rabi                 pl. m. (expr.) staré chudé kone

rabunk            m. rabovačka, lúpenie (zastar.)

rači, račik       radčej: Rači neríč ňic a bu(c) cicho!   Rači nech sa Vídeň zvalí, ja(k) kebi sa mjeuo víno vilét.

ráčit sa           priateľsky zachádzať, znášať sa, priateliť sa (zastar.): Já sem sa s ním velice naráčiu.

rada                f. odporúčanie: Co tvéj radi?

rádek              1. riadok (kvetov, vinnej révy)  2. riadok (názov ulice)   

rádijonka        bareta (zastar.)

radírovat        gumovať

radlica            f. časť pluhu, lemeš

radzit, poradzit (sa)  radiť sa: Radzá sa jag Búrané. (neplodne)

ráf, ráfek        m. železná obruč na kolese (zastar.)

rafika              zlá, prešibaná žena

rafkat              kýchať: Zas ten chuapec rafká.

rafnút (sa)      1. chytiť, pokúsať (pes)  2. kmasnúť  (za vlasy)  3. s niekým sa pochytiť v reči (pohádať sa)

ráchat             plieskať na kocari: Tak to ráchá, po celej dzedziňe to čut.

rachétla          f. 1. raketa, prskavka; 2. pej. chudá žena: Je jak rachétla. 3. (expr.) nadávka žene

rachla             1. f. neupravená žena: Zebrau si takú rachlu  2. poľnohospodársky stroj na ničenie buriny

rachlovat        plečkovať, ničiť burinu (zastar.)

rachnút           1. spadnúť  2. prepadnúť (v škole): Franta racheu ve škole.

rachot            hluk

rachovat, pakovať (sa)            1. pripravovať, poberať sa na odchod, odchádzať, sťahovať sa: Rachovali sa desi. syn. pakovat sa  De sa zas rachujete.  2. spratávať zo stola po jedle

ráchuí             dobre vypracovaný kysnutý koláč (zastar.)

rachuí             šibnutý, strelený blázon

rajba               mlynkoodzrňovač

rajbák             1.m. murárska doštička na hladenie steny  2. hrubá kefa  3. sťahovať sa

rajbat             rezať na rajbovňi

rajbovat, narajbovat             (zastar.) 1. trieť koňa alebo kravu, keď majú boleňí , natrieť: Daj si narajbovat chrbet.  2. čistiť dlážku hrubou kefou, kartáčom

rajbovňa        primitívny bubnový nástroj na rezanie repy

rajčula            f. 1. vyjazdený kruh pri gepli p. kepl  2. nadávka žene

rajčura            1. ohradené miesto vo dvore, humne pre husi, voľné ustajnenie pre ošípané: Sviňa lehává v zímje  ve chlévje a v léce v rajčuli.  2. jazdecká škola

rajd                 m. kormidlo na člne: Sraziu ho rajd.

rajda               špinavá, neporiadna žena, fľandra (vulg.)

rajdovať         1. riadiť (dopravný prostriedok), kerovať oje, keď sa voz tlačí: Každú chvílu mosí rajdovat, abi nespadli.  2. voziť sa po niekom ústami: Co sceš, so s tú hubú, po mje furd rajduješ?  3. niesť sa na koni (veľká pocta pre chlapca)

rajdovňica      gurážná žena, dievka: Si ti ale rajdovňica rajdovná.

rajščák           m. bot. rajčiak, paradajka (Solanum lycopersicum)

rajščákoví      1. rajščáková omáčka – druh omáčky z paradajok  2. žart. menštruácia, syn. krámy, svoje vjeci

rajšpán           m. brvno v stajni medzi koňmi, dobytkom

rajtaňa           f. (expr.) široký zadok

rajtki               jazdecké nohavice

rajtovat          nosiť na koni

rajz                 m. raždie, haluzina, syn. roždí, (zastar.) ryža

rajznégla        pripináčik (zastar.): Rajznéglama pripínáme papír ve šteláškách, ináč držat nebude.

rajzovat, rajzírat   (expr.) (nem.). túlať sa, chodiť, cestovať (zastar.): Ideme na rajz.

rákoš              m. 1. veľká skupina, kopa húf, veľa: Stau tam rákoš ludzí.  2. kŕdeľ (husí): Rákoš husí hnau.

rakovička       f. oko z raka

Rakúse, Rakúsi          1. Rakúsko (zastar.): V Rakúsách súžilo moc dzecí.   Chodzívali sme súžit do Rakús.  2. mať sa dobre: Zeť mjel u ňich Rakúse. 

rámek             m. rám na obraze

ramena           pl. časť zadku voza, zasunutá je do nich rázvora

ramovat          dok. odnášať, vynášať sťahovať, brať vo veľkom, kradnúť: Ramuje ze stoua. Šecko viramovali z izbi.

rampa             f. závory na železnici: Na cesce biua rampa a sedlák sceu nesceu, moseu čekat na mašinu, dokád neprejede.

rampotat         rámusiť, hrmotať, trepať

rana                f. 1. poranenie: Ešče sa mu rana nezahojiua.  2. úder: Dobrú ranu mu dau.  3. výstrel: Vipáliu po ňem dvje rani.  4. na raňe blízko (fraz.): Je to tak na raňe.

randl, randlík             1. m. star. rajnica   2. plochý hrniec, kastról, kastrólik, železná miska, ešus

raňek              m. mlieko ponechané od rána

raňí                 f. neohyb. ranná omša: Biua sem sa raňí.

raní                 skorí: raní grumbír, raná fazuľa

rapant             m. železná obruč na spájanie dvoch zlomených drevených častí

rapl, raplovat             m. bláznovstvo, kaziť sa: Co ho chitá rapl? (nem.) (zastar.)

rapotáč, rapkáč  rapkáč na miesto zvonenia na Veľký piatok, ale i: Jede mu huba jak rapotáč.

rapucha          m. druh žaby: Ti veliké žabi, co sa im ríče rapuchi.

rarášek           1. m. silný vietor, keď sa točí na jednom mieste a všetko zo sebou berie: Je jak rarášek.  (nestály, chvíľu tam, chvíľu inde)  2. pohyblivé veľmi živé dieťa (hum.)

Rarbok            obec Rohožník

rároha, rárohi            pl. m. 1. narozhadzované rôzne veci, haraburdie (hum.): Rárohú je plná síň.

ras                  šarha

rása                nádych inej farby: Na trnkách je rása.

rasoški            pl. m. 1. malý konár rozrastajúci sa na dva, chlapci si z toho robia prak (šnajdr)  2. prírodná rúčka na hrabliach.  3. časť obilnej kosy

rast                 m. železná mriežka

rášek              m. zool. vták žltochvost (Phoenicurus ochruros)

raťafák           m. (expr.) veľký nos: Má nos jak raťafák.

rátaní              prečítanie, bilancovanie

rátkovat (sa) robí riadky (o obilí, zemiakoch, keď v riadku vyrastajú): Réž uš sa rátkuje.

ratúz               radnica, obecný úrad

raubír              lupič, zbojník

raušic              m. star. pytliak (zastar.)

razit                1. robiť si cestu: Raziu si chodňík po sňehu.  2. raziť mince  3. zapáchať, smrdieť: To maso razí dímem.

razítko            pečiatka (zastar.)

razítkovat       pečiatkovať

rážat               odrážať „buechu“

raždží, panoží             raždie

ražní               1. dosť ťažký: Ti husi sú dost ražné.  2. silný, prudký rázní (dážď)  3. z raži múka  4. zreteľný: Tak ražne sem ho ešte nečuua viprávjat.

ražno              rýchlo, prudko: Ražno uteká.

rebeka            f. stará žena, dievka: To je uš stará rebeka.

rebont             m. hlučná vrava: Takí rebon(t) tam biu.

rebríčki           m. 1. rebrík 2. rebrík v stajni, za ktorý sa dáva dobytku seno 3. (fraz.) Višeu bez rebríka na húru. (zle obišiel).

rebriňák          m. voz s dlhými rebrinami

rebriny           1. zariadenie v maštali na kŕmenie dobytka, do ktorého sa zakladalo seno  2. bočná časť voza

rebrovat, moržovat    1. odstraňovať zrno z kukuričných šuľkov: Mi sme ďicki rebrovali. Ešče furt máme hid.  2. biť

recepis            m. recept na lieky (zastar.)

recko              ríbezle (bot.)

reč                  f. reč (fraz.): Bili sme spouem na reči. (rozprávali sme sa spolu) Drž si reč. (pri prerušení reči). Rečí má ja(k) koza bobkú. (veľavravný) S takej reči sa prčki láhnú. (planá reč)  Čovjeka do reči vnéseu.

rečnica            f. žena, ktorá veľa rozpráva

redekva          f. bot. reďkovka (Rafanus sativus)

regiment         (zastar.) 1. pluk (vojska)  2. veľká skupina, húf ľudí

regrácia, legrácia       žartovné kúsky

regrúckí          súvisiaci s regrútmi: regrúckí širúk, regrúcka muzika

regrút             branec (zastar.)

rehlit (sa)       smiať sa (expr.): On sa tam enem rehliu.

rehoňit, rehúňat, rehotat (sa)    veľmi sa smiať (hlasno) (expr.): Rehoceš sa bez práva. Nerehoň sa tak! Co sa tak rehúňaš?  2. o hlase koňa: Kúň rehoce.

rechlajšt         m. bridlicový kamienok na písanie, griflík

rechnovat, zrechnovat          dok. rátať, počítať (nem.) (zastar.): Umí dobre rechnovat. Hne(t) to zrechnovau.

rechnunk        rátanie, počítanie (nem.) (zastar.)

recht               neskl. pravda, mať pravdu (nem.) (zastar.) : Dám ťi za recht. Máš recht. Neňi mu recht. (nepáči sa mu, nie je spokojný).

rechtor           (zastar.) 1. m. učiteľ  2. organista ktorý hrá na orgán v kostole

rekl                 krátký slávnostný kabátik ku kroju: Já mám ešče ten rekl na húri. Dzi dones í ho.

reknút             povedať: Nerekua aňi suova.

rekomando     expresná poštová zásielka, doporučený dopis

reku                (zastar.) 1. častica vraj  2. hovorím, citujem: Reku, či bis mi neišua pomocit.

rém, rémi       m. 1. obruba okien 2. trám s klincami na zavesenie  zabitého brava: Rémi mám svoje, nemosím vipoščávat.

rematíz           m. reuma: Má v noze rematíz syn. revma

remeň             m. 1. kožený opasok  2. pás na pohon strojov

remesňík, remeselňík           1. m. star. remeseľník, vyučený v remesle  2. (fraz.): Remesuo má zuaté dno.

rengáč            ten kto ráčkuje

rengat, rengáč           ráčkovat, kto ráčkuje (zastar.)

rentovat          vyplatiť sa

renzovat         rezko rozprávať: Ale tá ví renzovat.

repák              1. m. stroj na rezanie repy alebo zemiakov pre dobytok  2. alkohol vypálený z repy

repíč, repíčí    bodliak, bodľačie, repičie (bot.)

repíček           m. bot. 1. lopúch (Lappa)  2. repík (Agrimonia eupatoria)

reputácija       dobrá povesť, dobré meno (zastar.)

resa                f. sorta zemiakovj

reskirovat       1. riskovať, odvážiť sa: Pri kartách sa mosí reskirovat.  2. venovať, obetovať: Tito peňíze reskirujem na kosteu.

rešček             m. žart. škrečok: silavica a rešček (výsmech cigánskej reči)

rešeto             1. n. sieť z tenkého drôtu s malými okami v lete na vetranie namiesto okien alebo dverí  2. nádoba na cedenie masti pri zakáľačke: Starí, chic mi to rešeto! Scedím ešče aj tej masci.  3. niečo rozstrieľať (plechovku): Rostrílal to jak rešeto!

rešpek            m. ďalekohľad

reta, retovat (sa)           f. rata, ratovať zachrániť sa: Kričí na živú retu. (veľmi) Ludé retujte nás on nám chce ublížit!  Vi muadzí retujte sa, mi starí jak bude.

retáska           f. malá reťaz

retaz              reťaz

reterád, reterát          m. (expr.) záchod: Co f tem reterádze tolko lapíš?

revanšovat     byť niekomu zaviazaný

révi, réví         pl. m. vinič

revma             f. reuma: Co tam máš revmu?

réz                  1. pri údere: On réz ho motikú.  2. pri páde réz dúle. (bác dolu)

rez                  m. 1. miesto v dreve, kde sa práve reže  2. piliny

réz dúlej, reznút bác            dolu spadnú, bác dole! 

reza                bitka (expres.): Počkaj, nech ťa enem chicím, to bude reza.

rezafka           pálenie pri moči, pri zápale močových ciest

rezat               1. píliť drevo: Máme ešče dreva rezat.  2. narastať (o zuboch u malých detí): Uš sa í režú zubi.  3. (expres.) strieľať

rezikovat        nožom vystruhovať

rezlák             ostrica (bot.): Ďicki sme robili z rezláku povrísua na žatvu.

rezlavica         f. bot. ostrica (Carex)

reznačka         sorta hrušiek

reznút (sa)     silno udrieť sa: Rezni ho do chrbta. Tak sem sa rezeu do nohi. Ale ho rezeu.

réž, rži            (2 slabiky) f. raž (obilnina i zrno): Zajtra pújdeme do rži. (začneme žatvu). Rža sú pjekné.

réžau              m. kosierok

réžauoví         z kosierka: réžauové péra

režné              n. pálené z raži

režní               ražný (chlieb, slama),  z raži; režná múka

režnovica        pálenka z raži

ribárka            f. zool. hmyz v skrini, ktorý rozožiera šaty (Attgenus pellio)

ribička            (fraz.): Čerstvá jag ribička.

ribički, mole   hmyz v skrini, ktorý požiera odev, moľa šatová a moľa potravinová  (zool.)

ribinka            f. maznavé oslovenie detí: Ribinko, budú ťa nožički bolet p. kurátko

ricírki              dlhé pánske spodky

ricisko             veľký zadok (expres.)

ričí                  redší komp. od rítkí : Dnes máš ten nápoj jakísi ričí

ričica              riečica, veľké sito

riďítka            pl. n. riadidlá, držadlá na bicykli

ridnút             stávať sa riedkym (vlasy): Háj ridne.

ridzina            f. 1. niečo riedke, napr. látka  2. málo výdatné mäso, jedlo

rídzit, rídzit (sa)        1. riadiť auto, viesť podnik  2. spravovať sa: Podlá teho sa nemôžeš rídzit.

ríf, rífek          m. hovädzie mäso od chrbtovej kosti; syn. karb

rigl, zariglovat            1.m. závora, železná žŕdka v zámku  2. zavrieť, uzatvoriť, uzavrieť

richlík             m. (fraz.): Friškí jak richlík.

richtik, no richtik       (nem.) (zastar.) 1. hotovo  2. no toto  3. v poriadku: A je to v richtiku. 4. správne

richtovat, virichtovat (sa)    (nem.): 1. prichystávať, pripravovať, chystať (sa): Kam richtuješ ten vúz? Richtuje sa preč.  2. upravovať

ríkat, ríkavat  1. hovoriť, vravieť, rozprávať: Ňic neríčeš nato. Neríkau mi ňic, báraj sem došeu neskoro.  2. oslovenie: Aj mje ríče mama.  3. odriekavať: Ríkat Očenáš.

rína                 f. plechová rúra pod strechou na stekanie dažďovej vody. Na jar dáme nové ríni.          

ringle, ringloty           1. pl. f. sorta zelených slivák

ringršpír, ringlšpír     kolotoč (nem.) (zastar.)

rink, rínek          m. (zastar.) 1. námestie 2. miesto, kde býva trh

ripačka           f. malá ľahká práca; zdĺhavá, pomalá práca; syn. šúchračka

ripák               1. predĺžená hlava ošípanej 2. (expr.) nadávka dotieravému chlapcovi: Ripáku jakísi ripáckí. 3. pej. ústa: Dau mu po ripáku.

rípat (sa)        1. babrať sa: Neríp sa f tem buace. 2. robiť nejakú lahkú prácu: Dicki sa z ňečím rípe; syn. šušnit sa, šuchrat sa  3. zapárať: Nerip doňho, lebo vifasuješ!

ríski                pl. m. odpadky z cukrovej repy ako krmivo, rezky

riškaví             zlatistá farba (vína, mok)

rit                    f. zadok 1. (fraz.): Rit jag dva kmíni. (malá)  Bjehá jak s nasolenú ricú. (chodí rýchlo) Je jag z rici vitáhuí. (pokrčený, špinavý) 2. jemné zahrešenie: Rit Palovu!      

riťirki              pl. f. pánske priliehavé dlhé  spodky (hum.)

rítkí                 riedky (vedomosti, zdravie, farba)

ritňa                f. sedacie časti zadku: Má ritňe jak vráta.

ritoplesk         1. skok do vody i (hra detí skákanie na zadok)  2. lopata na zvážanie detí po snehu dolu kopcom

ritoví, ríťoví               n. dolná časť snopa opačná klasu

rizí, rizoch, rízloch, rizaňa                m. kto má plavé, svetlé vlasy, blondín, červenovlasý, hrdzavý, rusý plavý (o svetlých vlasoch): Má rizé vuasi. Je rizí.

rížová metua f. ciroková metla

roba                f. silná žena (hum.): To je roba!

robit                1. robiť(fraz.): Robí o dušu. Robí o šecko preč. (veľmi). Robí, leda mu to od ruk otpaduo. (nedbalo). Robí na krávach. (vozí, orie s kravami) Ňic dobrého mu robiu. (hrešil ho, zle mu robil). 2. dráždiť hladného jedlom: Robit dúhé zubi. (niekomu) 3. robiť napriek: Robit ňekomu napotvoru.  4. druh hry házanie kamienkov na hladinu vody: Robit, házat žabki.      

robota            f. práca (fraz.): Robota mu nevoňá. (alebo smrdzí) Roboti nad huavu. (veľa)

roča                m. ročné teľa: Také telisko, roča

ročák              m. jednoročný jeleň alebo laň

roční               f. neohyb. omša vo výročný deň smrti zomretého

rodzina           1. príbuzní: Mi sme s Rudú rodzina. Sme po bratrancoch dzeci  2. rodina

rodzinovat (sa)      priateliť sa a často sa stýkať s rodinou, príbuznými: Velice sa začali rodzinovat.

roh                  m. roh (fraz.).: Plné nohi a plné rohi. (plno starostí)

rohlíčki           pl. m. 1. zákusky  2. sorta zemiakov

rohlík              m. rožtek, druh pečiva

rohovňí           n. odmena deťom z odpredaného hovädzieho dobytka; iné je ocasňí

rochla             nadávka žene: Stará rochla.

rojovník          m. bot. medovka (Melissa officinalis)

rok                  m. v spojení: Tento rok. (tohto roku) ten rok alebo Prvňejší rok., Uonskí rok. (minulý, lanský) Tak dva roki. (pred dvomi rokmi) Už má svoje roki. (je dospelý). Na jaro mi roki dochádzajú. (mám narodeniny na jar).

rokita              f. bot rakita (Salix caprea): Tam bili rokiti dúle na jarkách.

rolá, rolí          polia, roľa: A dajú ťi aj ňejaké rolá?

roláta              pl. n. rorát, ranné bohuslužby v advente

rolí                  f. roľa: Má tri rolá. To je réž z jeho rolí.

roscescí          n. roľa medzi dvoma cestami; názov časti poľa

rosčapení       1. expr. rozkročený: Nohi má roščápené.  2. veľmi otvorený: Nechává roščápené dvera.

rosgajdaní      rozheganý: Ten tragač je rozgajdaní.

roschlámení    otvorený dokorán (expr.)

roschňápat     rozbiť (tanier, okno) (expr.)

roschodzit, roschoďit            1. rozchodiť (nové topánky)  2. rozchodiť sa po stŕpnutí nôh alebo, chodením premôcť, prekonať: r. bolesť v kolene.

rosífka            f. konopná plachta, ktorá sa používa ako obrus na stôl alebo pri ručnej sejbe obilia: Už ide z rosífkú, že už ide namúvat. (starý zvyk nahovárania pred svadbou).

rosívat            1. hrsťou hádzať zrno pri ručnej sejbe  2. rukou hádzať hnojivo alebo popol po poli.

roskatovaní    rozhnevaný: Ú, porád išua roskatovaná otád!

roskázat         v spojení: On ví roskázat peňezom. (utrácať).

roskmotrit (sa) pohnevať sa s niekým (hum.): Takí kamarádzi, a u(š) sa rozkmotrili.

roskňíbat (sa)            rozhýbať sa: No co už nejdeš? Neš sa ti roskňíbeš, to bude trvat!

roskokošení   veselý, bujný od pitia, od podnapitosti (hum.): Takí roskokošení višeu ze šenku. (nahnevaný)

roskolínek      m. 1. samopašný chlapec  2. dospievajúci, vyrastajúci chlapec, syn. rošťák, vírostek, šaranec

roskolit           rozštiepiť, rozrúbať: Roskoliu ten špauek napoui.

roskuádat       1. dať vedľa seba na rozličné miesta v priestore, rozmiestniť ( riad, spisy po stole, šaty po izbe)  2. roztiahnuť niečo zložené, rozprestrieť (dáždnik, pred sebou noviny)  3. rozdeliť na časti, rozobrať (hodinky; hud. akord)  4. spôsobiť rozklad  (organizáciu)  5. naširoko roztiahnuť, rozopnúť (ruky, rukami)  6. urobiť, pripraviť, založiť (v peci oheň, r. vatru)  7. vysvetliť, vyložiť (všetko mu dôkladne)

rosňák            m. 1. zool. rosnica (Hyla viridis)  2. vyrastajúci, dospievajúci chlapec, syn. roskolínek, vírostek, šaranec

rosou              roztok soli a vody určené na mäso v páci: A fčiu dáme maso do rosoua na tri týdňe.

rospočítanka  pred začiatkom detských hier

rospovidat      rozpovedať dopodrobna

rosprasit         rozplemeniť sa (vši vo vlasoch): Fši sa lachko rosprasá po ceuej hlavje, stačí ket jednu ňegde chicíš.

rosprščit (sa) roztrieštiť sa: Flaša mi vipadua a rosprščiua sa na tisíc kúščkú.

rospuscení      1.roztopený (sneh)  2. roztopašný (deti) (expr.)

rosškridleňí    roztiahnutý (pejor.)  1. o kvočke keď sedí na vajciach: Si rosškridlená jak kvočka. Slépka, ket sedzí na vajcách, je roškrídlená.  2. o silnej žene v širokých sukniach  3. spadnúť na lade na široko: Sem sa tam na tem leďe rosškridliu.

rostafárit        zašantročiť: Nedajte í to, lebo vám to rostafárí.        

rostnút, rostávat           rásť (fraz.): Rostne jag z vodi. Roste hledzavoči. Co sem já rostua, jak sa robívauo? Palajka, to rostáva f poli.

rostopašní      nezbedný, samopašný

rostrásat        obracať seno vidlami, aby schlo: Ženi išli rostrásat.

rostrúsit          porozsýpať (ortrusinky)

rosudek          m. star. rozdiel: Víno a víno, to je hrubí rosudek.

rosukovat, rossukovat          1. cesto váľkom vaľkať: Rosukuje cesto na tašku.  2. rozviazať uzol: Rosukuj mi tú šňúrku.

roščápit (sa)      nedok. (expres.) 1. nohy dať od seba, rozkročiť sa: Roščápiu nohi. Moc sa(s’) roščápiu.  2. veľmi otvoriť: Neroščapuj porá(t) ti dvera!

roščapovat (sa)   osopovať sa (expr.): Co sa na mja roščapuješ?

roščepírení     1. veľmi otvorený, roztvorený (chvost páva)  2. naširoko sediaci (o kvočke), p. roškrídlení

roščepírit        roztiahnuť, roztvoriť: Roščepíriu rúžu, huavičku sauátu, snopi na hromáce.

roščochmaní, rosčochraní     strapatý, s neupravenými vlasm (fraz.)i: Si rščochmaná jak sova.

rošklébení      1. otvorený (dvere) (expr.)   2. rozrušený od plaču.    

roškrídlit (sa)    roztiahnuť sa (o kvočke)

roškubaní,      roztrhaný: Máš roškubané šati.

roškubat         roztrhať (expr.): De si(s’) roškubau ti galóty?

roškubuí         roztrhnutý (expr.)

rošt                 m. pozdĺžny trám pod povalou v starých domoch, dávali sa naň rôzne drobné veci (fraz.): Trošti sednú na rošti.

rošuhajčení    veselý podnapitosťou

rováš              1. m. vrub, niečo nesplnené len v spojení (fraz.):. Máš u mja na rováši.  2. dlh (kupovať alebo piť na dlh)  3. úder (stopa po údere): Víš jakí rováš sem mjeua na chrbce?

rovnat (sa)        byť rovným, robiť to, čo druhý: Co já sa možem tebje rovnat?

rovní               rovný (fraz.): rovní jak svíčka, rovní jak fišpánek

Róza, Rúzla, Zózika, Réza     Rozália (náz.)

rozbirit            poľadovica (žart.)

rozbití na minďár, na maďeru         rozbitý na márne kúsky, na cimpr-campr

rozbjehnút (sa)  rozísť sa: Najedza sa, rozbjehli sa.

rozbjehuí        pripravený odísť: Kam si rozbjehuí?

rozbrést (sa)              (arch.)  1. rozísť sa  2. roztiecť sa (o ceste): Konc sa mi chléb rozbjeheu.  3. roztopiť sa (sneh)

rozcesnovaní roztrhaný: Šati má rozcesnované.

rozčapit (sa)     rozkročiť, roztiahnúť sa, ale aj roztrhnúť napr. nohavice

rozčepírení     rozstrepkaný, roztvorený (chvost vtákovi)

rozďapat        roztľapkať (expr.): Uopatú to rozďapau.

rozdavovat, rozčapovat (sa)         rozkrikovať sa (expr.)

rozdímat         rozhorieť: Tam sa to ešče rozdímá.

rozdrásaní      rozgajdaný, neupravený (šaty)

rozdŕchat, rozdŕchlat             1. rozhádzať, rozcuchat, rozmrviť, pokrčiť

rozdrchlaná    neustlaná (posteľ)

rozdzeuaní     star. rozrobený, rozmiešaný (o tvarohu): Rozdeuat sír. (rozmiešať tvaroh so smotanou).

rozdzivočit (sa)          rozdivieť sa (o ďeťoch)

rozebrat         1. rozobrať, rozložiť: Rozebrau vúz a potom ho suožiu.  2. vzkiesiť: Zamdleua a rozebrali ju.

rozednít (sa)              rozvidnievať sa

rozehnat (sa)             1. rozháňať (klbčiace sa deti)  2. rozohnať sa palicou

rozejít, rozendzít (sa)           1. rozísť sa: Rozešli sme sa.  2. prejsť, rozmyslieť si: Ňeho to rozejde. Rozešuo mja to.

rozepchnút     rozpichnúť: Rozepcheu si nohu. (pichol sa do nohy).

rozepjat          rozopnúť: Rozepjau si kabát.

rozepraní        prerušený v praní: Necháme rozeprané.

rozeschnút (sa)   rozsušiť sa (o sudoch, putniach a pod.): Bečka, škopík, puténka sa rozeschua, a fčil teče.

rozesraní        rozheganý, pokazené (expr.): Ti postele má už jakési rozesrané.

rozežírat (sa)         1. veľmi veľa jesť  2. rozožierať, rozleptávať (hrdza, kyselina)

rozgajdaní      neupravený: Má rozgajdané šati.

rozglábení      roztvorený

rozglábit         otvoriť

rozhajsaní i rozlajdaní   zle oblečený: Ježíš, ale biua rozhajsaná; rozhajsaní jak pustaja, p. rozgajdaní

rozhon            v spojení: Orat v rozhon. (od brázd ku skladu, kde ostane jedna brázda)

rozhorekat (sa), rozhorekaní           rozľútostiť sa, rozľútostený

rozchlámení    otvorený dokorán

rozchňápat     rozbiť okno, auto, ale aj v bitke poraniť:  Rozchňapau mu chráp. (rozbil mu trvár)

rozidávaní      prerušený pri vydaji: Necháua í kopec roskopaní, zostaneš rozvidávaná.

rozížďat (sa)     dávať sa s vozom do pohybu

rozjachaní      divý, rozhajdaný, neupravený: Jak to chodzíš, košelu máš rozjachanú.

rozkňíhat (sa)            rozkývať sa, rozhýbať

rozmajzlaní    rozmaznaný

rozmasárení na franforce     roztrhaný: Mjel tu nohu strašňe rozmasárenú.

rozmjenit       premeniť peniaze: Nemám drobné, dzi rozmjeňit!

rozmládžgnút aj rozmlágat   rozmliaždiť, rozpučiť: Stupeu na chrústa, porád ho rozmládžgeu.

rozmlézaní     rozmazaný: To je rozmlézané dzecko!

rozóliš             m. sladký likér

Rozolňan, Rozolňanka, Rozolňané   obyvatelia Lozorna

Rozolno           Lozorno, obec na Záhorí (zastar.)

rozondzít        rozbaliť, rozohniť a pod. Tak sem to rozondziua.

rozpleščit (sa)            1. spadnúť: Rozpleščiu sa jag žaba.  2. rozpleštiť sa (zrelé ovocie zo stromu)  3. (fraz.): Rospleščit sa jag hňiuá hruška.

rozporek         m. nezašitá časť sukne alebo nohavíc, aby sa mohli obliekať, rázporok

rozpúchnúť (sa)  vlhkosťou zmäknúť: Hrudi sa rospúchnú.

rozpustení      rozpustilý (deti)

rozrážat (sa) rozdeľovať sa (o cestách): V novinách sa rozrážali dvje cesti.

rozrúšat          rozkúskovať, rozporcovať na kusy porezať zabitého brava: Nepodvíhajte ti pohárki furt!  Nebavte mja fčil vidzíte, že  mám ešče celuú sviňu rozrúšat.

rozskuádat     pri reči rukami rozhadzovať: Co vám to roskuádaua tolko?

rozsprščit       sa roztrieťštiť sa: Flaša spadua a rozprščiua sa.

rozškrídlit       spadnúť na zem, alebo na ľade

rozšupnút       dostať sa do dobrej nálady

roztahovat (sa)          rozťahovať (sa) (fraz.): Co sa roztahuješ jak pes na pazderú. Seno roztahovat (z kôpky natenko rozhádzať, aby schlo);

roztrlingat      rozcengať (zvon)

rozum             m. pochop: Nemá s teho ešče rozum (nerozumie tomu). Rozum! (rozumej)

rozumjet        rozumieť (fraz.): Rozumí temu ja(k) koza petržali. Rozumíš hliňe. (nerozumieť ničomu, babrák)

rozuožit          oheň spraviť: Jag došau dom, hned rozuožiua oheň.

rozvírenec      m. samopašný chlapec, nezbedník (expr.)

rozvírení         samopašný, nezbedný: Ti dzecka sú velice rozvírené.

rozvrázit         dokorán otvoriť: Nerozrazuj ti dvera! Dvera bili do koreňa rozvrázené.

rozžauoscit, rozžauoscení                 rozžialiť sa, rozžialený

rozžehnat       rozlúčiť sa s niečím, niekým

rozžingrit        rozsvietiť sa

rozžváchat      rozžuť

roždží             n. drobné konáriky, raždie; syn. rajz

rožek              1. rožok „rohlík“   2. roh  3. m. v spojení: Dám ťa na kozí rožek. (deťom: Dám ti nohu za hlavu a nabijem ťa).

rožnút, rožihat           rozsvecovať, rozžíhať, zapaľovať zapáliť svetlo: Rožňi svíčku! Rožihau sirku za sirkú.

rožuí               zažnutý: Nevjesta mjeua rožuú svíčku.

rubáč              m. dlhá konopná košeľa, ktorú nosili ženy, rubáš

rubač              m. drevorubač

rubačka          f. bitka: Počkaj, šag dostaneš rubačku!

rubisko           n. rúbanisko, miesto v lese, kde sa rúbe drevo: Chodziu do rubaniska. Ceuoročáci pre(z) zimu bili v rubanisku.

rúbnut            prudko spadnúť: Éj, ale sem rúbua na ten ledze!

rúcit, virúcit   vynadať, vyhrešiť: Len rúcia a rúcia.

ručat               1. s krikom plakať: Co ručíš ja(k) kráva?  2. o zvuku kravy: Kráva ručí.

ručička           f. detská rúčka

ručisko           n. (expr.) veľká ruka

rúčka              f. v spojení (fraz.): Z rúčki do rúčki. (pri predávaní, keď sa nedôveruje: hneď dať tovar a hneď peniaze).

rúčko              n. rúčka (do motyky, sekery a pod.) syn. štíl, toporisko

rúčňíček         m. 1. star. vreckovka 2. šatka na hlavu

ručník             m. šatka na hlavu: Na huavách nosili ručníki.

ruda                f. choroba hrozna a zemiakov: Na hrozni padua ruda. (začali hniť).

rujní                bujný: Lele ho jakí je rujní.

ruk                  cit. pri dvíhaní: Hó ruk!

ruka                f. v spojení (fraz.): Sú spouem jak jedna ruka. (veľmi priateľskí) Robí na svú ruku. (súkromne) To je obráca rukú. (hneď sa to môže stať) Je to od ruky. (ďaleko).

rukací             ručný: Rukací cverni

rukací mašina             mláťačka ťahaná rukami

rukadua          pl. n. rukoviatka, rukoväte, riadidlá

rukáfca           pl. n. star. krátka konopná košeľa s krátkymi rukávmi; nosili ich ženy spolu s rubášom, rukávca (nariasané, vyzdobené rukávca)

rúkat               s krikom plakať (expr.): Rúká ja(k) kráva.

rukávce          časť ženského kroja

rukovat, narukovat  dok. ísť k vojsku

rulňa               rolka (látky, papiera)

rumácat aj rumádzgat, rumázgat  silne plakať (expr.)

rumblík           m rovná železná žŕdka na poslednom ohnivku držáka alebo reťaze, ktorou sa priväzuje dobytok

rumija            f. krik, zvada, bitka (zastar.): To tam biua rumija.

rumpa             chorobne znetvorená slivka

rumpi              pl. m. kusy hnoja prilepené na stehne kravy, keď sa nečistí: Na krávje visá rumpi.

rumpla            valcha, pomôcka pri praní (zastar.)

rundlovat        chodiť, túlať sa, cestovať

runtovatr        robiť hluk, búchať: Runtovau na okna, Sviňe runtujú.

rupnút             padnúť, náhle povoliť

rus, ruse         m. yool. 1. rus (Phyllodroma germanica) 2. nakladaná ryba v kyslom náleve (zastar.)

ruscak, ruscok, ruscak, ruscoch       m. plecniak, batoh, ruksak

rúsci, rostnút              rásť: Do košíka sa dauo zrno, jaké rástuo, abi sme mjeli ceuí rok. (tradične na Vianoce)

rúsporek, rosporek    rásporok (na mužských nohaviciach)

rúsporica        železná žrď spájajúca  konce „bučkov“

rúzňice            1. žarty: Na prástkách sa žešua chasa a robili rúzňice.  2. hnev: Žijú v rúzňici.

rúzno              rôzny: Sme rúzno materama.

rúzvor, rúzvora          f. rázvora, spojnica prednej a zadnej časti voza, spojnica pozdĺžnej osi voza

rúža                f. 1. bot. ruža, kvet (Rosa) 2. dierkované zakončenie krhly na polievanie  3. choroba, výhrez delohy

rúžák, ružákí m. sorta zemiakov, ktoré majú rúžovú šupu

rvačka            f. ruvačka: Trnki bili na rvačku. (rýchlo sa predali) p. uchitača

rvat (sa)            ruvať sa, biť sa: Co sa rvete jak kohúci?

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan