má má: Má v rici vši. (je chudobný nemá zhola ňic)

macek             m. veľký zajac, sviňa a i.: Jakí macek vibjeheu (zajac). To je macek! (veľký brav)

maci                f. star. mať, matka: Maci súžili v Rakúsku. Bili za chúvu.

máckat, pomáckat   dok. hladiť, hladkať (dieťa, zviera): Pomáckaj psíčka!

macoški, kočátka, jaburátko            bahniatka

macúr             m. (expr.) kocúr

macuški          sirôtky (zool.)

máčada, máčada drevení      opustený človek, bez chuti, ťarbák nešika: Chodzíš jag máčada, co ti je?

mačenka        f. malá hlávka zeleniny, keď sa začína tvoriť, stred šalátovej hlávky: mačenka sauátu

maďeránek    majorán

madrgaňa, madžadžigla, makovica             neustrojená žena

madrganec, drganec             doma upečený nepodarený koláč

maduňica       f. bot. kostihoj (Symphytum officinale)

magacín         (zast.) 1.sklad  2. obchod

magarec         leňoch: Vivalil sa jak magarec.

magirovat      predstierať chorobu

maglajz           nevzhľadná zmiešanina

magnáš          m. bohatý človek, veľmož

máchat, vimáchat      dok. prepierať opranú bielizeň ešte v studenej vode (v potoku): Oprauo sa to a vimáchauo.

machle            pl. m. podvody

machlojka       hádka, spor, zvada

mája               f. 1. máj, konárik, ktorý chlapci dávajú dievčatám do komínov: Máme f komíňe máju. 2. máj na hody pred hostincom

mající              bohatší človek

majír               m. štátny majetok, dvor: Po tich majírách robii.

májit (sa)          chýliť sa k máju, oteplovať sa: Kebi sa už májiuo!

majskepla      klinec (cvok) vybíjaný do podrážky vojenských čižiem

májúfka          skorá čerešňa

majzl, majzlík             murárske alebo kováčske hrubé dláto

majzliť (sa) aj majzlat (sa), maznať (sa)  maznavo rozprávať: Velice sa s tím dzeckem majzlá. Nemajzli sa!

majzloch        m. rozmaznané, maznavé dieťa

makajhovno   nadávka, posmešne

makotní          protivný: Je to makotné.

makové houé             posmešne o chudobnom obede

makovička      1. makovička, 2. kropenička, 3. f. zakončenie švinka na rebrine

makovišče      n. steblá maku po odstránení makovičiek

makovňík        1. makovník  2. nešika

makúfka         i makovica f. makovička

málem             bezmála

malina            1. f. bot. moruša (Morus alba, Morus nigra)  2. malina

malíňí             n. krovie lesných malín

malinké, malinké   privolávanie prasiec

malovaní        pekný: Zahrátka jak malovaná.

malovat, vimalovat  dok. fotografovať: Dáme sa vimalovat, syn. foldegrofovat, poldegrafovat

malučkí, malulinkí, malunkí          veľmi malý

malúčko, malulinko   prísl. veľmi málo

malvazija        f. nejaká tekutina, dobré jedlo: Je to suatké jak malvazija. Co bi(s) sceu malvaziju?

maminka        mamička

mamlas, mamlasisko    m. nadávka chlapcovi, vyrastený chlapec: Takí mamlas, a nemože robit?

mamliga         f. jedlo zo zemiakovej kaše

mamrat, zmamrat, namamrat (sa) dok. pej. jesť

manda             f. silná žena: To je manda!

mandl, mandlík          do kríža poukladané snopy obilia

mandrholec    m. drevený trám, ktorý drží kuchyňu a otvorený komín

manébre         manévre, vojenské cvičenie

maňina , maňinú        neschodné miesto, zarastená cesta: Išli sme maňinú. (krížom cez pole)  Oňi išli maňínama.

maníre            spôsoby

marast            m. blato, bahno

máre               pl. f. nosidlá rakvy s mŕtvym, fraz. jeho máre ohňivé (preklínanie)

máre jeho!      žartovné zahrešenie, zvolanie

margír           v poľnohospodárstve drevený značkovač riadkov

marí líscí        bot. marolist (Chrysanthemum balsamita)

Mariatál, Marietál      pútnická obec Marianka

marijád!, márianekíd!, mária nekíd!, mária nekíd hned!, máre!   Zahrešenie, bisťu, fíka to je „onečko“!

Mariša, Maruša  krstné meno Márie

markaráb       m. (expr.) tučný človek

márňit, zmárňit   dok. 1. troviť, míňať peniaze: Zmárňiu šecki peňíze.  2. zabiť: Ket spadneš otád, porát sa zmárňíš.

Maroš             krstné meno Marián

marš              1. pochod, 2. vyháňanie (marš von)

marúd, maród m. chorý: Ona je marúd aj dvacet rokú už.

márunka, pambíčková kravička       lienka

más, más i másovica          m. star. stará dutá miera, f. star. fľaša (jeden más)

masár             m. mäsiar

masci, masci!             1. natieraj masťou ale ,,omasci“ – omaž  2. ale ,,vymasci“ – nabi niekoho, ale v kartách ,,masci“ dolož tromf, alebo desinu, eso  3. bež, utekaj!

mascigula       f. i m. zašpinený, umastený pri jedle, ufúľaný: Je jak mascigula.

mascit             utekať (expr.): Masci, nečekej!

máselňák        m. bot. masliak (Boletus albus)

máslenka        malá drevená forma na máslo

másuo             n. ohriate roztopené maslo, iné je putr

máš “Máš” je tvar slovesa “mať” (mať, mať) 1. Máš to za ricú, v chrápje, pod papulú. (máš to blízko, čo si slepý?) 2. Máš ho vidzet! (ešte že čo!)

Máščan, Máščanka, Máščané           obyvatelia Mástu, mestskej časti Stupavy

mašika, mušika, mašira        prasnica

mašina            f. 1. akýkoľvek stroj  2. náradie na ručné pranie: Na mašiňe sa právauo rukama.  3. sejačka: mašina na sící

mašinka          f. strojček na strihanie vlasov

maškara         f. prestrojený mládenec (mládenci) na svadbe: Na svadbu došli maškare.

maštal            m. stajňa pre dobytok

maštalka        f. dreváreň

mater             matka

materné konope  star. konope, ktoré majú plody, p. poskolné

matka             f. maternica: Mám spaduú matku.

matlaňina       f. pej. zmiešanina trávy, obilia a pod.

matlat (sa)     chodiť: Co sa matleš po tem buace!

matróna         f. expr. veľká žena: To je matróna!

matróski         detské tmavomodré dvojdielne šaty (rus.)

matróz            námorník (zastar.) (rus.)

matuzalém      niečo veľmi staré: Si starí jag matuzalém.

Mauacki          názov okresného mesta Malacky

Mauačan, Mauačanka, Mauačané    obyvatelia mesta Malacky (žartovne aj Malacecky): V Mauackách, gde buato hážú uopatú prez bíuú plachtu.

maué              n. malé dieťa: To maué sa tam kolébauo.

maué na!        privoláva sa teľa

mauí               včasný: Za mauého rána sa miuí kocúr objaviu.

máuo              málo

máuoco           máločo

máuogde         málokde

mauogdo         málokto

máuokerí        máloktorý

mautr              malta

mazák, starí mazák   vojak ktorý slúži druhý rok

mazaní            1.prefíkaný, špekulant: fraz. mazaní šeckíma mascama  2. mazaný, natieraný niečim

mazat (sa), mazávat             opak. 1. robiť masáž: Potom se(m) mazávaua ludzí. 2. špiniť  3. mazať, vymazávať  4. utekať  5. hrať karty

mázdra, mázra           f. blana na vajci: Slépka znésua v mázdri vajce. (bez škrupiny).

máze               pásy od bitky

mažár             1. delo 2. kovová nádoba na drvenie korenín

mažárek         m. star. nádoba na tlčenie maku

mduí, dmuí     príkry, nevýrazný  (o jedle)

mduo, mdlo aj dmo, dmuo     prísl. nevoľno, mdlo: Tak mi je dmo.  Tak sem huadná, porád je mi mduo.

medecína       f. liek: Temu už žádná medicína  nepomože. (je sním koniec)

medula, medulák       lenivec, pomalý čo len sedel

medunica        kostihoj lekársky (bot.)

mego, megoň             m. vzrastom veľký silný (i lenivý) chlap: To biu takí megoň!

megoňa           tučná, silná robustná žena

mech               m. bot. mach

mechúrat (sa)            lenivo sa povaľovať

mela               f. bitka: To biua mela!

melací žito     bot. pšenica (Triticum sativum)

melák             m. mlynček na zemiaky alebo repu

melas aj melasa   f. melasa z cukrovaru: To víno je jak melasa (sladké). Takí melas, s tím sme si suadzívali.

mélávat          opak. občas mlieť

meldovačka    f. (expr.) výrečné, veľavravné ústa: Takú meldovačku má!

meldovat        (arch.) 1. hlásiť  2. oznámiť: Hnet ket to spraviu, sa išel meldovat šandárom.  3. zahlásiť

melhuba          tlčhuba (žart.)

meliš               m. nadávka: Ti melišu jakísi!

meltónki         1. pl. f. druh celých zimných topánok 2. druh cukríkov

meltové kafé, meltová káva         n. káva z melty, obilná káva

méň, méňej    menej: Daj mi méň tej poléfky!

méňit sa         dávať si potupné mená, prezývať sa: Neméňte sa tak, je to škaredze! Furt sa méňá.

méno              n. meno (fraz.): Aj do jeho ména. Leda biuo méno (pre formu)

menovat         hovoriť, zo široka rozprávať (zastar.): A nemenuj furt a utekaj to spravit! Já ťi teho nemenujem doneradi.

mentíček         slávnostný kožuštek, časť kroja: Nevjesti mívali mentíčki v zimje pooblékané. 

merkon, merkónek m. tenká farebná nitka na vyšívanie, bavlnka, pamuk

mermo mocú  za každú cenu (arch.)

mešit (sa) špiniť sa: Šati sa mesá.

mešterka        f. ozdoba na vreckovke alebo blúzke, ažúrka

mešuge, mišuge         nemá to v hlave v poriadku

metat (sa)         trepať sa (fraz.): Metau sa jak šršeň.

metlica           f. bot. metlica (Deschampsia caespitosa)

metr                m. kubický meter, sto metrú dreva: Ti metre vinášali na breh.

metua             1. f. metla (z brezy): fraz.  2. (fraz.): Nová metua dobre mete.  3. (fraz.) Metua luctva alkohol.

meza               f. trávnatý pás medzi dvoma roľami: pase na mezi

mezulánek     sprosté dieťa

mi                    mi: Mi sme sa kmotrovali. (boli sme v rodine)  2. mne: Už mi to dau.

mic                  1. f. niť 2. (fraz.) Zmokeu sem do mici. 3. cit. na privolávanie domácich zajacov: Mic, mic, mic, micko.

mici! mici        1. oslovenie obľúbeného zvieraťa  2. nite (arch.): Vitáhňi si mici, abis to mjeua na tú sukénku rovné.

Micka, Micinka           f. meno mačky, kozy, det. mačka, zdrob. micinka

midéuko, kačení midlo          1. mydielko  2. zemiakový cukor (obľúbená maškrta detí povojnovej doby, jedna z mála)

mídr                šnurovačka (zastar.)

migrifič           podvodník, huncút: To je takí migrifič.

mihotat          1. trblietať 2. smiať sa

michauka        (bot.) 1. podpňovka, václavka (huba)  2. astra, ozdobná rastlina

Michauková réž         rež siata na Michala: Matúšovo žito, Michaukova rež.

mík, mík!        1. m. zool. mieň (Lota vulgaris)  2. (cit.): A mík ho ven. (zub, rastlina)

mika                f. (expr.) zle, nedbalo oblečená žena: Je oblečená jak mika, syn. mochla.

mikádo            1. u žien krátka úprava vlasov (zastar.)  2. detská hra

miklancovat aj miklovat silne mykať, trhať niečím: Nemiklancuj mja tak! Miklancovau ho za plece.

miklica            f. strašidlo: Je strašlivá jak stará miklica.

miklovat         mykať, trhať: Kone miklujú, ked nemožú utáhnút.

mikouáš         m. 1. strašiak, maškara  2. na Mikuláša prestrojený: Chodzíš jak Mikouáš.

mikslovat       maznať sa, triasť, ale aj ,,milovať sa“ – mikslovau sa v šopje

milení             milý, príjemný: Takí milení chuapec.

milizgr            m. blato pomiešané s vodou

milostpán       m. v prirovnaní: To je milostpán proci tebje. (je hodnotnejší).

milovňíček      nejaká rastlina

mimo              predl. popri, vedľa: Prebjeheu mimo nás.

miň to            1. utrať to (minúť peniaze)  2. niečo minúť, obísť: Tato miň ten ker. Chuapče vúz mine ten ker.

mín                mlyn

mínaja            predl. pomimo, vedľa, bokom: Išeu rolama a potom mínaja lesa až na úki.

minár              mlynár: Idem od minára. Biua sem sa ho opítat, esli možem dovést turošinu na šrot.

mináž              f. vojenská strava: Z minážú sa rozdzeliu.

mincír, mincírek,  mincírki    m. malá ručná jednoramenné váha so strunou používaná na trhu, (arch.) mincier

miňďák aj mindžár  ustatý (fraz.): Sem umordovaná na miňďáka. (alebo na minďžár).

mindža           f. nadávka žene

mingovat        nadávať: Potom mingovau aj on, aj ona.

míňit               chcieť, hodlať (osob, aj neosob.) Tusím míňí pršat ceuí deň.

mínka              mienka, názor

minút (sa)         1. vystačiť s niečím  2. zomrieť, pominúť sa: Už sa ten Pala pominul, daj mu pánbu lachkú zem.

minút              1. minúť (peniaze) 2. Isť vozom tesne vedla prekážky, obísť: Ale sme ten strom minuli.

Mira                krstné meno Miroslav

míra, mírka    f. časť, podiel: To vázali za desátú míru, Muácili za mírku.

mírní               číry: Je tam samá mírná lebeda. (o zaburinenom poli)

mirniks-dirniks           len tak z ničoho nič (zastar.)

mísící              miešací stroj

mískí               star. nízky, mísko nízko

misleu-nemisleu a fertik!      nevyhováraj sa

mispet, nispet   skleník

místo              n. 1. miesto: Místama je dobrá réž. Biu tam dvakrát místem, a preca to nebiuo napuat. Už má dušu na mísce. 2. predl. namiesto: Místo tortí dávali homole cukru.

mišák              m. zool. jastrab (Accipiter gentilis)

míšaňina        f. miešanka (ovos a ľadník, ďatelina a ľadník)

míšat (sa)          miešať sa (fraz.): Míšá sa do šeckého jak varaja. Míšá koše z baňama (hovorí jedno cez druhé).

miščáfla, mišcaufla    f. lopatka na smeti

míšek              m. 1. malé vrece 2. vrecko v ženskej sukni, syn. tegez, iné je kapsa  3. vrecko na kabáte  4. vrecko na tabák  5. zvonček v kostole

miší                 chrúst aj miší chrústek bot. myší chvost (Achillea millefolium)

mišidrant        miništrant

mišinec, mišačinec    m. myšací trus

míška              f. mníška, rehoľnica: Aj míški chodzá kveštovat.

miškér            m. kto kastruje zvieratá, miškár, zverolekár

Miško viskoč z húščá             vetroplach, blázon

miškovat       1. sterilizovať, kastrovať domáce zvieratá  2. lovenie myší líškou  3. vyhrabávať zemiaky z kopca

míškové hodzinki       vreckové hodinky

miškulant        1. granatír (jedlo): Bude stačit ket spravím k večeri miškulant? Aspoň nestustneme.  2. Niečo pomiešané: Tolko sme teho naviprávjali, že fčil máme miškulant.

mišmaš           (žart.) 1. zmiešanina niečoho. 2. zmätok, neporiadok: Máš f tem mišmaš.

mišunk           m. miešanina, sečka so zemiakmi

mitrha            1. m. (expr.) starý, zodratý kôň  2. nadávka, potvora: Začau sem í dávat dziňe a fčil né a né inší žrat. Mitrha jedna.  3. biedny statok

mitulka           omyl

miuí                 milý

míuo               milá vec: Tak mu tam biuo, až míuo. (dobre, príjemne).

miuoscivá       milostivá pani (zastar.)

miuosciví        milostivý pán (oslovenie)

mívat              občas mať: Harmonigu sme tam mívali. Mi sme to nemívali.

mizera, mizerák         podliak, nepodarenec, neduživec

mizerére         zauzlenie čriev

mízga             miazga

mižina             f. nižšie položená časť role

mja                 mňa, ma: Mja to v rici nemiká. (je mi to fuk) Polub mja v rit. (daj mi pokoj) Estli mislel(s) mja tak (s)to posral. (ja som top nebol)

mjac               f. vňať zemiakov alebo zeleniny: petržalová mjac

mjacikoša       m. kto mätie, mýli, zmätkár: To je takí mjacikoša, rás poví tak, podruhé zas tak.

mjágač           nástroj v tvare S na sekanie zemiakov pre ošípané

mjágat           mliaždiť, robiť mäkkým, stráčať, hniesť

mjachúlat       v ruke niečo mäkušiť: Jaksi mjachúlá tú kartu.

mjakí, mjakučkí         mäkký, mäkučký

mjakíš             m. bot. psiarka (Alopercurus aequalis)

mjakne           mäkne (fraz.): Mjakne mu mozek. (hlúpne)

mjaknúcí koscí  choroba: Tá kráva mjeua mjaknúcí koscí.

mjako             prísl. ľúto: Mjako mi biuo.

mjást (sa)      1. miešať (sa): Nemja(t) to šecko dohromadi! Co sa do teho mjateš, ke(t) temu nerozumíš?  2. pliesť (sa), mýliť sa: Rači mi ňic neríč, darmo mja mjateš!  3. zavadzať: Nemjat sa mi pod nohama!

mjat                vňať: Na dvori sme mjeli plno mjaci s cviklui.

mjatené          žichľava zo šrotom: Daj húsencom mjatené!

mje                 mne: Mje je to jedno. (je mi to fuk)

mjech             m. 1. vrece (na obilie, zemiaky) (fraz.): Je jak mjechem pobúchaní. Je tma jak v mjechu. 2. (fraz.): Mjech motúz najde. (našli sa dvaja rovnako hlúpi)  3. rybárska sieťová vrša: Chitali sme do mjecha.  4. (fraz.): Kúpiu kočku v mjechu. (neistú vec)

mjechovica     1. f. látka z vreca (fraz.) : Nemrv sa furt jak mjechovica!  2. fajnová osoba s vyberanými spôsobmi: Ti si ale fajnová mjechovica, ti barco jest nebudeš.

mjechúrat (sa)           mrviť sa

mjechurina     mechúr z brava

mjej mja rád!            kašlem na teba

mjerica           f. 1. výmena poľa 2. miera na zrno

mjerkost         f. pamäť: Nemám to už v mjerkosci.

mjerkovat (si)            1. pamätať (si): On si šecko mjerkuje. 2. dáva pozor: Mjerkuj trochu na to dzecko!

mjesíc             1. mesiac 2. f. bot. slnečnica (Helianthus annuus)

mjesíček         m. mesiačik: Je na plňe mjesíček. Mjesíček je v ohrade, bude pršat.

mjeskí štricák            popanštený chlapec (zastar.): Takého mjeského štricáka si to zebraua. 

mješčanka      stredná škola

mješeček        m. zvonček na vyberanie peňazí v kostol, meštek (arch.): Dat do mješečka. (dať drobné na kostol)

mjet                mať (fraz.): Má za ušama. (je prefíkaný) Má muchi. (vrtkavý) Ten má svoje roki. (je starý) Mjet na mále. (má malú dušičku) Co ťa nemá. (ale čo, pri pochybovaní) Nesceu to mjet. (protirečil) Dobre mjeu. (dobre urobil) Mjet dušu v perí, perú. (byť výsostne spokojný) Mjet muadé. (mať plné gate, zanešváriť sa) Mjet sa po pjeci. (mať sa po chlebe, vyžrať si to) Mjet to u huavi zvalené. (mať to na krku) Mjet za lubem. (je ustálená fráza, ktorá označuje skrytý zámer, úmysel, nebo plán, ktorý osoba zámerne tají) (čech.)

mjeu               mal, vlastnil

mjeukí            plytký: Tam biua tá voda mjeuká, tak tam sme prešli.

mjeuko           prísl. plytko: mjeuko orat

mládenec-vdovec   m. bot. nátržník (Potentilla anserina)

mlágat            1. mliaždiť: Mlágat grumbír. (rozpúčať varené zemiaky)  2. tlačiť: Nemlágaj teho psa, bude chudí!

mlagoš            m. pej. slabý človek

mlalažďák      1. m. preberavý v jedlách 2. mlaždžaňa f. leňoch: To je mlaždžaňa!

mláto              výlisky hrozna

mlázgat          1. sŕkať, chlípať polievku, mľaskať pri jedle: Nemlázgaj pri jedzeňú!  2. mlieť ústami, papuľou: Budz uš cicho nemlázgaj s tú papulú tolko.  3. pršať: Prší až mlaždží.

mlazgnút        spadnúť, tresknúť (expr.): Každú chvílu mlazgne.  Mlázgeu na zem jak mjech erteplí.

mlaždžat        1. mať silné nutkanie: Porád mu mlaždží huba na picí. (rád pije). 2. stále pršať: Prší aš tak mlaždží. Mlaždží tam. (kde je mokro na roli).  3. byť vo vode: Na ňekerém len tak voda mlaždží.

mlaždžaví       preberavý v jedlách, p. lípkaví

mlcek              m. poloprázdny vankúš: Co to máž za mlcek, po(t) tú huavú?

mlčkové          zatajené (peniaze)

mlecí               1. mletie obilia  2. stroj na mletie          

mléč                m. bot. púpava (Taraxacum officinale), p. žutí mléč

mléčinko        n. det. mliečko

mléčkárka      f. žena, ktorá nosila mlieko na trh (do Břeclavi)

mléčkárňa, mléčkareň, mlékareň     mliekareň , f. zberňa mlieka

mléčňák          1. hrniec na mlieko, 2. kapor mliečniak

mlet                drobiť: Zima mja mleua.

mlézat (sa)     maznavo rozprávať, neprirodzene: Nemlézaj sa tak. On to má rát, ket sa s ňím tak mlézá.

mlezivo           n. prvé mlieko po otelení

mlezňa            f. rozmaznaná žena, dievča

mlezoň            kto napodobuje dospelých: Nemlezňajk sa, ti mlezoňu.

mlganec         m. pej. zlepené uvarené cesto

mlgat, ceckat             cicať, piť (expr.): To tela mlgá aj dva tídňe, syn. ceckat

mlgaví            zmäknutý (o pečive): mlgaví rohlík

mlgoň, dudek             (pej.) cumlík, dudel

mlgoše            pl. m. pej. trhance (múčne jedlo)

mlínek            m. 1. mlynček na viatie obilia, Mlínek takoví, co sa to vjeje. 2. mlynček na kávu

mls                pochúťka

mlsit               maškrtiť

mlsní               maškrtný: Ti mlsná hubo zas ňúráš, zas pajkošíš?

moc                 1. sila, moc (fraz.): Jedeu to na siu na moc. Siuú mocú ho vouá.  2. mnoho, veľmi, veľa: Biuo ich tam moc. Je to modz drahé. Co je moc, to je moc! Moc si na mja dovoluje, dám mu asi po pazúroch. (už toho mám dosť) 2. priďaleko: Moc daleko.    

mocisko          det. mnoho

močenki          kúsky chleba do polievky, aby bola sýtejšia

močit              držať vo vode: Druhé (konope), ti nemjeli semeno, ti sme močili.

močka             f. tekutina naspodu fajky ( fraz.): Nestojí to za fajku močki.

močkar, močkoš        1 m. pej. starý fajčiar, močkár, fajkár: Za bárzjakého sa vidám, enem né za močkára.   Za barzjakého sa vidám, enem né za močkára.  Zas ti hubinka laloce, mosíš si ít zapálit.  3. Maďar: Co sa tí močkoči zas serú.

močovica, močúvka              tekutina vytekajúca z uskladneného hnoja

modlácí, modlící         modliaca knižka

modlení          n. 1. modlenie na úmysel v kostole: Dau na modleňí. 2. modlenie v dome pri mŕtvom

modrák           m. bot. hríbik (Gyropous cyanescens)

modráki          montérky

modrat           stávať sa modrým: Jak í ruka modrá.

modrička na práduo, modriduo, svjetlička             prísada do prádla aby malo správny modrastý nádych

modrina          f. 1. sinka, modrá škvrna po údere 2. modrá plachta na zelinu

mochla           f. (expr.) zle upravená žena, neporiadna, lenivá: Ti mochlo! syn mika.

mochlat (sa)  1. motať sa  2. krčiť (šaty)  3. pliesť niečo

mochr, machr             zručný, rúči človek (nem.): Stareček bili mochr. Vjeczeli si barco spravit.

mochrovat      majstrovať: Ňeco mochrovat, to bi ho baviuo.

moja stará      moja manželka

mójenkat (sa)            maznať sa, hrať sa

mokrí              vo (fraz.): Mokrí jak plusk, mokrí ja(k) kačena.

mokrica          handra na riad

moldánki        v spojení: Natahovat moldánki. (plakať)

momoň            guláš bez mäsa (slepý): Zas mosím teho momoňa navarit, šecí ho máme radzi.

momŕňať (sa) chodiť sem-tam bez cieľa

mongomerák              jarný plášť z celtoviny (zastar.)

montl              kabát (zastar.) (nem.)

moravňí          z rieky Moravy: moravňí voda

mordovat       1. sa trápiť sa namáhať sa: Nemorduj sa s tím tolko!  2. trápiť, mučiť  3. (zastar.) zabíjať: Jak sa to chuďat morduje, pomož mu!

móres             m. slušnosť, etiketa: Nemáš aňi trochu móresu.

móresní          vychovaný, slušný

morlón            m. vzorkovaná látka na sukne

morňe             za každú cenu, celou silou: Scel ju siou m-morňe.

morská cibula f. bot. amarylke podobná kvetina

morútní           rozhorúčený, unavený (od horúčavy, od hry, od roboty)

moržovák       lúpač kukurice

moržovat, rebrovat    získávať kukuričné zrná

mosá-nemosá             prechodník slovesa musieť, musí-nemusí

moset             musieť: On tam moseu nejít. (iste tam niešiel), To mosí nebit pravda. (asi nie je)

mosí musí (fraz.): Mosí to mjet rúčku. (musí to mať hlavu a pätu, zmyseľ)

moták, motola           m. človek ktorý každú chvíľu inak povie, zamotaný človek, popleta

motat (sa)      ponevierať sa (fraz.) : Motá sa jak motoviduo. Motá sa jak kača f čepici.

motika            f. motyka. sadzit pod motiku (zemiaky) (fraz.): Ket panbú dopuscí, aj motika spuscí. (stane sa nečakané, nemožné)

motirní           ustatý od horúčavy

motolica          f. závrat: Motolice sa mi robjá, co je mi zle.

motorák          auto, vlak        

motúz             1. povraz  2. nadávka nahlúplemu: Ti motúzu!  Mjech motúz najde. (našiel si sebe rovnú hlúpu za ženu).

mozgi             pl. m. mozog

moždír            1. malé delo, vlastne iba hlaveň bez podvozku  2. železná alebo mosadzná nádoba na drvenie

moždírek        m. kovová nádoba na tlčenie korenia, cukru, orechov apod.

možeš môžeš (fraz.): Možeš mi verglovat! (vylez mi na hrb) Možeš mu u rici ňuchat. (nestačíš naňho, nesiahaš mu ani po päty) Možeš tahat z rici špek. (márna tvoja robota, čo už teraz narobíš) Možeš mi rit polúbnút. (kašlem na teba)

možná            možno: Možná je doma. Bolí mja huava, co neň možná. (veľmi)

možní             1. zámožný: On je možní, moheu bi dat aj vícej 2. moletní, pri tele                  

mraudotat       škaredo plakať bez prestánia

mraudovňica,  mraudovná    plačlivé dievča

mraudžat, mraučat    1. mravčat: Kočka mraudží.  2. plakať

mráz               m. (fraz.): Dojde na psa mráz. (aj na teba príde).

mrčat              stenať: fraz. Mrčí, jak kebi na ňem drva káuau.

mrdat              1. mykať: Furt mrdá tima nohama.  2. mať sex

mrdos, mrdósek, mrdase      cop vlasov, vrkoč (zastar.), pl. m. ženský účes, drdol spletený z dvoch vrkočov: Mjeula s cupú spravené mrdase, p. komrdas.

mŕdžgaňica    f. tlačenica

mŕdžgat (sa)     tlačiť sa, hniezdiť sa

mrhlaví           dáždivý: To fčil budú také mrhlavé čase.

mrcha             (neskl). zlý: Ten chuapec je velice mrcha. To je mrcha baba, mrcha jak parom. To je mrcha čas. Mrcha dzeci. (zlé deti) Mrcha nemoc. (zlá choroba zastar.) Mrcha zelina nevihine. (platí o človeku, ktorý má šťastie v chorobe)

mrchavi          zlý, neposlušný: Nenalévaj, lebo bi sme bili mrchavé.

mríka              f. detská hra na schovávačku: Dzeci sa hrajú na mríku.

mríkat             žmúrit pri hre na schovávačku

mrk                 1. súmrak  2. mrknutie (okom)

mrknút           1. žmurknúť, 2. pozrieť

mrkota            človek ktorý nezrozumiteľne a nesúvisle hovorí, chybne artikuluje

mrkotat          nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať

mrksla            nadávka žene

mrkva             f. 1. bot. mrkva, 2. hlupák (expr.): To je jakísi mrkva.

mrkvasit (sa) ťahať sa za vlasy

mrkvús, mrkvúz         m. bot. mrkva lesná (Daucus silvestris), zdrevenená mrkva, biela mrkva (neje sa)

mŕle, mrle                mrzutosť od dlhého čakania: Už mja mjeli mŕle zežrat, co sem čekau.

mrmlat, mrmlání       šomrat, hundrať, šomranie

mrňa             1. lono, ženské genitálie  2. nadávka žene: Nestojí aňi mrňu vodi, aňi kopanec. Tu máš ti mrňo stará. 2. mrňa mrau len v spojení: Co sedzíš jak mrňa mrau?

mrňauka         m. zoženštený človek

mrňaví            malý, nenápadný

mrňavo           pomaly: Jaksi mrňavo to robíš.

mrndžat          mrnčat, stonať, pofňukávať, poplakávať: Mrnčí jak kebi na nem  drevo káuau. Co furt mrndžíš. 

mrňús             niečo malé

mrokar, mrokár, mrokaňa 1. f. kto žmurká očami 2. z cigánčiny, pohl.úd, používané ako hanlivé označenie muža  3. nadávka dietaťu: Ale dzi ti mrokáru.

mrokat           žmurkať (o slabej žiarovke): Co vám to tajto mroká?

mrokaví          pej. žmurkavý: Taká mrokaňa mrokavá to biua.

mršina            f. niečo malé, potvora (žart. nad.)

mrštní             obratný (fraz.): Mrštná jag bjelička, jak úhor.

mrťafa            m. (expr.) nadávka hlúpemu človeku: Ó ti mrťafo!

mrúdžga, mrúžaná   hra na skrývačku

mrúdžgat, mrúžit       žmurkať (zastar.), čakať, až  sa hráči na mrúdžgnu poschovávajú

mruškat          mihať očami, žmurkať: Ked lecí pred očama muška, čovjek mrušká.

mružački očki             so zažmúrenými očami: Našeu by ju aj mružački očki.

mrúžaná           hra na schovávačku

mrúžit             žmúriť: Zamrúž oči.

mrva               f. pomrvená slama

mŕzgat (sa)    1. mrviť sa, vrtieť  2. chodiť hore-dolu

mrzútka          1. utrápený človek, namrzený: Biu mrzútní, že nesce ít za ním do Ameriky.  2. starosť, trápenie

mrždžat          mrholiť: Venku mrždží.

mua                f. hmla (zastar.)

muácit             1. mlátiť obilie  2. (fraz.) Muácit prázdnú suámu. (viesť prázdné reči)

muačí             mladší: Si starší jak muačí. (dosť starý).

muadé            pl. n. mláďatá (domácich) zvierat: Kočka má muadé.  2. (fraz.) S tvojích rečí bi jeden aj muadé dostau.

muaďoch, pachouek 1. m. mladý chlapec, mládenec: K muzice chodzívali samí muaďoši.  2. mladý zajac

muatec            mláťač (zastar.)

muáto            n. krmivo z cukrovaru: Dajte koňom muáta.

muatoveň       (arch.) udupaná zem, podlaha (tam kde sa mlátilo obilie): Viš, že sa moheu zabit, ket spadeu dole na muatoveň.

muatovňa       f. miesto pozdĺž stodoly, kde sa uprostred mláti, mlatovisko: Nahádzali si ale patnást snopú na muatovňu.

múcit              1. mútiť, kaliť vodu  2. pliesť niekomu rozum, hlavu (chlapec dievčaťu)  3. mútiť spracúvať (smotanu na maslo): Volakedi sme múcili putr a brávali si ho na trh prodávat.

mucko             zajačik, králik (det.)

múdri              múdry (fraz): Múdrí jak Šalamúnova rit. (predvádza sa čo všetko vie) 

múdrit            sa robiť sa múdrym, pýšiť sa: Múdrí sa. (pýši sa)

mudrlant        m. kto sa robí múdrym

mudrovat        vymýšľať si, špekulovať, robiť sa múdrim

muchál            prefíkaný človek, potmelhút, lenivec (han.)

muchár           m. mucholapka

muchat (sa)   odháňať si muchy (o dobytku). Krávi a muchajú

múchat, zamúchat   dok. prudko zamiešať: Zamúchaj to dobre, nech sa to dobre premíšá.

muchaví pes, kúň       človek ktorý sa cíti vinný, nervózny, zlý, muchy naňho sadajú (expr.) (fraz.): Došeu jak muchaví pes za mnú, ale já sem ho hnaua.

muchi             f. pl. vrtochy. Pozná jeho muchi.

mucholapka    pás lepkavého papiera zaveseného na tienidlo lampy

muchomúrka          muchotrávka, huba (bot.) (zastar.)

múj                 muž, manžel, m. môj manžel (žena o svojom mužovi): Múj neňí doma: moja f. manželka

múj čovjek, múj starí            manžel

mujn, mujin               m. star. mlyn: Vézli do mujna.

mulačák         m. hlučná zábava

mulatovat       flámovať

mumák, nekňuba       1. m. kto málo hovorí, málovravný človek, nemastný – neslaný, bez chuti do života, tichý, prihlúply, ťuťmák: Ňikomu ňic nepoví, to je takí mumák.  

mumákovat    prizerať sa

mumlák           1. čmeliak: Mumláci sa držá v mezách.  2. nadávka: Co mumleš jak mumlák.

mumraj           hurhaj

mums              mumps

mumulák         strašidlo, bubák, mátoha, ktorá robí mumu-mumu

mundúr           uniforma (zastar.) (expr.)

múra               nočný motýľ     

murigaví         strakatý: Mjeli sme takú pjeknú murigavú kočku.  Co to fčiléki biuo, žuté, lebo murigavé.

musinka, mušinka      prasiatko, svinka (det.) 

mustikl            náhubok na trubku

mustr, mustra            m. aj mustra f. papierový vzor, strih na šaty na vzor, ukážku (prenes.) (zastar) (nem.): Nemá to mustr. (je to nepekné, zlé). De enem takú mustru vinašli?

mušec             m. bot. 1. kuria noha 2. prstovka

mušika, mušika, mušika!      cit. na privolávanie ošípaných

mušinec, mušačinec             m. mušací trus

muška             f. 1. malá mucha, voška 2. malá petrolejová lampa v maštali 3.peha 4. cielnik na puške

muškatelka     starý názov pušky

muškaví, muškavá     pehavý, pehavá: Takú muškavú si budeš brat?

muški              pl. f. pehy

muštár            predburčiak

muštik             zakončenie fajky v ústach

muštrovat       1. robiť, majstrovať  2. navigovať niekoho

muštuk           m. časť fajky, ktorá je  v ústach

muť                 rukávník, časť zimného odevu (zastar.)

mutek             dudok: Smrdíš jak mutek.

mútnička        drevená válcovitá nádoba na výrobu másla

múvit              nadávať niekomu: Múvili mu, že došeu neskoro

muzika            1. hudba  2. tanečná hudba (zastar.)  3. dlhší detský plač

muzikant         cvrček

mužák            m. ženatý muž: U muziki biuo moc mužákú.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan