o                      predložka (fraz.): Robí o dušu. O živý svjet bi tam nešeu fraz. Nadávau naňho o sto šest

o jé                 cit. pri čudovaní, podivu: Ojé, aj ti si tu?

o to pokoj       je to v poriadku, zbytočná starosť (fraz.): O to pokoj, nemjej zbitečňí obavi! (zbytočné obavy)

o čem, očem               o čom

o tem, otem                o tom

obá,oba, obje             m. živ. oba m. neživ, obje f. n. obaja, oba, obe

obádvá, m. živ., obadva, neživ., objedvje    f. n.   obidvaja, obidva, obidve

obáhňit           sa okotiť sa (o mačke, suke a iných malých zvieratách): Obahňuie sa im králík.

obalamúcit      oklamať (expr.)

obar, obarová poléfka           ovar (voda v ktorej sa varili vnútornosti jaternice  ovarovala sa slanina): To je obar, delikates, takí sme ešťe nemjeli.

obarit              poliať ošípanú vriacou vodou

obau               m. niečo vypuknuté: Ale to zorau na obaui.

obavit (sa)        zdržať sa: Obaf sa tam chvíľu, a já tam dojdem.

občáhnút         obsiahnuť

občážená žena           ťarchavá, v nádeji

občažovat       obťažovať

obdélňík          obdĺžnik

obejít, obendzít (sa)  1. obísť (dom): Zima ho obešua. (fraz.) Počkaj, až obejde reč.  2. pochodiť dobre-zle  3. obísť, vyhnúť sa: Chripka nás ňejak opcházá.  4. zaobísť sa: Já sa obejdem aj bez vás.  5. zaobísť sa (vystačiť si sám)

obekat, obeknút, obekovat (sa)      osopovať sa: Tak sa naňho obekau, aš to biou škaredze. Co sa naňho obekuješ?

obeschnút      trochu uschnúť, obschnúť

obestavit        obkľúčiť: Obestavjá háj

obežrat, obžírat (sa)      1. objesť sa (vulg.)  2. ohlodávať (hlodavce)  3. prejedať sa

obhlédeuí       vyhliadnuť, prezrieť: Mám obhuédué dzifča.

obhlédnút       obzrieť, popredu prezrieť pre kúpou: Biu si obhuédnút koňa, co si sce kúpit.

obhlútne         lakomo, pažravo

obírat              1. oberať ovocie  2. odstraňovať suché lístie  3. okrádať  4. odoberať mäso od kosti  5. preberať, triediť (strukoviny): fazulu obírat, obírat grumbír

obíždžat         obchádzať s vozom, robiť okruh: Je tam mokro, mosí sa obíždat.

objací             objatie

objedár           obedár

objedvat         obedovať

objerkovat     oberkovať po zbere úrody (dozber: kláskov, zemiakov, ovocia a pod.)

objesenec      obesenec

objesit            1. obesiť (popraviť), zavesiť (kabát), povesiť (sa na niekoho): Objes ti dvera. Objesuj si kabát na vješák. 2. prezradiť niečo: Objesit ňekomu ňeco na nos.  3. prestať robiť remeslo: Objesit remeslo na klinec.     

objetovat       obetovať

oblafnút          oklamať, (expr.) okabátiť niekoho

obléct, oblécit            obliecť navliecť na telo (šaty, ich súčasť)

oblést             rozboliet: Už mi s tej reči može huava oblést.

oblét               naliať na niekoho, na niečo tekutinu (najmä vodu), obliať spolusediaceho kávou; poliať kvety

oblévačka       veľkonočná oblievačka

oblezat           dotieravo obchádza okolo svadby: Dzeci oblezajú, že neco dostanú.

oblézui            dotieravý: Tak lachko sa ho nespleješ, ten je obléyuí.

oblhútňe         pažravo

obličovat        okolo spodku bieliť stenu: Ke svátkom trochu f síni obličovaua.

obliskovat (sa)           lesknúť sa v žiare slnka: Okna sa zdaleka obliskovali.

oblizmiska      m. podlízač, sopliak, pobehaj, niktoš (žart.)

obmítat          maltou már natierať, omietať, vakovať

obmítka          f. omietka, vakovka

obmjakčit       obmäkčiť, oblomiť

obohútní aj oblhútní, prísl. oblhútno  1. nenásytný (expr.): Ten je oblhútní, už aňi nemože, a furt pije. Nejec tak oblhútno   2. v nadobúdaní majetku: Bere obuhútno, jak kráva na rohi, nikedí nemá dosť.

oboužit            obložíť (chlebík, nalepiť obkladačky)

obráceňí         hneď, v spojení: Došeu na obráceňí.

obrázek          m. obrázok (fraz.): Pjekní jak obrázek.

obrazit            udrieť sa do boľačky. Obraziua si bolavé.

obrdit, obrichtovat (sa)  1. dať sa do poriadku (upratať byt) 2. obliecť sa (obriadiť deti): Obrichtuj                  sa, ideme do kosteua.

obrhúzňe        mužské pracovné nohavice (nem.) (zastar.): Zaflekuj mi ti obrhúzňe, šak sa f tem už haňbím chodzit.

obrídení bit     postarané o niekoho

obriduí, obridní          trocha riedky: obriduá omáčka

obrichtovat     cvičiť, execírovat

obrichtunk     m. poriadok (nem.) (zastar.): Nescem vám bit na obťíž.

obríslo            povrieslo

obrovnáfka     f. farebný pás na vonkajšej stene domu pri zemi

obrovnávat     1. robiť: obrovnáfku  2. biť: Tak ho obrovnávau!

obsec              opätok

obsíhnút          dostať výprask

obsmŕdzat      ošmietať sa okolo napr. okolo domu

obstrelezovat         paberkovať

obtáhnut        obopnúť, obtiahnuť, ale aj obrať, okradnúť

obtíž               ťažkosť, problém

obtížné           zložité, náročné

obúček            oblúčik

obúd               m. (expr.) 1. nadávka, najmä zábudlivému: Ti obúde!  2. neschopný človek  3.dromedár

obudzit (sa)          zobudiť sa: Kebi ho neobudzui, on bi spau do pouedňa. Ráno sem sa skoro obudziu.

obuechaní      privyknutí, ostrieľaný: Ten biu ve svjece, už je to takí obuechaní.

obuechat        sa privyknúť si, ostrieľať sa: Ket sa tam obuecháš, bude ťi dobre.

obuch             kyjak

obúk                luk

obuožení         obloženie (stien)

obut                oklamať, podvodom niečoho zbaviť, obohrať: Dobre ho obuli.

obuvák            lyžica na obuv

ocápaní           1. oprskaný 2. pomalý

ocapit             sa osopiť sa (vulg.): Tak sa naňho ocapiu.

ocas                m. chvost: Dojdi držat aspopň ocas, ked budeme zabíjat.

ocasňí, ocasné           n. peňažná odmena sluhovi alebo synovi majiteľa pri predaji ošípaného, iné je               rohovňí

ocasové maso mäso   od chvosta: Ocasové maso je dobré do zelá.

oceckané        odstavené prasiatka

ocelka             f. brúsny kameň na nôž

ocerki             raz omlátené snopy

ocerkovat       prvý raz mlátiť

ocírat              obtierať sa

ocisknút         1. odtlačiť, potlačiť: Ociskňi ten stú dalej!  2. vytlačiť článok v časopise (zastar.)

ocmelit (sa), ochmelení        opiť sa, opití

octavit            1. odstaviť: Octavili tela.  2. prekaziť: Tak ho pjekne octaviu.

octupek          m. zrieknutie na nároku

ocuckaní         1. ocmúľaný cukrík  2. neupravené vlasy s rozštiepenými koncami  3. rozdrapkaná látka

ocvajchovať   ociachovať

oč                    o čo, o koľko: Oč je to drahší, jak to bívauo? Oč si od neho starší?

očaškaná        tehotná, alebo aj bohatá úroda na strome napr. Tá trnka je očaškaná až sa haúze luamú

očaškat, očačkávat, oťažkat            1. v rukách skúsiť, ako je to ťažké (odhadovať hmotnosť nadvihnutím v rukách): Očaškaj našu hus, kerá je čaší!  2. otehotnieť

očelhat (boti) očistiť topánky

očesat             1. obrať ovocie: Šecki jabúčka sú dole, vjetr ich očesau.   2. odburiniť

očesnút          odštiepiť konár stromu: Nelez na tú panohu, lebo ju očesneš!

oči                   oči (fraz.): Oči má jag bluni. Mezi štirma očama si to povíme. Nechodz (alebo neukazuj sa) mi na oči!  Krvaví si mi v očách. Tá mu padua do očú. Može na ňí oči nechát. Enem oči bi jedli. Co oči nevidzá, srdce nebolí. Oči jak ked na žabu stupne.

očiščák           plačlivý alkoholik, ktorému oči „ščia“…

očítaní            spočítaný: Mislíš, že ten sauát majú očítaní?  Chlapci ste už očítaní, možete ít.

očko                n. hra v karty

očumovat        obzerať

od, ode           predl. 1. od, odo: Ode mja to nemáš   2. za: Dau od botú tricet korún. Co je ot teho? 3. od laku ľaknúť sa : Od laku sem skoro z noh spadla. 4. od ušicá  od ušitia (sa platí)

odbavovat      1. sláviť, oslavovať: Velice pjekňe sme ti hodi osdbavovali.  2. vyzúriť sa  3. orgazmus u muža: Sem sa šet krát odbavil na ňí.  4. vypraviť vlak

odbíraní, odebírka     1. svadobný zvyk  2. f. spev rechtora pri pohrebe

odbrést           odplávať (arch.): Abi to neobréduo preč!

oddicki            vždy

ode                  od

odebraní         1. odvedený branec  2. odobraný (vodičský preukaz)

odedávna        oddávna

odedneška      od dnes

odedzití          odkrytý, nezakrytý perinou, pokrývkou: Bude mu zima, ked je odedzití.

odechnút        oddýchnuť si: Scem si oddechnút

odejdzi           odíď

odejít              odísť: Zajtra odejdem preč

odejiti             odídený, príčastie od odejít: Je ňegde odejiti.

odekrít, odekrití         odkryť, odokryť, odokrytý: Já mosím spat odekrítí.

odetknút, odetkuí      1.odomknúť kľúčom alebo závorou: Já nemožem odetknút, co je stím klúčem?  2. odomknutý: Nechau odetkué, a odešeu. 

odesáčit          ubrať, ukradnúť: Stará ale sem teho odesáčiu!

odestuat         odostlať (posteľ): Odestel postel, abi sa nám zehríli duchni..

odetpoudňá, odetpoledňa     prísl. od napoludnia: Odetpoudňa sa s tím morím a furt nic.

odfajcnút        odšklbnút

odfčilka          odteraz

odflinkat         urobiť niečo len povrchne

odgrélení, oddgréli    vzdialený, odídený (arch.): Uš sem tu ráz biua. Des biua odgrélená? Furt ešče létáš!

odhinút           zahynúť

odchmel          m. pej. 1. nemožný človek 2. ospalý človek

odinád            odinakiaľ: On je odinád a né otád jaks povidau.

odjuh              m. odmäk : Než bude pršat, mjeu bi bit odjuh.

odkát              odkiaľ

odkidat (sa)   konečne odísť

odkuad           odklad

odkukat          odpozorovať

odlepit, odseknút            surovo odpovedať, odseknúť: Ptau sa ho cosi a tak mu odlepiu, aš sa zaraziu.

odlevit (sa)           otepliť sa (zastar.): Odleviuo sa.

odležat (sa)         dlhým ležaním rany dostať: Mosá ho obracat, abi sa neodležau

odlifrovat        odstrániť

odliskat          1. pri hre na habán odraziť loptu: Kerí má odliskané, stupne si dálej.  2. prenes. narýchlo, nedbalo spraviť: On to hned odliská.

odmaua, odmauu, odmala    prísl. od malička: To bili kamarátki odmauu. Oňi sa poznaui odmaua.       

odmjak           odmäk: Kebi biu odmjak, je to inší. Ale takto sa nedá ven ít robit.

odmjera          f. málo, v spojení s predl. na: Dostau teho za odmjeru.

odmrščit         odmietnuť: Tak sem ich odmršiua.

odmúvit          odhovoriť od niečoho

odnescet, odnechcet             stratiť chuť na niečo

odňikád, odňekád      1.prísl. odnikiaľ: Ná ti nejsi snád odňikád.  2. prísl. odkiaľsi: On je odnekát z víchodu.

odomáš           m. pijatika pri kúpe, predaji alebo po skončení dôležitej práce: Pri každém vječím prodaji sa píjau oldomáš.

odpádat          mrholiť (zastar.)

odpál              odíď

odplekat         odchovať (deti, mláďatá)

odprcknút       vystrelením ukazováčika odstrániť

odramovat     odstrániť, odniesť odpratať (zastar.): Ti drva moséte otád odramovat, bude sa tam kopat jama na grumbír.

odrazit (sa) nájsť si čas, odtrhnúť sa od práce:  Nemožeš sa deň odrazit a zajet tam? 2. zmeniť smer toku vody: Odrazit vodu.  

odrba              odroň, grobian

odrezat           1.ostro odseknúť, odpovedať niekomu: Tak mu odrezau, že sa ho vjec nebude ptat.  2. odrezať (konár)

odrháč            m. kto odŕhá, zbavuje kukuričné šúpolia alebo prútiky lístia: Viuamovali žito, budú večer.

odŕhat            kukuričné šúľky zbavovať šúpolia, alebo prútiky lístia: Viuamovali žito budú večer odŕhat. Odŕhali sa ti prútki.  2. uvoľňovať si v hrdle: Porád odŕhá.

odrhovačka    otrepaná pesnička

odrchmela      druh jemnej nadávky

odríhat, odrihovat (si)          pokašliavať, odkašliavať si, uvoľňovať si v hrdle: Furt si odríhá.

odríkaní          odmietaný, (žiť) v odriekaní (fraz.): Odríkaného chleba sa naspješ nají.  Odríkaného chleba nejvječí krajíc.

odritňica         f. zakončenie hrubého čreva u ošípanej (svine)

odrochňaňí, nevidrochňaňí               ospalý, nevyspatý

odrola             nešika

odŕžat             konkurovať: Odŕžá mu kšeft. Održau mu frajírku.

odstín              odtieň farby

odtát               odkiaľ  

odušicá           od ušitia: Od ušicá sa nepuací, (bezplatne)

odvázat           1. odviazať (psa)  2. ísť na flám

odvážit (sa)    nájsť odvahu: Nakonec sa tam odvážil ít.

odvrhnút (sa) zrieknuť sa: Odvrhli sa ho.

odvrknút, odvrkovat   nedok. zlostne odpovedať: Porád im odvrkovau.

odzábnút        omrznúť: Odzábli mu nohi

odzábuí           omrznutý: Mjeu odzábué nohi.

odzelovat       vydeľovať (arch.): Aj z iduem ho odzelovali.

odzít               1. obliecť sa: Dobre sa odzej, abi ťi nebiuo zima.  2. ovinúť sa odzivačkou

odzivačka       f. plachta, v ktorej sa nosí dieťa na chrbte

ofca 1. ovca 2. nadávka, jemné zahrešenie, naničhodník: Ofca prašivá.  

ofčílku             teraz v tomto čase: Ofčílku sa húseri čaško škubú.

ofélit               nepekne podviesť (hum.)

ofícat              ohovárať: Tak ich ofícau po dzedzine.

oficat              temperamentne tancovať na tancovačke (zastar.)

ofjera, hofjera           ofera, obeta peňažný dar v kostole (zastar.)

ofjerovat        venovať, darovať

oflínek            zaucho, facka

ofrcki              zvyšky, zostatky kúsky (látky)

ofúkuí, ofúklí  1. urazení: Biu nejak ofúkuí nevíš vo mu biuo?  2. neposlušný, veľa si dovoľuje (fraz.): Ti si teda nejak ofúkuí to sis moc dovolil. Utekau tam jak ofúkuí. (veľmi rýchlo, ako by ho niečo tiahlo)

ogabat            pej. podvodne obrať, oklamať, podviesť, okradnúť niekoho: Ogabau ho o všecko.

óha hned        fíha!, no ale toto!, pozrime sa

oháňat (sa)    1. odháňať muchy, odháňať kravi. 2. pričiniť sa, usilovať sa: Čovjek sa mosí dobre oháňat, abi vižiu, ket nic nemá.

ohaňka           f. vŕbový konárik na lúke alebo roli, aby sa tade nechodilo, (syn) výtičník (na označenie rolí

ohárek, oharek, oharka        m. uhorka (fraz.): Nos má jak ohárek. Do sce jet ohárka, nech ho sadzí na Marka.

oharkoví         z uhoriek: oharková voda, oharkoví suát

ohava              f. nadávka: Ti ohavo stará!

oheňpara, rúža          f. detská choroba, chrasty na tvári a hlave, červený fľak na pokožke od narodenia: Ríkali že dostane oheňpu, ket sa ňečeho chicí, ket vidzí oheň. (o tehotnej žene)

ohipkí             pružný, ohybný: Má ohibké kosci.

ohlédance      (hum.) 1. nič (o jedle): Na objed sme mjeli ohlédance.  2. zvyšky z jedál

ohlédat (sa)   obzerať sa (fraz.): Neohlédaj sa jak mlsní pes. Ohlédáš sa za každú sukňu. (za dievčatami)

ohlédnút (sa) 1. dok. navštíviť, pozrieť 2. obzrieť sa, otočiť sa  3. poobzerať sa za inou prácou  4. všimnúť si: Aňi sa naňho neohlédne. Aňi pes sa za ním neohlédne. (neštekne)

ohňetení         odtlačený od obuvi: Má ohňetené nohi.

ohňífko           n. krúžok, časť reťaze, ohnivko

ohňiví             1. horúci 2. (fraz.): Ti vrede ohňiví, zapálení, máre ohňivé.

ohnút              oklamať, podvodom zobrať (fraz.): Oheu ho o šecki peňíze. On vidzeu ohnút aj suché.

ohrada            f. kruh okolo mesiaca: Mjesíček je v ohradze, bude pršat.

ohrebit  (sa)   1. ožrebit sa, o kobyle keď má žriebä: Ohrebiua sa mu kobiua.  oženiť sa (pejor.)

ohrebuo          1. železný nástroj na vyhrabovanie uhlia z pece. 2. nadávka, hanlivé pomenovanie nešikovnej ženy

ohríšit (sa)     zľutovať sa: Ohríšiu sa a dau mu. Ohríšiu sa nad ním a poščau mu uopatu.

ohrít, ohrívat   nedok. zvariť kyslé mlieko: Dau sír ohrít.

ohrizek           m. 1. zvyšok ohryzeného zjedeného ovocia  2. olúpaný šúľok kukurice  3. vyčnievajúca časť na mužskom hrdle

ohroma           m. (expr.) veľký človek

ohuáfka          f. povrazová uzda bez zubadla na priväzovanie koní.

ohuásit (sa)   ozvať sa

ohuáški           ohlášky (zhodenie snúbencov z kancla)

ohuav             m. kožená uzda na koňa bez zubadla.

ohuavek         m. kožka na cepe

ochechula       f. nadmieru usmiata žena, pojašené dievča

óchja!              ale choď!, ale kdeže!, netáraj

ochlasta          pej. opilec, syn, ožrauec ožraua, ochmelka

ochlastat (sa)   (expr.) opiť sa: Dobre sa ochuastau.

ochmelka        m. opilec: To je takí ochmelka p. ochlasta

ochňapa         m. mocný, ale nemotorný chlap

ochúňat (sa) okúňať sa, obchádzať, nemať sa k práci

ojariť (sa)         otepliť sa: Až sa ojarí, potom budú spat.

ojbrichtunk aj obrichtunk   m. poriadok

okál                 m. 1. človek s veľkými očami 2. sorta zemiakov 3. zool. hlaváč

okále              1. pl. m. (expr.) veľké oči 2. závidí: Okále mu vilézajú.     

okaňa              f. (expr.) žena s veľkými očami

okápauí           ospalý

okatí               1. majúci veľké oči 2. viditeľný, nápadná: Buio to moc okaté.

okeňica, okenice        f. plechové alebo drevené dvierka na zatváranie okien, obločnica, rolety: Joška spraviu plechové okenice, aspoň nebude tak táhnút.

okeňička         f. suchý žltý zákusok z obchodu

oket                lakeť

okínka hrávat             druh loptovej hry s malými bránkami „okínkami“

okípit (sa)      očistiť sa, očistiť obuv, šaty, umyť tvár

oklep               viazanica, snop slamy: Kebi dzífča déle ostauo na muzice, tak bi jí donésli oklep suámi, abi ašua spať. (na zábave na konci fašiangov)

oklepat           čiastočne omlátiť

oklepi             pl. f. napoly vymlátené oklepané snopy obilia

okmas             výrastok, odroň: „Taký muadý okmas“

okmíňit           okradnúť, podviesť (zastar.): Okmíňiu ho o majetek.

oknár              m. sklenár, kto zasklieva okná

oko                  1. (fraz.): Má dobré oko. (vie dobre odhadnúť). Ja (k) kebi mu z oka vipadeu.  (tak je mu podobný). Ceuú noc sem oka nezamrúžiu. (nespal). Nespusciu s ňeho oka.  2. drôt na chytanie a usmrcovanie zveri.

okocení           1. okotený (o koze, keď má kozliatka) 2. (fraz.): Co mi to viprávjáš, co si jak na Maťeja okocení. (hlúpy).

okolečkovať, okoličkovat, okolkovat          1. hovoriť nepriamo: Neokolečkuj furt, a povedz rovno, co sceš!  2. okolkovať peniaze (pri výmene peňazí)  3. okolkovať tlačivo

okoličňe          prísl. na okolí, na okolitých dedinách: Okolične fšadi pršauo, enem tu né.

okopácija       starosť, námaha, trápenie (arch.): Má s tím dosť okopácije.

okopat, okopávat      nedok. kopať, kypriť zem okolo mladých rastlín: Grumbír a terecké žito sa okopávajú, abi moc nezarostli a mohli lepší rostnút. Okopja, zachvílu je to zarastué.

okopávački     pl. f. čas okopávania zemiakov

okorat, okoraní, okoranuí     stvrdnúť (o chlebe, keď je odkrojený a popraská sa) (zastar.)

okoštovat       ochutnať (zastar.): Okoštuj tú poléfku, či je dost suaná!

okou               m. kôlňa na voz a hospodárské náradie (zastar.)

okouec            m. plocha so zhrabaným senom, kopec sena rozhádzaný na dosušenie

okouo             okolo

okov, okovec              m. drevené vedro pripravené na reťazi na ťahanie vody zo studne

okovi              putá

okrídlí             n. bočná časť mjecha (vrše)

okríkat            napomínať: Dzecka sa f kostele šuškali, furt ich moseu ňegdo okríkat.

okrúhlice        sorta sliviek

okruch            m. množstvo pozemkov asi 8 katastrál. jutár, urbariálny les je rozdelený na okruchi, ktoré si spoločníci delia medzi sebou: Berú  urbár na pú okrucha. Okruch moheu mjet ale štirijadvacet jochú.

okrušek          m.  krajec: okrušek chleba

okrúšek          m. názov podľa nejakej výmery

okruška          f. vonkajšia časť ovocia, surových zemiakov, ktorá sa krúžlaním odstránila

okrutní            ozrutný, velký (človek, peniaz) (zastar.)

okrznat, oklznat         zazubadliť

okuasek          oklasek kukurice

okucí               n. železné kovanie voza

okulini             železné odpadky u kováča

okúňat (sa) zdržiavať sa, váhať: Mi sme robili, a ten sa furt okúňau.

okurále           pl. m. 1. okuliare 2. časť konskej uzdy

oláb                m. star. dovolenka z vojenskej služby

oldomáš          oslava na konci nejakej akcie

olejár              m. robotník, ktorý pracuje v naftových baniach v Gbeloch         

olezanc           všetko jedno, slovo vyjadrujúce ľahostajnosť (zastar.): Mje je to olézanc. (mne je to ľahostajné)

oló                   det. hore, na chrbát, na ruky: Vezmeme ťa oló.

olša                 f. bot. jelša: Dovézua sem aj pár muadích olší.

omáčka           f. černá, hribová, pajšlová (z vnútorností),  vajcová, hrncová ( so zemiakmi), smetanová aj panáčkofská ( pre kňazov), chupatá (s kapustou), rajščáková omáčka (omáčka  z rajčiakov)  2. žart. menštruácia, p. krámi

omach, bez omachu             veľmi mnoho, len v spojení s predl. bez: Nabrau si teho moc bez omachu.

omachel          nešika, ťarbák, poleta

omakat           ohmatať

omalát, omílat           1. stále o tom istom hovoriť, syn. omotávat: Omálau fur (t) to isté.  2. jedlo v ústach obracať: Furt to omálá v hubje. 3. omlieť  mať malé boty ktoré tlačia a pri chôdzi drú: Omílajú mja boti, sú ešče nové.

omama           stará mama (z nem. obce pri hraniciach z Rakúskom)

omeldovat      (arch.) ohlásiť, oznámiť: Išeu ho omeldovat na obecní dúm.

omést              oklamať, prekabátiť, okradnúť

omílit (sa) pomýliť sa: Ona sa neomíliua.

omíšlat            špekulovať

omítat, obmítat          omietať, vakovať

omjerat          skúsiť si meraním: Omjerat si ti šati, či sú ti dosť!

omknút           oklamať, previesť niekoho cez lavičku

omlgat            oklamať (pri hre v karte) (expr.)

omliha            lenivec, kam ma položíš tam som

omotávat        hovoriť stále o tom istom, neisť rovno k vec, splietať, tárať dve ne tri: Omotáva kouem dokoua. syn. (omátal ) Co tolko omotáváš, povjec rovno co sceš, ti omotko.

ompr               vedro

omravit (sa)   ovrabčit sa, dať sa do poriadku, oženiť sa

omrndžaní      namrzení, hundraví

omrzuí            dotieravý (človek, hmyz)

omuácit          1. vymlátiť obilie  2. omlátiť, ale aj otrepať o hlavu (slovne), napr. Co ti to mám omuacit o hlavu.

omuáď, omuádí         m. mladý konárik sa strome, nové váhonky rastlín

omúvat, omúvaní      ohovárať, ohovátanie (zastar.): Budú ťa omúvat.

omúvit, omúvení, omúvat sa           ospravedlniť, ospravedlnenie, ospravedlňovať sa

on, ona           (fraz.): On mja konc strhá. (zničí)  On to zaháňá de čím, abi nepuakaua. (maskoval to)  Ona je sprejná. (dopraje) On to skúr ví.   (slovná hra, dvojzmyseľ, on to skôr vie)

onakví             akýsi, ekési náhradné slovo, keď si nemôžeme hneď spomenúť, porov. ondzít, oní: Biuo to také onakvé. Biuo to také onakvjejší. (lepšie)

ondzít             ondieť 1. náhradné sloveso, keď si nemôžeme spomenúť: Neondzi oného, ale jedz oného!  2. spája sa so všetkými predponami: naondzít, odondzít, poondzít, rozondzít, zondzít, viondzít.  3. robiť sa, ale aj neondzi sa (nehnevaj sa)

oné                 niečo, alebo náhrada ľubovoľného slova: Co sceua? Ale oné!

onehda, onehdá, onegdaj                 p. minule, nedávno (čech.)

onemocnět     ochorieť: Onemocňeua na ladvini.

oní                  nahradzuje slovo keď si nemôžeme na niečo zmyslieť: Ó ti oní jakísi! Biu sem z oním.

onskí rok        lanský rok

onuca, onuce, onučki            pl. f. onuce do čižiem, onučka, textília na omotanie chodidla do čižiem alebo bagančí

opačovat        hmatom zisťovať u sliepky, či má v sebe vajcia, ale aj niečo skúšať, ale aj niekoho ohmatávať

opacha           veľká, hrubá vec

opakovací somár       človek (malé dieťa bez vlastných názorov)

opaličí             vŕbové konáre na oplotenie plota

opánky           letná remienková ženská obuv

opantaní         1. tesne v niečom oblečený, na obliekaný: Co chodzíš takí opantaní?  2. v niečom zamotaný, ovinutý

opar, opare    zapálený kútik úst, herpes

opas                m. detská hra na schovávačku

opata aj uopata    f. lopata

opatrnost        f. opatera: Dau mu ho pod opatrnost. Dzeci vzau pod opatrnost.

opaucit (sa)   1. vrátiť vypožičanú vec: Už mu tí peníze opuaciu.  2. vyplatiť sa: Neopuací sa to robit.

opauka            1. f. malý prútený košík bez ucha na kŕmenie dobytka 2. (fraz.): Hubu má jak opauka. (veľkú)

opaukovat (sa) zdržovať sa bez práce: Enem sa opaukuje, a ňic nerobí. Furt sa uňho opaukuje.

opčaškaná      tehotná, gravidná( žena (zastar.)

opelichat, vipelichat  opŕchnuť, vypŕchnuť (sliepka, ktorá prestane nosiť vajcia)

openkovat (sa)          ponevierať sa: Openkuješ sa doma.

operat, opérit (sa)     1. (zastar.) mať už perie (husi)  2. perom ozdobiť sa (branec pri odvode)  3. zbohatnú, obohaťiť, získať peniaze: Dobre sa opériu.

operauí           s narasteným perím

opchádzať      chodiť okolo chorého, ošetrovať chorého: Ked budeš nemocní, kdo ťa bude opchádzať?

opchodnejší   súcejší (zastar.): On neňi o ňic opchodnejší.

opchuduí        trocha chudí

opička             f. nadávka

opíchat           1. tlačiť olej: Nastau púst, chodziuo sa opíchat. 2. biť (expr.): Ale ho tam opíchau.

opíški              poškodené zrná obilia

opjera             1. protivný človek  2. nadávka: hnusoba, ošklivec nevikarhaní   3. spev

opjeradlo        operadlo

opjerák           človek ktorý sa vnucuje (expr.)

opjerní            odporný, neznesiteľný (aj spev)

oplazek aj oplozek     1. malé, krátke šaty: Tak máš ti šati jak oplazek.  2. zvyšok látky: Zostau enem oplazek.

oplečí            n. horná časť rubáša, ktorá je na pleciach

opleščit (sa)   žart. oženiť sa: Už bi sa s moheu aj opleščit, uš si dost starí.

opleškovat (sa) ponevierať sa okolo

opletačka       f. starosť, mrzutosť, nepríjemnosť: Nemíšaj sa do teho, lebo s teho budeš mjet enem opletački.

oplevaduo      1. n. nepríjemnosť, starosť zbytočné starosti, trápenie (expe.): Máte vi s tím starím olpevaduo.  2. dieťa ktoré sa nudí a nemožno sa ho zbaviť

oplkat             odohrať: S ním sa nehraj, lebo ťa oplká.

opluskaní       tučný, guľatého tela: Ale je tustí, porád je jak opluskaní.

opluskat          obhádzať: Tak je jak kebi ho opluskau. (pekne tučný, guľatého tela)

oplznúť          stať sa lepkavým, ťahavým: Sir a putr, ket sa dúho nechá, oplzne.

oplzuí              1. lepkaví, ťahavý (o tvarohu, syru, masle): Tvárušky sú dobré také oplzué.  2. necudný: Já ti jeho oplzué reči neznášam.

opoďeldek      m. masť na reumu

opovidat         zahlásiť, objednať, oznámiť: Išua opovidat chléb. (pekárovi oznámiť, že bude piecť)

opovrazit        udrieť: Ale ho opovráziu tím sochorem!

oprata             obyč. v pl. f. dlhé remene na kone v záprahu, liace

oprátki, oprátka         1. šnúrky (arch.): Košele si zavazovali bíuíma krátkíma oprátkama.  2. lano na povesenie odsúdeného na šibenici  3. f. dlhý povraz na sušenie bielizne alebo na nosenie zeliny, trávy či sena

opratňík          m. dva krúžky na opraty na plužných kolieskach

opravit, opravovat     1.opraviť, zreparovať, poprávať, plátať, syn. flekovat: Žena mu oprauje kabát.  2. olúpiť o niečo, obrať, ošmeknúť  3. ozdobiť miestnosť (vianočný stromček)

oprcat, prcat              mať sex, trtkať, jebať, drbať

oprískat, opukat         odpraskať (smalt, farba)

opríščit           sa popukať sa: Opríščili sa mi ruki.

oprobovat       skúsiť: Oprobuj, jak je to čašké.

oproní             odporný, protivný: Tak je to oporné robiť, ked je to zarostué. (kopať zemiaky).

opršaní           dažďom zašpinený: opršaná scena

opsec              m. opätok na damskej topánke, syn. kranflík, uopatek

opsedzet, opseďet     obsedieť: Aňi chvilku naopsedzí, neopstojí, neposedzí.

opsíhnút          dostať výprask

opsipaní         hojne rodiaci: Tá jaboň biua ňekerí rok opsipaná.

opskulovat      odchádzať okolo niekoho, nakúkať

opskúňat        sliedivo chodiť, vyčkávať: Co tady ten pes furt opskúňa.

opsmŕdat aj opšmŕdat           1. s úmyslom, že niečo dostane alebo zoberie: Furt tam opsmŕdau okou dverí.  2. nazerať, zízať (napr. pozerať na svadbu cez obloky)  2. točiť sa, obletovať (chlapec dievča)

opstárňí          trochu starý: Kúpiu si opstárňí šati.

opstát             1. vydržať: Biuo tam komárú, ani opstát sem od ňich nemohoheu.  2. mať istú hodnotu: Šak to žito opstáuo, nebiuo to tak špatné.

opstrlézovat   paberkovať po zbere úrody (zastar.)

optáhnút         1. obopnúť: Ti šati ťa už neobepnú.  2. oklamať  3. pretiahnúť remeňom  4. odpočítať z ceny  5. obtiahnuť gombíky. 6. mať chuť na sex: Já bich ťa hned optáhel.

optajlunk 1. oddelenie (nem.) (arch.) optajlunk v kredenci  (oddelenie v kuchynskej linke): Tam mjeli aptajlunk, no a v tích mjeli múku, cukr a inší.

optat               sa opýtať sa: Ňeho sa optaj!

opťíž               ťažkosť, ťarcha

opuátka          f. vrátenie vypožičanej veci: Poščaua mu to na vječnú opuátku (nedostane to už naspäť)

opuatka          f. oblátka: Na ščedrí večer sa jedzá opuátky s medem.

opuavit (sa)   namočiť si telo, ponoriť si telo pri kúpaní: Najšáš sa opuavit, potom uš sa nezdá voda tak studená.

opuocit           oplotiť

opuščák          priepustka vojaka

opúščat (sa) opúšťať sa, zanedbávať sa: Jaksi sa opúščaš.

orácije            f. pl. okolky: Nerob s ňím orácije, a vihodz ho ven!  2. (zastar.) náreky, lamentácie

orancovat (sa) odrieť sa: Orancovaua sa ťi noha.

ordinární        hrubý, podradný: To biua taka ordinární společnost.

ordunk            m. poriadok, upratovanie (nem.) (zastar.) Co sa vadzíte? Mám tu spravit ordunk.

orech              1. plod orecha  2. žduchanec zahnutým ukazovákom do hlavy

oretovat (sa) zachrániť sa, ochrániť, obhájiť sa, držať sa v poriadku, nad vodou (zastar.) : Biuo tam komárú, nemoheu sem sa oretovat.

oreu                orol (vták)

oringle, oringla          1. pl. f. náušnice, náušnica (nem.) (zastar.): K Vánocám sem dostaua pjekné oringle.  2. sorta sliviek

oríšek             m. zool. oriešok

osaďené ruky             vysušené, nenakrémované (zastar.)

osáknút           pomaly stiecť

osátko             bičisko

oscina             f. ostrý, vyčnievajúci „fúz“ obilného klasu, osť, plsť (zastar.)

osernohavica              sopliak, ledakto, skaderuka-skadenoha

oset, osec       m. bot. pichliač

osičí                n. osikový porast

osiknúť          stratiť sa, vsiaknuť: Na úkach biua voda vilétá, a už usíkua.

osíňat              zmäknúť a oschnúť: Ked je zelé bez vody, tak osíňá.

oskoruša        1. listnatý ovocný strom (bot.)  2. f. živé temperamentné   dievča: To je taká oskoruša.  3. jemná nadávka: Ale dzi ti oskorušo jedna!

oslezovat        oberkovať zvyšky ovocia alebo bez zemiakov, trhať, vytrhať: Jabúčka ňegdo obrau, mi me enem oslezovali.

osmahuí         počerný, čiernej tváre

osmek             výrastok

osmerák         m. osemročný jeleň

osmina           f. osmička v kartách

osnást             f. hnevlivé oslovenie ženy, skoro nadávka: Ó ti osobo, kam s to daua?

osopka            f. žičlivé oslovenie ženy: Osopka nebiua doma.

ospalica           pomalá žena

osproscit        ohlúpnuť

osrsák             zvod vody: Ten osrsák je zacpaní.

ostara             f. sorta zemiakov

ostarek           1. m. mladý, na staro vyzerajúci človek  2. zakrpatené dieťa

ostat bíuo, zabjelat (sa)       1. hmlou, snehom  2. zabelať sa (kroj)

ostatek           m. koniec, posledná chvíľa: Furt chodziu, až do ostarku.

ostatí              zvýšený: K večery biuo mléko a poléfka, ked biua ostatá.

ostelézovat     paberkovať

ostidnut          ochladnúť: Nechaj si mléko chvílu ostidnút, lebo sa popáliš!

ostranki          nekvalitné obilie: Ti ostranki hoc slépkam.

ostrapení        ostrapkaný, napr. látka, šaty, prútený kôš: Halinku má ostrapenú.

ostré               tuhá pálenka, (slivovica, repák)

ostrež             m zool. ostriež

ostrovica        rebrík na oberanie čerešní

ostuda            f. nepríjemnosť, hanba: Darmo nám ostudu robíš.

ostúdzat         sa zbytočne sa zaoberať: Co sa s tím budú ostúdať.

osúch              m. koláč z chlebového cesta s ovocím: Jakí je ten osúch starí? Šak sem ho ešťe aňi neokoštovala.

osúňí               n. miesto, kde uprene svieti slnko, výslnie

osvača            f. nevhodná vec: Takú osvaču to tam dau.

oščádat (sa)   hanbiť sa, ostýchať sa, okúňat sa (hum.): Oščádá sa to pítat. Aj bi to sceu, ale oščádá sa to vzít.

oščerení          usmiaty, usmievavý

oščereňica      f. žena, dievča ktorá sa stále smeje

oščerit sa        ukázať sa, zasvietiť (o slnku): Ket sa sunko trochu oščerí, hned je teplejší.

oščihraňí         obdratý, obtrhaný (chlieb, odev)

oščírat sa        1. silne, hlasne sa smiať: Ten sa očšírau.  2. ceriť sa, ceriť zuby: Ale oščírau zuby.

ošidiit             oklamať (zastar.): Nedaj sa ošidzit.

ošídleňí           f. zdržanie, meškanie: Furd bjeháš de kadi, nemáž doma aňi osídleňá.

ošídlit (sa)         zdržať sa (doma): Aňi chvílu sa doma neošídlí.

ošidzit, ošiďit, ošidzeňí, ošiďeňí       oklamať, oklamaný

ošírovat          vystrojiť koňa

ošiškat            žart. ostrihať veľmi skrátiť strih vlasov: Daj sa ošiškat!

ošívat (sa)         1. hýbať telom, keď hryzie hmyz: Slépki sa ošívajú. bude pršat. váhať: Co sa ošíváš?

oškerení         1. rozďavený 2. rozosmiaty

ošklivec          m. nadávka: Ti ošklifce ošliví!

ošklivit (sa)    zapodievať sa (expr.): Co sa s ňím ošklivíš?

oškret, odrat          odrieť nohu, ale aj nábytok

oškvarek, oškvarki    m. škvarka, kúsok vyškvarenej slaniny: Oškvarki sú najlepší ket sú frišké. (ešte teplé)

oškvrlení        opálený, mrazom poškodený: V noci biu mráz, grumbír je oškvrlení.

ošlemovat       zbaviť črevá hlienu (pri zakálačke) (zastar.)

ošmatrát        potme ohmatať, hmatom sa presvedčiť: Je tma, mosím to ošmátrat, co to je.

ošpríchat, višpríchat         ostriekať vodou

oštara             f. starosť, nepríjemnosť: Neber dzeci do pola, budeš mjet s ňima darmo oštaru!

oštoba            f. nadávka, potvora: Ti oštobo, vjec mi nechodz na oči! (pohrozenie)

ošuškat           ostrihať

ošváriť           očistiť, dať do poriadku, upratať: Nemá ho do ošváriť.

otád                odtiaľ, odtade: To není odtád.

otahačka         f. prútik, ktorým je obtiahnutá metla alebo korbáč, aby sa prútiky nerozpletali

otalovat, oddalovat, otálat   odďaľovať: Furt s tím otalovau, až mu to ukradli.

otapit              škvarky alebo mäso v masti zaliate zbaviť masti: otopit oškvarki, maso

otápjat           roztápať: Jak sa to f peci otápjauo.

otát                 odtiaľ

otáto               odtiaľto: Nejdeš otáto?

otav                f. druhé seno, mládza: Proto sme robili neskoro otavu.

otbarkád         odhocikiaľ

otépka            f. zväzok slamy, haluziny, porúbaného haluzia, žitňiska a pod. zviazaný povrieslom: otépka suámi, žitniska, haúzá, drév

oteplit, vioteplit         obložiť slamou boky obilnej jamy

oťepta            nešika, drevený, chumaj

otevrít            otvoriť: Otevri dvera!

otevrít do koreňa       otvoriť (dvere, okno) dokorán

otevríti           otvorený: Vráta bili otevríte dokoreňa.

otfaňit            odkrojiť (expr.) : Odfaňili kus masa.

otfčil, otfčilku, otfčilka   prísl. odteraz

otflágnút        zastreliť, odstreliť (expr.): Otflágeu ho na mísce.

otflingat         narýchlo robotu vybaviť: Otflinká to bárjak, enem abi mu to od ruki otpaduo.

otfšád, otfšelikád          prísl. odvšade, odvšelikiaľ, odvšelikade

otíkat              čistiť pluh uotkou, odstraňovať pri oraní nečistotu z pluhu: De je pír mosi sa moc otíkat.

otkád, odkád          odkiaľ: Bár otkád.  Vezňi to bár odkád.

otkap              m. odkvap

otkapat           odísť: Des odkapau?     

otkidat (sa)    konečne odísť (návšteva) (expr.) A enem lapí, né abi sa otkidal.

otkopat (sa) kopaním odstrániť zo seba perinu pri spánku: V noci sa otkopau, a potom mu biuo zima.

otkrélit           odísť (expr.): Kam mohua otkrélit?

otkutat sa       odkryť sa: Neotkutávaj ho, nechaj ho spat! V noci sa otkutá.

otpadnút ot chuci   stať sa protivným: Taká robota, to čovjek porád od chutci otpadne.

otpójdna, popójňí, odpoledňa aj po objede            popoludní

otporit            odoprieť: Vouau mja, abich mu došeu pomocit, nemôžem mu to otporit.

otpouedňa      popoludní

otpúdzit (sa) odbehnúť, odpudiť sa: Otpúdziua sa mi hus.

otpuovat         odplávať, plávať

otpuscite        star. slovko na ospravedlnenie, s prepáčením

otpuščinec      m. zlepš. ľudský výkal (hum.) (zjemnelé)

otrava, ótrava            1. nuda: S tebú je otrava.  2. otravný nepríjemný človek  3. nadávka: Ti otravo jedna!  

otrávení          znechutený

otrávit červíka  na lačný žalúdok ráno piť liehový nápoj (fraz.): Išeu sem otrávit červíka.

otŕčení            vystretý: Nožički mjej otŕčené.

otrčit pati, otrčit koti, otrčit kopita              odísť na druhý svet (fraz.), zomrieť

otreščit           odbiť: Otreščiua hrnec.

otrhnúť           prestať bolieť, znecitlivieť: Moc mja to boleuo, ale už mi to trochu otrnuo.

otrípat            1. potlčené konope zbavovať na trlici pazderá 2. striasať vodu, keď je niečo mokré, keď oziabajú ruky, otrípajú sa, aby nebola zima

otrnút              znecitlivieť: Otrnuli mi jásna po tej inechciji.

otročit            ťažko pracovať: Moseua otročit.

otrški              úlomky z kukurice, nevydarené šúlky: Tento rok není na turošinu, bude kór tich otrškú.

otrtúlit (sa)    vydať, oženiť sa: Čuj Maro, už sa ti tá tvoja dzífka otrtúlila?

otruba            f. m. 1. zvyšky po mletí obilia (fraz.): Má v huavje otrubi. (je hlúpy)  2. hlupák (expr.): To je jakísi otruba.

otrubi              1. (fraz.): Co máš v tej hlavje orubi?  2. hlupák (expr.): Ti otrubo šak to rozmíšaj.

otrúlení          opitý: Je otrúlení.

otrúlit (sa) opiť sa: Keď má vipité, otrúli sa.

otrundžení      podnapitý

otruski, otrusinki       pl. f. omrvinky (zastar.)

otržina            f. p. kotržina

otřčat hubu     1. hubovať: Co tú hubu tak otŕčaš, na mja?  2. zavadzať: Nevješaj tadi hubu, dzi spat.

otscin              odtieň farby

otškríčit          zaprieť

otúkat 1. otĺkať (orechy, stenu): Otúkat ňeco.    2. niekomu niečo pripomínať: Otúkat ňekomu ňeco o uši.   

otupa              nadávka: Ti otupo jakási.

otvírat 1. otvárať (dvere, dopis)    2. zívať otvírat hubu: Cos robiu v noci, furt sa ti tá huba otvírá. 3. hrubo na niekoho hovoriť: Otvírat si hubu na mňa nebudeš.

otvrduí            otužilý, navyknutý: On robí furt, už je otvrduí.

ouačovat         drevo označovať, urobiť sekerou prieseky

ouchar, ouchár, ucholár        m. 1. zool. ucholak  2. pej. chmuľo

oúpat              olúpať

ovádzat          prehovárať, žiadať, prosiť o niečo: Moseu mu to dat, lebo ho porád odvadzau.

ovalit              udrieť

ovangl            m. rozdiel: Víno a víno je ovangl.

ovedení           nahovorení

ovenka           f. maznavé oslovenie: Ty moja ovenko!

ovesňačka, ovesňačkí           f. sorta hrušiek, ktoré dozrievajú súčasne s ovsom (bot.)

ovouaní          1. neposlušný, lenivý, zahriaknutý  2. nevníma, je mu to jedno

ozembuch      m. nadávka, hlupák (žart.)

ozimrit (sa)       ochladiť sa: Jaksi sa ozimriuo.

ozobávať        zobať: Ftáci ozobávajú na stromách kvjety.

ozogula           nadávka nevzhľadná žena (žart.)

ozubačka        f. druh choroby: Dostaua ozubačku.

ožáre              ožarovanie, chemoterapia: Je to už déle, ot jaseňe, jak sem já chodziua na ožáre.

ožeňení           ženatý: Ožeň sa, bude ťi lepší ožeňenému!

ožihat             s chuťou jesť, obhrýzať ovocie: Tak ožihali jabúčka!

ožralica           žena čo pije alkohol, pijanka

ožrat (sa) opiť sa: Co bich sa ožrau?

ožraua, ožrauec   m. opilec, pijan

ožrauí             opitý (fraz.): Ožrauí jak sviňa, alebo jak čík.

žehuo, rasoški            1. rázsochovitá palica na hádzanie dreva do pece  2. n. nadávka: Ti ožehuo!

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácký slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan