie správny (výsledok pri počítaní)

špauek            m. jeden nerozštiepený kúsok pri pílení palivového dreva

špécie             rôzne koreniny, prísady do jedla (arch.)

špek                1. m. slanina, syn. suaňina (častejšie)  2. (fraz): Nemá aňi v rici špek. (nemá nič)

špelcúg           rýchlik (nem.) (zastar.): Na prekonávaní vječích vzdálenosci bili šnelcúgi.

špelúchat,  špelúňat (sa)      kúpať sa, plačkať sa

špenár            m. dlhý železný klinec

špendlíky      1. špendlíky, odroda slivky

špér                m. železná kľuka v komíne alebo peci na regulovanie sily ohňa

šperhák          paklúč (nem.) (arch.)

špetka            f. množstvo, ktoré sa vezme do dvoch prstov, štipka (štipka soli): Enem špetku koreňá kebi tam daua, už bi to biuo lepší.

špetnút           nadštrknúť, zmieniť sa: Ňegdo im ňeco špeteu: syn. načknút, škrknút  O tem aňi nešpeteu

špic, špice      f. 1. hrot  2. časť kolesa medzi hlavou a bahrami  3. na fajčenie, pre cigaretu 4. malé pierko na písanie, ktoré sa dá do rúčky

špičák             m. jednoročný jeleň alebo srnec

špički              1. pl. f. bot. tanečnica poľná (Marasmius oreades) 

špičkovat        hádzať hovoriť slová na hnev: syn. špički: Špički mu hádzau, moseu sa nahňevat.

špidlárit (sa)  trocháriť sa, utískať

špiduatí, zašpiduaňí              končitý, zaostrený, zahrotený: Ten má špiduatí nos špiduatá veža.  2. dostať sa do úzkych: Naraz zistím, že nemám chleba, no a ostaua sem veru zašpiduacená, co budem enem robit!

špiďúl             dlháň

špígl, špíglo               1.m. star. zrkadlo, syn. zrcaduo (nem.): Vječňe f tem špígli čumíš!  2. (fraz.) špígl- nígl: Šecko bude špígl-nígl. (všetko sa bude ligotať)

špik                 kostná dreň, špiková kosť

špílat               nadávať

špina, špinavec          1. intrigán, udavač  2. veľmi špinavý človek: Špinavý jag zem.

špinďúl           dlháň (arch.)

špirant            m. detská drevená hračka, kužeľ s cvokom v hrote a zárezmi, šľahá sa bičom a točí sa

špitál              nemocnica (nem.): Aňi mi ten špitál nespomínaj! Sem ráda že sem doma.

špíuat, špílat             nadávať (arch.)

špjehnún, špjehúňi    m. špión, vyzvedač, vyzvedači: ňemeckí vojesnkí špjehúňi

šplech             vtip (hum.)

špléchat, šplechnút  dok. 1. silne vodou prskať. Nešpléchaj s tú vodú.  2. vydávať zvuk, keď je tekutina v zavretej, nie plnej nádobe: To mléko špléchauo, konva nebiua plná.  3. ostro niekomu povedať: Šplechua mu do očú.  4. vtipne reeagovať v situácii, aj povedať vtip

šplúňat (sa)   čľapkať sa, hrať sa vo vode: Nešpelúňaj sa mi f tej vodze, scem ju mjet čistú.

šponovat, našponovat, višponovat             napnúť,napínať (sily, telo)

šporák            sporák

šporhelt, šporhélt      m. murovaný sporák, obyčajne v síňi, obložený kachličkami: Také hnusné puatňe mám na šporhélce, nevíš li sa dostanú ňejaké kúpit?

šporkasa         (nem.) (zastar.) 1. f. sporiteľňa: Zanéseu si peňíze do šporkase.  2. pokladnička

šporňa            f. hať na rieke zo zväzkov haluzia, kamenia a zeme na mieste, kde naráža silne prúd a berie pôdu

šporovat         šetriť

šporovliví       sporivý: Velice biua šporovlivá. Šesták aj dva krát obráciua, než ho pusciua z ruky.

šprajc, šprajcovat, višprajcovat, podšprajcovat                m. stĺp, ktorým sa pri stavbe podopierajú isté časti, napr. nad oknom, dvermi, povalou ,výstuž, vystužiť a pod. (nem.) (zastar.)

šprajcovat (sa)          sa vzpierať sa, stavať sa proti, klásť odpor, podopierať: Jak mu to rozkázau, velice sa začau šprajcovat.

šprechnovat   hovoriť nemecky v nárečí (nem,) (hum.)

špric                (nem.) (zastar.) 1. prístroj na plnenie jaternice.  2. strek (víno so sódou)  3. postrek viniča 

špricňa           prístroj na postrek (nem.) (zastar.)

špricovat        striekať (nem.) (zastar.)

šprihat            uprene sa pozerať a pohybovať pritom očami: Ale šprihau na ňu očama.

špríkat, špríchat            striekať vodu

šprkat, šprknút, šprtnút        trochu uliať, strieknuť, nasypať (zastar.): Šprkni mi sem trochu vína.  Šprtni mi do pohára.

šprnďúl, šprnďula     malý chlapec, dievča

šprtka, šprťka            štipka

šprúdla, šprudlák, šprúdlovačka                 drevený nástroj pri varení na rýchle premiešanie (drevné kuchyňské náradie zo zakončením hvezdicovitého tvaru)

šprudlovat, rošprudlovat  dok. roztrepávať cesto, zátrepku habarkou (zastar.)

špúlit              kriviť ústa (pred plačom a pod): Špúli hubu.

špúlka, špúlňa            f. cievka (nití): špúlka cveren

špunt              m. 1. zátka (korková)  2. malý chlapec (expr.) 3. (fraz.): Je napití jak špunt.

šrajpichla, buďelár    peňaženka (arch.)

šráki               pl. m. 1. traky, plecnice  2. priečne žŕdky naspodku stola.  3. povrazové remienky na putni, aby sa dala na chrbte nosiť  4. podstavec na pílenie dreva v tvare X na rezanie dreva: Šráki nenechávaj na déšči, budú rozhegané jak taligi!

šrám               (čech.)  1. fyzická stopa (po tresknutí niečim)  2. psychická stopa

šramotat         robiť hrmot: Neni tu miš? Čujem ňejakí štramot. Ňeco tam šramoce.

šrank, šraňk               m. roztiahnutie zubov na pílke pri pílení dreva, šírka rezu, rozostup zubov na pílke: V mjakém drevje mosí mjet píuka vječí šrank jak f tvrdém.

šraňki, šranek            1. pl. m. ohrada, plot bez kolov, syn. plaňki  2. závory na železničnom prejazde: No to je ňejaká robota, šraňki otevírat a zavírat!                       

šraufpanti      pl. m. železné pásy, ktoré spájajú na voze auštok a padušku

šrauštok         zverák (zastar.): Tata si zatáheu motiki do šrauštoku a potom jednu aj druhú nasadziu.

šréga              prísl. šikmo, krížom (zastar.): Puscime sa šréga. Tuším tá tvoja hledzí šréga.

šrégem           krížom-krážom

šrifta               f. písmo: Ten má šriftu jak fiškál: p. škripta

šromotat        búchať, robiť hrmot: Cosi tam šromoce.

šroťit              stále pojedať

šršeň               m. 1. zool. sršeň (Vespa)  2. hnevlivec, jedovitý, ľahko vznetlivý človek: Takí šršeň je. Biu nahňevaní jak šršeň. Metau sa jak šršeň.

šrúb, šrób, šrúfek, šrúbek, šrauf      m. skrutka: šraufcíger (nem.) (zastar.) vývrtka, šrób (čech.)

šrubovák        skrutkovač

šrufovat, šrubovat     1. skrutku točiť, pripevňovať: otšrufovat, zašrufovat  2. tlačiť sa (expr.): Šrufovau sa do samého predu.

štabarc          hluk, rámus

šťabarcovat   1. hľadať prehľadávať (zastar.)  2. robiť hrmot, s hrmotom niečo hľadať: V noci na húri kočki štabarcovali.

štácia, štación            1. m. železničná stanica: Fčil chodzí autobus na štáciju do Štvrtka. A volakedi sme chodili pješki.  2. f. zastavenie krížovej cesty

štafírovat (sa)            krášliť sa (zastar.)

štafírung         krášlenie (zastar.)

štajér              poplatok (arch.)

štajfroh          spodná ženská sukňa, naškrobená

štajrák           mohutný ťažný kôň

štamplovat     popíjať (zastar.): Ná ňejak skoro ste začali štamplovat. Ešče ste nic nerobili.

štamprla, štampl, štamplík   f. kalíštek (zastar.)

štangla           1.f. železná žrď, horná časť bicykla: Jak malí chlapci sme jezdili na koli pod štanglú.  2. ucelený kus salámy

štangle           pl. f. orechové zákusky

štanglovat      veslovať železnou žrďou: De biua túňa z oboch bokú, tam sme štanglovali.

štanicla           skrútený papier na spôsob vrecka (arch.): Štanicla cukru biua volakedi vzácná vjec.

štárat (sa)      špárať sa: Co si to furt štáráš f tej truhlici?

štaročiť          (arch.)  1. zhľadávať niečo  2. motať sa (po dome)

štátňí zubi      zubná protéza (hum.)

štechr             1. m. drevený hranatý klin s rukoväťou a kovovým hrotom na sadenie stromčekov v lese  2. napináčik na puške

štechrovat      spraviť v zemi jamku štechrom pre malý strom v lese

štek                kôl v plote, ale aj pri strome, vo vinici, ale aj spití do nemoty: Je ožratý jak štek.

Štela, Štefka, Štefánek         Štefan (náz.)

šteláž, štelajz,            f. malá polica, ale aj  polica na kuchynský riad (zastar.): Šteláže ve špajzi sme mjeli ďicki plné dečeho.

štelovat, naštelovať, narichtovat    dok. nastaviť, naprávať: Našteluj mi hodzini!

štemovat        dvíhať nad hlavu (činky), vzpierať

štempl             pečiatka (zastar.)

šterc               m. star. múčne jedlo: do vody sa nasypala múka, v nej sa spravili diery, cez ktoré prechádzala vriaca voda, uvarené sa to podrobilo a usmažilo na masti

štíbor              domov dôchodcov

šticle               pl. f. krátke pletené rukávky, ktoré sa navliekali v zime na ruky na pästi, zápästky na                 zápästí (zastar.): Nevjesta mi uštrikovaua tepué štricle.

štich               1. dĺžková miera-dĺžka rýla (bez rúčky) 2. jedno kolo v kartovej hre

štich                (zastar.) 1. jeden steh pri šití: Robí hrub štichi. Dochtom im vitáheu štichi.  2. pri kopaní rýľom jedno zakopnutie do hĺbky rýľa: Kopú na dva štichi.  3. v kartách branie: Dvakrát brau, má dva štichi.

štichač            náradie s nožovým hrotom na vypichovanie bodliaka

štichar            úzky rýľ na vykopávanie repy, mrkvy zo zeme

štichar, šticháč           m. končitý rýľ na priame kopanie, štichovaňí

štichovat        kopať rýľom na štichi (nohou vraziť rýľ do zeme a vyhodiť zem)

štikeraj           m. výšivka, čipka (na plachte do postele)

štikovaní         vyšívaná (arch.): Ke kroju biu štikovaní fjertoch.

štikútat           čkať

štíl                   m. rúčka do rýľa: syn. rúčka, toporisko

štilka               pomôcka kadernícky na strihanie vlasov

štimovat         (nem.) (arch.)  1. súhlasiť  2. zhodovať sa  3. byť v poriadku

štinec              1. m. kus slaniny alebo mäsa: Takí štinec suanimi mu dau.  2. trs trávy

štípa               odštiepené drevo

štiricina          f. kart. štyridsiatka

štirknódla       f. ihlica na pletenie

štof                 m. látka na šaty (zastar.): Ti šati sú z dobrého štofu.

štok, štoček                m. 1. dlhý úzky stôl v hostinci: To je ale štoček, ten aj vás prežije.  2. hrubý stôl na sekanie mäsa. 3. poschodie

štokáč, štokovec, štokoví     m. poschodový dom: štokoví dúm

štokrla, štokla            f. stolička bez operadla (zastar.)

štolverk, štolverki      karamelový balený cukrík (fraz.): Sem tvrdí jak štolverk. (je mi veľmi zima)

štont               1. byť hotový, schopný, (byť) v stave: On ho biu štont zabit.  2. stánok na jarmoku.  3. postriežka na strome pre poľovníka (prístrešok )  4. stojisko v maštali,

štorc               1. hrana: Cihuu postaviu hore štorcem.  2. vzpriamene kolmo na podložku (zastar.): Štorcem na štorc.  

štorcovat (sa)            stavať sa proti, protiviť sa, vzpierať sa, priečiť sa: Velice sa začau štorcovat.

štos                 hromada, kopa (dreva) (zastar.)

štráf                1. f. pruh: Na sceňe spraviu štráf.  2. kus (slaniny) (zastar.): Pjekné štráfi slanini sem narobiu na tri prsti.

štráfat             posudzovať, vyčítať (arch.)

štráfek            1. m. ozdobný pruh, ktorý sa prišíva na sukňu alebo ženskú košeľu  2. čiara (pri maľovaní steny) (zastar.)

štráfkovaní     prúžkovaný

štrajcplech     m. železný pás na rebrin, ochrana proti česniu kolesa

štrajchnút (sa)  jemne sa dotknúť, zavadiť: Enem sa o sebja štrajchli.

štramák        krasavec, pekný chlapec (s ktorým dievča chodí) (zastar.)

štramanda, štramaňa            pekné dievča (zastar.): Potom za nama dzífčencama došli štramáci a biuo veseuo.

štrambau, strmdau    vysoká chudá žena

štranek           (zastar.)  1. povraz na zaväzovanie teľaťa  2. povraz: Než by sem si ju zebrau, račik sa objesím na štranek.

štrankar         výrobca povrazov, provazník

štrapa             námaha (zastar.)

štrapácija       náročná úloha (zastar.)

štrapacija       náročná úloha (zastar.)

štreka             f. železnica (zastar.): Pri štrece, bár je mokro, šecko je vihorané.

štrekar            m. železničiar, syn. ajzipoňák: Veru, kolko štrekarú biuo zabitích.

štrekovat, višrekovat  dok. vzpierať, zdvíhať: Sadzili sa, kerí ten kameň vištrekuje.

štrgel              m. zvyšok po odlomenej haluze na strome

štrgúl, štrc      kus niečoho čo trčí zo zeme (zastar.): Po tcheli mi tu trčá samé štrgúle.

štricák            pekný muž, frajer, chuligán

štricla             f. podlhovastý menší bochník chleba (zastar.)

štrichla           1. f. star. učiteľova poznámka, keď nebol žiak v škole: Ked ňegdo vizostau ze škoui, dostau štrichlu.  2. značka mieri na pohári: Veru nanalévajú po štrichlu.

štriknódla       ihlica na pletenie (arch.)

štrikonica, štrikovanice        teplé spodné prádlo, úpletové tričko s dlhým rukávom, overal (zastar.)

štrikovať, uštrikovat   dok. pliesť (zastar.): Uštrilovaua mi cvédr aj rukavički.

štrimfla           pančucha (zastar.)

štrkačka         štetka lesná (Dipsacus silvester): Nazrezovali štrkački na úpravu súkna.

štrngolec        výčlenok, kýptik odlomenej panohy

štróf                m. pokuta, trest: Dzi tam, lebo ťa budú štrófovat.

štróm              elektrický prúd (arch.) Ná co neni štrómu? Co zas robjá.

štrúdla            f. jablkový závin

štrudláki         pl. m. sorta jabĺk

štrumpandla f. guma na pripevnenie pančuchy, podväzok (arch.): Padajú mi pančuchy, mám suabé vinatahované štrumpandle.

štrunk             m. hrubá látka na nohavice

štruple            pl. f. uchá na čižmách (pri obúvaní)

štucňe             teplé návleky na ruky aj nohy (zastar.)

štukatór         m. murovaná omietnutá povala: drevená s roštom a trámami je poduaha (arch.)

štulňa             f. hrubý ostrý železný klinec do podkovy, aby sa kôň v zime nekĺzal

štumádla        f .dievča, ktoré sa parádi, parádnica

štupl               m. zátka, štopel

štuplcígl         m. vyťahovač zátok

štuplofka        f. detská puška

štupovačka     bavlnka na štopkanie (zastar.)

štupovat         (zastar.)  1. štopkať  2. spôsobovať zápchu  3. kŕmiť (hus, kačicu)

štúrat, ždúrať (sa)    1. sácať sa: Štúrali sa.  2. hádať sa

šturm              poplach, zhon (nem.) (zastar.)

šturmovačka  nárazová práca (nem.)

šturmovat      1. zvoniť na poplach: Šturmuje, ňegde horí.  2. náhliť sa (v práci) (nem.) (zastar.)

štverák           m. štvorročný jeleň alebo srnec

štverec, štvoreček     štvorec, štvorček

štverečkoví papír       štvorčekový papier

štverka, štirka            štvorka

štverlístek                  štvorlístok

štverlístková jatelina            štvorlístková ďatelina

štveruheník                štvoruholník

štvrtňica          f. sud piva (1/4 hl, 25 l)

štvrt                f. drevená nádoba na meranie obilia, štvrtina mjerice

štvŕtka, štvrcina        f. štvrtina ,štvrť litra, syn. štvŕtí tál

šublótová kasňa        skriňa s priečinkami: Volakedi nebili kasňe, ale šablótové truhli sme mjeui.

šubra              f. zašpinená, nečistotná žena, ktorá chodí zašubraná

šubrat, zašubrat (sa) dok. špiniť sa od zarosených a zablatených rastlín alebo mokrej zeme: Ked napršauo, neidú do pola, lebo bi sa zašubrali.

šugar              kytka z konopného vlákna na konci biča

šugaví             pomalý v práci, neohrabaný: Ten je velice šugaví, neš on to spraví, to potrvá.

šuchotat         o zvuku pri hýbaní niečím suchým, napr. lístím, papierom: Šuchotau tam s papírem.

šuchračka, šuchtačka       f. nejaká menej potrebná práce, keď nie je inej: Dicki si ňejakú šuchračku náde: syn, ripačka

šuchrat, šuchtat (sa)   sa robiť nejakú ľahkú nepotrebnú prácu, syn. šuchrat sa (pejor.): Neišu do pola, doma sa šuchtau. Šuchce sa venku z ňečím.

šuchta             obväz na zranenom prste, ruke

šuchtaňa        pomalá žena, ale i šuchtoš – pomalý muž (pejor.)

šuchti              cigánske papuče z handár

šulimacki, šuligi        pl. m. šúľance, kúsky zošúľaného uvareného cesta, obyčajne pomakované (zastar.) syn. houí chuapci

šulín, šulinek  m. penis, p. čurák, mužský pohlavný úd (det.)

šulinec            výkal hrabavej hydiny (pejor.)

šumajstr         jedlo

šumečňík        slnečnica

šumi                pl. f. peny (u piva)

šúňaua            pomalý, nesmelý človek

šunda             1. f. (exp.) vagina, syn, puča, chamajda, vidávauka  2. nadávka žene

šúňí                 suché opadané lístie

šup                  m. 1. postrk: Vihnali ho šupem  2. hodenie, hod: Na tri šupi zhodziu šest kolkú  3. Hó šup. (povel, aby všetci naraz chytili, začali pri spoločnej práci), syn. hó ruk

šupa                rana, výstrel (zastar.)

šupák, šupar 1. m. rýchly, silný dážď: Takí šupák sa spusciu. 2. otrhaný chlap, zle oblečený človek  (ale aj nečestný muž) (expres.): Chodzíš jak šupar.

šupál               1. kohút s perím na nohách  2. dieťa s dlhými, širokými nohami

šúpat               lúpať

šupem             hneď, rýchlo: Posuali ho domú šupem.

šupík               m. bot. štiav (Rumex obtusifolia), p. aj konskí šupík, ščavík

šupina             f. list z kukuričného šúľka

šupka              f. 1. vonkajšia časť zemiakov, fazule, cibule, ovocia, ktorá sa pred jedením obyčajne odstraňuje: cibulové šupki. 2. zvyšok po vylúpaní tekvicového jadierka  3. (fraz.): Peňez má jak šupek. (plev)

šúplat             m. zásuvka v skrini alebo odchode v stole, p. stolík šúplatová kasla  (šuplíková skriň)

šuplichta        m. živé, veselé dieťa: Ti mauí šuplichto!

šupnút            spadnúť (expr.): Tak ňegde šupnež do jarka, aňi nebudeš vjedzet jak.

šupot              m. šum: Ceuú noc pršauo, to biu šupot.

šupotat           robiť šum, pršať (o zvuku dažďa): Ale šupotauo ceuí deň.

šupovat           kŕmiť husi, kačice kukuricou kvôli masti a pečeni

šupšejda         pobehaj

šúr                  m. choroba rožného statku, veľký vred na krku: Tá kráva má šúra.

šuscí, šúscí¸ šuňí                   n. suché opadané lístie v lese (arch.)                

šústek             m. expr. slabý človek

šústnút, šústat, višustnút     dok 1. prudko sa vyliať, liať sa (expr.): Vodu višústeu ven. Šústeu naňho kíbl vodi. Ale šústá ten déšč. 2. udrieť niekoho (expr.): Jakú mu jednu šústeu, nepovidau aňi suovo: syn. usušit, lisknút  3. prihodiť sa, udiať 

šúš, súš          m. včelí plást s medom

šušeň              m. 1. zaschnutý sopeľ, hlien z nosa  2. malý chlapec (nadávka): Takí šušeň a hrabe sa do chuapa: syn. pječek, šušňivec

šušibera         m. nezbedný chlapec, syn. uripa, urípanec

šuškat            1. potichu hovoriť, šepkať  2. napovedať v škole  3. (fraz.): Šuškané je uhané (je to lož)

šuški, pošuški             šeptom

šušňál             m. malý dotieravý, protivný chlapec

šušňit (sa)      piplať, babrať sa (expr.): Nechaj to a nešušňi sa s tím furt! syn. rípat sa

šušňivec         m. pej. smelý, zašpinený chlapec, p. urípenec

šušňiví            1. zašpinený  2. malý, biedny

šutáš               m. ozdoba na panskom odeve, šnúrka

šútor               náhla búrka, dážď zo snehom: Ňejakí šútor ide.

šutr                 m. štrk, drobné kamienky: Šutr vozí na vagóni.

šutrovňa         štrkovisko

šuviks             (expr.) 1. krém na topánky  2. podradná vec (fejk)  3. (fraz.): Mje je to

šuviks! (je mi to jedno) 

švácat             búchať, mlátiť (expr.)

švadlena         krajčírka

švagr              m. švagor, sestrin muž, manželkin brat

švajcovat      1. zvárať švajcaparát  (zváračka)  2. dávať do mláťačky obilie

švajčar           1. príslušník Švajčiarskej republiky, ošetrovateľ hovädzieho dobytka, kŕmič, dojič

švajdlena       f. krajčírka

švále               pl. m. miesto, kde rieka nanáša bahno a piesok

šváňat            ponáhľať sa, rýchlo ísť (expres.): Tak šváňaua, porát sa í za patama kúriuo.

švástat            tárať nezmysly, trepať do vetra (expres.)

švec, šefc, šustr         m. 1. obuvník (fraz.): Švec, co mu vicí, to mu zedz!  2. kartová hra

švelér              m. podval pod železničné koľajnice, pražec (zastar.): Pod glajze sa kuádli švelére, na keré sa montovali šíni.

švestka, švestki,        pl. f. drobná sorta sliviek, okrúhla slivka z ktorej sa dobre vylupujú kôstky

švic                 m. pot (arch.)

švicovat          potiť sa (nem.) (arch.)

švihák             m. 1. pekne urastený chlap  2. pekný strom

švihaní            prešibaný

švihat              1. šlahať  2. mať potrebu hnačkového rázu  3. ponáhľať sa

švíhel              m. kožený úzky pás na šnurovanie ťažkých bagančí alebo lopty

švihnutí           nenormálny

švindl              klamstvo (nem.)

švindlér          podvodník (nem.)

švindlovat      podvádzať (najmä pri kartách) (nem.): Lachkos vihráu, kecs švindlovau.

švinglovaní     vyšívaný s kruhovým okrajom

švink               m. priečka v rebrine medzi dvoma drúškami, p. makovička

švírat, švirnút            dok. rýchle hádzať, podávať: Tak mi to (seno) tam švírau, nemoheu sem stačit.

švirgat            škúliť

švizda             f. pej. fľandra, nadávka žene

švodrit, ušvodrit (sa)            pohrávať sa (o dieťati) (expr.): Podívaj sa, jak sa to tam švodrí, jak sa to hraje. Ona sa tam ušvodrí.

švodŕňat         chodiť sem tam

švochtat          močiť: Zas švochceš?

švondra          zašubraná, špinavá žena

švorc               m. kôň čiernej farby

švorčšiml        m. bielo – šedivý kôň

švorkhón        m. ševcovský špagát na dratvy

švung              (nem.) spád, správna nálada, rýchlosť: Nech tá tvoja robota má švung.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácký slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan