s                      predložka (fraz.): S čerta anďeu nebude. (človek sa nezmení)

sabačák          ozdobná stužka, stužka odvedencov

sábat              túlať sa (expr.): Volade po poli sábe.

sácka              stávka: Sadzme sa! Oco? O facku.

sádelňák         m. zákusok s bravčovou masťou, p. braňičák

sádlit (sa)          usadzovať sa: Slépki sa sádlá do kútka.

sadoví             sadený, štepený ovocný strom, opak puaní

sáduo              n. masť z brava, husi a iných zvieratách: Co tebje može bit zima? Šak tebja sáduo hreje. 

sádzat             dávať chlieb do pece: Ponáhlaj sa s tím chlebem, lebo už bude sádzat!

sadzeňica, sadzír, sadzení, sadzivo             priesada, sadiť, sadenie, sadivo

sadzit (sa)         staviť sa: Oč sa sadzíš, že to vizdvihnem?

sadzití             široký, silný chlap alebo kôň

sáha               stará dĺžková miera

sajací mašina             sejačka, preložená cez voz

sajer               m. továrenský odpad: Sajer púščajú do Moravi.

sajrajt             odpad: Ten sajrajt tu vjec nepúšťajte!

sak                  m. rybárska sieť: Chitauo sa do saka.

sakl                 vrecko (nem.)

sakrakolckí     veľký i nepríjemný (pri hneve (expr.): .Sakrakolcká žena.

sakramencki, sakramentskí        veľmi (expr.) (pejor.): To ťa bude sakramentski mrzet.

sakrament hned!        jemné zahrešenie

sakum prásk, sakum pak           hneď všetko spolu, celkom (hum.): Už je hotová sakum pak.

salutírovat      zdraviť: Ket mja stretne, dicki maja salutíruje.

samagát         m. hrádza

sámek             m. ozdoba, zašitý záhyb na košeli alebo blúzke

samí                krajný: na samí pred, do samého zadu

sámi                zašité záhyby šiat

samí-samučičkí          celkom sám

samohonka     doma vypálená pálenka (rus.) (hum.)

samologip       počítadlo (arch.): F kúce stáu samologip a rechtor nás učili na ňem počítat.

samosca         samochtiac, dobrovoľne, zbytočne, z neopatrnosti: Rozbiu okno samosca. Tak samosca sem sa porezau. Do necčescá samosca ide.

samosebú       samozrejme

samosvé víno   domáce, vlastné, doma vyrobené víno: Oňi majú samosvé víno.

sámovat          robiť záhyby na sukni

saňal               m. krivonohý človek

saňica             sánkovačka

sanútka          f. zool. zubač (Lucioperca lucioperca)

sasér               m. sprostredkovateľ pri kúpe a predaji dobytka

sasérovat       sprostredkovať pri kúpe, predaji dobytka

sauát              m. 1. bot. šalát (Lactuca sativa)  2. jedlo, príloha k mäsu: K pečence sme jídali krumploví sauát. oharkoví sauát, grumbíroví sauát   3.  vytiahnutá košela z nohavíc u chlapcov (fraz.) Trčí ti košeľa z gatí.: Trčí ťi sauát! Jane, nehaňbíš sa tak chodzit? Vilézá ti sauát.

saufunk          výbeh pre ošípané

scáhnút, ščáhnút        stihnúť: Scácheu to.

scanda            malé dievča ešte dieťa, jemná nadávka dievčatám

scandula         aj scanda f. bot. prietržník holý (Herniaria grabla)

sca-nesca       prechodník slovesa chcieť (chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky)

scáni, scanki, scandi, ščandi           pl. f. moč (vulg.)

scat, ščat, švórat       močiť, cikať: Proci vjetru sa nédá scat. (keď niečo nie je možné) p. močit, čurat, šošŕňat

scehovák        sťahovacie auto

scehovat (sa)  sťahovať sa (fraz.): Scehovat sa z jednej dzírki do druhej. (nikde)

sceli                chceli

scena              f. stena (fraz.): Bledí jak scena. Bíuí jak scena.

scenolez, samoroďák, trojchuapové           samorodé víno, žartovný názov divého viniča a vína z neho

scet šecko zhutnút     chce všetko naraz porobiť

scet, scú         chcieť, pomocou tohto slovesa sa vyjadruje želanie: Co sceš? Co scete? (pýta sa oslovený). Kebi ho tam sceu dobre stúcit. (nabiť). Kebi sa s’sceu porezat!

sceu sem        chcel som: Sceu sem vam dat tot. (nedopovedané)

scídzat            sciedzať, piť z nádoby, v ktorej je už málo tekutiny: Scídzá s pohárku.

scíhat              prenasledovať

scihnút           stihnúť (vlak)

scíchnút, ucíchnút      zmĺknuť

scín, scínit                  m. tieň, tieniť (zastar.)

scínat              stínať

scíplí               akoby chorý

scípnút           zdochnúť, zomrieť (pejor.) (expr.)

scípua             zdochla

scírat              stierať (lós)      

scisk               1. stisk (tlačenica)  2. stisk ruky       

scískat            1. stískať niečo  2. niekoho (objímať)  3. šetriť: Na dúm sme už ňejakú korunu nascískali.

sciskeu           stisol

scivý               chtivý, dychtivo túžiaci niečo dosiahnuť

scnínat            stínať: Scínali kohúta ket sem sa vidávaua. (starý zvyk)

scú                  chcú

scúdzit            zjesť: Šecki buchti scúdziu.

sécit                kosiť (expr.): On umí dobre sécit. Sékeu trávu. Volakedy chodívali sécit  už o pú noci, né jak fčil pred pouedňem, ket už není rose.

seč                  f. krovie v lese s vysokou trávou

sečeňí             n. kosenie: Sečená máme ešče na tídeň.

sečkárňa, sečkovica  f. stroj, na ktorom sa sečka reže (krmivo pre zvieratá)

sedački           sediačky, sediac, posediačky

sedánek, sedánka, sedlisko       1.m. doska na sedenie na voze 2. nosič na bicykli

sedat              1. sadať: Nesadaj si tam!  2. spať (o sliepkach): Slépki nemajú de sedat. (nemajú miesta, kde by v noci spali).

sedlačit           roľníčiť 

sedmina          f. kart. sedmička

sednút            splniť sa (fraz.): Trošti sednú za rošti. Trošti sednú rá(z) za sto rokú. (plány).

sédria             f. 1. veľká skupina: Taká sédria tam stáua. 2. zadadanie: Bosorki mjeli sédriu. 3. župný súd

sedua              1. sadla si 2. urazil sa (fraz.): Sedua mu mucha na nos.      

seduatí            urastení (kôň)

seduí               1. usadený  2. n. kyška, kyslé mlieko: Sedué mléko.

seduo              sedlo

seduoví           pravý v záprahu: seduoví kúň

sedzeňí           1. n. časť gatí vzadu, 2. schôdza

sefír                m. star. jemná látka na košele

sekáč, sekáček, sekafka            kovový nástroj s rúčkou, na sekanie krmiva pre dobytok, ktorým sa sekajú dobytku zemiaky alebo repa         

sekat              1. haluzinu, konáre rozrubovať: Seká hauúzí do otépek.  2. sekať dobytku zemiaky alebo repu: Nasekaj krávam cvikle!  3. mäso predávať: Seká maso, zabiu sviňu.  4. robiť sa, dobre sa tváriť: Nebude sekat hrubú paňi.

sékat, sékávat  kosiť: Oňi piršti sékávali.

sekirant          m. tyran, človek, ktorý sekiruje syn. trezirant: Pri takém sekirantovi nemá aňi v noci pokoja.

sekirovat        trápiť, prenasledovať, preháňať, sužovať: Ten ví sekirovať, nedá čovjekovi chvíle pokoja.

seknút            skončiť (expr.): Hnet s tím seknem.

sekotat           drkotať: Zubi mu sekotali.

sem, su           1. som 2. Sem f keli.  (mám smolu)  3. Sem jakási ňijaká. (necítim sa dobre)  4. Sem samé ucho.(počúvam ťa)  5. Sem takí huadní, že bich zedeu aj železné klince.(som veľmi hladný)  6. Sem zdutá jak koza a nevím ot čeho. (mám vetry, zlé zažívanie a trávenie)

semeňišťe      liaheň (komárov)

seňík               m. malá stodola, šopa na seno

senkaj, semká, semkáj         sem: Pouoš to senkaj!

seplaví            šušlavý

serdehél         1. neporiadok: Ale tu máš serdehél, nehaňbíš sa.  2. záchod

sergulát          m. konský párok

servítek          (zastar.) 1. malý obrus na stôl  2. obrúsok

servus             Ahoj! pozdrav (zastar.)

sestreňica      f. tetkina alebo ujkova dcéra

setec               m. kosec: Dvá seci to posečú za deň.

schádzať        1. vzchádzať: Réž, grumbír schádzá.  2. chýbať: To bi mi ešče scházauo. (nechcel by som, aby sa to stalo.)

schicit, schiťit (sa)    1. spojiť sa: Štrnást – patnást sa schiciuo.  2. žiť v konkubináte: Schiciua sa ze ženatím.

schňápat, vichňápat              zmlátiť niekoho (expr.)

schosnovat     spotrebovať (zastar.)

schránliví       šetrný (zastar.)

schrupnút (si)   krátko si pospať (hum.): Tak si po objede schrupua.

schuci, schuťi            1. s chuťou zjedol  2. zasmiať sa,  urobil niečo s radosťou.

schúloscivjet              byť veľmi citlivý

schuopec, sklopec     m. drevená pasca na myši, potkany

si                     (fraz.): 1. Si jag huásná trúba, co nevíš to nevitrúbíš.(všetko povie i čo netreba)  2. Si jak kočka, ze šeckého sa vilížeš. (všetko mu dobre dopadne)  3. Si nadutá jag houúb. (si veľmi sebavedomá)  4. Si rostrhaná jak turecká fána. (si veľmi roztrhaná)  5. Si zhnušní. (si fajnový) (zastar.)

síbat, síbnut   si dok. kart. preložiť: Síbeu si na žolíka.

sic                   m. sedadlo na bicykli: sedadlo s operadlom na voze (koči): Tato mjeu bis mi dat na kouo noví sic.

síci                  siatie: Náš tata si aj na síci turošini spraviu sejací mašinku.

sidól                tekutý prostriedok na čistenie mozadze (zastar.)

sifón                1. sódová voda (brblavá voda)  2. v technike: zariadenie, ohnutá rúra, zabraňujúca vnikaniu zápachov z potrubí do miestností a ulíc

sifónek           šumienka

síha                 1. siaha, dosahuje  2. plošná miera

sicherhajzka               zatvárací špendlík

sichr                1. spoľahlivosť (zastar.)  2. Sichr sichr. (istota je istota) (fraz.)

síjat                siať: Tedi sa to nesíjauo.

síkat               1. močiť  2. síknuť bolesťou  3. kosievať (arch.): Najlepší sa síkalo za raňí rose.

siknút             tratiť sa, ubúdať (o Morave, keď bola vyliata). Voda uš síkne.

síkorka           f. zool. sýkorka (fraz.): Lepší je síkorka v hrsci, jak jeleň v horách.

silavica           f. žart lasica: silavica a rešček p. rešček

silit (sa)             namáhať sa: Co sa silíš ke(t) to nemožeš zdvihnú? Kráva sa sílí, bude sa telit.

silní                 1. tučný človek  2. tuhý čaj  3 silný mocný cap  4. silný mentolový cukrík  5. slabý (fraz.): Si silní jag ženatí vrablic.

silňica             f. hradská

Silvestr           1. meno Silvester  2. posledný deň v roku  3. Pohňi sa, budeš posledňí jak Silvestr f kalendári. (fraz.)

síň                   f. miestnosť v dome, ktorá slúži za kuchyňu, východisko na ulicu, alebo do dvora a do iných izieb, komory (fraz.): Vlk sa míňí, už je f síňi. (spomínaný práve prišiel) Druhí stúu daui do síňešak tu im zavadzau.

sineček, sinek  m. synček

síňoví              vedúci do síňe: síňové dvera, síňové okna

sipané             n. zosyp obila kňazovi, obilie (zastar.): Šecí bili odmjeňovaňí sipaním, peňezma a pozemkem.

sipat               1. dávať dary: Mikouáš sipe. 2. utekať (expr.): Ale sipau otád!  3. mať veľa zrna: Tento rok dobre sipe.

sir                   1. m.  tvaroh, uvarené kyslé mlieko zbavené sirovátki  2.syr (akýkoľvek)

sirka, sirki      f. zápalka, zápalky

sirková voda f. sírnatá minerálna voda

sirňák             m. tvarohový koláč

sirocké dzeci  deti bez rodičov

sirotek            malá sirota

sirovátka        f. srvátka, voda, ktorá zostala po prevarení kyslého mlieka, voda z tvarohu: Sirovátku daj do pomijí pro kozu.

siroví              tvarohový: Sirové taški.

sirútka, sirotka         kvet, sirôtka

sití                  1. sýty. (najedený)  2. (fraz.): Budeš vjedz bití, jak chleba sití. (budeš mať zle). 3. nedôvera: Sítí uačnému nevjerí.            

siua                 f. sila, mnoho (fraz): Réž je ešče pri sile (nezrelá) Maso (grumbír) je pri sile. (nedovarené). Siuú mocú ho vouau. Ponúkau ho na siuu na moc. Biua tam siua ludzí. Kričau ze svej siui.

siví                  popolavý: sivé koňe syn. plesňiví

skáčeš jak cap           nemáš rytmus v tele

skápal, skapalina       m. 1. ohradené miesto kde sa nachádzajú domáce zvieratá  2. zdochliak, zdochlina (expr.): Cigáňi schosnovali aj skapalinu. Zakopali ju do zemi, reku zem fšecko vitáhne. A potom to uchosnovali.

skapat, skapávat       (nedok). 1. zdochnúť: Skapaua nám kráva.  2. prenes. zo zomierať: Skapávali bi sme huadi.

skárcit            zrušiť: Skárcili prodaj. Prvňí to prodau, a potom to skárciu.

skasírovat      1. zrušiť: Tú cestu tam skasírovali.  2. zobrať: Šecki úki v drošstvje skasírovali.  3. zúčtovať: Tak mja skasíruj, kolko to koštuje?

skauovat        skákať kde kade, behať, vyliezať, loziť hore-dolu: Neskauuj po tich drvách!  p. šibrinkovat

skaz                m. odkaz (čech.): Donésua takí skaz.

skáza              f. v spojení: Skázu vzít. Vešuo to v skázu. (navnivoč)

skázat, otkázat          1. odkázať: Skázau ťa pozdravit.  2. pokaziť sa (fraz.): Šecko víno vzauo skázu. (vyšlo navnivoč)

skerhnút (sa) 1. zháčiť sa, ustúpiť, spätiť sa  2. polepšiť sa, vstúpiť da seba

skida               f. veľká silná žena (han.) nadávka žene: To je taká skida! (lenivá)

skifka              f. kúsok chleba odkrojený z prostriedku bochníka, z kraja, okrúhly sa volá krajíček

skinúť (sa)     bezvládne padnúť (han.): Jak ho uderiu po huavje, porát sa skideu.

skislina           f. kyslý zápach: Mléko čut skislinú.

skisuí              1. skysnutý: skisuí grumbír, skisué mléko  2. bez chuti (človek): Co tu sedzíš takí skisúí.

sklamovaní     zamotaný, spletený, skrútený: Retaz je sklamovaná.

sklebňa f. aj škebňáč   m. decko čo veľa plače

sklenár           m. 1. zool. hadovka (Calopterix splendens)  2. vážka (Aeschna cyanea)

sklenka           f. star. sklenica, fľaša, pohárik

sklep, sklépek            m. pivnica na zemiaky: Grumbír dávame do sklepa. (malá pivnica pod domom s vchodom z ulice)

sklepeňí          klenba

skloňa             drevená klietka (na králikov)

sklúdzačka     schovávačka: Sme sklúdzali sňeh na plantu.

sklúdzat (sa)  1. brať: Žena sklúdzá ze stoua. (riad).  2. schovávať niečo, ale aj zberať úrodu z poľa, i upratovať: Co to sklúdzáš?   3. izolavať sa: Co sa sklúdzaš. Proč nejdeš mezi ludzí?

skňučák          m. dieťa alebo zviera, ktoré skňučí

skňučat, skňúkat       vydávať bolestný zvuk: Pes jaksi skňučí. Maué dzeci skňúkajú. Muadí pes skňúká.

skocit              zvaliť sa

skočit              1. zabehnúť: Kebi tam biu prívozňí, možeme tam skočit.  2. Skočit hupki do rici.             (urobiť nerozvážny čin) (oženiť sa)  3. Skočit ňekomu na špek. (naletieť) (fraz.)

skokan            m . zool. skokan (Rana eculenta, Rana fusca)

skoleňovacit (sa)  dostať rachitis (o ošípaných) (rachitída alebo krivica)

skontrolovať pripraviť, zostaviť si reč: syn. skrojit: Napre(t) to skontroluj.

skopičina        blbosť (čech.)

skorí               skorý, včasný: syn. raní: skoro prichádzajúci: To sú skoré jabúčka. Ti si jakísi skorí.

skormúcení     mrzutý

skošňa            f. krošňa, debna, v ktorej nosia drotári plech a sklári sklo

skotná, skotní            1. kotná (o koze, keď má dostať mláďatá)  2. (fraz.): Si jak skotní švec. (tlstý)

skotúlat          skotúľať

skovánek, skovánka, skovávaná, skovávačka, skováfka   f. schovávanka, detská hra: Dzeci sa hrajú na skovávanú.  m. úkryt, skrýš: Ket sme sa hrávali na skováfku.

skovat            1. schovať sa, skryť.  2. skuť spolu železo

skrepčiť (sa) 1. zraziť sa (o omáčke, keď sa v nej malé hrudky): Omáčka sa skrepčiua.  2. zvariť sa (o mlieku)

skrepční         zvarený: skrepčené mléko

skrepirovat    zchochnúť (expr.): Je tím muadím zima, šak skrepirujú.

skrepnút         umrieť (rus.) (expr.)

skrísit             vskriesiť

skríšeňí           n. vzkriesenie (na Veľkú noc)

skrojek           m. prvý krajec odkrojený z bochňa, pätka chleba

skrojit (si)      spraviť, zostaviť si (reč alebo pieseň): Skojiu si pjeknú reč. syn. skontrolovat

skrošňa           1. kabela na náradie  2. (fraz.): Tá tvoja stará je jak skrošňa, aňi do dverí sa nedostane. (tlstá)

skrúcit (si)     1. vykrútiť sa krk: Skrúcit si krk.   2. vykrútiť niekomu krk

skrz                 predl. kvôli: To je šecko skrs tebja.

skuad, sklad   m. prostriedok role vyššie položený, ako je roľa pri brázdach: Ora(d) do skuadu. (začať v prostriedku role, skončiť pri brázdach): Na skuadze je lepší réž jak pri brádze.

skuča, skučka            človek ktorý nemá stále dosť a narieka (lakomý)

skuo, sklo                   sklo

skuoňa, skloňa          malá voliéra pre hydinu

skup                m. dopyt: Za boti je tam hrubí skup. Za vodu je fčil skup.          

skúr, skúrej    1. skôr, skorej: Já sem tam biu skúr jak on.  Skúrej to sprav a po(d) dom.  Skúrej bi ot jauovej krávi tela vimámiu, jak ot tebja korunu. (veľké lakomstvo) 2. skôr vie skur ví  (fraz.): Záhorák šecko skúr ví.

skurvit (sa)    prespať sa (o dievčati)

skutek-utek    nedodržanie slova (fraz.): Reči sa viprávjajú a chlép sa jí.

skuvíňat          nariekať

slačat              1. dychtivo túžiť, želať si : Porád na to slačí, co bi to sceu.  2. striehnuť na jedlo, pitie

slačlaví           kto na niečo slačí, dychtivý, žiadostivý   3. nástojiť: To účtovník velice slačí na zábavu.

slamňenka      prútená ošatka

slécit               zvliecť: Kožu slékli s telata.

slefki               pl. m. pozlievané zvyšky nápojov: Ked je človjek napití, dá mu brjaké slefki. (v hostinci).

slemeno          n. dlhé drevo v jasliach, na ktorom je uviazaný dobytok

slepačit (sa)      pracovať alebo čítať pri slabom svetle: Neslepač sa s tím, lebo si oči pokazíš!

slepačkárňa   hydinárka

slepcovat, slepačit (sa)       čítať bez osvetlenia: Co sa budeš slepcovat.

slepé oko        n. bot. vlčí mak (Papaver rhoeas)

slepí guláš      guláš bez mäsa (z parkov, salámy, klobásy)

slepí mak        vlčí mak (bot.)

slepí ščúr        m. zool. krtonôžka (Gryllotalpa vulgaris)

slepí               (fraz.): Slepí jak noc. Slepí jak patrón. (veľmi)

slepičí aj slepičinoví  zo sliepky: To sú potvore slepičí: slepičinová poléfka.

slepičina         f. slepačie mäso

slepičinec       exkrement sliepok

slepit              zjavne klamať: Co mja darmo slepíš, šak sem to vidzeu.

slépka            sliepka

slezat, slézat              1. schádzať, zostupovať: Slezat z voza.  2. spádať: Slezajú mi galóti.

slezové rúže   ibiš rúžový (bot.)

sležať             ležaním poškodiť: Sležíš mito, nelež na tem.

sličochi, sličúchi         korčule (arch.): Ja sem sa volakedi chodziu bruslit na sličochách. To bili eném polénka.

slich                spánok, slucha

slín, slim         m. druh hliny, tvrdšej, ako je íl, slieň

slinki               sliny (fraz.): Slinki sa mu zbíhali v hubje. (chutiť si na niečo)

slintá              tečú mu sliny

slivoň, hlivoň             m. surovec, mamľas, lenivec (han.)

slíž                  m. koláč s ošvarkami: masné slíže

slíže                rezance do polievky

slížički          pl. m. 1. rezance do polievky tiež krajance  2. rezance s makom alebo tvarohom

slskí                šmykľavý: Biuo to slzké.

slúbenica        snúbenka

slunko             slnko

slúpek             rebrík

smadlavá zelina  bot. ľuľok čierny (Solanum nigrum)

smadný           smädný

sme sa tromfovali      súťažili sme

smečka           1. f. mašlička: Uvázat na smečku.  2. pytliacke oko.  3. slučka

smek               m. 1. dlhý krok: Ponáhlau sa, také smeki dávau.  2. spôsob plávania: Puove, na smek. (kraul).

smék preč      hybaj na bok, uskoč

smék, smég!              cit. rýchleho pohybu: A on slézeu a smég dúle.  A oňi smék naňho.

smeknút         skočiť: Pes smekeu po ňom.

smetanoví      smetanové béleše – pečené jedlo z riedkeho cesta, poliate smotanou, osladené vanilkovým cukrom

smích, smíšní, smíšné           m. smiech, smiešne (fraz.): Smích mu padau za ňadra. V tem kiňe to biuo smíšné?  Smíchu sa neubráňíš.

smíchotka      1. m. kto sa často smeje usmievavý človek (pohodový): To je takí smíchotka. (Ironický človek)

smíkat, smičit            ťahať, vláčiť, tiahnuť, vliecť (han.): Smičí ho za ruku.: Nesmíkaj ho za ruki! Co ho smíkaš?

smíšit (sa)      robiť (sa) smiešnym, zosmiešňovať sa: Nesmíš sa darmo. Darmo ho s tím smíšíš.

smít (sa)         1. smiať sa: Co sa mi smeješ?   2. snívať, mať sny: Ceuú noc sa mi cosi smíuo. 3. veľmi sa smiať: Smíu sa, až sa mu bruch natrásau.              

smjad, smjadní              smäd, smädný: Mám smjad jak trám. A já smjadný jak bomba!           

smjadňuška    malá kanvička (det.): Túto smjadňusku ešťe Luboš nosívau za mnú do pola.

smjeuo, smjeuý  smelo, smelý

smlúvat           zjednávať

smochlit, posmochlit, smoklit         popŕchať, mrholiť: Furt to smochlí.

smotuacha      nadávka neposednému decku: Uazíš jak smotuacha.

smrad             1.m. pej. zlý chlapec (malý): Ó ti smrade mauí!  2.(fraz): Vitraciu sa jak smrad. (zmizol)  3. (fraz.): Smrdzí jag dedek. (ako tchor.)

smradlavá zelina, smradlaví jahodníček     m. bot. rumančeko (Matricaria discoidea), p. puaní jahodňíček

smrci neuňikneš         máš to márne

smrdzet          1 smrdieť (fraz.): Smrdí jak dedek.  2. Smrdzet čertem. (cítiť sa vinovatým)  3. Smrdzí jak tchor. (veľmi)

smrk               m. 1. bot. smrek (Picea excelsa)

smŕkat            čistiť si nos, siakať: Furt nemosíš smŕkať. Smŕkaj do šňuptichla!

smrtka mja preskočiua         strásla ma zima

smŕž               m.  chudý, útly človek (fraz.): Je chudí jak smŕž.

smuha            mokrina

smutek           smútok (fraz.): Za kím nosíš smutek?  Kukňi si na pahnosti. Má smutek za pahnostama. (špina za nechtami)

smúvat, smúvit (sa) zhovárať sa, dohovoriť sa, hovoriť spolu, dorozumieť sa, jednať obchodne (arch.): Mi sa spouem nesmúváme. Nemoheu sem sa s ňim smúvit, nevjedzeu po suovenski. Biuo to ňejak smúvené.

smúvní            zhovorčivý

snázej, snáze, snádze, snádzeva, snádzevá           prísl. azda, vari, možno, ľahšie, snáď,  skôr, radšej (zastar.):  Snázej bi sem išeu do Ameriki. Snát sto nebiu ti.  Snad ešče dojde.  Snádzevá ti vuasále viškubem.

sňeh                            1. m. sneh (fraz.): Spomínáš staré sňehi. (zabudnuté veci).  2. Sňeh si uscíuá. (bude snežiť)

sňehovica aj sňehúfka  f. voda zo snehu

sňet                 kmeň: Ten orech má pjekní snet.

sňetoví           napadnutý sneťou: Sňetové žito. (kukurica)

sňica               pl. n. zadná časť voza: na nich je paduška a násad

sňička             pl. n. časť plužných koliesok (na nich posúvač hĺbky)

sňídaňí            1. n. raňajky: Idem spravit ňejaké snídání.  2. Druhé snídaňí. (desiata)

snídat              raňajkovať (zastar.)

sobálit             stupňovite sácať

sobášit (sa)    1. sobášiť sa podstupovať svadobný obrad  2. Sobášit sa pod vrbú. (žiť spolu bez sobáša)

soc                  usadenina (po káve)

Sodoma a Gomora     ničenie a skaza

sofort              ihneď (nem.) (zastar.): Už aj zmizni, sofort!

soft, ksoft, zoft          šťava: Ksoftnaté maso.

sochor             drevená podpera: Stareček došli do šopi, zbadali líšku, zebrali sochor a réz ju.

somárské uši              skrčené rožky na školských knihách a zošitoch (expres.)

somárskí kašel           čierny kašeľ (expr.)

somíc, somic              sumec, ryba

somot              zamat (tkanina)

somotka         sametová stužka

sopel              1. hlien 2. hanlivé pomenovanie malých detí

soplit (sa)      1. mať nádchu  2. popŕchať, mrholiť (o zlom počasí keď sa nedá v poli robiť)

sortírovat       triediť

sóštangla        slaný rožok, tyčinka

sotor, sotorek            veľké brucho, bruško (han.): Ot čeho máš takí sotor?  Co ten sotorek otŕčáš?

sova                strapatá žena (pejor.)

spáčit (sa)      odvolať, zrušiť, zmeniť svoj zámer: Spáčiua sa, ale uš sa nedalo nic robit.

spachtovaní   zmorený, vysilený, unavený (od športu, práce)

spamjaci, naspamjať      spamäti

spaňí               spánok (fraz.): Lepší spaňí, jag med lízání!  Sedni si u nás, lebo nám vineseš spaňí.

sparsún           veľmi sa zlaknúť (fraz.): Veru ket blísko udreuo, biua sem ceuá ven ze sparsúnu.

spasit              1. vyslobodiť z ťažkého položenia, zachrániť  2. dopomôcť niekomu na druhý svet: Spasit ze svjeta.  (odpratať ho zo sveta)  3. stratiť niečo

spátki              naspäť: Ale hned dojdzi spátki!

spelhat            zožrať: Šecko to spelhaua.

spjechat          chvátať, súriť (čech.) (zastar.)

spješ               skôr (zastar.): Proč ste nezačali spješ mašinovat. (mlátiť obilie)

spjev              spev

splaz               m. časť pluhu

spléskat          zbiť (expr.): Uvidzíš jak ťa spléskam!

splichcit          hrať remízu pri kolkoch: Splíchciu ho, dopuácá sa.

splúhat (sa)   1. zmáčať sa  2. Splúhané boti. (premáčané topánky) (arch.)

spodek            m. 1. bravčová masť horšej akosi naspodku nádoby po škvarení škvariek  2. zvyšok nejakej tekutiny naspodku nádoby

spodní             podobný: Ceuí je na tatu spodobní. Tos ti robiu? No, je to na tebja spodobnené. (keď niečo nedbalo spravil)

spodňica         f. 1. spodná sukňa  2. hrubá doska naspodku voza

spolek             1. m. potravinové družstvo  2. (fraz.): Spouki, čertove vouki. (spolky ani čert nemiluje)

spomejt (si)   spomenúť si : Nemôže si na to spomjet.

spomínat        1. pripomínať: Porebujeme topánki, už za ňe spomíná ot kerej dobi.  2. Spomínat kurucké bjehy. (rozprávať udalosti z dávnej minulosti)

spondzelka     hned v pondelok

spopadnút       pochytiť

spopelit (sa)   zdvihnúť sa, spamätať sa: Najčáš sa volajak spopelit, potom to už pújde. Enem sa spopeliu a už ho nebiuo.

sporí               výdatný, veľký: Múka je sporá. (mnoho sa z nej napečie) Sporí déšč. (veľký, hustý)

sporíšek          bot. ražná hubka (Claviceps purpurea)

sporo              prísl. husto: Sporo prší.

sporota           f. množstvo, hojnosť (pri úrode): Jabúček je sporota.

sposobovat     kritizovať, ohovárať (zastar.)

spošika           šikmo (zastar.): Ide to trochu spošika.

spoučit (sa)    spolčiť sa, spoločne robiť: Spoučili sa s vibíraňím. (kopaním zemiakov)

spouečňík       m. kto spolu berie urbár, alebo má podiel na lúke, podielnik

spouem          1. spolu sa (kamarátiť), robiť: Spouem robíme.  2. byť spolu: Sme spouem  deset rokú.  3. písať (dve slová spolu)

spovjedelňica             spovedelnica (zastar.), f. spovedná búdka v kostole

spovjední        spovedný (tajomstvo)

spozdaleki      z istej vzdialenosti

spraháč          m. kto sa spriaha pri záprahu: Hledá spraháča.

sprahat (sa)   spájať sa pri záprahu (vo voze, pri oraní)

sprasná           prasná sviňa, prasnica

sprav              1. urob: Sprav si suk. (urob si uzol)

správa            1. prístroj, predmet, vec, ktorá uľahčuje prácu, pracovné náradie  (zámočnícke, poľnohospodárske) (zastar.): To je správa.  2. oprava: Dau to na správu.

spravedliví     prirodzený, pravý, nepomiešaný s vodou (o víne): To víno je spravedlivé.

spraviť (sa)    1. spravovať sa, dozvedieť sa pravdu: Podlá ňí sa nespravíš. (nie je isté, či pravdu hovorí) 2. dohodnúť sa: Spravili sa. (dohodli sa)

spražiť           usmažiť: Paprika sa má spražiť.

sprejní            kto rád dáva, žičlivý, štedrý (arch.): Ona bi šecko virozdavaua, velice je sprejná.

spŕchnuť        napršať: Je sucho, mohuo bi  trochu spŕchnuť.

spríčit (sa)     1. spriečiť sa (postaviť sa naprieč)  2. vzoprieť sa (odporovať)  3. protiviť sa (jedlo, konanie)

sprostí            hlúpy:  Sprostí jak tetrev. Sprostí jak bagance. (veľmi hlúpi)

sprušel, sprušl, sprušla         1. f. priečka, stupátko na rebríku, štebeľ 2. priečka na kolese voza

spružina         f. rybárska nástraha s háčikmi

spucovat         (expr.) 1. vybiť niekoho: Šak sem ho spucovau. 2. zjesť: Šecko to spucovau.

spuscit (sa)    1. spustiť vedro do studne  2. spustiť do činnosti (ohňostroj)  3. spustiť na cene tovaru, znížiť cenu: Je to drahé, mosíte ňeco spuscit.   4. spustiť sa, morálne upadnúť  5. spustiť sa dole na lane  6. (fraz.) Spusťit sa Boha. (stať sa bezbožníkom)  7. začať tiecť (krv): Spusciua sa mu z nosa krév.  8. dať: Kráva nasce spuscit mléko.

spúsobní         peknej formy, pekne urastený, spravený: To hríbja je spúsobené.

spúsobovat aj sposobovat   kritizovať

spústa             mnoho

spúška, spúščka        f. prečnievajúca strecha nad domom: Pršauo, skovau sa pot spúšku.

spúšč              1. spúšť na zbrani  2. veľký neporiadok: Boží dopusceni.

srab                1. svrab, choroba kože  2. hanlivé pomenovanie, nadávka

sráč                1. záchod, WC 2. chvastúň

sračka, srajda            f. hnačka: syn, žírka         

sralo               (vulg.)   1. zbabelec (alibista)  2. nesmelý

sranda            humor, žart: Chuapi robiui srandu, sceli nás šecki potopit.

srat                vylučovať exkrementy

srat (sa)         zapodievať sa (expres.) (vulg.): Stima kvádrama sem sa sraua. (namáhala)  Srau ťa pes. (kašlem na teba) (vulg.)

srážať             ráňať: Srážau jabúčka.

škrošňa           sčítať (nem.) (zastar.)

srešňák           m. koláč s čerešňami

srezať             zbiť (expr.): Tak ťa srežem, šak ešče rás sa opováž!

sríž                  m. kus plávajúceho ľadu: Ked moc mrzne, bredú po Moravje stríže.

sŕkat               sŕkať

srst                 f. srsť (fraz.): Biu mu to proc srsci. (nepáčilo sa mu to)

stácí                státie

stačit              1. dostačovať: To mi stačí na tídeň.  2. stihnúť: Nestačíme to porobit.

stačovat         ponárať sa do vody, či sa stačí (dosiahne na zem)

stáhaní           zvyknutý pri pripriahaní: Krávi nejsú stáhané.

sťahel             m. časť opraty od zabudla po chomút

stanovisko      n. trpezlivosť: Nemá stanoviska.

starat (sa)      vydávať zvláštny zvuk (o sliepke, keď chce zniesť vajce): Slépka sa stará, sce zniesť vajce.

stareček         1. otcov alebo matkin otec, dedo: syn. starí tata, starínek, starín   2. starý človek

stárek             1. starší vyučený vedúci zamestnanec (v mlyne)  2. označenie pro voleného vedúceho skupiny mladých (na hody)  3. nájomca 30 – 40 párov výžinkárov

starenka         f. 1. otcova alebo matkina matka, stará mať: syn. stará mama  2. stará žena vôbec

starí šajňák    stará neplatná minca (zastar.)

starí, stará     1. starší mladý ľudia, ktorý nevstupujú do manželstva: stará dzífka, stará pana, starí muádenec   2. f. otcova alebo matkina matka, stará mať: Stará mama. syn. starenka 3. pomenovanie manželského partnera. 4. (fraz.) Starí jag Záveleší. (veľmi starý) 5. nakladaný tvaroh Starí sir.: Stareček lúbili starí sir.

starina            f. staré seno, ktoré sa kosí, keď je už mládza, syn. sušina, šavarina

stárka             stará, chovná hus

starost            f. 1. starosť: Aš pot starost sa oženiu. (až bol starý). Co sa za muada naučí, pot starost jag bi našeu. Po starost si nenechám robit u rici neporádek. (nevydávam sa znova).  2. staroba

stat (sa) 1. vstať. Ráno skoro stanem. 2. stať sa: Nemjeuo sa to tak stat.

stát         1. stáť (fraz.): Stojí jag vŕba. Stojí jak podojení. (stát nečinne) Stát jak svatí za dedinú. (hlúpo) Stát si na kábli. (nepružne reagovať)  2. obľubovať: On za buchti nestojí. (nemá rád)  3. oplatiť sa: Nestojí to za to tam ít. Nestojí to za reč. 4. mať cenu: Stáuo to padesát korún.

statek, statki  pl. m. dobytok: Máte jaksi moc statku. Scandula biua pro statki.

statí                čo sa stalo: Ešče spíšej, neš to mjeu staté.

statki              dobytok

stávaja-líhaja             prechodník slovies vstávať, líhať)

stávat             vstávať po spánku (vulg.) (fraz.): Hore ricú stává. (je nahnevaný, nervózny, bez nálady).

stávek             zastavená voda v potoku na pranie

staveňí           n. dom, príbytok: Vjec mi do staveňá nechodz!

stavení            dom, bývanie (čech.)

stavit (sa)      zastaviť (sa): Potom sa staviu u mja. Voda tékua, nemohli ju stavit.

stavjač            m. chlapec, ktorý stavia kolky (pri hre v kolky)

stavjaní          murovaný: stavjané kamna, stavjaná studňa, stavjaná stodoua

stavjat            stavať (fraz.): Ona si jejího muža stavjala na rit. (nevážila si ho)

stéct, stékeu              1. stiekol: Mosí tá voda stéct.  2. schudol

stefko             n. gumka pri pumpovaní bicykla

stejnaký         rovnaký

stelná             teľná (krava)

steplat            stať sa teplým, steplieť: Pivo, ked steplá, nestojí za nic.

stiraní             nahnitý: Drevo je stirané

stirat               nahniť, začať hniť, zotlieť (o slame alebo dreve): Nenechaj tú suámu dúho nemočenú, lebo stírá.

stízbí               neopitý, triezvy (fraz.): Co si strízbí mislí, napití poví.

sto                  sto (fraz.): To je sto a jedno.

stodoňište aj stodolňisko  n. miesto, kde stála stodola

stoh                m. forma uloženej slamy

stoják             v spojení s predl. na: Spí na stojáku (postojačky).

stojan             m. stolička s dierou v prostriedku, v ktorej sa učí dieťa stáť

stojkat            detsky stáť

stokuas           m. druh dobrej lúčnej trávy

stolica             f. 1. lavica v kostole  2. podlhovastý úzky stolík s vysokými nohami, na ktorom ženy stoja, keď bielia stenu  3. pomôcka pri praní, p. peračka.  4. podstavec na tesanie dreva  5. pomôcka na viazanie povriesel k žatve (arch.)

stolička           f. pasca na váhu na oji

stolík              m. zásuvka v stole, p. šúplat

stolňík             zásuvka v stoje (zastar.): Ve stolňíku máme užički, vidlički a ceuí escajch.

stončit            dostávať perie (o húsátách alebo ošklbaných husiach, keď im narastá perie, stonki)

stonek            m. mladé, ešte nevyvinuté rastúce perie

stongla           f. (expr.) žena, ktorá stále stená

stonoha          m. veľký vysoký človek

stonúfka         f. zool. 1. stonožka (Lithobius forficatus)  2. aj žížavka (Oniscus muralis)

stotí                stý: Mjeu devadesá(d) devjet fjajírek a stotú si vzau.

stožek             m. 1. kopček na spôsob ihlana naskladaného porúbaného dreva  2. vôbec kôpka niečoho naskladaného, napr.: stožek peňez (mincí) a pod.

stracileto        žartovná nadávka decku keď niečo stratí

stracit             stratiť (fraz. ): Kto si našeu, nech si nechá, do si straciu, nech si hledá.

strachoprd      nadávka bojazlivý

strakomakatí              viacfarebný, pestrý

stran               mimo: Stran cesti viprávjá.

strápal            m. druh zemiakov

strapatí           s nepokrytou hlavou, bez čiapky alebo šatky: Daj si na huavu, nebuc strapatí.

strárek          1. starý otec, dedo  2. starší na svadbe

strašák           1. strachopud  2. panák do maku

strašiduo        strašidlo

strašliví          škaredý (fraz.): Je strašliví jak miklica.

strava             strukovina: Stravi sa síjauo moc.

strážit             dať pacsu na zver: strážiť na tribi, strážit miši, na zajícú

strbúl              m. vyčnievanúce holé steblo rastliny, keď je vŕšok odrezaný, syn. strmák

strčit huavu do chomúta       1. oženiť sa (hum.)  2. nechať sa naviesť na niečo

strebat            mnoho piť (expr.): Co teho tolko strebeš?  Strebe bes práva.

strefko            1. gumená hadička na fúkanie  duše bicykla  2. črievko

strela              f. (fraz.): Co ťa strela kričí!

streňáki, strenové zubi         zadné zuby

strenka           f. bot. orgován, čremcha (Syringa vulgaris)  2. kostená rúčka noža

strenoví zub   črenový, zadný zub, stolička: syn. strenák

strep               m. 1. kus rozbitej hlinenej alebo porcelánovej nádoby  2. zlomený zub

strepi              črepiny

streška           f. jeden z trestov pri hre na birdu

strešňa, strešne         f. čerešňa, čerešne (bot.): Už nám tá strešňa uschua, co mívala ti skoré strešne.

strevíc, strevíce         m. črievnica, mužská i ženská obuv, celá na šnurovanie, topánky: Ti strevíce máš jak po muačím bratrovi.

strevo, streva             n. črevo, črevá (fraz.) : Dúhé jak strevo. Víš co nam dali streva roboti, velice zle sa pucovali.

stŕhať, strhnút  dok. 1. niečo zavesené dávať dole: Stŕhá šati. (zavesenú bielizeň z povrazu). Strheu kíbl z háka.  2. zrážať (o peniazoch): Stŕhá mu na krokasu. (na nemocenské poistenie).

stríbrní           jasný (fraz.): Stríbrní večer, posrané ráno. (pekný západ slnka, ráno dážď).

stríbzbit          sa čistiť sa (o krave): Kráva sa strízbí.

stríc, stríček   m. 1. slovo pri oslovovaní starších, ktorým sa vyká: Stríče Jane! Išeu sem za strícem Štelú.  2. otcov brat, strýko (častejšie stríček): To je múj stríc.  3. (fraz.) Stríc sa začali metat na zemi, jak kebi ich roj fčel napadeu.

strída, strídka            f. vnútro chleba bez  kôrky

stríň                srieň: Už biu stríň na vodze chicení.

strípek            m. kvetináč, nádoba na sadenie kvetín

strísuo, stríslo            škvrna od ovocia na šatách

strízbí             triezvy (zastar.) (fraz.): Co si stízbí mislí, to ožrauí poví. 

strkat              (vo) pchať (fraz.): Fšadi no(s) strkáš.

strmák            m. suchý strom s orezaným konármi: rastlina s odrezaným vŕštekom, syn: strbúl

strmohuávek              predná časť saní

strňiskoví kúň  zool. kobylka (Locuta viridissima)

strňšče, strňišťe        (čech.)  1. obilné strnisko  2. zarastená tvár muža: Starečku oholte si to strňišče!

strnút             stŕpnuť: Strnuli mi nohi.

strojit (sa)      chystať sa, plánovať: Strojiu sa, že dojde, a nedošeu.

strom              m. zdobený konárik pri svadbe: Já sem sa vidávaua, mjeua sem strom. (starý zvyk).

stroštovat       plánovať (arch.) (fraz.): Strošti-rošti išli za rošti. (plány stroskotali)

strožoch, strožok       m. vrece v posteli naplnené slamou, slamník (nem.): Rovná suáma biua do strožochu.

strpeňí            n. trpezlivosť: Mjeu chvílu strpeňí, hne(d) to bude.

strpjet            zniesť : Uš to nemožem stpjet.

strúček           m. jednotlivý kúsok z hlávky cesnaku: strúček česneku

struha             f. lesný potok, plytčina na lúke alebo lese, kde preteká počas dažďov voda: Je tam jakási struha. V lese je vjec takích struhí.

strúhací stolica  f. stolica, na ktorej sa strúhajú porízom rúčky do hospodárskych nástrojov a pod.

stržeň             m. biele jadro, prostriedok vreda

stú                  m. stôl

stuaňisko       n. stelivo pod dobytok

stúcit, stúct    1. potĺcť: Krúpi stúkli f poli šecku réž.  2. nabiť, zbiť: Tak ťa stučem, co do tebja vleze.

studeňat chladiť: Studeňá mja to.

studení nešikovný: To je studení majstr.

studeno prísl. chladno: Venku je studeno.

stugáňat, nastugáňat  1. dok. (expr.) pomaly nazhromaždiť: Nastugáňaua sem smetanu, bude(m) múcit. 2. hladať (expr.)      

stuchuí, stuchnutí     1. chudý 2. pokazený, začínajúci hniť, zapáchať, potuchnutý (starý chlieb, múka)

stúkat           1. stĺkať spolu 2.vyrábať maslo, stĺkať pri mútení maslo dohromady

stúlit (sa)       1. zvesiť hlavu: Uši stúliu. Stúliu sa odešeu. 2. svetlo zmierniť: Stúliu lampu.

stúp                1. m. stĺp (fraz.): Máš nohi jak veprové stúpi. (silné) Oči obráciu ve stúp. (bolo po ňom)  2. elektrický stĺp 

stupa              f. drevená stolica na tlčenie konopí: Na stupje sa konopje tučú.

stupačky        vrtné tyče

Stupavjané     Stupavčania

stúpek            m. salónka na vianočné stromky

stupi               pl. f. krivé nohy (fraz.): Nohi má jak stupi.

stupica           f. plužné teleso (na nej je patka a deska)

stupka            f. stopka na ovocí a na listoch rastlín

stupnút (si)    1. postaviť sa: Stupeu si na breh. 2. stúpiť (fraz.): Oči má, ja(k) ked na žabu stupne.

stustnút, stlustnút     stlstnúť: Co nejíš? Otteho nestustneš, neboj sa!

stúščka           f. hrúbka dreva

stvor               m. tvor (príhanlivo!): S takím stvorem može ňeco robit?

stvora             f. zlá žena: To je stvora.

suabikár         šlabikár: Dzeci ve škole zebrali pot pažu suabikár, tabulku a kamének puscili do holénki a tam ťí!

suabina          m. 1. hovädzie mäso medzi rebrami a zadnými nohami  2. časť ľudského tela

suaďučkí, suaďulinkí, suadkaví   veľmi sladký, sladkastý

suadzina         f. sladkosť

suadzit            sladiť

suak                m. (bot.) pupenec poľný (Convolvulus arvensis)

suama, suáma           1. slama 

suamjení        zo slamy: Stodoui boli vječínú suamjené.  2. Suámená gdova, suámení gdovec.              (dočasne osamelí partneri)  3. Suamjená ruža.  f. bot. slamiha (Helichysum bracteatum)

suamjenka     1. f. košík zo slamy na chlieb  2. slamienka (bot.)

suaní               slaný (fraz.): Je to suané jak živica. Viprávjá aňi suané ani masné. (hlúpa reč). Chodzá sem jak na suanú vodu. (zbytočne)

suanina          slanina: Suanina, to je moje! A taká visoká ket je!

suap                m. jama s blatom na ceste: Vjeu do suapu a zlomiu kouo.

suatká, suatké, suatkí           sladká, sladké, sladký  1. Suatká voda.  (f. limonáda)  2. Suatké drevo. (n. bot. Sladovka) (Glzcirhisa glabra)  3. Suatké zelé.  (n. kel varený so zemiakmi)  4. (fraz.): Je to suatké jak malvazija.

suchá bjeta    f. bot. 1. galinsoga (Galisoga parviflora) 2. pastierka kapsička (Capsella bursa pastoris)  3. chudá žena

suchá nemoc, suchoti, suchocini      1. f. suchotiny, tuberkulóza 2. ale má aj ,,vačkové suchoti“- je bez peňazí

suchár            m. suchý strom v lese: V lesi biu prodaj na sucháre.

suich, suicha  (arch.) 1. spánok  2. slucha (časť tváre)

suk                  f. 1. hrča na dreve: Tá deska má moc sukú.   2. hrčka na steble trávy alebo obilia.  3. uzol: Zavázat si šňurovački. Ručník na sug zavázat.

suka               fena

súkat              1. váľať: súkat cesto  2. vyhŕňať rukávy  3. ťažko niečo hovoriť  4. súkať niť na kolovrátku  5. (fraz.): Ale súká bohú, (bohuje).

súkat očenáše            modliť sa

sukénka          suknička

suki                 uzli v dreve

sukovat          1. robiť uzly: Nesukuj tú bavlnu.  2. Sukujú sa mu nohi. (krížom dáva nohy pri chôdzi)

sukovití          plný hrčí: To drevo je moc sukovité.

súkrovica        f. krv s hnisom

sulc                 m. star. huspenina, aspik

sunečňica       slnečnica (bot.)

sunečník         slnečník

sunenčňák      m. strom v lese rastúci na slnku

sunko, suňíčko           n. slnko, slniečko: zubaté sunko (keď v zime svieti, ale nehreje)

suobodňák     m. slobodný, neženatý  človek, mládenenec (zastar.)

suoň                slon

suopat            1. piť (o dobytku): Krávi uš suopali   2. nemierne piť (pej.): Co teho tolo suopeš?

suopat jag duha         veľmi piť

suovaki           pracovné zimné čižmy, ich sáry boli z prešívaného vlneného súkna

suovenčina     slovenčina

suovenské boti           boti čižmy s mäkkými sárami

surovini, surovosci    hlúposti, bláznovosti, táraniny, talafatky

surovo            prísl. sychravo

súsed, súsedé            sused, susedia: Enem si prectav, suseda moseli krísit.

súš                  napolitánka

sušina             f. na koreni suchá tráva, ktorá sa používa na stelivo, syn. šavarina, starina

sušit                nepiť, mať smäd (fraz.): Hubu sušit. Ti piješa já mám hubu sušit?

suza                slza (fraz.): Nevypadua mu z oka ani suza. (nič)

suzavé údolí               plačlivý človek

súžit                1. posluhovať, byť sluhom: On u ňich súží už dva roki. 2. prospievať: Nesúží mu to.

sužoba            súženie

svačina           f. olovrant  3. slúžiť napr. u spojárov na vojne  4. sužovať sa

svačit              olovranotovať: O pjeci sme svačli.

svadebjané, svadebčani        svadobčania: Svatebjané sa dobre bavili, jedli pili tancovali.

svadebňica     f. účastníčka svadby

svat, svaté      m. otcovia nevesty a jej manžela medzi sebou

svatenša         f. omša: V ňedzelu nepújdu na svatenšu, enem na nešpor, prvňí svatenša aj nová svatenša. (primície)

svatí                (fraz.): Aňi za svatého. (silný zápor)

sví                   vyrovnaný: U(š) sme sví.

svatka             pl. svatki f. matky nevesty aj jej manžela medzi sebou

svauovití         svalnatý

svázka            časť krovu domu

svíb, svíbí                  druh dreviny, nízke kríky

svíbovica        palica zo svíbu

svícící             svietiaci (vec)

svíciduo, svíťidlo       svietidlo

svíčka             f. sviečka (fraz.): Je rovní jak svíčka. (stojí vzpriamene) Jak ho uderiu, porát sa mu svíčki v očách spravili. (zaiskrilo)  Má svíčku pod nosem. (tečie mu sopeľ)

svíčka-hromňička      sviečka ktorú zapaľovali pred búrkou

svich               m. sluchy: Uderiu ho do svicha.

sviňa               f. ošípaná: Zabili kvúli temu sviňu. (fraz). Svječí ži to jak sviňi seduo. Ožrauí jak sviňa.  2. nadávka: Ti sviňo!

svinčík            neporiadok (expr.)

sviňit              súložiť: Každá ožrauá žena sviňí.

svinka             f. mladá samica bravčového dobytka: samec je brávek

sviňúrka         v. bot. čírovka zelenkastá, huba (Tricholoma flavovirens)

svislí               n. priečelie na dome alebo na stodole

svit                  m. svitanie (fraz.): Robí ot svitu do zmrku.

svitat              1. (v zápore) nemať dobrú vôľu, náladu: Jaksi mu nesvitá.  2. rozodnievať sa: Za chvíľu bude svitat.

svjceňíček, svjeceňička        m. nádoba na svätenú vodu, svätenička

svjecená         svätená (voda): Uš ti aňi svjecená voda nepomože. (je koniec)

svjecení          1. svätený (fraz.): Dau mu teho jak svjeceného. (málo) (fraz.) Uš ťi aňi svjecená voda nepomože. (nič, ani svätená voda). 2. svätenie pokrmov

svječat (sa)    1. svedčať, slušať (šaty): Ti šati ži nesvječá. Svječí ťi to jak sviňi seduo.  2. patriť sa: Na tebja sa to nesvedčí, abi s tam ušeu.  3. prospievať  4. slušiť čo sa patrí: Nevíš co sa svječí?

svjetuá barva             modrá farba

svjetuí            1. svetlý, jasný  2. modrý  3. bledomodrý: Fjertoch svjetuí mjeua oblečení jag ňejaká muaďica.

svjetuo           svetlo

svojina            f. príbuzní: Na svadu zavouali enem svojinu. Sú to sovjima, rodzina.

svojinec          vlastný výkal (vulg.)  (v starej ľudovej liečbe liek na rany)

svojú nohú      na svojich, pešo

svúj                 to čo patrí k sebe (fraz.): Je samá ruka, samá noha. (v čase vývinu mladého človeka, keď rýchlo rastie)

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácký slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan