A B C Č D E F GH CH I J K L M N O P R S Š T U V Z Ž

.

já                    1. zám. ja: cit: Já, už vím. Já, to mosít ináč robit.

já sem na tem            áno súhlasím

já su                ja som

ja                    cit.: Ja, s ňeho je prelevák.

já!                   aha! už si spomínam!

jaboňa aj jaboň ……..f. jabloň (fraz.): Šedziví jak jaboň.

Jaboňák, Jaboňáčka, Jaboňáci         obyvatelia dediny Jabloňové

jabučák          m. jabĺčkové víno

jabúčko          n. jablko

jabukoví         farba jablka: Na tem jabukovém koňi.

Jabuoňák        Jablonovčan, obyvatel obce Jabloňové: Co sa krúciš jak Jabuoňák, ket zedeu haringa?

jaburátko, macoški, kočátka            bahniatka

jačmeň           m. choroba oka

jačménki         pl. f. hrušky, ktoré zrejú súčasne s jačmeňom

jáderko           jadierko z tekvice

jadrní              svojrázny: Naša starenka mjeli jadrnú reč.

jádro               n. 1. jadro: Drevo má jádro a bjel.  2. pl. n. tekvicové jadierka: jádra

jag bi zméteu            rovnako, tak isto

jágar               m. horár

jagárňa           f. horáreň

jagbi, jag bi, jagbiné             1. akoby: Jagbi na scenu hrach hádzau. (neposlúcha) Jagbi nedošeu, to bi mu strach nedovoliu.  2. akoby nie. Jagbiné, šak to je moje! 3. jagbi ňic, jag bi to ňic (akoby sa nič nestalo, akoby sa nechumelilo): Jag bi sa nechumeliuo.

jágerek           srdce, pľúca a pečeň z diviny

jagživ, jakživ         prísl. (fraz.): Do to jagživ vidzeu. (podivenie) To jagživ nebyuo. (nikdy)

jahodňíček…….    m. bot. rumanček, harmanček (Matricarica chamomilla)

jahodňíščí       n. rumančekový porast

jahui               obrobené proso

jahuová kaša ……..kaša z prosa: Ludé rádi ídavaui jahuovú kašu s popraťenú cibulú, biuo to chutné jídlo.

jak, jag           ako: Jag bi né. (áno) Biuo to tam?  Jag bi nebiuo (bolo). Jak to spraví tak, nech to enem je. Kijem jak palicú. (je to zajedno) Pjet jak šest. (je to rovnako)  On je buď jak buď. (vždy inak) Deň jag deň. (deň čo deň) Skúr sa dočkáš od jauovej krávi tela, jag od ňí pjekného suova. (nepochváli) Vyprávjá jak kebi mjel v hubje knoflu. (nezrozumiteľne) Jak sa ošívá. Co vás kúše stríče? (niečo ho trápi) Radzá sa jag Búrané (neplodne) 2. jak bi zméteu (rovnako, tak isto): A on jak bi zméteu! (je taký istý) 3. jak kebi mjel v hubje knoflu (huhle) 4. jak na mú dušu (ako naozaj) 5. jak ťi je? (ako sa voláš? ale aj ako sa cítiš?)

jakí – takí       aký-taký (fraz.): Jakí ludé, taká robota. Jaká vímuvá taká, nech je enem puatná.. Jakí kroj, tak sa stroj.

jakí, jaká        aký, aká: Jaká bolesť taká masť. (aká vec také riešenie)

jakísi               akýsi: Kebi s’mu ňic nedau, je to jakési. (nepekné, neslušné). Je jakísi naňic. (chorý)

jakísik-takísik ……..akosi: Prežili sme jakísik-takísik .

jako                ako: De jako to biuo?

jakoška           takmer, tak povediac, skoro: Neostauo mu jakoška ňic. Seno vikŕmíme jakoška do otav.

jakoví             aký

jaksapatrí, jak sa patrí          1. správny, ako treba: On je čovjek jak sa patrí.  2. poriadny: Má jaksapatrí bruch. (veľký).

jaksi, jaksik …..   akosi: Jaksi to neumíš. Jaksi sa ťi to nepodariuo.

jaksto             ako si to (myslel)

jak-tak            ako tak

jalaví, jalavec            bláznivý, pojašenec: Náš Franta biu takí jauavec, enem vikríkau jak sprostí.

jaloví              neplodný

jama               f. hrobľa na zemiaky: Ta(m) majú jami z grumbírem.

Jáňan, Jánaňka, Jáňané        obyvatelia obce Moravský Svätý Ján

janek              m. bot. kozák (Leccinum aurantiacum)

Janek              1. Janko (meno)  2. (fraz.): Já sem z teho Janek. (dopletený)

Jáni                 názov obce Moravský Svätý Ján: Súsed biu z Jánú.

jaňíčkovat (sa)          hrať sa s niečím, brať ohľady

jáňit                sa vynikať: Tá réž ale sa jaňí. p. vijáňít

janka              f. jamôčka pri hre na gulôčky, na habán a i.

jankl, janklíček          m. star. sveter, kabát, kabátik

jankovat         robiť jamky pri sadení: Jankovali sme o sto šest boski.

jánoší             m. bot. ľuľok (Solanum dulcamara)

Jány                obec Moravský Ján

japonka          dvojkolesová vyklápacia kára na sypké stavebniny

jarák               ľahký plášť

járek               brázda pri ceste

jarit sa            prichádzať (o jari): Ňigdo sa na ňich neohlédeu, aš sa začauo jarit. (o včelách)

jarka               vyklíčená pšenica

jarma              pl. n. jarmo na kravy

jarmační         n. dar prinesený z jarmoku

jarňík              ľahký kabát, plášť

jasek, jásek …..  m. zool. jalec (Leuciscus idus)

jaseňák           m. medveď v jeseni (fraz.): Odŕháš jak jaseňák.

jasenčí            n. mladé jasene

jasének           m. malý jaseň

jasénka           v jeseni siate obilie

jásna, jasna    ďasná

jásno               n. ďasno

jastovička i jastúfka ,,,,,,  f. star. lastovička, p. lastúfka

jašák               m. pojašený človek: To je takí jašák. syn. dzivúr, puachúr, popuach, tretúr

jaščírka          f. zool. jašterica (Lacerta angilis)

jatel                m. ďateľ: Jatel drevo klve.

jatelina           f. bot. ďatelina (Trifolium): Písková jatelina. (sorta):, Štvernaká jatelina.  (štvorlístok)

jatka               f. 1. obchod s mäsom  2. rázporok na nohaviciach: Má otevrítú jatku.

játra                pl. n. pečeň: Bolá ho játra.

játrové knoflíčki         pečeňové knedlíčky

jaúfka             f. ešte neotelená krava, jalovica

jauovec          m. bot. borievka (Juniperus communis)

jauoví             planý, neplodný

jáveru             ba veru (častica)

javišťe            javisko

jazek               m. zool. jalec (Leuciscus leuciscus)

jazula              výrečná žena

je v kúce        porodila, je v šestonedelí

je                    (od byť): Jak je ťi? (ako sa voláš)

jé!                   cit.: Jé, aj ti si tu?

jebák              vriedok, akné

jebat               súložiť

jeben ťi, jebenťi, jeberťi, jegónfi!          zahrešenie: Jeben ťi dušu. Jebenti cos to spraviu? Jeben ťi anďela  nadávka (bez erotického významu)

jebenské hned……….  cit. mierne preklínanie

jec!                 jedz!

jecí                  m. chôdza na voze, vezenie: V jecú to pujde.

jeden              (fraz.) Jeden čihí druhí hota. (nezhodnú sa)

jedna              (fraz.) Jedna dvje sme to mjeli. (hneď)

jednak            1. tým istým spôsobom: Majú jednak ušité šati.  2 rovnako: Jednak sme došli. (za ten istý čas)

jednakí           rovnaký: Šeci sú jednakí, aňi jeden za ňic nestojí.

jednáňí           rokovanie, dohovory o cenách na trhu, ale aj pracovný rozhovor

jednim hikem, jedním bitem            stále

jedním vŕzem ….. …..  naraz

jednoška, jednička …..   jednotka

jednú              1. raz: Biu sem tam enem jednú.  2. voľakedy: Jednú, ket sem biu ešče mauí, išeu sem s tatú do pola.

jedoš, prchkoš            výbušný človek

jedovat (sa)…..  hnevať sa

jedovití           hnevlivý (fraz.): Jedovití jak sršeň.

jedzení            jedlo

jedziňá, jedziňáček …..  jedináčik (dieťa)

jegdzívat        chodievať, vozievať sa: Pre(z) zimu sa enem na saňách jegdzívauo.

jegloš ti frak ….. nadávka

jegorfi, jegonti, jegór ťi, jegór temu, jeznonťi   …..  cit. podivenia,jemné zahrešenie

jégrmarš         druh tanca (nem.): Marišo de sú ti čase, ket náš otec jegrmarše hrávli po dzedzine.

jehlica             1.f. železná žŕdka, palička do jarma  2. ihlica na pletenie  3. ihlica do vlasov

jehličí              n. lístie ihličnatých stromov(fraz.): Dám ťi zežrat slížíčki posipané jehličím. (v hneve)

jehua              f.ihla na šitie

jejda, jejdani, jejdanenki, jejdanečki, jejdanenko, jejdankino …..  1. cit. povzdych pri podivení, pri bolesti  2. zvolanie fíha

jejich, jejích…..  ich: To je jejich sin.                                                      

jekoňťi           cit. pri nepríjemnej situácii

jeleň               1. zviera  2. popletený (fraz.): Už sem z teho jeleň.

jelito, jelítko ………1. n. jaternica plnená kukuricou, krvou a i.  2. nadávka  3. veľká jaternica (vulg.): Jelítko od rici, odritňí.

Jemec             Nemec: Z mauého Jemca bude hrubí Jemec. (nechaj veď on vyrastie)

jemecki           nemecky: Tam de maci súžili, tam sa naučili jemecki, aj sa spovidali tak.

Jemecko         Nemecko (zastar.)

jemí                nemý

jesi, jesli         spoj. či: Neví, jesi sem to vidzeua. p. esli

jet, jegdzit, jezdzit, jezdit …..  1.chodiť, viezť sa na dopravnom prostriedku (na bicykli, voze, vlakom): Neumí aňi na kole jegdzit. (na bicykli) Najrači jedu na kole.  2. (fraz.) Furt mu huba jede. (stále rozpráva)

Jezulátko,       Ježiško (fraz.): Spí jag Jezulátko. (bez starosti)

jezúski, jezuskat        panebože, nariekať, lamentovať

ježek               m. 1. účes: Je ostrihaní do ješka.  2. spôsob kladenia obilia na voze: Réš kuást do ješka.

Jéžiš Mária jo aj Ježiš Maria jóčko, Jéžiš Marienko ………podivenie

Ježišek           Ježišek už spúšťá ze stromčeka?  (to znamenalo, že už je dovolené z neho maškrtiť)

ježišná hodzino …..  cit. horekovanie

jizba               izba: Pední jizba. (spravidla obývačka)

jó                    akurát

jobešák           m. druh zemiakov

jóčko               (fraz.): Maria jóčko! (podivenie)

joch                m. výmera tisíc šesťsto siah (1 ha=1,75 jocha): Joch mjeu šesnásto síh.

jój aj jojda      cit. povzdych: Jojda Maria!

jojce                slovenské čižmy

Joška, Jóda, Joka, Jóži, Joščička, Jóžin, Jokes       (náz.) Jozef (domácky)

JRD                 družstvo (humorne ber co je)

juchú              cit. radosti

juchúchat       kričat juchú: Juchúkali šeci.

junák              m. junec, syn. junec

junčovina       mladý hovädzí dobytok

junda              zábava

junec              mladý býk, ale aj mladý muž, nezbedník: Vystrája jak junec.

jupka              f. ženská blúza, p. kacabaja

jura, Jura       m. hlupák, vetroplach (fraz.) (han.): Ti juro sprostí. Chodzí jak Jura s cedulú. (ako hlupák, vyšiel na posmech)

Juran, Juranka, Jurané         obyvatelia obce Borský Svätý Jur

Jurí                 názov obce Borský Svätý Jur     

juríček            vták podobný lastovičke , m. zool. juríčka (Delichon urbica)

just                 1. navzdory: Just ťi to nedám. 2. práve: Just tedi ked išli do pola.

Jutka               Judita (domácky)

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan