k muzice         na tanečnú zábavu (zastar.): Ket nemáš peňez na muziku nelez! (prekáračka)

k neuvjereňú  na neuverenie

k pohledáňú    niečo neobyčajné

k posledu        v ostatnom čase: K posledu uš ani nevicházal ven. (keď sa už tak zle cítil)

k, ke                predl. k, ku: K večeri idem. Co je ke kúpeňú? Biu k sebje nepodobní.

kabaňa            krátký mužský i ženský kabát

kabela             aktovka,f. taška: Do kabele sem daua jedzeňí. Mosím Jožinovi kúpit kabelu, ide v jesň do škoui.

kabelka          f. 1. obálka list  2. papierové vrecko na balenie tovaru v obchode  3. ženská taška

kaboš              m. expr. kabát

kabošek          m. det. kabátik

kabrňák          zdatný chlap, fešák

kacabaja, kacabajka, kacamajka     1. f. star. zimná ženská blúza s rukávmi, dlhší teplý sveter:       Na ňedzelu nosili kacabaje, co mjeli naspodu čipki našité!  f. žart. kacabaja   2. f. žart. ale aj nadávka chudobnému

káč, káč, káč!  cit. pri odháňaní kačíc

Kača                1. hlúpa žena  2. domáce meno Kataríny  3. v spojení hajda-kača (neupravená žena)

kača                f. 1. široké vrece na obilie, zemiaky  2. (fraz.): Vrcí sa ja(k) kača f čepici. (o žene, ktorá niečo hľadá a stále sa točí) Už je kača béleš. (nepodarilo sa)  3. jaternica z hrubého čreva

kačací midéuko          midlica lekárska (bot.)

kačečník         m. bot. steblovka (Glyceria aqutica i Glyceria maxima)

kačena            f. kačica (fraz.): Mokrí ja(k) kačena.

kačení miduo  1.íl  2. karamelový zemiakový cukor alebo tiež krumplový cukor, kačacie mydlo, švábkový cukor

káčerek          1. malé pero z káčera alebo sojky za klobúkom  2. železná zádržka na konci oja, p. koňárňík  3. kučera: Také káčerki mjeu na huavje.

káčerit (sa)    kučeravieť sa: Tak sa mu to káčeriuo.

kačinec           m. bot. smlz (Calamagrostis epigeios) p. žitňica

káčkat (sa)     člapkať sa vo vode: Co sa f tej vodze porát káčkáš?

kaďa               1. otvorený sud, nádoba na spracovanie modrých odrôd: Kebis biu tú kaďu zakríu, nemoseua sa tá slépka utopit.  2. široké vrece: V Mauackách sme nakopali aj devjet kaďí krumplú.

kaďák            nádoba na zadymovanie včiel

kadi kerí         každý inam, rozprchli sa

kadi láchčej    kade ľahšie:Utékeu kadi láchčej.

kadi?               ktorým smerom, kade: Kadi sa tam ide? Neví, kadi má ít.

kaďibútka       drevený suchý záchod (hum.), latrína

kadico             1. zničený človek  2. nepripravený: Ti si uš tu, a já sem ešťe kadico. Mosíš počkat.

kadima            kade

kaďit               1. dimiť  2. robiť velkú potrebu (vulg.)

kadlic              m. tkáč

kadlička          f. tkáčka: Ket poprádli, zanésli to kadličkám.

kadub             m. niečo tučné, v spojení (fraz.): Je naoblékaní ja(k) kadub. Je tustí ja(k) kadub.

kafé                n. káva

kafr                 m. gáfor (fraz.) Zmizel jak kafr. (bez stopy)

kafrat              kecať

kaftan             kabát: To je mi aj za kaftan. Des ho enem viprádua.

kach                m. konská choroba

kachla             f. kachlička: Kamna stavjané s takích kachlí.

kachlički         obkladačky

kajblovat        1. preháňať  2. držať nakrátko: Ona ti dzecka velice kajbluje, je na ňe ledaco.  3. zazerať: Co kajbluješ, co ti zas je?

kajlaví            škúľaví, zazerajúci

kajzerka         druh pečiva (zastar.)

kakala             debna na spávanie,vo dne sa zasunula pod posteľ

kakár             záchod, WC

kakat              det. ísť na veľkú potrebu

kakujdánek    bruško  

kalamár          nádoba na atrament

kálat, pokálat dok. namáčať, mokriť: Nekálaj si vuasi, budeš ich mjet mokré!  Pokálám si suámu, abi zvlhua.  2. kropiť: Pokálaj mi práduo na žehlení.

kaleňica          f. slamený hrebeň strechy obalený blatom

kalfas              1. m. drevená debna na maltu  2. veľké blato, marast

kalíňi              n. kalinové krovie

kalisko            m. jama s občasnou vodou: Enem kre, chráščí a kaliska tam bili.

kalíšek            m. štamperlík

kalit                mútiť (fraz.): Misleu, že aňi vodu nezakalí. (zdal sa nevinný).

kama               kadiaľ: Kama sa tam ide? (kadiaľ sa ide)

kamaniks móchn   nedá sa nič robiť

kamarádzi z mokrej štvrti     šenkovní, krčmoví kamaráti

kamas             chalan, výrastok (zastar.)

kamasisko      mládenec trochu hrubého správania

kameň            m. fraz. Kameň do vodi. (neprezradím)  Daj si do tegeza kameň, abi ťa vjetr neodnéseu. (vysmešne)

kameňača       kamenisté pole

kamének        m. 1. malý kameň  2. brúsok, oslička na kosu  3. krieda na písanie na tabuľku: Volakedi sme nosívali do škoui kamének a tabulku.

kameňice        pl. f. tvrdé neskoré hrušky

kamna            pl. n. murované kachle: Do kamen sem strkau drva.

kamrlík           malá miestnosť, kutica

kaňa               1. f. nadávka žene: Ňejaká kaňa.  2.machuľa

kancalár         m. 1. kancelária  2. žart. záchod

kancl               1. kazatelnica (zastar.) : Uš ich zhodzili z kancla. (mladí ľudia už mali ohlášky pred svadbou)  2. kancelária: Ideme k tebje do kanclu?

kandál            1. čím ďalej, čoraz viac: Ti si kandál tuščí. Si kandál sproščí! Pršauo kandál víc.

kanír               m. star. ozdoba okolo krku

kaňkovaní     značkovanie hárajúcich fén a lišiek

kanón              1.delo  2. kachle (oválné)

kanónek         m. malá železná pec, valcovité kachle

kantár             m. uzda zapriahnutého koňa

kantlér            drevený rám na uloženie sudov

kaňúr              m. malý kanec

káp                 m. zvierací mor: Došeu káp na slépki a šecki vikapali.

kapat              hynúť, dochnúť zomierať (fraz.): On ví, ot čeho muchi kapú. (je prefíkaný)  2. strácať sa: Aj mne kapú slépky, ale na ščastí presčas.  

kapečkoví       bodkovaný

kapesňík         m. vreckovka (čech.) p. šňuptichel

kapka              f. kvapka, trocha: Kapki vodi doma nemáme.

kapkar            m. pašerák sacharinu

kapkat, kuapkat        kvapkať (fraz.): Keď neteče, nech enem kapká. (keď nie je mnoho, stačí trocha) Co stojí kuapka rumu? Ná nic. Tak mi nakapkaj pú deci!

kapki              pl. f. 1. cukríky  2. sacharín

kaplička          f. kaplnka

kapnút            napadnúť: Mje to hnet kapuo.

kapr                m. zool. kapor (Cuprinus carpio)

kaprál             desiatnik (zastar.) vojenská hodnosť

kapric             truc, trucovanie

kapsa              f. vrecko v kabáte, nohaviciach, iné je míšek  (fraz.): Bozaj mja f kapsu. Ešče ťa strčím do kapse. Prítel kapsa a rodzina každí čovjek.

kapsla             f. 1. navliečka na os vozového kolesa  2. malý patrón, náboj

kapslofka       f. detská puška

karabatí          roztrasený, v neporiadku: Dovézli také samé karabaté hauúzí.

karafiát          m. bot. klinček (Dianthus caryophyllus)

karan              m. špinavý (fraz.): Si černí, špinaví, ja(k) karan.

karasa            marasa detská hra

karásek          m. zool. karas (Carassius carassius)

karb                m. druh hovädzieho mäsa: Maso s karbu.

karbanátek     fašírka, jedlo

karbaňík         m. (expr.) kartár

karbaňit         kartovať (expr.): Furt karbaňá.

karbovňa        f. drevená debna na miešanie vápna alebo malty

karhák           spojovacia časť na reťazi

karika             1. f. krúžok na lievči (na rebrine)  2. ohnivko na hrante na privazovanie zvierat

karkacédle     smažený bôb

karmenádl      bravčové karé

karmina          f. 1. hostina po zabíjačke  2. dar známym zo zabíjačky: Dzeci rádzi roznášajú karminu.

karpa              f. karpina v očiach

karpaňa          1. f. karpavá, nečistotná žena  2. nedospelé dievča

karpit (sa)      tvoriť karpiny: Oči sa mu karpjá.

karta               f. 1. hracia karta  2. cestovný lístok  3. pohľadnica

kartúnoví       Kartúnové šati. (biele šaty)

karúd              m. zaostávajúce prasa

kasa                f. sporiteľňa: Má f kasi peňíze.

kasaňica         naberaná sukňa ženského kroja

kasat (sa)       vyťahovať sa, dohadovať sa, vadiť sa: Ale sa kašú.

kasír               m. pokladník (zastar.)

kasl, kaslík     poštová schránka

kasla, kasňa   f. šatník, skriňa: Kristína si misleua, že kasňa vipadá jak pret triceti rokama.

kastról            (fraz.): Máš huavu jak starí kastról.

kaša                f. krupičná, rížová, prosná kaša: Drščki s prosnú kašu, to biua najvječí pochúťka. Neňi lepší jak v léce, ked sa ídá kaša v mléce.

kaška tiež žltí petrklíč            prvosienka jarná (bot.)

kašmírek        šatka na hlavu s „tureckým vzorom“

kaštan, Kaštan           m. 1. bot. pagaštan (Aesculus hippocastanum)  2. meno psa

kat                  m. v spojení: Katu bi sa daua. (od hnevu)

kátr                 m. gáter na rezanie dosák

kau                 1. m. mútna usadenina: Tá voda je samí kau.  2. usadenina z konopného oleja natierali ho na chlieb, mastili chomúty

kauač              m. drevená pomôcka pri odkôrňovaní prútia

káuat              drevo rúbať na polienka: Káuau sem drva (fraz.): Mrčí, ja(k) kebi na ňen drevo káuau.

kavák              čierna vrana

kavoň              kavka

kávová barva            hnedá farba

kávoví             hnedej farby: Kávová farba.

kazaja, kazajka          krátky kabát

kázat, roskázat          rozkázať: Kázau pro bapku posuat.

kazétla           f. star. ženská blúza vzadu má sámki, iné je geletka: Kazétle bili trochu delší ja(g) gaže a f pási utáhué.

kazisvjet         dieťa ktoré všetko pokazí

ke                    ku (predložka): Pot je mje, nech si to s tebú vibavím.

ke komu         ku komu?

kebich, kebis   keby som, keby si

kecat, pokecat, pokec           kecať- hovoriť, porozprávať sa, rozhovor: 1. kvákať, trkotať (rozprávať sa )  2. tárať, trepať hlúposti (subšt .)

kecki               trampky, športová plátená obuv (zastar.)

ked                  keď: Ked sem presekeu, uhrabňite. (pardón, prepáčte ak som prestrelil)

kedi                 voľný čas, v akom čase: To spravíme, až budeme mjet kedi.

kedisi              voľakedy

kedisi-cosi      čosi neskoro: Došeu až kedisi-cosi.

kefa                f. kefa na šaty, na topánky, ináč kartáč

kehúňat          kašlať na sucho

kel                   m. klík na zemiaku

kelencibunki   prostocviky (robiť)

kelňa               1. na prednej košine priehradka na jedlo  2. remeselnícky riad (murárska naberačka)

kendelábr       pouličná lampa (zastar.)

kentoš            m. pej. starý kabát, syn. havrlok

kepeň             kabát: Co si mám oblécit? Narubi kepeň. Co sa zbitečne pítáš.

kepl                 m. mláťacie zariadenie na konský pohon, gepel: Kúpili na muáceňí kepl. p. rajčura

kerásik           ktorá si

kerého            ktorého,akého: Kerého vreda tam tolko trčíš? (jemné zahrešenie) Kerého si to bere za muža?

kerémusi        ktorémusi: Kerémusi chalaňovi aj šati povizlékali.

kerhnút (sa)   pomknúť sa, uhnúť na bok: Kerhni sa, abi sem mohel prejít.

kerho!             cit. povel, aby išla krava do jarma, aby ustúpila

kerchov, kerkúvek   m. star. cintorín: U kerkúfka. (názov poľa) Cinter, temu ríkali kerchov.

kerí pres kerého        kto bude prvý: Dzeci ket došui ze školui, sceli šecko povidat a proto kričali kerí pres kerého.

kerí pret kerého, kerí pred kerého kto z koho: Tuačili sa kerí pret kerého.

kerí sproščí ten          ktorý hlúpejší ten

kerí                 ktorý: Lceli sa kerí pres kerého. (každý čím viac)

kerísi, kerísik             ktorýsi: Kerísi ti?  Kerísik z chuapú povidau, abi sme išui dom.

keser              sieťka na ryby

keša                krava zapriahnutá v jarme

kešeňa            kapsa, peneženka (zastar.): A v kešeni ani chupa. (nemá nič) Nemože huboko do kapse.

ket                  keď v spojení: Ket scem mjet od ní pokoj, idem preč a hotovo. Ket to spravíš , možeš sa na misce otstehovat, ríkau sa pro sebja. (hum.) Ket sa tam utopíš ani na oči mi nelez!  Ket bude zvóňit, už sa berte dom, lebo vás chicá klekanice.

keťas              obchodník, priekupník

keťasit            obchodovať

khédr              m. vyčnievajúca koža pri šití obuvi, na ňu s pribijú podošvy

khel                 m. bot. kel (Brassica oleracea crispa)

khust               strava: Muadí sú uš na svojém khusce. (osamostatnili sa)

khustovat (sa)           stravovať sa

kí?                   aký?: Kí čert ťi to natrúbiu?

kibic                človek ktorý rád radí (pri hraní kariet): Kibic drž hubu.

kíbl                  m. plechové vedro na vodu

kičák               m. druh ošípaných: fraz. Je tustí ja(k) kičák.

kidat, kidat (sa)         1.nakláňat sa hlavou: Joška sa uš kidá (drieme sa mu)  2. čistiť (naberaním na vidly ap. odhadzovať hnoj v maštali) O krávi sa starajú chuapi, krmiči kidajú.  3. ohováťať, pren. k. špinu na niekoho hanobiť, znevažovať ho

kidžbír, kičbír, konšeu          m. obecný sluha, bubeník, radný, člen mestskej alebo obecnej rady (zastar.): Starí Lipka bívali dúhé roky u nás konšeuem.

kifle                (bot.) druh zemiakov (rožky, rohlíky) vhodné na šmykľavý záhorácký na šalát

kihaňa            pej. blato

kiják, kij         1. m. kyj v spojení (fraz.): To máš za jedno, kijem jak palicú. (je to rovnaké)  2. (fraz.): Husté ja(k) kiják. Poléfka mosí bit hustá jak kiják. Užička v ní mosí stát.

kijaňica          f. drevený tĺk, ktorým sa pri štiepaní dreva tlčie na sekeru

kik has!           cit. det. výstraha, aby sa dieťa niečoho horúceho nedotýkalo

kikinda           f. obecné väzenie, obecný domček pre chudobných, letná kuchyňa

kiksnut, kiks  urobiť chybu, chyba

kiňerit (sa)     kriviť tvár, mŕštiť sa

kinkovat (sa) kývať sa, potácať sa

Kiripolec         obec Kostolište

kiselica           f. Topeňí kiselice. (veľkonočný zvyk)

kiselina           kyslý zápach: Kiselinu tu čut.

kiseuá jatelinka   f. bot. kyslička (Oxalis acetosella)

kiseué zelé     kvasená kapusta

kiseuí              kyslý (fraz.): Kiseuí jak vresk.

kiseukaví        kyslastý: Jabúčka sú kiseukavé.

kisňa               f. debna, televízor: Ket bude kisňa plná dreva,možeš sa ít hrát, skur né. Furt hledzí do tej kisňe. (pozetá televízor) Tustí ja(k) kisňa. (fraz.)

kisuí                kysnutý (cesto)

kiša                 f. ľudský výkal, syn. drek, hovno, otpuščinec

kiška               kyslé, sadnuté mlieko

kiš-kiš, haňba!            posmievať sa malým deťom

kívajkačka      tučná baba

klabajs           ceruza (st.výraz)

klábosit          veľa klebetiť: Ženi klábosá na ulicách. Co s’tam tag dúho klábosiua?

klačački          kľačiačky: Klačački mja prosiu o otpusceňí. A já sem ho nesceua aňi vidzet.

klače               pl. f. držadlá na pluhu, prienohy

kladinet          klarinet

klajda, kilaja  kopa riedkych výkalov (vulg.)

klakáňí, klekáňí         n. večerné zvonenie: V zimje zvoňí skúr klakáňí jak v léce.

klakaňica        f. 1. strašidlo, ktoré vraj chodí večer po klakáňí: Zvoňiuo klakáňí, už budú chodzit klakaňice.  2. pej. vysoká chudá žena, syn. palána

klam               m. žrď na hamovanie: Idem si utnút klam.

klamovat sa   priečiť sa: Drevo sa klamuje.

klampa            f. nadávka žene: Ó ti stará klampo!

klandra           f. brvno na plote medzi stĺpmi, na ktorom sú pribité dosky alebo koly

kláp, klapinec, klapoš           1. kravský trus, exkrement  2. lenivý (fraz.): Je hňiuí ja(k) klapoš

klas                 m. trieda: To žito, to je první klas.

klasnovat, obklasnovat         snop cepami mlátiť

klášter, kuášter          kláštor 

klcat               klesať (o hlave): Drímauo sa mu a huava mu začaua klcat. Ja(k) klcá, dríme.

klckat             1. na jednej nohe skákať: V jedném boce (bote) klcká.  2. padať (o hlave pri driemaní)

klen aj klenec            1. m. javor poľný (Acer campestre), 2. zool. jalec hlavatý (Leuciscus cephalus)

klep                 klebeta 

klepat             neúplne, iba čiastočne cepami mlátiť: Po žnách sa klepauo a v zimje sa to vimuáciuo.

klepeta           1. časť tela raka  2. lopatky veterného mlyna  3. časť mláťačky

klesňit            z haluzí vyrubovať hrubšie konáre

kléšč               m. zool. kliešť (Ixodes ricinus) (fraz.): Drží sa ho ja(k) kléšč.

kléšče, kléšča             pl. m. 1. kliešte: Náš mauí mi ti kléšča dicki ňegde zatafárí.  2. drevený rám chomúta

klín                 1. m. drevorubačská pomôcka pri štiepaní dreva  2. lono

klínek             1. m. drevený klinec do podrážok  2. časť rozkrojeného béleša

klisňa              f. nadávka žene: Ti stará klisňo!

klít                  klíčiť: Grumbír uš kleje. (dostáva klíky)

klnút               kliať, prekliať: Suováci hrešá, klnú.

klofnút            chytiť si niekoho, sa niekoho

klohňit            pej. variť: Nač teho tolko klohňíš?

klumpat, klumperaj   haraburdie, aušus (nekvalitný tovar)

klúni                nohi (expes.)

klupka , klupňa           kolík na prádlo

klut, proklut (sa)       dok.nakluť sa, preďobať sa (kuriatka): Už sa mi budú ládnút kurence, vajca sú už nakluté. Kurence sa klujú. Vajca sú prokluté.

klvat               ďobat, zobat

klvoň               1. odroň  (nadávka)  2. prostý človek

klzák               m. korčuľa

kĺzat sa           korčuľovať sa: Kĺže sa na bariňe.

klznat, otklnat            nasadiť zubadlá

kmás ďápú!    kmasnutie rukou

kmás               ďapú drapnúť, kmasnúť ruku

kmásat, pokmásat  dok. expr. trhať: Kmáše ti jabúčka aj z líscím, ale aj ukradnúť

kmentem        úplne, celkom: Nerobí kmentem ňic.

kmín, kmíňi    m. 1. zlodej  2. rasca rímská (Carum carvi) (fraz.): Rit jag dva kmíni.

kmínka            1. rascový likér  2. zlodejka

kmínoví          rascový: Kmínová poléfka.

kmotrstvo      n. príbuzenský vzťah kmotrov

knajp, kňíp     m. ševcovský nožík, obuvnícky nôž

knajpa            hospoda, krčma

kňaplat           1. visieť dole: Ket prší, streška na širúku kňaplí.  2. odstávať: Uši mu kňaplá.

kňez                1. kňaz  2. druh zapáchjúceho chrobáka

kňíbat (sa)     1. ísť,  knísať sa ako kačica  2. veľa navariť

knipl                pilotná páka

kňiška, kňiški             kniha, pl. f. modlitebná knižka

kňíža               m. Lichtenstein: Kňíža si ho zalúbiu.

kňížací            lichtensteinský: Kňížací les.

knofel, knofl, knofla, knofle             m. knedľa, knedľe

knot                1. m. (expres.) malé dieťa  2. knôt na sviečke

kňutel, knutel kňutl              m. kolík na nakladanie hrscí na povrieslo a na zaväzovanie snopov

kňutlovat        viazať snopy kňutlom

kobáčit (sa), kobáňat            1. dymiť sa, kúdoliť sa (dym z komína)  2. fajčiť

kobálat (sa), kobélat (sa)     váľat, povaľovať, prevaľovať, kotúľať sa: Jag, dúho kobálá to seno, a ešče to neňi suché. Sná(t) sa to ešče ňegde v lesách kobálá. Co sa ešče kobáláš na posteli?

kobert             obálka na list

kobilinec, kobilinki, kobilince           m. konský trus

kobiua           kobyla

kobliha           f. fašiangová šiška plnená lekvárom, iné je šiška, piroh: V pátek varívám koblihi.

kobučáki        klobučiaky (súkenné čižmy)

kocar              1.m. hrubý pletený bič, šibák na Veľkú noc  2. pastiersky bič

kocík               m. zadný „prst“ kravy, svine

kocit, okocit (sa)   dok. rodiť mladé (len o koze): Okociua sa nám koza.

kocprd            pej. malý človek: Ti kocprde!

kocúr              samec mačky, ale aj muž záletník

kocúrovi         (fraz.): Kocúrovi sa ani ocas nepostavil. (bola nuda)

kocvarini        talafatky, hlúposti

koča                n. pl. kočence mláďa mačky

kočár, kočárek           m. detský vozík, kočík: Dzecko biuo na kočári.

kočátka, macoški       1. pl. n. bahniatka  2. malé mačence

kočičí mideuko   m. hroznový cukor v koce, detská pochúťka

kočičí zuato    nepravé, imitácia

kočičinec        m. mačací trus

kočički            pl. f. bot. ďatelina roľná (Trifolium arvense), puky vŕby

kočírovat        1. viesť záprah, držať opraty  2. (žart.) šoférovať

kočka v mjechu          1. tovar zabalený v rovnakom papieri na púťach            2. (fraz) nevedieť koho a čo si berie

kočka              f. 1. mačka, fraz. Kúpiu kočku v mjechu (neisté), 2. kožušinový golier  3. malá kotva na vyťahovani  4 pohľadné dievča

kočkoš            záletník: Ten její muž je kočkoš.

kočkovat (sa)             zapárať do seba, sa hrať sa ako mačky: Ti dvá sa porád kočkujú, p. hňíkat, ňíkat sa

kočvarini        taľafatky, daromnice

kohútek          1. účes  2. zviera  3. vodovodný kohútik

kochat i vikochat   dok. narýchlo pitvať: Vikochau srnca. Slépka sa kochá. p. pistvat

kochl               kvetináč, črepník: Potvorské slépki zas roztlúkli kochl.

kochlatí           chocholatý

kojacín          kojatín, časť lesa u Cunínského potoka

kójit                dojčiť

kokles             m. detská hra

kokodŕbek      m. pej. zlé dieťa

kokohŕkat      vydávať zvláštny zvuk: Ten hoúb už kokohŕká.

kokolín           m. umelý tuk

kokonútek      kohútik (hum.)

kokorunka runka       lienka sedembodková

kokošit (sa)    hnevať sa: Co si rozkokošená? Co ťi spraviu.

kokrhél           1. kohút  2. (hum.) chlap v rokoch: Co ti starí kokrhélu muadé bi sa ťi lúbili.

koktat             zajajkávať sa

koktavý          zajakávakúci sa

kolaj               f. stopa voza, jama: fraz. Nejednú f pondzelí s kolaje vodu pili. (o opitých)

kolba              f. pažba pušky

kolci, o kolci               o ktorej hodine: O kolci ideš preč? O kolci hodzinách ste tam bili?

kolebač, kolebače      m. star. plachta na kolíkoch, do ktorej sa dá dieťa pri poľných prácach, poľná kolíska na troch paliciach.

kolébat           kolísať: Aj ho kolébem, a furt kričí.

kolébka, kolépka       kolíska

kolečka           1. pl. n. dve kolesá, na ktorých je pluh pri oraní, plužné kolieska  2. táčky, fúrik

kolečko, kolečečko    n. malé koleso

kolek               1. kolík  2. kolek

Kolik sceš nalét?        Koľko chceš naliať?

kolikí               veľmi mnohý: Kolikej roboti nám to dauo, a preca to biuo naňic.

kolintovat       kývať niečim (zastar.): Proč ten kolík kolintuješ?

kolit                veľmi s niekým tancovať: Ale ju koliu ceuí večer!

kolkátí            koľký v poradí: Kolkátí ste na radze?    

kolkerno         na koľkých miestach: F kokerno máte síté žito?

kolko-tolko     (fraz): Kolko ludzí, tolko običají.

kolňa               krytý vjazd do domu

kolní               štiepavý: Kolné drevo.  Je to kolné dá sa to dobre káuat.

kolo, kouo      n. 1. koleso z voza  2. bicykel  3. (fraz.): On je páté kouo z voza. (nič neznamená)

kolomastrika  f. plnená pružná lopta, gummi elasticum

kolotočár        m. majiteľ kolotoča

komando        m. hra v karty

koméda          1. f. komédia  2. odrastené dievča

komendant     m. komediant, majiteľ kolotoča (zastar.): Uš došli komendanci, budú hodi. (nesporný dôkaz)

komisár          m. vojenský chlieb

komolit sa      tmavieť: Jaksi sa to komolí. (mrak).

komótne         pomali (vykračovať): Co si tak komótňe vykračuješ, nemáš dosť roboti?

komótní          pohodlný až lenivý človek

kompa            f. veľký čin pripevnený na lane na prevážanie vozov cez Moravu

kompánia        veselá partia, spoločnosť

komrdas, komrdásek   m. dva ženské vrkoče spletené vzadu do hrčky, p. mrdase

koňa               f. častejšie kobiua kobyla

koňárit            jazdiť s koňmi

koňárňa          koniareň

koňárňík         m. železná zádržka na konci oja, p. káčerek

konat              unavovať: Už mja to koná

konc, konc hin           celkom, celkom na nič: Sem konc hin. (ustatá, i chorá)

končá              1. koncom poľa  2. koncom týždňa

končan            človek ktorý býva na tej istej ulici, pochádzajúci z biednejšieho konca ulice

kondochtér, konduchtér       konduktor (zastar.) spríevodca vo vlaku: Pres vagón prechádzau konduktor a cvikau karti.

konec              m. 1. koniec (fraz.): Vdáče bes konca kraja. Nemá to konca kraja. To je múj konec. (smrť)  2. predl. konča: Aj konec tej údzárňe zasadíme stromek.

koňíček           m. 1 zool. trasochvost (Motacila flava)  2. bot ostrôžka (Consolida regalis)  3. kobylka zelená (hmyz)  4. malý kôň

koňíčki (pást)             pást ležat dole bruchom (o malom dieťati)

konina             1.konské mäso  2. hlúposť urobiť, povedať

koňisko           veľký kôň (expres.): Takého koňiska ešťes nevidzeu.

konopje          pl. f. konope: Konopje bili poskolné a materné. Neví, kam s konopí. (nevie čo má robiť) (fraz.)

koňskí šupík   bot. štiav (Rumex obtusifolia)

koňsko            m. expr. veľký kôň: Takí koňsko!

konšeu            dedinský bubeník, hlásnik, radný, člen mestskej alebo obecnej rady

konškolák       spolužiak

kontaflička     f. čerpadlo ropy: Robí pri tích kontafličkách.

kontraštilka   f. druh motorovej píly: Máme ňemecké kontraštilki.

kontrfál           onen úd

kontrnat (sa) kolísat sa z boka na bok

kontrovat       hrať alebo spievať druhý hlas

kontršíl           kvetináč

konva              f. krhla, menšia nádoba na nosenie vody a iných tekutín.

konvalija        f. bot. konvalinka (Convallaria majalis)

konvent          m. postranná loď v kostole: F štirjašedesátem postavili tí konventi.

kopa               f. kôpka sena

kopa dzecí      veľa detí, moc dzecí

kopáč              m. kto vykopáva zemiaky

kopački           pl. f. obdobie kopania zemiakov: Chodzili sme aj do Rakús na kopački.

kopál              m. dva ohnuté železné zuby s rúčkou na kydanie hnoja

kopále             zuby (pej.)

kopcovatí       veľmi plný: Mjeli nauožení plní kopcovatí vúz grumbíru.

kopčit             robiť kopčeky zeme okolo vyrastených zemiakov, repy alebo kukurice

kopec              m. 1. kôpka sena, 2. zemiak v poraste 3. hromada, kopa, veľa: Umívaňá (riadu) je zas kopec.

koplín             m. kurín, bydlo pre sliepky: Na koplíňe sedajú slépki, syn kurňík  De im nedali, tam na koplínoch šecki vajca povibírali. (to boli zvyky počas veľkonočnej chlpčenskej šibačky)

kopr                m. kôpor (Anethum graveolens)

koprdenec      m. kotrmelec: Dzeci robjá na trávňiku koprdence.

koprifka          f. žihľavka (choroba kože)

kopriva           f. bot. žihľava (Urtica dioica) (fraz.): Dotkua sa kopriva puota. (vzdialená rodina), iné je žihlafka

kór nic            celkom nič

kór                  1. zvlášť, najmä: Kór tebje to budem vyprávjat, to jak kebi sem to dal na buben. 2.veľmi, príliš: Mje je kór zima.

koráb              1. m. (expr.) suchý strom (expr.): Enem koráb je to.  2. vysušené časť  pečenej hydiny bez mäsa.  3. starodávna loď, kosmická loď  4. vykostené kurča

korbáč            m. spletené vŕbové prútiky na veľkonočnú šibačku, šibák

korec              m. niečo tvrdé: Chlép tvrdí ja(k) korec.

korela             1. f. star. cholera: Dostau korelu.  2. pliaga,  nemoc

koreliš            1. nervák, blázon, hysterik 2. ostrá nadávka

koreň              m. 1. koreň: Prodali to na koreňi. (obilie). 2. začiatok, základ: Sce to vjeďet ot koreňa.

korinkoví        m. kefa z ciroku: korinkoví kartáč, ryžová kefa, ryžák  

korúcí hrebeň             nejaká rastlina

koruhlička      f. kosotlná zástava s obrazmi svätých

korvatské trnki  slivky na pálenie slivovice

kosaséc          m. bot. pakost (Geranium pratense)

kosírek           1.m. vtáčie pero za klobúkom  2. močiť: Na kosírek čurajú chuapci. (hum.) (fraz.)

kosisko n.       rúčka na kose

kosňa              1.skriňa  2. márnica, budova na cintoríne, do ktorej sa ukladali máry

kost                f. kosť (fraz.): Svúj k svému a psovi kost. (svoj svojmu najviac dopraje)

kosteu            kostol, chrám

kostka, kostečka       1. f. kôstka v slivke, čerešni  2. malá kosť kostička

kostrbica        jednotyčový rebrík

kostrhún         m. niečo chudé: To kura je enem kostirhún.

koš                  1. kôš  2. náradie na chytanie rýb, vrša, p. ďapák

koščová metua   malá brezová metla

koščúr            m. rúrka na odtekanie vody zo suda pri zváraní

košina             f. pletená prútená vložka na voze

košinár           m. kto plietol košiny: Bili tam dvá košinári, oňi  plétli košini.

koška              f. stiahnutá koža zo zajaca a iných menších zvierat

koškár, kožkar           m. vykupovač kožiek zvierat: De ten koškár dnes je, furt ho vihlédam a de ňic tu ňic.

košlák             1. orech (ťažko sa vyberajú jadrá)  2. človek zo zlým jadrom

košlaví            zlý alebo tvrdý orech

koštír, koštúr             násoka na víno, hever (vinohradnícka násoska, pipeta slúžiaca na vyťahovanie vína zo suda)

koštováček     malý pohárik na ochutnávanie vína

koštovat         1. ochutnávať: Okoštuj tú poléfku!   2. mať cenu: Koštovauo mja to padesát korún.

koštúfka         ochutnávka

koťa               mačiatko

kotále             pl. m. pej. nohy, syn. chňápi, hnáti

kotlina            f. stojan na kotol

kotník             členok na nohe

kotovica         f. nepálená tehla, syn. (veprovica): Nabíjaňica to biua z hlini nabijaná scena, neskúr sa stavjalo z kotovice.

kotrba             f. pej. hlava: Co f tej kotrbje máš, ket s’ to zapomjeu?

kotrmelec      kotúľ

kotrnec           koreň, trs trávy

kotržina aj otržina   f. mäso zo starého, zlého dobytka

kotúlka, kotulka        f. 1. prázdna cievka na niti  2. železná obruč na hlave kolesa voza  3. okutie konca oja

kotulúc            kotúlanie si lopty (det.)

kouáč              m. koláč zo služby: Ket súžili, donésli kouáč.

kouáček          m. drobný koláčik, ktorý sa pečie na veľké sviatky, syn. drobňák, drobné

kouek             1. kôl v plote  2. kôl na voze  3. jeden kôl pri hre v kolky: Na hod mjeu tri kouki.  4. zool. ryba (Asprozingel)

kouem dokoua   okolo: Chodziu kouem dokoua. Zvíjá kouem dokoua (opakuje to isté).

kouem sedzící a stojící          okolo sediac a stojaci

koukárňa        f. kolkáreň

koukovat peníze        peniaze vymieňať

kouomaz         kolomaž

kovár              m. kováč

koza, koze      f. 1. podstavec na drevo pri tesaní, p. kúň  2. koze pl. f. kiahne i jazvy po očkovaní proti kiahňam  3. (fraz.): Čaptaví ja(k) koza.

kozeu              stoh slamy, ale aj ,,starý kozeu“ – o staršom mužovi napr.: Ten starý kozeu dostau zálusk na to dzífča.

kozí dech        pomenovanie motocykla značky Pionier (hum.)

kozí paprče     nejaká rostlina

kozí roški        pl. m. horeznak (hra s deťmi): Dat na kozí roški.

kozí                 rožek, hra s deťmi (horeznak): Ket nebudeš dobrí, dám ťa do kozího roška.

kozički            baza čierna (bot.)

kozla              kozliatko, mláďa kozy

kozlík              m. 1. loptová hra troch detí: hrát sa na kozlíka  2. zariadenie na ťahanie ropy

koža                f. 1. koža na čižmách: Ti boti sú z dobrej kože.  2. kožka na varenom mlieku  3. (fraz.) Nemoheu sa do kože zmjescit. (neoslúchal, robil zle)  Nesceu bih bit v jeho koži. (má problém)  Néseu kožu na trh (riskoval)

kožúšek, kožúški   pl. m. sorta jabĺk

kposledu        prísl. v ostatnom čase: Já sem tam k posledu aňi nebiu.

krácit              1. krátiť čas  2. skracovať cestu  3. skracovať dĺžku šiat

kradnút jak straka     brať všetko

kradoš            zlodej (expres.)

krafská maštal           kravín: Tu máme maštale krafské aj konské.

krágl               m. golier, límec, obojek:  Krágl ma uš tá košela predraní, není na nic.

kráglovat ňekoho       odstraňovať (expres.)

krahula           hromada výkalov

krachl             sódovka, limonáda vo flaši zo špecialným uzáverom: Po objedze je dobré vipit krachl.

kraj                 m. koniec (fraz.): Vdáče bes konca kraja.

krajance         pl. m. 1. rezance do polievky tiež slížički 2. rezance s makom alebo tvarohom

krajíc              m. veľký krajec chleba, krajíček m. malý krajec

krajinskí         dlhotrvajúci dážď: Krajinskí déšč.

krákorit          1. rozprávať  2. krákoriť (sliepka)

kraksňa          rádio (expres.): Zavri si kraksňu, že ťi to už nejde na nervi.

králičkárňa     f. drevená búda pre domáce zajace, zajačiareň

králik              m. 1. domáci zajac, 2. zool. králik divý (Lepus cuniculus)

krám               1. stará haraburda  2. obchod

krámek           m. obchondícky stánok: Krámki na jarmaku.

krámi              pl. m. menštruácia, syn. svoje vjeci, rajščáková omáčka

kraml, kramla            m. skoba

krampuskravskí minét!         zahrešenie

kranflek, kranflík       m. podpätok, syn, opsec, uopatek

kranskí           kúpený: Kranskí špendlík. Kranskí stromek. (umelý, vianočný) Kranské péra. Kranskí vjenec.

krapelica        vták prepelica (zool.)

krapka            trocha

krasobruslar   krasokorčuliar: Kukaj jaké sličochi majú tí krasobruslári.

krašlit             udobrovať, uspokojovať niekoho

krát                 násobilka (zastar.)

kraťoch          m. malý kôň alebo iné zviera: Takoví kraťoch to biu.

kravál             huriavk, hurhaj, krik (expres.)

kravatla          kravata

kravičkár        m. kto zapriaha kravy a jazdí s nimi

krb                  z prútia upletené omazané zariadenie na odchod dymu

kŕb, kŕbek, kŕžek       m. plechová (alebo z kravského rohu) nádoba na brúsok, osla: Nezapomeň si kŕb, lebo nebudeš mjet čím kocu pobrúsit.

krčica              f. krt

krčice              srofulóza (pl.)

krčičinec         m. kopček zeme narytý krtom, krtinec

kŕdeu              kŕdel

kredenc          m. kuchynská skriňa na riad

kremenáckí    nadávanie, preklínanie: potvora kremenácká

kreménki        pl. m. cukríky z páleného cukru

kremja            okrem (zastar.): Kremja tam ňigdo nedošeu.

kren                m. bot. chren (Armoracia rusticana)

krenkovat (sa)           trápiť sa: Co sa krenkuješ?

krepčit, zakrepčit      skákať, tancovať odzemok (zastar.): Krepčiua, takú haňbu mu robiua.

krepelica        prepelica          

krepelka         f. motýľ (všeobecne)

krepirovat      pej. hynúť, mrieť: Ked budeš fur(t) tak robit, aj skrepiruješ.

krepkí             silný, ostrý

krepko            mrazivo (rus.): Dnes je krepko.

kresat, zakresat   1. dok. rezko ísť: Hned zakresau dom. Kreše dom.  2. kresať

krév                f. krv (fraz.): Krvi bi sa mu nedorezau. (rozčúlený)

krézl               m. čipkovaný golier na detskej košieľke, krojová ozdoba okolo krku: Ná jaké vikrézlovaná došuak muzice, hledzte ju!

krchňavá        ľavá ruka: Zas to tú krchňavú kreslíš!

kričat na retu             veľmi kričať

kríček             m. malý ker

krídlofkár       m. muzikant na krídlovku

kríduo, krídeuko        krídlo, krídelko

krígl               pohár na pivo s uchom

kríkopa, krípopa        f. priekopa, kanál: Moseli sme projít cez krípopu, ináč sa nedauo.

krimiňáckí      kriminálnícky, potvorný: Ty potvoro kriminálňícká.        

kripl                mrzák

krísit               kriesiť

krispán           vianočný stromček Christbaum (nem.)

kristušáki       boty do roboty

krišpín dolina             zahrešenie (žart.)

krišpínek        m. drobné beťárske dieťa

krivák             m. zatvárací vreckový nožík: Co je to za muža bes kriváka.

krivda             f. zle, v spojení: Co je ťi tu krivda ležat?            Stala sa mi krivda.

krivdzit           krivdiť

krivica            f. zakrivená spodná časť saní

krivički           pl. f. det. spôsob kĺzania: Jegdzí na krivičkách. (na podkovičkách sa šmýka po ľade).

krivútkat        sa ísť krívajúci

kríž                 1. vo (fraz.): Krížem suámki napreuoží. (nič nerobí). 2. pomník pri hrobe

kríža               pl. m. chrbát, chrbtová kosť: Bolá mja kríža.

krížar              m. kamenár, robí kríže k hrobom

krížník            m. bravčové mäso od chrbtovej kosti: Maso s krížníka.

krížohledí       škuľavý

krk                  pren. horná časť kosy

krkáň              m. zool. havran (Corvus frugilegus) 2. vrana (Corvus corone)

krkan              v spojení: Je to černé jak krkan.

kŕkat               vydávať škrekľavý zvuk: Žabi kŕkajú. Slépka kŕká.

krkat, krknút (sa)      sa dvíhať sa zo žalúdka, grgať, grgnúť: Krká sa mi vínem. Krkuo sa mi sirem.

krkovička       f. bravčové mäso od chrbtice: Krkovičku si necháme k ňedzeli a k temu krumploví sauát.

kŕmelec          m. búdka na kŕmenie poľovnej zveri

kŕmit               napchávať husi: Husi sa kŕmili tri tídňe.

kŕmja              f. potrava pre dobytok: Máme už máuo kŕmje.

kŕmní              na kŕmenie: Kŕmná hus. Kŕmná múka.

krocištek, kristušák   zahrešenie

kroček, króček           m. malý krok, krôčik: Náš maui uš spraviu prví króček.

kroj                 m. tradičný oblek (fraz.): Jakí kroj, tak sa stroj.

krojiduo          n. časť pluha, čerieslo

krokevňica     f. pozdĺžny trám na dome, na ktorom sú pripevnené krovy

krom               predl. okrem: Krom špásu, je to tak. (nežartujem). Ti hovado, krom duše.

krombožinec   ludský výkal

krompáč         m. pretiahnutá, na oboch stranách zaostrená motyka na kopanie tvrdej zeme, star. foglhún

kromplovat    krompáčom narábať, kopať

kronkasa        f. nemocenské poistenie, poisťovňa, poistenie (nem.) (zastar.)

kropáč            m. kropenička v kostole

kropaj             f. kvapka (potu)

kropenatí        bodkovaný, prskaný: Kropenatá slépka.

krót, krót fčil  práve, práve teraz: Krót odešeu. Krót fčil sis to zmysleu.

krovi               pl. m. krov na streche

krpač              m. jednoduchý drevený chomút na kravy: Tejto krávje dajte krpač.

krpál, karpavec          1. m. nadávka telesne slabému človekovi, malý človek  2. výrastok

krpaňa            f. pej. nízka žena, dievča

krpatí              malý, zakrpatený

krpčeka          malá trocha, kvapôčka

krpec, krpce   m. pej. 1. zlá obuv, črievica, druh ľudovej obuvy  2. malá sviňa

krpej               vyčnievať: Nekrpí to tam?

krscení            krstenie

krscit              krstiť

krsní tata       m. krsný otec

kršák              1. m. malý krčah  2. prudký človek

krščítki, kršťenki       pl. f. domáca hostina po krste, krstiny: První kútní donésua kmotra v ten deň, jag bili krštítki.

krúcanec         v podobe podkovy zošlané upečené mäso

krúcat             žmýkať mokré šaty, bielizeň stláčaním zbavovať vody: Krúcá šati, abi skúr uschli.

kruci fíget, kruci fígetoš!      surové zahrešenie: Kurňík a Pardubice!

krucinál fagot            jemné zahrešenie

krúcit              (sa) 1. točiť sa s vozom: Má máuo místa, nemože sa zakrúcit. 2. byť odporným (o jedle): Jaksi sa mi to krúcí, nemožu to jest.

krúh                m. 1. väčšie ohnivko na konci reťaze  2. železný kruh na nosenie vozových váh

kruchta           f. sakristia v kostole, chór krypta (arch.)

krumpol, krumpl, krumpole zemiak: Najčasťejší a najrači ludé ídali na objed údzené maso s krumplovím sauátem.

krumpolčár     larva chrústa, pandrava (zool.)

krúpi               pl. m. 1. ľadovec: Krúpi f poli šecko stúkli. 2. jačmenné jedlo (fraz.): Je vás jak v hrnci krúpú. (mnoho).

krupica           f. 1. krupicová kaša  2. usadené roztopené maslo

krupicová taška         štrúdľa s krupicou: To máme krupicovú tašku pot poléfku.

krupičková múka   f. hrubšie mletá múka

krúpobicí, ledovec, krúpi      krupobitie, ľadovec

krupón            časť najlepšej kože z ošípanej určenej na odovzdanie

kruponár         človek ktorý stahoval krupón (mäsiar)

krúška            f. 1. krúžok na reťazi  2. snubný prsteň, obrúčka

krušpánek      m. bot. buxus (Buxus sempervirens)

krúšpek          cit. podivenie

krutí                tvrdohlavý, nepovoľný (fraz.) Je to krutí jak vaz.

krúžlat, okrúžlat        dok. nožom odstraňovať kožku zo zemiakov alebo ovocia, bieliť (ovocie, zemiaky)krížalka: Krúžlá grumbír.

krúžlauki, krúžlanki, krúžlauka, krúžauka  odrezky (po krúžlaní), f. jedno koliesko pokrájaného jablka alebo zemiaka

krvavá obléua            dostať silnú ranu: Takú mu jednu uvaliu, až ho krvavá obléua.

krvaví             1. nanávidený: Sem ťi krvaví v očách. (nenávidíš ma)  2. krvavá f. krv: Jak ťi jednu dám, porá(t) ťa krvavá obleje.

krvavňíček     latovičník (Chelidonium majus)

krvavňička     f. jaternica plnená krvou a žemľami

krvavník         lubovník (liecivá rastlina)

krvnatí            pren. zdravý: Krvantí kúň.

ksichcit          tváriť sa

ksicht              m. tvár (expr.): Já ho poznám po ksichce.

ksindl              m. zlá spoločnosť, niečo nepodarené: To tam biu ksindl.

kšeft               m. obchod, krčma, obchod zo zmiešeným zbožím: Dobre mu ide kšeft. 

kšeftmon        m. star. obchodník

kšeftovat        kupčit, urobiť s niekým obchod

kšír                 m. kuchynský riad: Ludé kupujú železní kšír. syn. náčení

kšírová handra           utierka

kuacek            kus dreva

kuácit (sa)      vychlovať sa z pôvodnej polohy

kuad               m. niekoľko metrov dlhý kus guľatiny (fraz.): Vozí kuadi. Čaškí ja(k) kuad.  Dúhé kuadi aj desetmetrové.

kuadňička      f. bot. hliva ustricová (Pleurotus ostreatus)

kuadoví vúz aj houí vúz   voz na prevážanie kuadov

kuadzífko, kuadzivo n. kladivo

kuaňička         f. malá žŕdka na voze, na ktorú sa opiera gréfa, klanica na saniach

kuas, kuásek              1. klas (priezvisko)  2. klas klások (obilný, kukuričný): Tento rok to nebudú asi kuáski, nemjelo to času narúscit.

kuáskovica     f. bot. timotejka (Phleum pratense)

kuást, kuásci  1. kúriť: F tej izbe nekuademe.  2. predpovedať: Co kuade kalendár?  3. niečo ukladať, klásť, prikladať: Nechcem tam moc kuásci.  4. znášať vajíčka

kuát                m. veľký odrezaný kus dreva (fraz.) Si hňiuí jak kuát.

kuátek            m. vyklčovaný koreň lesného stromu na kúrenie: Ked neňi drév, ludé v háji kuátki kučujú.

kúb                 m. kĺb (fraz.): Tráva je tam žábám po kúbi. (malá).

kubík              m. kubický meter: Kubík šutru, tricet kubíkú.

kubo, kupko   1. klbo priadze  2. schúliť sa do klbka  3. kupko – kúpalisko

Kúcan, Kúcanka, Kúcané       obyvatelia obce Kúty

kucňa              deka

kúč                             koreň

kúčí                 naklčované korene

kučovat          vykopávať korene stromov, klčovať: Kučuje kuátki.

kučovňica       f. úzka motyka (krompáč) na vykopávanie koreňov

kúdel              f. konopné vlákno po vyhachlovaní

kúdelné          druh vláka: Na kúdelné biuo šest kop a na konopné osem kop. S kúdelného bili puachti.

kudi kam        kade (fraz.): Nevjedzeu kudi kam. (nevedel, čo si má počať).

kudrnatí         kučeravý: Má kudrnaté vuasi.

kudrni             pl. f. kučery, p. káčerek

kugluf             m. veľký v peci pečený koláč s hrozienkami, syn. bábufka

kuchat             pitvať (ryby, hydinu)

kuchcit           variť: Co to kuchcíš?

kuchiň aj kuchiňa      f. star. časť domu pod otvoreným komínom: Na kuchiňi sa varívauo. p. voškuchla

kujón              figliar, prešibaný človek, lapaj: Ti si ale kujón vibíjaní!

kukat              1. pozerať  2. napodobňovať hlas kukučky  3. Kukačkové hodzini kukajú.

kukat pod sekerkú     tak pozerá zakríknuté, stále bité dieťa

kuknúť           sa pozrieť sa: Dzi sa tam kuknút!

kukučák         m. aj kukučki pl. f. sorta zemiakov

kulhafka         paprčková choroba kráv

kulhat             krívať

kulikabát        dámsky krátky kabát (zastar.) (ako paleto)

kulinek, kulilínek, kuliňíček, kúšček   m. malý kúsok, kúsoček

kulmajz, kulmajzňa, kulma               želiezko na natáčanie vlasov

kulturák         m. kultúrny dom

kumbáuek aj kumboš   m. malá zastrčená izba

kumfovat        vymýšlať

kumpléčka      púpava

kumšt              1. umenie  2. šikovnosť  3. zaujímavý kúsok

kúň                 m. 1. kôň, 2. strňiskoví kúň m. zool. kobylka (Locusta viridissima), 3. podstavec p. koza  4. (fraz.): Uhnaní jak(k) kúň. (umorený)

kuna                časť oja, drží jarmo

kunčoft           m. zákazník (zastar.)

kuneról           umelý tuk

kup                 m. 1. kúpnopredajná zmluva: Napísaua fauešní kup. 2. kart. ,,terc“

kupák             m. kupé vo vlaku

kupčák            m. pohodlný človek

kúpit, kupúvat  (opakov.) 1. kúpiť, kupovať: To sme velice nekupúvali.  2. (fraz.): Zač sem kúpiu, za to prodávám. (hovorím, ako som počul)

kúpki              pl. f. hra v karty

kupko             n. upradené vlákno, klbko

kúpkovat        kart. hrať kúpki

kupleraj          1. neporiadok  2. verejný dom

kupšať (sa)    det. kúpať (sa)

kur kur kur!    cit. na privolávanie kurčiat

kúr                  založený oheň na údenie, dym

kúra               1.kôra stromu  2. zaschnutý povrch  3. liečenie

kuráček          m. kuráčka f. bot. hviezdica (Stellaria media eumedia)

kuračka          burina vo vinici, hviezdica ( Stellária)

kurák aj kurač m. 1. fajčiar 2. fajčiarsky vozeň, opak nekurák

kurátka           pl. n. 1. bot. kuriatko (Contharellus cibarius)  2. kurátko n. lichotivé oslovenie najmä detí, p. ribinka

kúrava            mračno dymu, prachu

kurec              m. choroba kráv: Dostaua kurca.

kúrentovat     star. oznamovať obecné správy v nedeľu pred kostolom

kurevstvo       svinstvo, podraz

kurí rit            f. bradavica, otlak, ,,kurie oko“

kurinec           m. slepačí trus

kúrit                fajčiť

kúrka             kôrka

kurňík šopa!, krucinál, kristušák!, kurdia machurdia! krucištek!, kristušák! kruštác hned!, krucihinájhned! kruštahnet! krušta zaňát!, kurva lélki!        zahrešenie Bisťu

kurotva, kuroptva      f. zool. jarabica (Perdix perdix)

kurtňa            1. f. brušný pás na pripevnenie deky  2. popruh na prenášanie bremien

kurucké bjehy            výmyseľ fantazmagória: De ti kurucké bjehy sú? (všetko je preč) (Kuruc maď. kuruc, mn. č. kurucok bol protihabsburský povstalecký vojak, z oblasti Uhorska)

kus                  1. kus: Co sem tam biu, pršauo v jedném kusi. (bez prestania)  2. dobytok: Má dva kuse v maštali.  3. To je kus hovada (nádavka).  4. (fraz.): Vimislí si čerta kus.

kúsat              1. hrýzť: Ten pes kúše.  2. svrbieť: Kúše mja nos.

kusisko           m. veľký kus

kust                m. strava: Mjeua zuatku na deň a kust.

kustovat (sa) stravovať sa

kuš                             buď ticho, okríknutie, mlč

kúš                 hrízni

kušat              byť ticho: Budeš kušat!

kúšček            1. Kúštik  2. jeden tanec pri zábave: Hráli teprv dva kúščki.  3. jeden kus dobytka: Máme enem jeden kúšček. p. kus

kút                  1.roh miestnosti  2.m. šestonedelie: Žena je f kúce. Žena došua do kúta (porodila).

kut                  kovať, podkúvať: Kut kosu, kut koňa.

kuť kuť kuť! cit. privolávanie psa

kuťa               1. malá, zlá izba, dom: Bívá enem f takej kuťi.  2. meno psa i pes vôbec, syn. kuťiš,

kutat, vikutat, pokutat   dok. vyhrabávať: Cigáňi nám pokutali grumbír. (rukou vyhrabali zo zeme).

kuťinek, kuťiš, kuťuš m. det. pes, psíček

kútkaví           kto má kútki  2. niečo hľadať

kútki               pl. m. kútiky: Má kútki. Dostau kútki.

kútkovat         sa skrývať sa po kútoch

kútňica           f. žena po pôrode, šestonedieľka (zastar.)

kúu                 kôl kúu v puoce – kôl v plote, ale nakúu – podkoval koňa

kužeu              m. konopné vlákno na praslici pri pradení

kvackat           kvapkať           

kvacnút           1. klesnúť hlava od únavy  2. kvapnúť

kvádr              m. betónová tvárnica: Robjá kvádre, budú stavjat.

kvákat            veľa rozprávať

kvalt, kvaltovat          1. rýchlost (paka na aute na radenie rýchlosti)  2. mať naponáhlo: Nekvaltuj tolko, šak ťa nedobjehnu.

kvantlík          m. kúsok niečoho  (tehly)

kvargle           tvarôžky

kvartír            byt, dom

kvas                1. m. niečo zhnité: Grumbír je hňiuí na kvas.  2.vinný rmut

kvasák, kvašák          m. kvasená uhorka

kvásek            kvások , m. kvasnice rozrobené s vodou a múkou na kysnutie chleba

kvaut              násilie: Kvautem to zdvíhá. Kvautem sa dobívali.

kvelb               m. star. obchod (budova)

kvelbunk        m. klenutie, klenba

kvér                m. vojenská puška

kveštár           m. žobrajúci mních (fraz.): Chodzíš ja(k) kveštár.

kveštovat       žobrať (o mníchoch): Šak aj míški chodzá kveštovat.

kvící                n.kvetiny, záhradné i lúčne kvety

kvicht             m. závažie

kvíkať             ťahať za vlasy, ale aj miešať sa do reči, napr.: Kváka jak vrana, aj ket sa jej nikto nepítau.

kviklaví           krikľavý: To sú kviklavé šati, porá(t) to na ňí zdaleka kvičí.

kvint               m. závit na skrutke

kvinťáki         korčule na prišrobovanie

kvit                 vyrovananie: Ti mi fčil zaplatíš pú deci a budeme si kvit.

kvítek             m. huncút, šibal: To je pjekní kvítek.

kvítek s čertovej zahrátki     dieťa alebo dospelý, ktorý je problémový

kvítko, kvjecina,        kvetina,

kvítník, kvjecináč, kvjetináč             kvetináč

kvjetnaté reči            pekné ale prázdne slová

kvokoč            m. silný var: Mléko vreuo kvokočem.

kvúli, kvúlivá              star. kvôli, pre: Kvúli temu sem došua.  Kvúlivá temu sem došeu.

,

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan