pác                  1.cit. pri náhlom údere alebo páde: Pác ho po ruke! 2. mäso naložené na údenie

pac, pác           moridlo na (mäso), mäso naložené v marináde

pácala             táraj

pácat              padať (expr.): Sňeh enem tak pácau z drátu dúle.

pácem             v spojení s prísl. hore: Chlép pouožiu hore pácem na stú. (vrchnou časťou dole) Kočku dáva hore pácem.

packa              1. zvieracia labka  2. povel psovi: Daj packu!  3. palička s kúskom kože určená na zabíjanie múch  4. úder paličkou na dlaň (voľakedy v škole dostať packou): Do je ve škole neporádní, dostane packu. 5. det. podanie ruky: Daj stríčkovi packu.

packovat         potkýnať

pacnút            1. udrieť (expr.): Dobre ho paceu. 2. hodiť: Paceu ho do buata. 3. spadnúť: Flaša pacua na zem a rozbiua sa.

pacovat          nakladať mäso, držať v rôsole

pačíchat (sa)        (expr.) česať  sa: Co sa furt pačícháš pret tím špíglem?

páčko              bosk (det.)

pačmaga         1. lopta z hadier   2. jemná nadávka

pačocha          zem na cintoríne

pád                 m. mor dobytka

padafka          1. chatrný človek  2. napadané ovocie

padat              1. ubúdať: Morava uš padua o metr.  2. plznúť: Vuasi mi padajú.  3. zísť sa: Dobre mi to paduo.   4. dochnúť: Šecek statek vipadau.

padesát          päťdesiat

padesátňik     m. päťdesiathaliernik

paduí na huavu   hlúpy: Co sem na huavu paduí?  (nie som taký hlúpy, aby som to urobil)

padzeuek        m. časté pri názvoch poľa: Padzeuki pod hájem.

pagáček          m. koláčik z cesta s masťou a škvarkami

pahnost, pahnecht    m. necht: Zašuo mi za pahnosti.  (zima).  2. (fraz.): Nemá ňic, ani co bi za pahnost vlézuo.

pahnústek      m. 1. bot. nechtík (Calendula officialis)  2. výrastok

pach                m. zápach: Aj pach čuli.

pachcit (sa)    1. lopotiť sa  2. dychtiť po niečom

páchi               pl. m. traky na ženskej sukni, ramienka

pachola           1. n. neskl. drevený vyzuvák na čižmy: Vizúvam sa na pachola.  2. krátka latka na poháňanie kolovratu

pachoučit       byť slobodným mládencom, tráviť mládenecký vek: Mi sme pachoučili do pjetadvaceti rokú.

pachouek       m. 1. slobodný mládenec: On biu víchírní pachouek.  2. sluha pri gazdovstve: Je u ňich za pochouka.

pacht              m. nájom, árenda: Pole dali do pachtu.

pajcinki           lístkové šátečky (druh múčníka)

pajedzit (sa)  hnevať sa (expr.)

paježliví          pichľavý, zlostný

pajchovňa, pajchoveň           1. nádoba na zváranie  2. zadok

pajkošit          hľadať (hum.)

pajsr, pajsl, pajslík                m. sochor na dvíhanie, páka (nem.) (zastar.)

pajš, pajše, pajšl       narúbané suché konáre na kúrenie

pajšl                1.m. jedlé vnútornosti, pľúca, srdce, pečeň brava, hovädzieho dobytka 

pajšloví           z pajšlú, pajšlová omáčka

Pajštún           hrad, dnes obec Borinka

pajzák, pajzlák          m. 1. nadávka vyrastajúcemu chlapcovi, babrák: Ti pajzáku.  2. pej. starý tupý nožík

pajznút           ukradnúť (expr.)

pak                  zdrobnenina paklík, m. balík: sakum pak (dovedna)

pakatel           (arch.) 1. nepatrná vec  2. lacná kúpa: Stáuo to pakatel.

pakl, pakla, paklík                 f. balík tabaku, zápaliek, balíček: pakla tabáku (zastar.) 

paklák, paklsic                       nosič na bicykel (nem.) (zastar.)

pakovat, spakovat (sa)         (nem.) (zastar.), dok. 1. baliť: Pakuj si veci do kufra.  2. brať sa preč: Uš sa aj pakuj preč!  3. vziať, odpratať: Spakuj to se stoua.

pakšamétle     papiere (zastar.): Spakuj si svoje pakšamétle a pakuj!   

pakuj!             zmizni!

palacíni, patenti         lokše zo zemiakového cesta

palach             m. trsť, pŕstie, šachorina, trstina na pletenie rohoží

palána             f. pej. vysoká, chudá žena: Taká palána, nahatá.

palaší              n. trstinový porast: Rostne tam enem palaší.

palčivost         f. páľa: Palčivost v huavje.

páleňica          f. liehovar: F páleňici sa špiritus pálí.

palesák           tyč v plote, palica

paličák            1. paličiak (druh cesnaku)  2. zaťatý človek: Ti si ale paličák, neustúpíš ani za svjet.

pálit                1. túžiť, byť zaľúbený: Pálí za ňú. 2. (fraz.): Žere jag bi páliu. (veľmi)

paloš, pauoš   tyč zdobená  stuhou a jablkom, ktorá sa niesla v svadobnom sprievode (arch.)

pamat, pamať, pamjat, pamjať    f. pamäť (fraz.): Viprávjá bes pamaci. (ťažko chorý). Uš sem tam nebiu, aňi pamaci neňi alebo aňi pamaci nemám. (dlho tam nebol) Najde to aj po pamjaci. (vie kde to je)

pamatat, pamatovat              pamätať: Nepamatám to, už mi nesúží pamjať. Ti si to pamatuješ?

pamatliví        s dobrou pamäťou: On má pamatlivú huavu.

pambíček       m. zdrob. od pambíčku naozajst! (zaduš sa, zaprisahaj sa)

pambíčková kravička   f. (zool.) lienka

pambíčkúf chlebíček, pambúčkové pagáčki     m. bot. slez (kvet)

pambú, pánbu, pambúžek    Pán Boh: Pomoš alebo pomáhaj panbú! Pambú daj! (pozdrav a odpoveď pracujúcich) Pozdraf panbú – Dajšto panbú! (povie sa, keď niekto pozerá na dobytok) Pambú zapuac! (poďakovanie) Pambú zachraň a zachovaj! (nedaj bože)      

pambuví         bohvie: Pambúví, lesi tam biu!

pamĺsek          m. sladkosť

paňa               bábika

paňa morská  vážka

panáček          1. det. malému dieťaťu, keď ho postavia na nohy  2. m. kňaz

panbičkové nohavički  modrý kvet čakanky

Pánbu             Pán Boh

pancír, pancírek         m. strapec hrozna

Pancula           časť Jakubova

pančuchi, štrinfle       pančuchy (nem.) (zastar.)

pančula           lesná škôlka (nem.) „Baumschule“

pančuški         pl. f. záhradná kvetina

pandaláckí      v spojení (fraz.): Tvého boha pandaláckého. (preklínanie)

pandalák, pandrlák   m. detská drevená hračka, figúrka človeka, ale aj strašiak v maku

pánečkem       malému dieťaťu pokyn aby išlo (det.)

Panenka Marija   (fraz.) pjekná jak Panenka Marija, Panenko Maríja Šaščínska

Panenki Márie suzički           metlinový druh trávy (bot.)       

panenko          (zastar.) 1. oslovenie dievčaťa  2. vzdych, počudovanie: Panenko skákavá.  3. bábika

pangét            obrubník

paňchart, panchart, paňichart          m. 1. hanlivý názov dieťaťa, nezbedný chlapec  2. nemanželské dieťa  3. nevyvinutý vred  4. bočný výrastok na kukurici: Viuamovali paňcharti.  5. niečo malé: Maué to biuo.

paňi                f. 1. mestsky oblečená dáma, alebo slečna: Oblékua sa za paňi.  2. detská hračka, bábka: Dzífča sa hraje s paňú.  3. osická paňi. (strašidlo)

paňička, paňica          f. mestsky oblečené dievča

páňit aj panšťit (sa)     robiť sa pánom

panoha           f. veľká haluz

panovat          jestvovať, byť obvyklým: Fčil panuje inačí kroj jak volakedi.

panoží             haluzina, raždie

panská kopriva   f. bot. koleus (Coleus Blumei)

panská tráva f. bot. steblovka (Glycéria aquatica)

panskí hakláč   m. bot. (Acacia arabica)

panskí huavál   m. zool. strakoš

panščula         g. lesná škôlka, kde sa zo semena pestujú stromky

pant                m. záves na dverách, do ktorého zapadá čep pribitý na podvojách

pantalóni        dlhé nohavice (zastar.)

pantofel          m. kožená obuv, podošva, vpredu koža, vzadu otvorená, na rýchle obutie v lete

pantok            m. hrubá sekera na dlhej rúčke

paňuša            stojan s hlavou na pripínanie látky, ktorá sa vyšíva

panúška          m malý konár na strome: Chidiu sa suchej panúški.

panva             f. kuchynská nádoba s dlhou rukoväťou na sporák alebo na vyškvarovanie škvariek

papa               1. (det.) jedlo: je (kŕmi sa)  2. ísť na prechádzku: Ít pápá.  3. pozdrav od dieťaťa

paparunka, papalinga           lienka, pánbožkova kravička

papat              (det.) jesť: Na, papaj buchétku!

papežliví         opatrný, starostlivý (zastar.)

papičkat         prstami ohmatávať, hrať sa s tým: Nepapičkuj to, lebo to zašpiňíš?

papinkat         zdrob. k papat

paplndekl, papundekl            papierový kartón (zastar.)

paprák            m. nadávka dotieravému chlapcovi

paprč, paprček   m. prst z kopyta kravy, svine alebo kozy

paprča            1. f. (expr.) ruka  2. nahnevaný človek, jedoš (expr.)

paprče            (expr.) 1. ruky: Tak si drevení, šecko ti padá s paprčí!  2. nohy u ošípanej

paprčit (sa), napaprčit   dok. hnevať sa: Co sa paprčíš? Hnet sa napaprčiu.

paprňí             n. drobné haluzie zo stromov a krov zlej akosti

papuča           f. 1. druh obuv  2. noha mačky, psa, husi, sliepky  3. hrubý obväz na boľavej nohe namiesto obuvi  4. nadávka dievčaťu: ti papučo soplivá  5. (fraz.): Nadutí jak papuča.

papučka          1. f. noha mačky, psa  2. hrubý obväz na chorej nohe  3. nadávka: Ti papučo kremená!  4. detská obuv  

papučnatí       s perím na nohách

papula            f. 1. ústa zvierat. 2. pej. ústa: Dám ťi po pauli. fraz. Ale má papulu neuderenú. (nepekne rozpráva). To je papula neumitá. (zle rozpráva, nadáva).

papulka           f. bot. papuľka (Anthirinum majus)

papulovat       odvrávať

papulú vrcet   veľa rozprávať, tárať, dve na tri

pár              1. niekoľko, málo: Biuo nás tam enem pár. 2. pár korún: Pár šestek.   3. osobné veci pár švestek: Zeber si tích par švestek a vipadni z domu.

para             1. f. sila: Má dobrú paru.  2. (fraz.): Utekau co mu para stačiua.  3. vzduch v duši                       kolesa: Nemám pare, napumpuj mi kouo!   4. pri varení

paradajkúf sós   rajčinová omáčka (v Stupave)

parádní           krásny

párat               1. z ušitých šiat niť vyťahovať, rozoberať ich: Co to páreš, šati?  2. zadrený tŕň ihlou alebo špendlíkom ťahať: Páre mu tŕň.

parazól, palazór, parazón, parapl, parapla m. 1. dáždnik, 2. bot. bedľa

parazolár        opravár dáždnikov

páre                pl. m. zviazané kukuričné šúľky

pargál             m. druh látky na sukne

paríze             dámske kožené topánky na nízkom podpätku

parma             m. zool. mrena

párňica           1.partnerka mládenca  pri tanci: Bes párňíka nesceua íst k muzice.  2. partnerka kosca pri žatve

parňík             spoločník dievčaťa na zábave (zastar.)

parom             m. parom (fraz.) slovo použité v rozčúlení: Si mrcha jak parom. Biuo horko na paroma. Co vás parom nese?  Abi ťa parom uchiciu! (zebral)

parta               f. skupina, partia: Robí v dobrej parce.

partéka           1. f. látka na šaty: Ukradeu bárco, aj partéku, šati s dobrej partéki.  2. malé množstvo niečoho: Tolko partéki lachko zebereš aj na chrbet do nonoški.  3. tovar určený na predaj

parútka, perútka       1. konárik: Majú tam tri parútki, každá inačí.  2. viazanka z husieho peria slúžiaca na mastenie (koláčov, buchiet)   3. krídlo z husi na vymetanie sadzí sporáka.

parvák            m. nadávka protivnému chlapcovi

parzon            m. zvyk pri svadbe: čepení nevjesti aj parzon

pasák              m. pastier dobytka

páscit              pásť: Ona enem odvázaua krávu, a necháua ju pást.

páse                pl. m. okutie hlavy na voze

pásek              m. 1. páska na šatách 2. páska vôbec

paseka            f. husté krovie

pasent            priliehavý: Ti boti sú mu pasent.

pasija              1. radosť: S pasijú ide do roboti.  2. f. radosť, záľuba: On má s polúfki hrubú pasiju. On to robí z pasije.         

pasínek           pasienok

pasovat (sa)   1. slušať, svedčať: Šati ti pasujú, ten šíruk ti pasuje k šatám.  2. hodiť sa: Na tebja to už nepasuje tam ít. Tá karta pasuje.  3. ísť za pasy pasovať sa (zápasiť): Tí dva sa pasovali.  4. namáhať sa, trápiť pri dvíhaní: Pasuje sa s tím, a nemože to zdvihnút.  5. pasovať nedok. i dok. hist. slávnostným obradom povyšovať, povýšiť do rytierskeho stavu

pást                1.dávať pozor, striehnuť, čakať na niekoho: Pase po ňem už otkedi.  2. (fraz.): koňíčki pást (o dieťati, keď leží dole bruchom).

pasták            m. kríženec: Teho kohúta nenechávaj na plemeno, to je takí pasták!

pasťírňa         príbytok pre obecného pastiera. Poskytovala sa pastierom, ktorí nemali v obci vlastný dom, alebo pochádzali z inej obce.

pastúška         mohla byť pôvodne obydlím obecného pastiera alebo sluhu, teda malý dom s chlievom. Po zániku spoločnej pastvy sa tieto budovy začali využívať na ubytovanie obecnej chudoby a ako sociálne zariadenia, napríklad pre siroty alebo ponocných.

pastušková kapsička         pastierska kapsička (bot.)

pasunk, pasunek       m. pasienok, miesto, kde sa dobytok pasie: obecňí pasunk

páška              f. rybárska sieť: Aj do páški sa chitauo.

paškál            posmech

paškristus       pozdravenie: Pochválen ….

patálija           f. zvada, hádka, nepríjemné starosti: Tam biua vojna patálija.

páté                (fraz.): Páte cez deváté. (jedno cez druhé)  Páté kolo u vozu. (prebytočný)

pátera             veľký rúženec

paterák           m. päťročný jeleň

páterki, páterka         pl. f. pátričky, rúženec do ruky

patíz               m. látka na šaty a sukne

patízoví          z patízu: Patízové šati.

patka              f. 1. časť pluhu, na ktorej je pripevnená doska, ktorá ide po zemi a drží pluh vo vodorovnom smere  2. časť praslice, na ktorej sa sedí   3. zahnutá časť kosy

patlašit           pytlačiť, kradnúť

patra               pl. n. povala v stodole z dlhých kolov: Na patra sa dává seno. Spadua s patrí.

patrón             m. 1. ochranca, orodovník: (fraz.) Bes patróna aňi do neba. 2. náboj do pušky

páuat              sálať teplo

pavúz              m. dlhá žrď, ktorou sa priťahuje fúra sena, obilia alebo slamy (zastar.)

pavúzit           pavúzom sťahovať, istiť (zastar.)

pazderí           n. drevnatá časť z konopí: Biuo to suché na pazderí (veľmi)   Protahuje sa jak pes na pazderú.

paznecht         (zastar.) 1. zvierací necht  2. odrastený chlapec (prenesene)

pazúr              m. 1. necht: Ostrihau si pazúre. 2. dráp: Kočka má pazúre. 3. malý chlapec, chalan.

paža, pod pažú           f. 1. pazucha: Védli sa pod paže. 2. vysunutá časť stodoly pri vrátach, kde sa dávajú plevy

pažgrivec        nadávka           

pažnica          železná rúra na ťažbu ropy

pažravec         1. veľký jedák  2. chamtivec

pec                  1. m. rušeň  2. vyhrievacie teleso

pécit               piecť: Aňi chléb neumí pécit.

pecival            m. zaháľač

pečacit            1. dôrazne tvrdiť  2. dávať pečať na list, dokument

pečení             v spojení (fraz.): On je u ňich pečení varení. (stále).

pečenka          f. v masti upečené kusy bravčového mäsa: Já nevim, li mám aj rebra upécit na pečenku?

pečírka           f. (bot.) pečiarka, rýdzik pravý (huba)

pedintr, pedintrovat              pomocník, pomáhať: Tebje mosí furt ňegdo pedintrovat. Sprav si to sám.

pech                neúspech (zastar.): Dnes sa mi nic nedarí, mám já ale pech.

pechorit (sa)  (žart.) 1. snažiť sa  2. trápiť sa s niečím na čo sily nestačia  3. robiť prvé kroky u dieťaťa

pekáč              1.m. v masti smažená ploská prázdna šiška z dobrej múky, iné je šiška, kobliha

pékat              piecť: Tedi pékali chléb doma.  

pekelec           m. star. priestor medzi kamnami a stenou, kade prechádzal dym do komína, kde sa jedlá kládli, aby sa zohriali

pekuo             1. n. peklo: Kam tam išeu až do pekua na dno. (veľmi ďaleko)  2. jama na popol pod pecou.

pelech             m. 1. miesto, kde ležal zajac: Vipašiu zajaca na plech.  2. miesto v tráve, obilí, kde niekto ležal.  3. (pej.) posteľ: Pelechi máme neustuaté.

pelešit (sa)     1. hrabať sa v piesku: Slépki sa f prachu pelešá.  2. obcovať.  3. chlapec s dievčaťom keď sa schovávajú po kútikoch (kútkovat sa)  4. povaľovať sa: Co sa pelešíš f tem pelechu?

pelhat             veľa jesť (expr.)

peň                 1.m. zvyšok po vyťatom strome, vyčnievajúci zo zeme  2. (fraz.): Je huchí jak peň.

penál              peračník (zastar.)

pendrek          m. 1. obušok 2. pochúťka pre deti mäkká čierna  cukrovinka s anízovou príchuťou (ako guma)  3. (fraz.) nemať nič: Máš pendrek.

penecír, penicír          m. vreckový nožík lepšej kvality, žabykláč (zastar.)

peňíze             pl. m. peniaze (fraz.): Tvrdé peňíze. (ťažko zarobené)  Poznám ho jak starí peňíz.

peňki               stĺpy z buka, agátu

penzinka         f. benzínová mláťačka

peperica         f. koreň ľuľka, p. cigánské hrozni

perací stolica              stolček na pranie

peračka          f. 1. spôsob lavičky zhotovený podlhovastý úzky stolík s dlhými nohami, na ktorom ženy perú  2. keď je hrubší, stoja na ňom pri bielení stien: syn. stolica

perepúť          húf ľudí (hum.): Dicki dojde aj ceuú perepúťú.

perí                 perie

pérka              pl. n. 1. zväzok dlhých husacích pier na mastenie koláčov a buchiet pred pečením  2. klin na upevnenie brdca na váhe

perko              ozdoba ženicha (zastar.)

permútroví     perleťový, permútroví gombík

perňík             m. zrazený chlieb pod kôrou, zákalec: chléb na perňík

péro                (zastar.) kvet kytička fašiangová, svadobná

perpétr           m. kyvadlo na nástenných hodinách

persóncúg      osobný vlak (nem.) (zastar.): Prní personcúg išeu ešče roku 1853 z Prešporka do Vídňa.

peršál             m. človek, ktorý má na tvári jazvy po chrastách

peršaví           majúci na tvári perše

perše              pl. f. škvrny, jazvy na tvári po chrastách

perútka           pl. n. zväzok husacích pier na pomasťovanie, syn. pérka

pes                  m. (fraz.): Zbiu ho jak psa. Protahuje sa jak pes na pazderú.

pesterce         maternica kráv, svíň, kobýl

pestrica          f. bot. hliva

peství             neohyb. 1. žart: Povidau mu to na peství, a on tem vjeriu.  2. vzdory: Robí mu na peství.  (doberá ho). To on má také peství, ket to nesce jest.

petintrm         m. pomáhač

petrklúč, petrklíč       rastlina, pľúcnik lekársky, prvosienka

petrolín, petról           m. petrolej: Pro súl a petról sme si chodzili do Rozolna. (Lozorno)

petžal             f. bot. petržlen

peu bych, piu bych   som smädný, pil by som

pevní              1. silný: To je pevní chuap.  2. stály: On je just tak pevní jak ona.

pcháč              m. človek, ktorý rečou dráždi, pchá, úmyselne hnevá: S tebja je pcháč!

pcháčí             osť ktorú vypichujú z obilia

pchafka          f. pichľavý hrot z ôstia, lesných malín a pichliača

pchat, pchaňí                         1. n. bolestné pichanie  2. pichať: Pchá mja do boku.  3. rečou dráždiť, úmyselne hnevať: Co mja porát pcháš?

pchavlaví        o reči, ktorá dráždi, hnevá, pichľavá: To je pchlavá reč.

picí                  pitie

piciglíček        malý bicykel

picikel, picigl, kouo, kolo        bicykel (arch.)

pičičkár           pedofil

pičovina        hlúposť, blbosť

pičšaňa           (expr.) dievča, ktoré piští

pičšúrki           detské ústočka

píd                   piaď: Sem o píd vječí, alebo o pú pída?

piglajz, piglajs           m. star. hladidlo, žehlička (zastar.)

piglovat, opiglovat   dok. star. hladiť bielizeň: Uš sú ti šati opiglované?

pích                 železný tĺk

pícha               f. zakončenie vianočného stromu, pika

píchat              „preliezať“ cez látku periny

pichnút           1. strčiť, vložiť: Pichňi to do kapse.  2. podpichávať rečou: Co suovo, to pichne.

pichovat         1. stlačením naplniť: Napichovau si plní mjech trávi. 2. okolo stĺpa kolmi zem utĺcť, aby držal dobre v zemi.

piják               m. 1. trubica do pľúc ošípanej  2. pijavý papier  3. pijan

pijavica           časť kosy

pikcajch          lepidlo na duše do bicykla

piksla              1. f. plechová nádoba na cukrovinky, cukor, kávu, a pod.  2. peračník: Mi sme nosívali  do škoui drevjené piksle a neráz sme sa s nima dočihali. (bili)  3. nadávka hlúpej žene.

pil                   peľ

piliňák piliňáky tiež balér      kachle na spaľovanie pilín (zastar): Najlepší biu pilnák, tolko tepla sme si užili a nebiuo to ani drahé.

pilini                pl. f. drobné zvyšky po rezaní pílou

pílit                 náhliť, súriť: Co píliš, ešče je času dost.

pilní                súrny, náhly: Nemám tak pilnej roboty.

pilno               1. náhlo, rýchlo: Co ťi je tak pílno?  Zaskoč pilno dom a dones mi kosáki.  2. Neboška pilná na stojánku umrela. (o robote len hovorí)

pimrpla           malé nevyvinuté dieťa, ale aj novorodeniatko

pina                 zatvárací špendlík (zastar.)

piňďela           n. niečo malé, malé dieťa, malá bábka

pinďelátko     n. malé dieťa

pindráki          druh zemiakov

pindrit (sa)     hnisať  (expr.) (zastar.): Mje sa ťi furt pindrí tá noha, už nevím co bi sem si na ňu daua.

pinka               f. peňažitá odmena za stavanie kolkov, poplatok hostinskému za používanie kolkárne

pinkafka         f. zool. pinka

pinkl                (expr.) 1. batôžek: Na druhí deň každá svadebnica nésua plní pinkl žemlí dom.  2. zbaliť sa (vyhodenie): Zbal si pinkl a možeš ít!  3. čašník: Gde ten pinkl furt léta, šak mám žižeň jak trám.

pinklík            m. malé vrece do ruky na jedlo alebo ručník s jedlom

pint                 m. star. nejaká hostina: Odbavili pint. (napr. po drápaní peria)

pinta, pintňa              f. star. kravata (arch.), syn. kravátla, šlajfka, viazanka: Tolko pintňí mám, že nevím ani kerú si mám vzít.

pinterák, pindráki      m. sorta zemiakov (bot.)

pípec               smäd, m. pípeť: Takú žížeň mám, možem dostat pípec.

pipi, co ti pipi zvolanie: Co si pipi. (šibe ti)

pipina            pretrhnutá hrádza

pipinka           f. (det.) sliepka, kuriatko

pipipipipi!       citoslovce na privolávanie sliepok

pípka              1. f. časť fajky medzi muštukom a vlastnou fajkou  2. točka na sude s pivom (aj pípa)

pípňa, pípa     točka: Do suda vrazil pípňu, a začal točit víno do džbána.

pír                   m. pýr (druh buriny) (bot.) (fraz.): De je pír, tam je žír. (kde rastie pýr, je dobrá zem, vo vlahe je dobrá úroda).

píreňica          žeravá slamka ktorá lieta: Píreňica létala až nad dzedzinu.

pirohi              pl. f. perky, varené múčne jedlo plnené lekvárom, posypané strúhankou, alebo tvarohom

pírovica          f. bot. mätonoh

piršt                m. úzky chodník v lese, ktorým idú poľovníci pri love, prť

pirštovat         ísť po pirštoch pri poľovačke

písat (sa)        zapisovať sa, písať si správne priezvisko (o tých, ktorí majú prezývky): On sa ináč píše, to mu enem tak ríčú.

piscajch          lepidlo na dušu bicykla (nem.) (arch.)

píscík              m. časť saní, piestik, ktorý drží oplen

písek               piesok  

pisk                 1. pera: (fraz.): Piski má jak potáče.  2. ústa (vulg.): Dám ťi po piskách. (dostaneš po ústach) Piski sis nagábriua jak panvicu. (veľa)

piskál              m. človek, ktorý má veľké pery

pískat             pískať (fraz.): Ket s prohráu, fčil si možeš na prsti pískat.

piskatá            1. žena s veľkou perou  2. jazyčnica

písková jatelina   bot. ďatelina purpurová

píst                 m. drevená lopatka, pomocou ktorej sa v Morave perie bielizeň: Dnes uš nemosíme búchat pístem na kuátku v potoku. Máme kúpelňe.  2. piest v motore

pístek              doštička na krájanie

pistvat, vipistvat       dok. pitvať p. kochat, kuchat: pistve kura, hus, králíka  (zastar.) (fraz.):  Vipistvaní jak harink. (chudý?)  

piščaňa           upiščané dievča (hum.)

piščat              pišťať, vydávať tenký zvuk: Kurence, miši piščá. Dzecko, žena piščí.

píšček             m. časť píštaly

píščela            f. 1. píšťala 2. holenná kosť: Kopeu ho do píščele. 3. (expr.) noha: Ten má píščele (chudé nohy).

píščina            piesočnatá pôda

piščki aj piščúrki   pl. m. detské ústočká: Také piščúrki miuené mjeua.

pišná rúža      bot. astra

pit                   piť

piťí                  pitie

piuovat           píliť

pizda               f. 1. silná žena, 2. (expr.) nadávka žene (vulg.)

pižúchat, pižúkat       (expr.) 1. rezať tupým nožom: Nepižúchaj to, a nabrús si núž!  2. píliť  3. tárať

pjačat             1. byť niečo tesné (zastar.): Neoblékaj si ti šati, šak to na tebje pjaščí!

pjast, pjasc                1. m. päsť  2. byť navretý (o vemene): Kráva sa otelí ket í cecki pjačá.

pjecikoruna    f. päťkorunová minca

pječek, šušeň             m. malý chlap, syn. šušek (expr.)

pjekní             pekný: (fraz.): Pjekní jak obrázek. Pjekná jak Panenka Marija. To je pjekňe pjekná, ked mu to nesce dat. (vrátiť peniaze).

pjera, pjeri     piroha (tašky z testa plnené lekvárom)

pjesnička        pieseň

pjestovat        1. opatrovať: Fjurt pjestuje to dzíťa. 2. pozerať si niečo boľavé a dotýkať sa toho: Porát si to bolavé pjestuje.

pješáki            sane na prevážanie: Sánki pješáki.

pješinka, pútec          cestička vo vlasoch

pješki              pešo (fraz.): Pješki jak za vozem. (je to jedno)

pjet                 päť: (fraz.): Budeš sa mjet po pjeci. (budú ti nadávať, dostaneš bitku). Mje je to pjet jak šest. (jedno).

pjetka             f. 1. číslica 5  2. pätorka na vysvedčení 3. star. desať korún, pôvodne päť zlatých

pjetňík            m. desaťhaliernik

plac                 1. miesto: Uš tam neňi plac na sedzení. 2. voľný priestor: Stupňi sa na plac, a nestoj f kútku! Na fraj placi stojí.  3. miesto, stavebná parcela (nem.): Vimjerávali ím plac pod dúm, aj inžiníra tam mjeli.

plafón             strop

planirovat       vyrovnávať terén

plaňki             pl. f. plot bez kolov (tíčkov), len stĺpy

plantat (sa)    motať sa, zavadzať

plasknút         spadnúť (expr.): Neles tam, plaskneš!

platoňák         m. voz s pneumatikami, syn. gumák

plavajz, plevajz, plaj,  tuška ceruzka (nem.) (arch.): Podaj mi ten plavajz tintoví. (atramentový)

plecák             m. zool. plotica

plecňál            m. človek so širokými plecami

plech               m. pekáč, široký plech so zdvihnutými okrajmi na pečenie buchiet, pečiva, mäsa a podobne

plecháč, plecháček, plechovička      m. plechový hrniec, zdrobn. plecháček

plejní              veľmi sa množiaci: Miši sú velice plejné. Tá zelina je plejná.

plemeno n. rod: Mi sme z gajdofského plemena.

plentňa           zool. plotica

pleskáč           m. zool. pleskáč

pleskáček       m. plochý kamienok

pleskačka       f. plochá fľaša do vrecka

pléskat            1. tlieskať rukami  2. hádzať niečo na kopu  3. narobiť deti: Dzecka í napléskal jedno na druhé.

pleskatí          ploský, sploštený

plesknút         1. buchnúť: Pleskeu dverma a utekau preč.  2. zatlieskať: Co bi biu duaňama pleskeu už ho nebiuo.

plesňiví           šedivý: Ale je plesňiví.

plesňivina       f. pleseň: Chiciua sa na tem plesňivina.

plést                1. pliesť (z prútia korbáč, koše): Plete korbáč. Umí plést koše.  2. štrikovať (pliesť sveter, rukavice)  3. miešať sa do niečoho: Do šeckého sa plete. Do teho sa nepleť, po tem ťa nic není.  4. mýliť sa: Neplet mja! Tak to mnebiuo!  Ti sa pleteš.

pleščit, plešťil            (expr.) 1. spadnúť, spadol  2. udrieť, udrel: Plečši ho po papuli!

pletka, pletki              f. bezvýznamná vec, klebety: Také pletki mi z huavi povichádzali. Narobiu s teho pletek.

pletkár, pletkárka      m. klebetník, klebetnica,

pletňa             most pripevnený na lane: Prez Moravu sa prejížďalo pletňú.  2. ryba (zool.) piest zelenkavý (lat. Blicca bjoerkna)

plevajz            m. ceruza

plevňík           m. kút na plevy v stodole, syn. paža

plezirovaní     star. poranený na vojne

plcha             podradný holub

pĺchat              vypadávať srsť: Fčil tí psi pĺchajú.

plchi                pl. f. slabé riedke vlasy: Enem také plchi to máš.

pliha                biela pôda: Pliha je bíuá, nauléha sa.

plichcit (sa)    túliť sa: Jaksi sa k ňí plichcí.

plichta            f. pri hre v kolky rovnaký zásah

plkat, plkotat, naplkotat       trepať tárať: Nepolkoc už tolko! Boli mja s tebja huava! 

plknút             povedať, prezradiť (expr.): Né abis to ňegde plkeu.  2. pustiť „plknúť“ do gatí (malé dieťa)

plkocina          f. 1. planá reč (expr.): Takú plkocinu tam viprávjá.  2. zlé jedlo: Takú plkocinu to navariua. To maso je jak plkocina.

plky                klebety

plň                  f. spln: Na plňe mjesíc.

plodzit            rodiť ovocie

plonkovňí       kart. sám: Mám plonkovňí desinu (samu tej istej farby).

plotfús            m. plochá noha

plotňa             1.platňa na sporáku  2. gramofónová

plpa aj plpaňa   f. málo výdatné jedlo, napr. omáčky, fazuľa a pod.: Samé plpi varí.

plta                 f. plť: Vézli pltu dreva.

pluncka           krvavá jaternica (arch.)

plundra          sladké pečivo

plundrovat      ničiť (arch.)

plusk               len v spojení, úplne do nitky (zastar.) (fraz.) Biu mokrí jak plusk.

plúska             f. ženská blúza

pluščat            pršať (expr.): Ket to bude ceuú noc pluščat, zajtra sa nebude nic robit. Ceú noc pluščalo, šecko je rozbahňené.

pluzgír            pľuzgier

plúzňa, blúzňa            blúza, blúzka: Ná, šak už ti je táto plúzňa mauá.

po                   predložka: po: Vrheu sa po tatovi. (zdedil vlastnosti po otcovi) Šati nosí po mamje. (čo mama nosila)  Našeu to po pamaci. (potme, nevidiac)  Enem po besedách bi chodziua. Chuapci chodzá na Veľkú noc po šlahace, dzífčence chodzívali na Kvjetnú nedzelu po lece. Co je ťa po tem. (do toho) Tak po ňem hledzeu. (sledoval ho)

poberka          m. chamtivec

pobočák         m. postranný remeň na konskom postroji, ktorý spája chomút s váhami

pobožnost      f. popoludňajšie obrady

pobrzgoňit (sa)          porýpať sa: Len sa f tem podbrzgońí, a nechá tak.

pocichi, počučki         prísl. ticho, v tichosti: Unás sa velice pocichi chodzí.

pocit (sa)        potiť sa (fraz.): Ale ťi je horko, až sa ti zubi pocá. (teda nie je) 

pociva, procivá          proti: Pocivá temu sa nemožeme postavit.                    

počífka, futro             f. vnútro kabáta, podšitie, syn. futro        

počmúrení      zachmúrený (o počasí)

počtár, listonož   1. doručovateľ pošty 2. ale aj dobrý počtár – dobrý žiak v matematike (počtoch)

počučki           prísl. tajne, potajomky

pod                 predložka:. Pot starost sa oženiu. (až bol starý) Na fašank chodzá chuapci pot šable. Grumbír sa sadzí pod brázdu alebo pod motiku. Sem pot škodú.

poď dál          pozvanie, vstúp

podarebňe      (zastar.) prísl. zbytočne: Podarebňe s tam išeu.

podarení         veselý, zábavný človek

podavač          m. penis

podbíl              m. bot. podbeľ (Tussilago farfara)

podbradek      m. tučné mäso pod rypákom brava

podbradňík     m vyšitý obrúsok deťom pri jedle pod bradu, aby sa nezašpinili

podbrušec      m. remeň, ktorý sa zapína koňovi pod bruchom

podbrzgnút    nasiaknuť, spodnou vodou sa zaliať: Staveňí podbrzguo. Rolí podbrzgua.

poďegra, podegra    f. nadávka neporiadnemu decku, malému človeku: Podegro skrčená, podešvo jedna krpatá.  Ti poďergo jedna!

podejít            1. podísť, podliať: Voda podešuua grumbír. 2. kart. hodiť vhodnú kartu, nahrať

poďekování    n. silvestrovská bohoslužba

podél               pozdĺž (cesty): Podél kanála visadzili topole.

podescíuat     podstielať, stlať slamu pod dobytok: Podescíuá kravám.

podescíuka     nástielka

podešua, podešva      podošva, podrážka

podgurášení   podnapitý

poďho!            hybaj: Poďho v nohi!

podhrdélňica  spodná časť jarma

podíždža         f. časť voza, spája ramena a drží tak oje

podjed            m. malý hnevlivý človek: To je takí podjed.

podkúfka        podkovička

podlá, podlevá           podľa (arch.): Podlá ňeho sa nespravíš. (nedozvieš sa pravdu). star. podľa: Podlevá teho co mi tu ríčeš, to nemože bit aňi pravda.

podlejší          horší (zastar.): Napékua podlejših buchet.

podlekački      pl. f. dlhé spodné nohavice

podlétí            opuchnutý členok, oči

podlevá          (arch.) podľa

podlí                podradný, nekvalitný materiál

podlizmiska    pochlebovač (expr.)

podmítat        orať strnisko,

podmuravaní              podrytí od krta: Ceú zahradu máme podmurovanú od krtú.

podnebí          n. baldachýn na Vzkriesenie a Božie telo

podnohačka   f. stolica pod nohy pri praní v rieke

podoba           f. výhľad: Nemá to podobi narostnút.  2. (fraz.) Višeu z podobi.  Višeu ze sparsúnu. (zmenil sa)

podobenka     f. fotografia osoby, portrét (zastar.)

podobní, nepodobní  podobný: Ale je ťi podobní. (podobá sa ti)  Biu k sebje nepodobní, tak zbledeu.

podojení         (fraz.): Chodzí jak podojení. (skrčený, smutný).

podokou          (zastar.) 1. krytý vjazd do dvora  2. šopa

podouek         1. m. spodná časť košele od pása nižšie   2. rola ležiaca pod svahom

podrezaní       podrezaný (fraz.): Tá má podrezaní jazik.

podritkovat (sa)        lichotiť niekomu, pochlebovať, vtierať sa

podrštaška     prisluhovač, pätolizač, bezvýznamný, nedôležitý človek

poduaha         1.f. povala, pôvodne len drevená, murovaná sa volala štukatór  2. dlážka: To je drevjená poduaha, má jedna sedemdesát rokú.

podubek         1. m. list z kapusty  2. malá čiapka na hlave

poduhovatí,  poduhovastí     podlhovlastý

poduí              1. podlý (človek) 2. podradný (tovar)

podustva        f. zool. nosáľ

poduška         f. 1. vložka do chomúta  2. časť voza pod násadom, p. auštok  3. perina na zamotávanie malého dieťaťa  4. vankúš

podužen         povinný, podlžný (zastar.): Já mu to nejsu podužen aš tam vést.

podvádzat, podváďat            klamať, vodiť za nos

podvadznoha, podvacnoha          nadávka človeku, ktorý do druhých zapára, nenechá ich na pokoji (hum.), intrikán: To je jedna podvacnoha.

podvázaňí       n. reťaz na sťahovanie bokov pod vozom

podvoja          pl. n. drevené obloženie zárubne, veraje

podvršča         nevydarené mláďa (zastar.): Máme to také podvršča. Vúbec neroste.

podzet (sa)    podieť sa, stratiť sa: Já nevím, de sa mohli podzet ti ludé.

podzim, podzimek   m. jeseň

pofčil              prísl. doteraz: Ešče pofčil nedošeu.

pogebzaní      (expr.) pomiešaný. Šecko to tam biuo pogebzané dohromadi.

pogebzat         pokaziť (expr.)

pogrčit            pokrčiť 

pohárek          m. pohár na vodu

pohledat         hľadať, vyhľadávať: To je takoví fták, že ho mosí pohledat.

pohlédat         pozerať sa na niekoho: Furt na mja pohédau a nemohel mja spoznat.

pohledávat     podozrievať: Ti mja v neveri pohledávaš?

pohnút (sa)    začať rásť: Bívau mauí, a fčil sa jaksi poheu.

pohoda           f. dobré počasie: Mjeuo to pohodu, narostuo to.

pohonek         m. pomocník, sluha: Pohonkú má dost.

pohrebováňí   kar po smrti

pohuavár        veľký pán s veľkou mocou (hum.)

pohúnek          1. na pluhu zariadenie na opraty  2. malý pohúnek (sova)

pohúžvení       pokrčení, nevyžehlení (zastar.): V takej pohúžvenej sukni nemožem ít, pravda?

pochábl           vetroplach

pocheraj, pocheraje              koláč, zákusky: Poradz mi jaké pocheraje mám napécit?

pochibjet        chybiť, chýbať (zastar.): Ovocé pochibjeuo. Tento rok nám obilá pochibjeuo, neurodzilo sa. ( málo sa urodilo)

pochlebovat aj dochlebovat (si)   prisviedčať si: Ženi si dochlebujú.

pochrámat, pochramoždit, pochramoždžit (sa)     dolámať sa, dokaličiť sa (expr.): Spadeu a ceuí sa pochrámau.

pochuopit       umytý kuchynský riad postaviť hore dnom

pochuopovat  frekvent. od pochuopit

pojakém?        prečo?

pojest, pojím (si)   najesť sa (fraz.): Tam si pojí, až mu za uchem praskne.

pojímat (sa)   páriť sa (o vtákoch): Kohút pojíma slépku. Houúbi sa pojímajú.

pojínek           m. bot. palina

pojít                uhynúť, zdochnúť: Už nám pošli tri slépki.

pokád, pokát              pokiaľ, pokým: Aš pokád je to vaše? Pokát sem tu ňičeho sa neboj.

pokaždé          prísl. zakaždým, vždy

pokerúc, pokeruc, pokeré     kedykoľvek, vždy keď, po každý raz, vždy (prechodník): Pokerúc odchádzau, dicki ju polúbil. Pokerúc ťa stretnem, dicki máš ňeco nové.  Pokeré otchádzau, dicki sa tam staviu.

poklúdzat       upratovať: Poklúdzajú u ňich.

pokndekl, papundekl             kartón alebo silná lepenka

pokobálat       pováľať sa (na tráve, po koberci)

pokoj              m. mier: Po vojňe biu dvacet rokú pokoj. To biuo počas pokoja.

pokonáňí        n. dohodnutie pri súde, dohoda úradná: Bili sme na tem pokonáňú.

pokúkat, zakúkat     pozerať, poškulovať za dievčatmi, za chlapcami, postávať, nechytiť sa roboty

pokúsat          (zastar.) 1. pohrýzť: Tvrdé maso mosíš dobre pokúsať.  2. uhriznúť: Pokúše ťa ten pes.

polajka           f. bot. mäta

polápkat (sa)             posadať si

poldegrafovat aj foldegrafovat       fotografovať

pole, prespole            1. roľa, obrábaný pozemok n.  2. prespole iná dedina (fraz.): Chodzívaua aj prespole k muzice.

poledovica      f. dážď primrznutý na zemi, ľadovica

poléfka           f. polievka: fazulná, hrachová, grubírová, zapražená, hribová, hovjadzí, zelná, rajščáková, kmínová, údzená, šošovičná, slepičinová, hoúbí poléfka

polehnút, poléhat      nedok. 1. ľahnúť k zemi (obilie, tráva): Došeu leják a réš polehua.  2. stráviť jedlo: Mosí dočkat, až mu to polehne.

polehuí           ľahnúť k zemi

polepír            ten kto chodí od ničoho k ničomu, ničemný remeselník

polevit            zmierniť, zmenšiť sa (o zime, mraze): Mráze uš polevili.

policajťi          1. signálky záberu na udici  2. príslušníci polície

poliša              f. lacná saláma horšej akosti: Daj mi za dvje poliše!

polúbnut, polúbit (sa)     pobozkať sa

polúfka           poľovačka (zastar.)

polúfkar          m. poľovník (zastar.): Múj biu velikí polúfkár.

Pomáhaj Pambu!        Pozdrav pri práci (na poli) na ktorý sa odpovedalo: Pambu daj! alebo Pambu usliš!

pomálučki      prísl. pomaličky

pomascovat   mastiť pérkami koláče, pekáč (plech): Pomascuje buchti, kouáčki, plech.

pomáui           prísl. pomaly

pomije, nápoj         tekuté krmivo pre dobytok

pominúť (sa) 1. prestať: Pominuu ho hňev. Nechte ho, šak ňeho to pomine.  2. zomrieť: Obá rodičé sa skoro pominuli.

pominutí         minulý, uplynulý (týždeň)

pomislite (si)!             no toto! Kto by to povedal, kto by si to pomyslel!

pomišovat      miešať (pri varení)

pomjágat, pogňábit               pomliaždiť: Pomjágá im ti erteple.

pomjatení       (zastar.) 1. pomýlený: Už je pomjatení, mosí začat odzačátku počítat.  2. pomiešaný: Tak sem si to poskuádau, a už je to pomjatené. 3. pomätený: Je pomjatení na rozumje.

pomjélit          pluh nastaviť, aby plytšie oral: Pomjéliu puh.

pomjerkovat   postrážiť (zastar.)

pomlsit (sa)   stať sa maškrtným, obľúbiť si niečo: Pomlsiu sa, enem maso bi jedeu. Jaksi sa pomlsiu, furt tam chodzí.

pomocit          pomôcť: Nemožu si pomocit. Biu tam aj ten no, pomož! (keď si rýchlo nemôžme spomenúť na niečo)

pomochlat      pomotať, pokrčiť: Bavlnu pomochlaua. Šecki nici smi pomochlaua.

pompa             pýcha (zastar.)

pomrákat (sa)       trochu sa mračiť: Pomráká sa, zajtra bude pršať.

pomrzat          trochu mrznúť: Z včera už začína pomrzat.

pomúvat         ohovárať: Každého len pomúvá.

ponadát          sa pomyslieť si, očakávať: Do sa teho ponadau, že bude pršat.

ponášat          postupne premiestňovať: F poli furt ponáša konvu z vodú za sebú.

pondzelí          n. pondelok

poňekád         za nejaký čas: Poňekát to stačí.

poneváč          m. penis, p. čurák

ponk                hoblica (nem.): Na ponku biuo porozhazovaného plno versachu.

ponože            múčne jedlo hodené lopatkou da vriacej vody   

ponvágl          železný nákladný vozík (nem.): Robí na štrece, navážajú s ponváglem.

pop                 m. obuvnícke lepidlo 

popádaja, popadája        (prechodník od slovesa popadnúť) popádaja duše  (fraz.): Dobjehua sem tam popádaja duše. (duše o zabitie)

popadnút        na rýchlo niečo zobrať: Popadeu čepicu a tamho!

popálit (sa)       sklamať sa: Popála sa jednú, podruhé tam nejde.

popamjaci       popamäti (zastar.): Tú cestu najdem aj po pamaci.

popanščit (sa), popanšťit (sa)         učiť sa vyberaným spôsobom

popelavá farba           sivá farba

popelec, popeu           popolec (udeľuje sa v rím.-kat. kostole na Popolcovú stredu)

popelica          f. zool. voška

popeluša, popelňica   f. 1. pôvodne plachta sa popol pri zváraní bielizne  2. plachta, v ktorej sa nosí tráva, zelina

popeu             popol

popeuka          1. f. malá popeluša  2. zaostalá, neupravené dievčina, žena

popravit (sa)              pribrať na hmotnosti (hum.)

poprédzej       prísl. prv.: Čovjeg došeu, ale já sem došeu poprédzej.

poprchuo, poprchuo   bláznivá nadávka vetroplach

popríščeňí      popukaný, popraskaný: Má popríščené ruki.

popŕlit (sa)       popŕhliť sa, popáliť sa žihľavou: Popŕliu sa o koprivu.

poprski           zvyšky jedla na tanieri: Poprski nebude ňigdopo tebje jest.

popuach, poplach   1. poplach, 2. m. divý poplašený človek, zmätkár syn. dzivúr, jašák, puachúr, tretúr        

popuscit          1. popustiť (povoliť uzdu, opasok)  2. popustiť z prísnosti  3. pustiť (prestať držať)  4. popustili (mrazy, horúčka)

porábjat         robiť: Co porábjáte?

porád              1. ustavične: Ti porád ňeco robíš. 2. priamo: Já sem mu porád povídau, abi vjec nechodziu. On porád na to slačí. Porád bi mu oči viškrábaua.  3. súčasne, hneď: Ket k ňemu pújdeš, porád mu to zapuac.

porádem         prísl. stále: Porádem budeš vrčat.

porát               stále

porazení         1. ranený mŕtvicou  2. prehra v hre (fraz.): To je na porazení!

porcija            (zastar.) f. 1. daň 2. prídel, dávka niečoho: Dostau hrubú porciju masa.

porculán         porcelán        

poríz, poréz               m. obojručný nôž, ručné strúhadlo (zastar.)

poroskuádat               porozkladať (nábytok)

porozebírat             porozoberať

porozhlédat (sa)        poobzerať sa na všetky strany (zastar.)

portfliš            zmeták (zastar.)

poručit (si)     rozkázať si: Poručiu si pivo.

poručit            (zastar.) 1. darovať: Ti šati bi s mi moheu poručit. 2. pred smrťou darovať: Poručiu mu deset tisíc. 3. dať, odovzdať do opatery niekoho  4. zomrieť: Už poručiu dušu Pánovi.

posád              (zastar.) m. dlhý rad zhrabaného sena, trávy, obilia rad 8-12 snopov rozviazaných na mlatovni: Hrabali na posád.

posadaní        od vetra a vlhka popukaný ( o rukách): Má posadané ruki.

posadzit         posadiť (fraz.): Ale ho posadziu na koňa. (pochválil)

posavát          prísl. doteraz (zastar.): Posávat sa máme dobre.

poscat (sa)     pocikať sa

posednút (sa)            sadnúť si kúsok ďalej: Posedňi sa trochu dál.

posek              m. pupok, pupočná šnúra mláďat domácich zvierat (teľaťa)

posera, poserútka      m. zbabelec, bojazlivec (hum.): Ti si taký poserútka, šeckého sa bojíš.

poscházat (sa)           1. zísť sa: K devátej sa poschádzali šeci.  2. vzklíčiť: Jak nám pjekňe poscházali krumple, ani sme netrúfali.

posípka           f. drobné, sladké kúsky cesta, ktorými sa posýpajú kouáčki

posirovat        tvarohom posypať: Posirovauo sa to sirem.

posíuaná        f. hra v karty: Hráli sa na posíuanú.

posklúdzat     1. poschovávať, upratať (zastar.): De s to posklúdzaua, tú borovičku?  2. ukryť sa  3. nachystať sečky na druhý deň

poskolné konopje   star. konope, ktoré sa prv trhali ako materé

posledňí pomazáňí    sviatosť pomazanie chorých (smrteľne, ťažko chorého)

posmahuí        beloch s tmavou pleťou (zastar.)

posmješek      posmešok

posmrkovat    poťahovať nosom: Má nátku, furt mosí posmrkovat.

posnica           špeciálna motyka, ktorá mala plochu skoro ako rýľ

pospíšek         m. človek, ktorý rýchlo chodí

posporátki      rad radom

postarolúcki   tak ako hovorili kedysi (arch.)

postavač         m. zaháľač, povaľač, lenivec

postávat         ponevierať sa bez práce, zaháľať, povaľovať sa: Ceuí deň postává a ňic nerobí.

postavit do haptáku              zobrať niekoho skrátka (prísne) tiež: Postavit do lati. (nem.) (zastar.)

postuáňí         n. posteľ, na ktorej leží mŕtvy, katafalk: Leží na postuáňú.

postudeňit      dotykom ochladiť: Postudeňiu mja.

posuaná veš   1. neodbytný dotieravý človek (vlezlý)  2. voš komorová (filcka) (zool.)

posuechnút       poslúchnuť: Mjeu s mja posuechnút.

posuhovačka (zastar.) f. slúžka: Biua i ňich za posuhovačku.

posúchat        1.byť poslušný, poslúchať niekoho (fraz.): Posúcha za dverama. (nechce poslúchať).  2. počúvať (správy)  3. nepozorný pri počúvaní: Posúchat bruchema né uchem.  4. napoli počúvať: Posúchat na púl ucha.

posušní           poslušný (dieťa)

posúžit           zadarmo niečo spraviť: Aj za to ťi mám puacit, to bi s mi moheu aj posúžit.

posvícit           si dať si pozor, pozrieť sa lepšie na niekoho: Já si naňho posvícim. (preklepúť si ho)

poša, poška    koza, kozička (arch.)

poščaj             m. pôžička (fraz.): 1. Poščaj je dobrí pro jedného. (len jeden má z neho osoh)  2. Jakí poščaj takí vrác. (ako ty mne tak já tebe)           

poščat, vipoščat si, poščávat         1. požičať, požičiavať  2. pocikávať sa: Bilo tak smješné že sa sa skoro poščal.

poščípit           zaočkovať: Necháli poščípit slépki.

poščisa           f. ploštica

pošikovat        poradiť (zastar.): Já ti ňejakú pošikujem.

poškrábek      1. malý bochník chleba alebo koláča z poškrabaného cesta 2. najmladšie dieťa v rodine, benjamín, malé dieťa

poškríčit (sa) poškriepiť sa

pošmatlat       pošliapať

pošopolit        trochu pomastiť: Ti buchty pošopoliua enem trochu po vrchu.

pošťali            požičali

poštár             m. 1. vankúš, malá perina pod hlavou ; 2. malé periny, ktorými sa posteľ vypĺňa, keď sa ustiela: Mjeli šest poštárú nat puachtú.

pošťávat         požičiavať

pošušky         potichu hovoriť

pošva             pochva

potáče            m. pl. (expr.) veľké pery (fraz.): Pisky má jak potáče.

potád, potát               pokiaľ (fraz.): Otád aš potád. (nieje to isté)

potajemňe, potajebňe, počučki       prísl. tajne: Oňi zabíjajú potajemňe.

potáto             potiaľto

potem             star. potom (fraz.): O tem aš potem. (o tom až neskôr)

poťepta          detské prekáranie: Ti si takí mauí poťepta.

potchicit         priučiť sa: On to nesce pred ňím robit, aby to nepotchiciu.

potíž               f. ťažkosť: Za drevo neňi poťíž. Fčil neňi potíž za ňic.

potkaňák        m. pes, ktorý chytá potkany

potkovički      1.pl. f. okutie bagančí  2. porcie kapra

potkrčňík        m. časť konskej uzdy

potkuadek      m. 1. vajce ponechané v hniezde, aby sliepky inde nenosili;   2. drevená podložka pod niečo, čo sa hýbe: Ten stú sa híbe, daj pod nohu potkuadek.

potkúrit           1. zakúriť  2. ukázať, naučiť po kostole hvízdať (fraz.)

potkušit          dráždiť, podnecovať: On ho ešče potkušiu, abi mu dobre dau.

potkušovat, potkušit             drážďiť niekoho: Nepotkušuj ho, aj tak je jedovití naňho.          

potláganí        pomliaždený (napr. varené zemiaky)

potmjeuuchí, potmjeúckí     potmehúdsky (zastar.): Nevjer mu, on je potmjeuuchí!

potocit (sa)    dostať závrať: Tak vám mi došuo, ale už sem sa potociua.

potolit             povoliť, trpieť (žiakom): Kebi im to tak potoliu.

potpalovat      1. zakurovať: Chvojí je na potpalovaňi. 2. podnecovať: Furt mja potpaovau.

potpinka         f. časť konského postoja, remeň, ktorý  sa zapína pod bruchom

potprsňík        m. reťaz na chomúte, na ktorú sa pripína držák

potpúščat        zavlažovať kanálmi z potoka

potŕhat           1. zvoniť umieračikom mŕtvemu prvý raz: Potŕhá ňekdo umreu.  2. vozom trhnúť, spraviť krok: Koňe porát potŕhajú, chvíle nemožú stát.

potrhnút         trhnúť vozom, trochu ísť (v záprahu s vozom): Jak sedzeu na fúri, koňe potrhli, a on spadeu a  zuomiu si nohu.

potŕkat           rohom pichnúť (o krave, koze): Kráva ho potŕkaua do boka.

potrunčení     podnapitý

potrunčit sa   podnapiť sa: F šenku sa trochu potrunčili.

potsádzat       sadiť tam, kde chýba sadenica, keď je už posadené: De chibovauo, tam sme moseli potsádzat. (zemiaky, kukuricu).

potsíjat           znovu siať, prisiať, kde treba (kde je holá zem medzi obilím): De vimokuo, mosí sa potsíjat.

potstarost       v starobe

potšprajcovaní           podopretý (múr) (zastar.)

poťúbat          chodiť hore-dole

potúcit sa       1.dostať úraz: Že sa potúkeu? 2. roztĺcť konope: Stupú sa potučú.

potučenec potučení               slabý na rozum, padnutý na hlavu

potukač           postávač, povaľač

potúkat sa     potĺkať sa

potukeň          čo sa poneviera: To biu takí potukeň.

potúlit, poťúliť          zvesiť uši: Potúla ušama, odešeu.

potvora, potvora kremená    f. 1. nadávka zlému decku alebo žene: To je potvora jakásii syn. féna, sviňa; 2.  robiť navzdory: Robí mu na potvoru.  (navzdory, na smiech)

pouedňe         n. poludnie: Rob, lebo za chvílu dojde puedňe! Od napouedňá je preč (od poludnia).

pouedňovat    odpočívať cez poludnie: Jaksi dúho s pouedňovau.

poúfka            poľovačka

pouínerk         palina pravá (bot.)

pouovic, pouovica, pouovička, púlka           f. 1. polovica, polovička: Každému dali pouovicu domu. Šak je teho chleba enom púlka, do to zedel.

pouoviční, poloviční   1. polovičný  2. strevíce, pouovički, poltopánky

pouozit            pochodiť, preliezť všetko

povang povangla       m. pracovný vozík (naftársky vozík úzkokoľajnej dráhy na železnici): Na povangli sa nohú máva na štrece.          

povauchaní    pokrčený (o šatách): Má povauachné šati. p. užmolení.

povést, povodzit  (sa)           nepodariť sa, zle obísť: Špatňe sa ťi to s ňima povéduo.  Tento rok sa mi ze sviňama spatňe povédlo.

povidačka, povidat    f. príslovie, nepravda, len tak prehodiť slovo dve: Nevjer temu to je je enem taká povidačka.

povidat           povedať: A povidá, komu s’to dau. (slovo povidá používajú najmä starší, keď sa cituje rozhovor). Do ťi to povidau? To ťi nepovím. (neviem). Povidat ňeco na plnú hubu. (povedať priamo)  Povidat ňeco za tepua. (ihneď, klebetu novinu)

povídaus        povedal si

poviják           m. pás na ovinutie dieťaťa v perinke

povikášaní      vykosený, pokosený

povimuacovaní  vymlátený: Už majú ludé povimuacované.

poviprávjat     porozprávať

povjedomí      povedomý (človek ktorého asi poznám)

povjesit          zavesiť, obesiť: Povjesím ho na oprátku na ten orech.

povjetrí           n. silný vietor pred búrkou a dažďom: Ide povjetrí z mračnama. 

povlécit, povuáčit, povláčit 1. pobrániť pole keď je poorané: To sa mjeuo povlécit. Aš to povleče.   2. poznášať niečo na kopu. 3. povláčiť niečo po zemi  4. povláčiť, povodiť: Povuáčila mja po ceuem mjesce.

pozadek, pozadňí       m. najhoršia akosť vymláteného obilia: pozadňí múka

pozadu            zaostalý človek

pozaracovat   postrácať (zastar.): Já nevím, že to tak ene možeš pozaracovat.

pozatíkaní      pozamykaný: Majú pozatíkané.

pozatíkat, pozatíkaní            pozamykať, pozamykaný (zastar.)

pozavírat        pozatvárať: Šecki dvera pozavírau.

pozdaleki        prísl. pozďaleč, obďaleč: S ňím je najlepší pozdaleki zadobre. (bližšie, dôvernejšie sa s ním nestýkať).

pozdochádzat  poprichádzať, postupne prísť: U(š) šeci pozdochádzali, enem on je tam ešče.

pozdraf, pozdrav Pámbu       pozdrav pri kýchaní: Pozdraf pámbú! Na zdravie! vinš pri kýchnutí, reakcia na kýchnutie

pozdvihovat   zvoniť pri omši na pozdvihovanie

poznáňí          n. v spojení s predl. o: o trochu: Je od ňeho o poznání vječí. Daj to o poznáňí ďalej!

poznat             poznať 1. mať na základe skúseností zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom, niekom: p. cestu; p. zákony, predpisy; chce p. svet.  2. Poznám preca svojích ludzí. (viem čo môžem od koho čakať)

poznenáhui, poznenáhuí       postupne (zastar.): Nemožeš tak naráz mosíš poznenáhui!

pozvučovat     poznášať nepotrebné veci (hocičo)

požehnáňí      druh kostolných obradov

požúriť           sa pohádať sa: Já  nevím, zač ste sa požúrili.

práca              f. robota: Nemám ňic na práci (nijakú robotu). Co máš na práci. (akú  povinnosť)?

pracka            f. malá kovová sponka na zapínanie remeňov

praclík            m. 1. pečivo 2. spojka, brdca a cuchty

pracovat         prebiehať (biologický proces): Drevo pracuje.

pračka            f. žena, ktorá perie

pračudesný     veľmi čudný

práda              f. pravda: Práda, aj ti s’tam biu?

prádávat         priasť: Prádávali sme prez zimu.

pradlica          žena ktorá pradie

práduo            n. bielizeň

prádz, trotuár             dlažba (zastar.): Pjekňe sme po prádzi chodzili boski. Volakedi nás to ani netlačiuo.

pradza            na motovidle namotaná priadza

prach              perie: Aňi prach tam neni v tej duchňe, nebude tepua.

Prajzi              Prusi, nemeckí vojaci

prakr, praker    klepáč na koberce

prám               1. práve: Prám idem otád.  2. hneď: Prám ťi to nepovím.  3. priam  4. celkom

práňín             bielizeň (fraz.): Oňi majú moc praňá, mauo vješaňá.

prasa              1. predná časť stodoly (pren.)  2. n. nadávka: fraz. Zarípaní jak prasa. 3. sviňa domáca

prasa ot cecka           odstavča

prasečňík       m. maternica prasnice

praskokrkí      druh jedla

prástka           f. priadky, pradenie: V zímje chodzívali ženi na prástku.

práš!               1. práš! (rob prach)  2. utekaj, bež

prašák            m. náradie na prášenie kobercov

prašál, prašivec  m. nadávka nezbednému protivnému chlapcovi

prašáň            sopliak

praščisko, prasisko    veľké prasa

prašifka          f. yool. voška (Aphis), p. popelica

prašina           f. nadávka (pej.): Chicím ťa za prašinu a vzhodím ťa preč.

prášit              prášiť(fraz.):Už mi prášá, idem spat. (už sa mi drieme)

práški             pl. m. lieky (práškové)

prát                 m. jemne zomleté mäso do salámy

prat                 strieľať (expr.): Moc po ňem prali.

prat streva     čistiť črevá: Moseli sme ít na potok prat streva, šak tu nebiuo de.

pravadní         znamenitý, bezchybný

právo              n. v spojení s predl. bez: Najedeu sa bes práva. (mnoho). Prší bes práva (dlho).

prazléta, brazléta      brošňa, ružencová prazleta na ruku, náhrdelňík, šperk všeobecne

pražení           na masti smažený: pražení grumbír

pražit, upražit   dok. 1. pražiť, smažiť na masti: pražit pekáče, šiški, záprašku, koblihi; Upražiu sa grumbír na cibuli.  2. Sunko pražiuo ceui deň.

prča                f. (expr.) žart, posmech: Robí si s teho prču.

prček, prcek               m. 1. žubrienka (fraz.): S takej reči sa prčki láhnú. (o planej reči). 2. malý tučný človek (expr.): Takí prček v rici zatrhuí.  m. malé dieťa, p. frcek, prček  3. (fraz.):  Najedeu sa jak prček.  4. (fraz.): Tak sa jedovau, aš biu červení jag rak, prček jeden!

prčit (sa)        behať sa, páriť (o koze): Koza sa prčí, zaved ju k capovi.

prčkat (sa)     babrať sa: Co sa prčkáš f tem ídle?

prdélkovat (sa)          podkádať sa, obskakovať

prdlajz            vôbec nič (hum.): Ale prdlajz!

prdzet             vypúšťať črevné bioplyny

preblafnút       preskočiť, oblafnúť

prebrat, prebírat  nedok. 1. preberať: Moc prebírau, aš prebrau.  2. veľa naložiť. (koňovi)

prebrést         prejsť cez rieku alebo kanál: Morava je mauá, dá sa to prebrést.

prebúchat       čiastočne omlátiť: Zas to capama prebúchali.

precaj             predsa

precviknút      1. železničný lístok predierkovať, syn. prestrihnúť 2. drôt kliešťami rozdvojiť, prelomiť

preč                príslovka. preč (fraz.): Tak spívali o šecko preč.

prečerajški     prísl. predvčerom

prečítaná, prečítaní   sčítaná žena, muž (má prečítaných veľa kníh)

predaleko       veľmi ďaleko

predat sa        1. dať omylo viac; 2. odovzdať: Predajú to zas tím druhím.

prededňem     prísl. pred úsvitom: Vijeli prededňem, abi tam skoro dorazili.

prededňí         n. pred svitaním: Robí už od prededňá.

predek            1.rodinný (rodový) predok (otec, starý otec)  2. predná časť niečoho (auta, voza)  3. poponáhľať sa, povedať nieco skúr, než sa na to príde (fraz.): Nechitaj si predek.

predem           dopredu: Dopredu vím, že nemáš pravdu

predjet, predíždžat   nedok. vozom predísť, predchádzať: Nepredíždžám ho!

predňička       f. star. poklop rozkroku na nohaviciach

predokňí         miesto pred oknom, kde sedávajú starí

predrikovat    predriekavať, hovoriť niečo popredku, aby mohli druhí opakovať (modlitbu, prísahu, pieseň): Šeci to nevjedzeli spívat, jeden ím to moseu predrikovat.

predtím          prísl. pred daným časom, skôr, skorej, opak potom

prédzej           viac dopredu

prefentovat    (zastar.) 1. rozprávať, mať slovo: Anka je tam, už prefentuje.  2. okolkovať, nepovedať priamo

prefrajmarčit premeniť, presťahovať, preložiť (zastar.): Jak sa to tam prefrajmarčiuo.

prefrčat          rýchlo prejsť na dopravnom prostriedku: Prefrčau vedlá nás.

prefŕlaňí         n. dohovárať, vzhadzovať na oči: Žena mi furt prefŕlaua, rači sem odešeu.

prehlédnut (sa, si)   1. prezrieť (vec, ludí): Dobre si to prehlédňi, lesi je to šecko!  2. nezbadať, nevšimnúť si, prehliadnuť niečo: Nabiu to on, dobre sa s’prehlédeu. Prehlédeu sem sa.  3. prezrieť (lekár)

prehubeň        otvor v ľade, kde žena perie

prechítat, prechicit   dok. keď je ruka unavená, do druhej chytiť, vystriedať unaveného: Prechíta to z ruki do ruki. Je ukonaní, dzi ho prechicit!

prechitrovat   chytrosťou podviesť, oklamať: Ňeho neprechitruješ ňijak.

preinačit         zmeniť, presťahovať veci v miestnosti (zastar.)

prejet              1. prejsť a zabiť: Bojí sa, že ho prejde.

prejít               prejsť: Mimo nás prešeu. Prešeu mu prez rozum. (oklamal ho) (fraz.).

prekázat         prevýšiť: Najmuačí ich prekáže.

prekazovat sa  pretekať sa: Prekazovali sa, kerí dél vidrží sécit.

preklut            1. prezobať (kuriatka z vajca)  2. prederaviť: Kukni prekluuo sa ťi koleno na pančuche. 

prekocit          1.prevrátiť, prevrhnúť: Prekociu kíbl z vodú.  2. pomilovať ženu

prekoliť          prerúbnuť, preseknúť

prekombrcit, prekombŕcit      prevrátiť (expres.)

prekrúcit, prekrútit   prekrútiť, obrátiť (oči) 1. prílišným krútením poškodiť; pretočiť: p. pero v hodinkách  2. zámerne vyložiť nesprávne, preinačiť: p. fakty  3. znova nakrútiť: p. filmové scény;

preledvaj        ledva, veľmi ťažko: Ledvaj, preledvaj to donéseu.

preléhat (sa) striedať sa v užívaní (lúky, poľa): Z jednú rukú sa preléháme, každí ju máme jeden rok.

prelevák i preleváček  m. prieberčivý v jedlách alebo v práci, nestály: Je s ňeho prelevák.

premeškaní    zameškaný: Neňí ešče premeškané. (ešte je čas).

premisela       vynachádzavý človek, premýšľaním si uľahčí robotu

premítat (sa) 1. striedať sa: Sám to nemôžeš nést, budeme sa premítat.  2. premielať niekoho, klebetiť o ňom  3. premieľať v ústach potravu

premocit         premôcť (niekoho): Nemoheu ho premoci, nemjeu naňho.

premúdrení    kto sa robí veľmi múdrym, namyslený, horenos: On je velice premúdrení.

prenadzívat (sa)         veľmi sa dívať, začudovane sa pozerať (zastar.): Nemoheu sa na to prenadzívat. (veľmi to obdivoval).

prenachválit   veľmi chváliť: Neví si to prenachválit.

prendzít          1. prejsť (cez ulicu)  2. pominúť (žiaľ): Časem aj ten žál moší prendzít. 

prenevídat (sa)          afektovane sa správať

preoráfka       f. plytká orba strniska

preorávat       strnisko plytko orať, syn. podmítat: Po žnách sa preorává.

prepadnút       opakovať ročník: Prepadel ešče v pátej ludovej. Ftedi prepadeu bárdo.

prepáňiť         sa obliekať sa mestsky

prepraviť (sa)            1. obliecť sa za maškaru: Prepraviu sa za mikouáša.  2. prerobiť: Staveňí sme si prepravili.

prepravní       1. prestrojený: Biua prepravená, každá mjeua čepec.  2. zle, na smiech oblečený: Si prepravená jak erpiška.

prepŕdat (sa) ukazovať sa, vystrkovať sa (hum.)

preptat (sa)    opýtať sa na niečo: Já sa ho na to preptám.

prépus            m. (z lat. praepulsus) krátke zvonenie pred pohrebom, keď prichádza k domu kňaz: Zvoňá prépus.

preríkat          si prečítať si (pri učení): Dvakrát sem si to preríkau a uš sem to vjedyeu.

preríknút, prereknút  (sa)    sa preriecť sa: Ket sa prerekne, tedi pravdu poví.

prerostuí        prerastený ( o mäse, keď je prerastené tučným)

pres                1.cez: Pres viučováni sa nechodzí ven.  2. lis (na hrozno)

presburšt        tlačenka

prescehovat (sa)       presťahovať sa

presílení         unavení prácou: Mám presilenú ruku.

presná taška  nakysnutý závin

prespolan       m. človek z druhej dediny nie domáci: Na hodi mívajú u muziki prespolaňi sólo.

prespolí          n. kraj mimo vlastnej dediny: Dovédeu si ženu s prespolá.

prespolňí        z druhej obce: Prespolňí cigáni.

prespoui, prespoli      vyše polovice: Daj si z mojého, možeš vipit aj prespoui.

prestareček, prastareček      m. prastarý otec

prestarenka, prastarenka     f. prastará matka

prestarí           veľmi starý: To je prestaré méno. Boli tam prestaré ščepňice.

prestavit, prestavovat  pri svadbe cudzieho ženícha zastaviť (svadobný zvyk)

prestidnút       prechladnúť (zastar.)

prestríhat, prestrihnút          dok. predierkovať (cestovné lístky): Prúvočí prestríhá karty; syn. precviknút

presúšat (sa)             potĺkať sa (hum.): Co sa furt presúšáš kadi-tadi. Nemáš roboti?

presvječit       presvedčiť (niekoho o niečom)

preš                m. lis. (fraz.): Sem tu jak f preši.

preškobŕtnut (sa)      prevaliť (sa), prevrátiť (sa): Jak sedzeu na čajce, preškobŕteu sa do vodi.

preškombrčki             táčky (hum.)

preškríčit        preškriepiť, v hádke prekonať: Ňeho ňigdo nepreškríčí.

prešlapovat    prestupovať z nohy na nohu: Enem prešlapuje z nohy na nohu, chvíle nemože stát f pokoji.

Prešpurk         názov mesta Bratislava (zastar.)

preštrichnút (sa)         star. prečiarknuť: Zle s’to napísau, preškríchni to!

pret                 pred (predložka) (fraz.): Pret svadbú si rici lížú a po svadbje si ích budú otŕčat. Jedli kerí pret kerého.

pretáhnút sa  veľmi sa robotou ukonať, ochorieť: Ket čovjek čaško robí, pretáhne sa. On sa nepretáhne. (málo robí).

pretkem         prísl. popredku, dopredu: Já sem sa pretkem na to pítau.

pretúcit (sa)   pomaly prežiť: Dostávajú starobňí, uš sa preca pretučú.

prevalit (sa)   1. prejsť (o rokoch): Ket sa čovjek prevalí tricet, potom to už uteká.  2. prevýšiť, prekonať: Oňi nás uš f šeckém prevalá.

prevekslovat premeniť, vymeniť: Šak to neprevekslovali, je to jag to biuo.

prevelice        prísl. preveľmi, veľmi

prevést           1. podviesť: On sa nedá prevést.  2. zle vykonávať: Co on prevédeu!

previdzet , previdzeňí           vidieť: Šak ťa neňi previdzet. p. neprevidzet,  Ešče nejde, neni k previdzeňú. (je v nedohľadne)

prevňuk          m. pravnuk

prevrhnút (sa)           zmeniť sa: Takí bívau dobrí a prevrheu náturu, fčil je s ňeho takí čert. S kurenec jedna slépka sa prevrhua na hohúta.

prez, preze     1. cez: Preze žňa je najvjec roboti. Jedli kerí prez kerého (každý čím viac). Išeu prez pole. 2. vyše: Už má prez tricet rokú. Nabrau si teho prez míru.  3. (fraz.) Plete páté cez deváté. (hovorí nezmysli), Išeu pes prez oves, prez zelenú lúku. (z riekanky)

prezburšt, prezburšl, halamus         m. tlačenka (zastar.)

prezdzífka      prezývka: Ti prezdzífki bili fšelienemjaké.          

prézle             pl. f. stúhanka, postrúhané suché pečivo

preznačenka   oprava, opakovaný pokus (v sporných prípadoch)

prezrátí           veľmi zrelý, prezretý: Kerá hruška je prezrétá, tá hnije.

prezvjedzet sa           prezvedieť sa, presvedčiť sa: Biu sem tam prezvjedzet, jak sa to stauo. Co sa neprezvíš?

prežvachovat prežúvať: Krávi sa nažrali a fčil prežvachujú.

prchlavec       m. hnevlivý, prchký človek

pri                   predl. pri: Nemá í do bit pri dzetoch. (dávať na ne pozor, byť s nimi). On je pri tebje (zastáva sa ťa). Pri ňem si trúfa (dôveruje mu).

pribírat           priberať na hmotnosti

pribit               pribudnúť: Vodi zas pribiuo po déšči.

pribívat           pribúdať

pričiňit (sa)    1. prirobiť: Teho stoua by sme mjeui pričiňit   2. pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho

príčit (sa)       protiviť sa: Nesceu to jest, príčiuo sa mu to.

príčka             f. tenká stena v dome, ktorá oddeľuje jednotlivé miestnosti: Stavjáme príčki.

príčki              1. prísl. priečne (ide, leží krížom): Išli sme príčki cez pole.  2. priekom: Išli sme príčki rolma.  3. navzdory: Dicki mu viprávjá na príčki. (protirečí, aby sa hneval).

pričňa             f. drevená posteľ (vojenská)

prídanek         m. prídavok

priďapit          rukou pritlačiť: Priďapiu muchu.

Pridávat (si)   obnožovať (o obilí): Réš si pridáva.

prídruha          žrď medzi kone, aby sa nekopali

prigl                m. tenšie guľaté metrové drevo, ktoré pri skladaní do metrov netreba rozštiepiť

prihorat, prihorávat  nedok. 1. prihorieť: Mléko prihorauo. Objed prihorau.  2. prenes. do úzkych sa dostať: Už mi prihoráva.  3. pripadnúť Prihorauo mi to (robota). Naposledi mje to prihorí. (povinosť, práca).

prihorívá         1. niečo sa pripaľuje  2. (fraz.): Ide do tuhého, prihorívá.

príhranek       m. prútený alebo doštený priečinok napredku voza

prichlebovat   prisviečať: Prichlebovau mu, báraj nemjeu pravdu.

príchovek       m. mláďa ponechané na chov: To tela necháme na príchovek.

prichvalovat, prichválit si  dok. chváliť si: Tak si to prichvalovau. On mu to ešče prichváliu.

prijest sa        prejesť sa: Ten guláš sa mi uš prijedeu.

prijet              vozom bližšie prísť: Prije(t) trochu bližej!

príkuadňík      v maštali ohradené miesto pre slamu

prílepek          m. prístavba: Fšelijakich prílepkú si tamnarobiu.

prilepit (sa)    (fraz.): Prilepiuo sa mu to na prsti. (ukradol to)

prímeno          n. prezývka: Bili fšelikaké prímena.

prímjet           m. malý vred

primoc            priveľa

prímrazek       m. malý mráz: V noci biu prímrazek.

primúvat        sa prihovárať sa: Kebi sa nebiu zaňho primúvau, nebiu bi to opsáheu.

prinechát        pri oraní alebo kosbe kúsok nechať susedovi

prípau             m. malý oheň na pokraji pece, aby sa chlieb lepšie upiekol

pripleščit        priraziť (expr.): Priplečši ho medzi dvera! (vyžeň ho)

priplichcit (sa)           nenápadne prísť, nepozorovane sa priblížiť, pripojiť (hum.): Tak sa k nám priplichciu, aňi sme ho nevidzeli.

pripósledu      prísl. ku koncu

prípravní        parádny: To sú prípravné šati.

pripuákat       s plačom hovoriť, ponosovať sa: Pripuákaua, že teho máuo dostaua.

prísada           f. 1. malé dieťa; 2. mladé žriebä, teľa a iné domáce zvieratá: Dostali sme prísadu, obahňiua sa nám kočka.

prisadzit         1. nechať na chov: To tela sme prisadzili. 2. nejakou chorobou nakaziť: Prisadziu mu svrab, fši.

prísažný          člen obecnej samosprávy volený na jeden rok

prischnút        natrvalo zostať (hum.)

priskír, pluzgír                       m. otlak od ťažkej práce podbehnutý vodou, pluzgier  (zastar.)

prísní              prísny (fraz.): Za novorešetka je šecko prísné. (zo začiatku).

prisporit         zväčšiť, rozmnožiť si zbytočne prácu: Darmo si robotu prisporiu.

pristat si         skoro vstávať: Ke(t) to sceš spravit, mosíš si dobre privstat.

pristrihnút ňekomu krídeuka           niekoho prísnejšie vidieť (žena muža, rodičia deti)

pristúpnut      nutkať na močenie: Pristupuo ťi?

prisvječit        prisvedčiť

príščipek        m. záplata na obuv

priščípit, priškrípit     niekoho zadržať, prichytiť: Priščípiu ho tam, ja(k) kradeu.

príščipkár, príštipkár             človek ktorý nemá úroveň, stále niečo len plátá (zastar.)

priškňúrit        si dať pozor si pozor: Já si naňho priškňúrim.

prišraubovat, prišrubovat     prikrútiť, priskrutkovať (nem.)

prít sa             hádať sa, prieť sa o niečom: Co sa za to preš, ke(t) to neňi pravda. Jak sa umí prít!

prít                  priať, žičiť: Rodičé enem jednému prejú.

pritrefí (sa)    hodí sa, prihodí sa

pritrhnút        prijsť, priraziť s vozom: Pritrhňi k samému vagónu!

prítruhlík        m. priečinok v truhle na šaty na rozličné drobné predmety

prituplovat      zduplikovať, zopakovať, pripomenúť

prítvrdí           trochu tvrdý: Grumbír je ešče pritvrdí, neňí upečení.

príučka           f. ponaučenie, výstraha (bitkou, krikom): Ale se(m) mu dau príučku. (bitku).

prívoz             m. prievoz, kompa

prívozňí          m. prievozník

prizňa             hrobľa na repu, zemiaky, siláž

prkocina         f. 1. maličkosť: Kvúli takej prkocine sa chicili.  2. hlúposť: Neviprávjaj prkocini.  3. ejakulát, p. gec

pŕlit                 pŕhliť, páliť(o žihlave): Kopriva pŕli.

pro                  predl. 1. po; Už idem pro tebja.  2. pre: Pohňevali sa pro ňic. (pre malichernosť)  Buc tam pro mja aj ceuí deň. (nezáleží mi na tom).

próba              1. (zastar.) skúška šiat  2. (fraz.): Próba serenčík. (hop alebo trop, vyjde to alebo nevyjde)

probovat         skúšať (niečo)

procesija        sprievod: Na svatého Vendelína, bívá nobecní svátek. Išlo sa s procesijú ke kaplnce.

proci, protivá 1. byť proti: Ja su protivá temu aby sa to prodalo.  2. klásť odpor: Ide zo proci srsci.

procivá temu  oproti tomu (zastar.)

procivá temu  proti tomu

procivit (sa)   1. protiviť sa  2. hnusiť sa 3. stavať sa niekomu na odpor

proč                prečo

prodajňejší     (tovar) ktorý možno ľahšie predať: Je o sto korún prodajnejší.

prodat, prodávat       nedok. 1. predať: Prodali krávu.  2. (fraz.): Zač sem kúpiu, za to prodám. (tak hovorím, ako som počul).

prodávaná      f. detská hra na obchod: Dzeci sa hrajú na prodávanú.

producírovat   predvádzať

profúz             múdre dieťa

prohajdákat, prohajdalákat              ľahkomyseľne premrhať majetok (hum.)          

prohlédnut     opeknieť, skrášliť, dostať pekný výzor: Jak tú izbu zalíčiua, porá(t) to prohléduo.

prohrešení      kto veľmi hreší: To je takí prohrešení čovjek.

prohrešit        veľmi preklínať: Prohrešiu ceuí svjet.

prohršlé, prohršlí       n. priehrštie, čo sa zmestí do spojených hrstí (zastar.)

prohubňa, žúkno        diera v ľade (arch.)

proíždžat (sa)            prechádzať sa na voze, bicykli: Furt sa proíždžá na kole.

projet (sa)      1. prejsť sa na bicykli, voze: Idem koňe pojet. Trochu sme bili projet s koňama.  2. obstáť: Šak to projde!

projít (sa)       1. prejsť sa: Biu sem sa trochu projít.  2. ujsť, byť obstojné: Šak to prójde, neňí to tak zué.

prokapcovat   prehýriť prehrať ľahkomyseľne majetok (zastar.)

proklutí           preďobaný (o vajci): Šecki vajca bili prokluté.

prokúrit          poslať niekoho preč, vyhodiť: Ket to mjeuo byt, prokúrili nás šecki dzeci spat a hotovo.

prokúsat         prehrýzť: Takú dzíru si prokúsau (kocúr) až mjecha utékeu.

proliz              m. prieluba, nezamrznutý pásik v rieke: Ledvaj sem vidzeu prolizu.

promincki       vetrové cukríky (zastar.)

prominclová zelenina            druh rastliny

pronést (sa)   1. vyzradiť sa, dokázať sa: Pronésuo sa to naňho.  2. niesť niečo ťažke až ruky stŕpnu: Trochu sa to pronéslo ten nákup ale už je to doma.  

pront              otrava krvi – sepsa

prontoví         chorý, červený (zelenina),  červenofialový – nos meu prontový od picá (od piatiky)

propadlisko    n. mäkká, bahnistá zem; p. traslavisko

propálit           nenávidieť: Porád bi mja propáliu.

propást           premeškať príležitosť

propast, propasť       priepasť           

propelák         m. motorový ťažný čln

propchnút      prepichnúť: Propchuo sa to jehuú.

propuakat       preplakať: Propuakaua sem ceú mladost.

proscíraduo, proscírani,  proscíradlo           prestieradlo, prestieranie

prosit (sa)      prosiť niekoho: Nebudem sa ňikomu prosit.

prosní z prosa    prosná kaša

prospat (sa)   vydriemať sa: Uš sem sa prospau.

prostoréčka    m. dieťa, ktoré mnoho a múdro rozpráva

prostrít, poproscírat              prestrieť na stôl, poprestierať (koberce): Umi duášku a prostri tepich.

prosúšat (sa) 1. vyťahovať sa, rozťahovať sa: Posúšaua sa tam, ja(k) kebi biua doma.  2. vystierať sa, leňošiť

prošustrovat              premárniť (majetok vlastným pričinením) (expres.)       

protafárit, zatafárit               zapatrošiť, rozhajdákať (expres.)

protahovat (sa)  vystierať sa, leňošiť (fraz.): Protahuje sa jak pes jak pes na pazderú.

proteštírka     m. mudrlant

proteštirovat mnoho reči mať, mudrovať: Ten furt proteštirovau.

proto               preto

proukázat       dokázať: Mosí sa proukázat, že to prodau.

provaz            m. povraz: Silný provaz na pavúzenie.

provázek        m. 1. tenký povraz  2. nástraha s háčikom na chytanie rýb

provisua         povriesla na viazanie snopov

provnádzit      sa prvý raz niekde ísť: Jak sem tam provnádziu, tak tam chodzím furt. O(n) nás tam provnádzí.

provrísuo        n. povrieslo (viazanie snopa, obilia, ktoré je uvité z ražnej slamy, alebo rezláku)

Pŕŕ!                 stáť! (povel pre kone)  

prsat (sa)       vypínať sa, chváliť sa

pŕska              pl. n. det. prsia

prskavec         m. 1. nadávka nedospelému chlapcovi v puberte  2. názov ryby podľa vlastnosti

prsknút           povedať nepríjemnú vec: Porád mi to prskeu mezi oči.

prso                prsník

prščit              1. trochu nasypať, hodiť za priehrštie, zasiať, prsknúť: Prčiua sem tam trochu maku. 2. červenať sa, p. zaprščit sa

prúcí               prútie

pruclek           m. vesta zo starého kroja (mužského a ženského)

prúch              pruh, kýla, prietrž: Meu sem prúch na oba boki.

prúlizek          m. malý proliz: Enem takí prúlizek je tam, kadi teče voda. p. proliz

pruškvorec     m. bot. pruškvorec (Acorus calamus)

prut                 m. 1. prút 2. železný švik; p. švik

prutvan, protvan, prutfan, protfan 1. m. podlhovastá hlinená nádoba na pečenie husi  2. železný pekáč na mäso

prúvan            prievan

prúvočí           m. sprievodca vlaku

prúvod            sprievod ľudí

prv, prvéki, pŕvjej      kedysi, prv, voľakedy, skôr (zastar.): Pravda, šak prv nebiuo rádio a mi sme nevjeďzeli o svjeťe ňic.

prveň              m. prvý kolok pri hre v kolky

prvňátko         n. det. dieťa z prvej triedy ľudovej školy (det.): Prvňátka sú ratata, druhátka sú prasata. (povedačka).

prvňejší          minulý: Prvnejší tídeň, prvňejší rok.

prvňí               1. prvý: Já sem první došeu. 2. najprv: První sa naíš, aš potom puújdeš.

prvňička         f. prvý raz otelená krava, prvôstka (samička zvierat)

prvúska          prvý raz teľná krava

psárňa, psírňa            psiareň (fraz.): Máš tu zima jag f psárňi.

psí jazíček      m. bot. skorocel (Plantago lanceolata)

psí ocas          m. bot. hadice (Echium vulgare)

psíčkar            m. kto jedáva psie mäso

psina               1. psica (choroba)  2.žart (pejor.): Ale biua psina. Tak sme sa nasmíli

psota              f. 1. choroba: Psota naňho došua. 2. bieda: Ide na nás psota.

pšuda              1. (bot.) huba, prašnica  2. (fraz.): To neber to je enem taká pšuda! (to je zanedbateľné)

pšudika           prašivá huba

ptaňí               n. žobranie, žobrota: Chodzí po ptáňú.

ptat (sa)         pýtať sa: Uš sem sa ho ptaua na to.

pú                   pol, polovica: pú roka, pú kila, pú litra; O pú noci došeu dom.

puač, puačeš  1. plač, nárek  2. plač!: (fraz.): Enem puač, budeš méňe scat. (záhorácke polutovanie)

puaček, puačka          m. kto sa dá hneď do plaču, často plače: Hnet sa dá do puaču, to je takí puaček.

puahočit, plahočit (sa)          1. váľať sa: Nepauhoč sa po postelách!  2. ťažko pracovať, drieť: Co sme sa mi s mojím starím napuhočili na tem majetku.

puáchi             pl. m. horiace kusy sena alebo slamy

puachta           1. plachta  2. filmové plátno

puachúr          m. divý človek, syn. dzivúr, jašák, popuach, tretúr (fraz.): Lecíš jak puachúr. (zastar.)

puakat            plakať

puáňa              plánka

puaná, planá konvalija   bot. bleduľa

puaná, planá záhruška   bot. iskerník

puaní, planí  jahodníček   m. bot. rumanček diskovitý

puaní, planí    1. divý, divoký (o rastlinách) puaná hruška, jaboň, trnka  2. málo výdatný, planý (o jedle): Zelé je puané íduo.  3. neúrodný: Nenarostne tam nic, je tam puaná zem.

puaní, planí tulipán               bot. kosatec

puaňina, planina        1. f. málo výdatné jedlo  2. neobrábaný pozemok

puánka, plánka          f. divá, neštepená jabloň, hruška a ovocie z nich (bot.): Natrhaj si puánek.

puanta, planta           f. 1. kapustná priesada  2. priesada, sadenica vôbec: Ešče posadzím puantu, dokád je vlaha.

puátenka, pláťenka det. hra: Hrajú sa na puátenka

puatní             cenný, vzácny (zastar.)

puatno            plátno

puavit, opuavit, otpuavit       plaviť, odplaviť

pucek, prcek              (hum.) 1. m. malý tučný človek (fraz.): Tustí je jak pucek. To je takí pucek.  2. na chlebe prílepok   3. puk v kvetu

pucovák          rohožka na čistenie obuvi u dverí (nem.)

pucovat           čistiť

pucpasta, pasta         krém na obuv

pucunk, pucung         (hum.) m. 1. čistenie 2. bitka, výprask

puča                f. vagina

pučachuap      slaboch, zbabelec

púčas              polčas

púček              m. zvierací žalúdok; prenes aj ľudský: Ten má dobrí púček, zí bárco.

pučí                 n. náradie na hladenie kože

pučtok             veľmi hlúpy človek 

púdeci, frťan  poldeci

pudla              pult v obchode (zastar.): Pložiu si tovar na pudlu, dau peňíze a moheu ít.

pudlo              (zastar.) 1. n. zadná časť nohavíc syn. vimeno   2. veľmi ovisnutý zadok

pudruša, púdruša      f. plachta s trakmi, p. rosífka, popeuka, travňica, modrina, plachta na zelinu, ale čistá pudruša na nosenie chleba k pekárovi, obrus v domácnosti: Nezapomeň si zebrat pudrušu, abis mjel fčem vinášat turošinu.

puduo             zadná časť tela, ale aj nohavíc

Pufa aj Pufinek  m. meno psa

pufňe              nazberkované hlavice rukávov u kroja (arch.)

puh                 m. pluh

puch                1. pluh: Fčil nám ten puch konc zazerzaví, ked s ním neoreme.  2. pach, zápach: Mosím otevrít okno, máme tu strešní puch. (zlý vzduch)

puchír             pluzgier

puchírek         m. malý vriedok (najmä na tvári)

puitkí, plitkí    plytký (tanier)

pújde              pôjde

pújdeš do pačochy     zomrieš

pujtáš             m. náplň patróna: Do patróna ti pujtáše.

púk                 m. žalúdok sliepky, husi, ošípanej

pukáč             detská hračka z bazy na vydávanie zvuku

pukál               pukačka z brezovej kôry                      

pukance         pl. m. 1. drobné buchty, ktoré sa pojelú mliekom, medom a posypú makom (jedia sa na Štedrý večer),

pukaport        m. fúzy na líci, bočná brada

pukétla, pukéta, pugéta       (zastar.) f. kytica

pukiki             p. zamiki

puknút si        zafajčiť si, potiahnuť si z fajky, cigarety: Daj mi puknút!

pukotat           praskať (oheň)

puksla             nadávka žene

pukslpón         malá žena, posmešne pinďúrka

pukuí, pukuá   puklý, puklá, puknutý (hrnček)

púldeci            poldeci

pulitráki          (hum.) 1. vojenské baganče  2. pollitrové poháre (na pivo)

púlka              f. polovica

pumprik          ťažobné čerpadlo ropy 

punktum         koniec (nem,): Povidau sem a punktum.

púnoc, púlnoc            polnoc

púnoční, púlnoční      neohyb. f. polnočná omša

punt                textilný pásik, alebo špagát, prehodený cez rameno a držiaci nohavice

punťík             bodka na látke, hrčka

puntki             široké nohavice podkasané pod kolenami

puoštica          ploštica (zool.)

puot                plot

puováreň        plaváreň

puovat            plávať: Puave na smeki.

pupáki            1. opekance, kysnuté malé buchtičky posypané makom: Bes pupákú si Ščedrí večer nevím aňi pretctavit.  2. plody jesienky, p. ocún

pupek             m. 1. púčik kvetu alebo lista  2. výčlenok na chlebe  3. pupok  4. veľké brucho  5. (fraz.): Janku nehraj sa sa z dífčencama, budeš mjet dzífčí pupek.

púrostovuasí              (zastar.) nemal nič na hlave (bez pokrývky hlavy)

puscit (si) pustit (si) 1. predať, prenechať za to, za čo kúpil: To jedno prasa bi s’ mi moheu puscit.  2. dať zaucho: Dobre mu pusci!  3. vypiť si: Pusci si!  4. (fraz.): Ked puscí za dvje koruni huadu, z deseci ho nevižene. (netreba sa poddať). Pusci si hada do rukáva vleze ti aj za ňadra. (dovolí si viac ako bolo dohodnuté)  Pustit si hubu na špacírku. (vytárať dôvernosti)  5. vytárať dôvernosti: Pustit si hubu na špacírku.  6. klebetiť  7. bezdôvodne vynadať niekomu..

pusciu sa mi sopel     nachladol som

pusinka           1. (det.) ústočka   2. (det.) boštek  3. koláčik, zákusok

pusinki            pl. f. druh zákuskov (snehové)

púst                m. pôst: Pústi sme volakedi zachovávali.

pustaja           f. zle oblečený, nedbalo upravený: To je takí pustaja.

púšč                1. púšť (Sahara)  2. holé miesto

puščák            neošetrovaný pozemok (zastar.)

púščat žiuú    niekoho oberať o peniaze, ale aj dávať krv

púščat, púščat (sa)   1. púšťať sa: Púščám sa dole brehem.  ale aj vpustiť niekoho do domu, do kina a pod.  2. vodu   3. farbu  4. topiť sa sneh, ľad  5. dať do pohybu stroj  6. púšťať vetry (holúbkov)  7. púšťať perie (platiť)

pútec               cestička vo vlasoch: Dzífčence si vuasi rozdzelovali pútcem a spletali si vlasi do mrdosú. (do copov)

puténka          f. drevené vedro, alebo plechové na vodu zo studne(hum.): Já ťi vrácim puténku mléka a budem s tebú kvit

putika             krčma (zastar.)

puťipurka       čiperné dievčatko

puťka              drobná tichá žena (hum.)

pútko              1. kožený remeň, ktorý sa dával krave na nohu pri dojení aby nekopala  3. textilný pásik na zavesenie kabáta

putna              f. veľká drevená nádoba s trakmi (šrákama), v ktorej sa na chrbáte nosí múka, raž, kapusta a pod.

pútní               pamiatka z pútneho mesta (zastar.)

puť-puť-puť               privolanie sliepok

putr                 m. čerstvé nevytopené maslo, iné je másuo (zastar.): Sceš putr na chléb?

putrák             m. maslový zákusok

putrtáki           tradičné maslové zákusky (nem.) (zastr.): Putrtáki mjeli luft, šecki sa zedli, jak ked rukú pleskne.

púžek              m. malý pluh s dvoma odvalnicami (radličkami) na prihŕňanie, odorávanie zemiakov alebo kukurice

pužní deska    odvalnica

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan