Pouční slovňík jazika záhoráckého a skalická mjestská reč „D“
.
ďábeu m. diabol: Kebi aspoň povidau: Čerte ďáble to(t) to máš, ale on aňi muk.
ďách cit. pri pichaní: Ďách ho do boka.
ďáchnút …… 1. Pichnúť (expr.): Ale ho ďácheu do boka. 2. spadnúť: Ďáchua do vodi.
dajkadi …. hocikde, kade – tade: Pachouci jezdzili dajkadi. Mjeli volnost.
dál, dálej ……. ďalej
dála f. veľká vzdialenosť: Je to hrubá dála.
dalmacín …. talian, červené víno z neštepeného vinica – samoroďák
damašek … m. druh látky: Poštáre bili z damašku.
dananaj … postávač, hlupák: Co stojíš jak dananaj?
ďapa f. pej. veľká ruka alebo noha: Ten má ďapi.
ďapák rybársky kôš, syn. kôš
ďápat 1. šliapať(expr.): Co po tem šlapeš? 2. aj ďapnút narábať ďapákem, Ďapeu tím košem.
ďapkat, poďapkat ..….…. dok. potľapkávať: Poďapkau ho po pleci.
ďapnút málo udrieť: Ďapeu ho trochu.
darebňí, darební, darebák …………1. zbytočný: To je darebňí robota. 2. chorľavý: Je jakísi darebňí. 3. lenivec (fraz.): Tustý kúň biu velice darební. Muž biu darební jak veš.
darebňica …… f. hlúposť: Mislí enem na darebňice.
darmo 1. zbytočne: Darmo’s tam išeu. 2. zadarmo: Nesceu bich to, aňi kebi mi to darmo dau.
darmolézki ………… nevídané, vymyslené
darunk m. dar (obyčajne svadobný)
dat, dávat …… nedok. 1. dať, vložiť, položiť (fraz.) zvratoch: Dat do mješečka. (obetovať milodar v kostole) Tejto krávje dajte krpáč. Do ekstra izbi si dáte mjechi. Mjeua’s to da(d) dopredu, ten vúz. Gaťe si daj tam, de bili. 2. kŕmiť: Stane, dá ťi sviňám. 3. darovať: Kolko mi dáš? 4. poškodiť: Ale sme dali dece! Ale sme mu dali? 5. rozkázať: Dali sme ti litr borovički. Dau si nalét. 6. zveriť: Já to dám na tebja. Šak ste mi nedali možnost. 7. nevšímať si: Dám na tebja. 8. nesprávať sa podľa druhého: Na ňikoho nedaj. Na ňu nemožeš dat. Povjedz mu to ti, na tebja dá. 9. dovoliť: Šak ste mi nedali vodzit. (kone) 10. (fraz.) Dám ťi tancu! (výčitka) Dává si na čas. (neponáhľa sa) Dau na huchého. (robil sa hluchým) On mi dau prvňí suovo. 11. rozhlásiť niečo, vytárať: Dat na buben. (majetok išiel dolu vodou) 12. darovať: Kolko dáš? 13. zveriť: Já to dám na tebja. 14. meškať: Dává si načas. 15. dať slovo: On mi prvňí dal suovo. 16. robiť sa hluchým: Dat na huchého. 17. predložiť na zjedenie: Dat na rosu.
davač m. kto pri sadení dáva zemiaky do jamiek.
dávit, zadávit, blvat …………dok. 1. škrtiť: Zadávim ťa jak psa. 2. zadusiť sa: Kráva sa zadáviua grumbírem. 3. zvracať
dbat starať sa: Pro rodzinu dbau.
de co, gde co…………… kde čo: Zebrau šecko de co. (celkom všetko) Já sem biua jeho deco. (mal ma rád)
de do, gde gdo kde kto: Uš to má de do (skoro každý),
de enem co, deenemco, gde enom co všeličo, kde len čo
de gde kde tu: Tí stromi sú na rítko, de gde jeden. (riedko)
de jakí, gde jakí, jaké kde aký, kde aké: De jakí grajcar bi mu daua biu už de kerí doma. (skoro všetci) Dej aké peníze mu dali. (všetky)
de je kde je?
de kam, gde kam ….. kde kam: Bili sme z teho dekam. (boli sme z toho hotoví)
de kerí, gde kerí ….. kde ktorý: Z vojáku biu už de kerí doma. S kamarádu uš rukovali dekerí. (skoro všetci)
de si, gde si kde si?
de, gde kde: Já sem misleua, že to kúrá, a to jaká líha de nat puotem. (vysoko)
dečka f. vyšité plátno povesené na stene.
dedek zool. dudok (Upupa epops) (fraz.): Smrdzíš jag dedek.
ďefčiska dievčatá
dech m. dych: Nemoheu dech pochicit.
dechnút dýchnuť (fraz.): On pravdu aňi nedechne.
dechovka, dechofka dychovka, dychová hudba
dekadi kde-kade
dekl 1. čelo došteného voza 2. vrchnák na sud alebo inú nádobu
dekunk m. kryt: Bili tam dekunki.
délka f. dĺžka
delší dlhší: Uš sú delší dňe.
deň pracovný, všedný deň (fraz.): Dzelní deň. Podnes deň sem to nedostau. Co sa s tím tak ponáhláš, aj zajtra bude ešče deň. Co robí deň jag deň?
deňanoc, neňanocka sirôtka (rastlina)
denáš m. (expr.) útek (fraz.): Denáš puachta. A uš sa pakuj, denáš puachta, a nech si uš aj spátki.
denášit …… utekať (expr.)
ďenglaví …. slabý, útly
deňica f. (fraz.) Hubu má jag deňicu.
dépa f. pej. nádcha
dépat pej. rozprávať nosom: On tag ďépau.
dépaví pej. kto má nádchu
depich, tepich m. star. pokrovec, koberec
der z lat. ter „trikrát“, výraz pri hre na buechu. Čemer, blisk, der.
ďereš m. bitka: Počkaj, ale dostaneš ďereš!
des kde si: Des biu ceuí deň?
desáte .. m. desať zrniek v ruženci, desiatka, desať
desi-cosi, desik-cosik z ničoho nič, odrazu, neskoro: Došua až desi cosi.
desina, deset f. 1. desiatka v kartách 2. star. desať zlatiek, dvadsať korún 3. číslica
deska f. odvalnica, časť pluhu
dešč m. dážď
déščem za dažďa: Déščem sme jeli do Vídňa.
deščeňák …. m. voz s rebrinami, obitými doskami (na zemiaky)
deščení z dosák: Deščení puot. Deščená stodoua.
deščica f. 1. asi pol metrová doštička (lopatka), ktorá sa používa pri pavúzení 2. časť jarma
deščička … f. doska na knihe: Prečítau sem tú knižku o(d) deščički po deščičku (celú).
déščovica aj déščúfka……….. f. dažďová voda
devadesátník deväťdesiatnik
deváták deviatak
devaterikrása aj devaterikráska ……… f. bot. sorta záhradného klinčeka (Dianthus)
devaterňík …… bot. bôľhoj (Anthzllis vulneraria)
devina f. deviatka v kartách
devjet deväť
déžď, déšč …… dážď
dicki vždy: Dicki ti hovátka na to dopluacá.
dich m. dýchanie: Aňi dichu nemám.
dichaviční ………. krava alebo kôň, ktorý má záduch: Kráva je dichavičná.
dichcit, dichčat 1. bažiť, pachtiť sa (za peniazmi) 2. byť dýchavičný: Co tolko dichcíš.
ďije!, ďijó! …… povel na poháňanie koňa. Poďme (hijó!)
ďíl diel, časť
dím m. dym (fraz.): Už bili v dímje (utiekli, zmizli)
dímač m. 1. kto ťahá v kostole pri organe mechy 2. kováčsky mech
dimačit dýmiť (expr.)
dímat pri organe mechy ťahať
dímava f. hustý prach alebo dážď: U lesa je jaká dímava. (husto prší)
dímit utekať (expr.): Ale dímiu preč.
dímnút dať zaucho (expr.): Jak ťi jednu dímnu, porád sa zvalíš.
Dimpurčan, Dimpurčanka, Dimpurčané …… obyvatelia obce Dimpurk (Suchohrad)
Dimpurk, Dimburk …… názov obce Suchohrad
diňa, giňa …… hlava (pej.)
Dindi (fraz.): Na svatého Dindi, to nebude ňigdi.
dinstovat, dinctovat i tinctovat …. dusiť: Dinstoval maso, hríbi, rížu, zeleninu, grumbír.
diškurovat, diškutovat diskutovať, debatovať, zhovárať sa, syn. dišputovat
diškurz m. rozhovor
dišpenz odpustenie nejakých náležitostí
dla podľa, pracovať podľa nejakého vzoru
dláška podlaha
dlúhí dlhý
dluch dlh
dmo, dmuo aj mduo, mdlo …… prísl. nevoľno, mdlo: Tak mi je dmo. Tak sem huadná, porád je mi mduo.
dmuí, mduí ………. príkry, nevýrazný (o jedle)
dmuobi …… pl. f. mdloby: Od huadu na ňu dmuobi dochádzali.
dnes m.: Na dnes dva tídňe sú hodi. (o dva týždne) Biuo to dnes tídeň. (pred týždňom)
dneskaj …. dnes
dnešní hlúpy: Co sem dnešní?
dňovat tráviť deň: Vidra vedňe ležaua na vŕbje a tam dňovaua.
do aleluje …… neúnosne veľa (roboty)
do to, gdo to ………… kto to?
do vúle veľmi veľa Do vúle sa zahrát.
do, gdo kto: (fraz.): Do s kím neňi, ten ňic neví. (nemiešaj sa do manželov) Do to k nám ide? Gdo to spravil. Gdo sa ide hrát.
doba f. čas: Ot kerej dobi sem ťa už nevidzeu. To je doz(d) dúhá doba. Tolkú dobu u nás nebiu. Do tej dobi tam nechodiu, až potom.
dobiča, dobitča n. kus dobytka.
dobíhat dobehávať: Dobíhau na vlak.
dobílit (sa) …… … zabieliť sa: Umi si ruki, lebo sa dobíliš ceui!
dobit (sa) …… dobíjaním sa dostať: Nemoheu sem sa k vám dobit.
dobívat (sa)……….….. búchat na dvere, dobíjať sa: Dosi sa dobívá, dzi otevrít!
dobjehlík …… m. pri gulečníku zrazenie dvoch gulí odrazom od mantinela.
dobre prísl. v spojení: Ňidz dobrého mi robí. (zle mi robí) Dobre mu tak, nemjeu tam ít. Dobre že s’tam nebiu. Je s ňím za dobre.
dobroďejka ……….. m. zlý, samopašný chlapec: Takí dobroďejka je to.
dobrovolec ……… nevychovanec, zbojník, neprajník
docíraví …. dotieravý: Ščípe a docírá jak komár jedovatý.
dočáhnút aj dočahať, dočahovať ……….. dosiahnuť (nedok.), natiahnutím ruky, nohy a pod. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: Biuo to visoko, nemoheu to dočáhnút. Co to dočahuješ?
dočista, čista ……..…. úplne bezo zvyšku
dočkat 1. počkať: Neutekaj, dočkaj mňa! 2. dožiť sa: Dočkám-li, v léce to spravím.
dofčil, dofčílka doteraz: Mosela to dofšílka nosit ftošni.
dogulata okrúhlo
dohlédat dozerať: Mosí na ňich dohlédat, jak robjá.
dohlédnút …… 1. dovidieť 2. dozrieť
dohoňit dobehnúť: Tebja ani čert nedohoňí! 2. Dobjehnúť zmeškané. (robotu)
dohorat, dohorávat (nedok.) končit (fraz.): Už mu svíčka dohorává. (končí sa jeho moc, jeho život)
dohoua dohola
dohoví ktovie: Bude pršat? Dohoví. Dohoví, kam jeli ti dvá.
dohŕčiť (sa), dohrnút (sa) ………… prísť vo veľkom množstsve: Dohŕčiuo sa ich tam ceuá banda. Ket sa ich tam tolko dohrne, co potom?
dohúpat (sa) …………….(expr.) dovtípiť sa: Já uš sem sa potom dohúpaua, že to biuo ináč.
doch, dochovica …… 1. m. otiepka rovnej slamy, slamená strešná krytina 2. prirovnanie: Chudá je jag dochovica. (velmi tenká)
dochlebovat aj pochlebovat (si) ………… prisviedčať si: Ženi si dochlebujú.
dochovica, dochovice f. rovná ražná slama na pokrývanie striech (otiepky slamenej strechy)
dochrámat (sa) aj dochramoždžit, dochromaždžit dochrámať, dolámať, dokaličiť, zmrzačiť, doriadiť, poraniť sa (expr.): Spadeu z voza a ceuí sa dochrámau. Dochrámaua si nohi.
dochtor m. lekár: Zavouali dochtora.
dojde, donde …………….príde
dojdzi príď
dojet prísť na voze alebo inom dopravnom prostriedku: Neš tam dojede, bude aj poudňe.
dojetí kto prišiel na voze, pricestoval: Uš si dojetí?
dojímat (si) ………. nariekať si, ponosovať sa: Dojímá si na žalúdek. Aj tata si dojímá, šeckím nám cosi je.
dojít 1. prísť: Jak to dojde, že jeden to dostane, a druhí né. Šak za hodzinu dondeš. Aňi neví čovjek, do čeho dojde. Tadi mosím dojít o život. 2. stratiť: Došeu sem o uopatu. 3. (fraz.) Ked na tú dojde. (keď na to príde).
dojížďát …… dochádzať: Kažďí deň doíždžá vlakem.
dokád dokiaľ
dokapat prísť, keď ho nikto nečakal
dokonauí … úplný: To sú čudáci dokonauí.
dokoreňa … dokorán: Dvera bili otevríté dokoreňa.
dokoua kolom dokola: Kouem dokoua furt vyprávjal to isté.
dokuádat, dokuádat (si) … 1. sa konať podľa iného: Ňeho sa nedokuádaj! 2. besedovať si
dokvitnút …. prísť: Čekali sme ho, až narás pjekňe dokviteu.
dolehnút … doľahnúť: Aj naňho delehua nemoc.
dolek m. karta dolník
doleva doľava
dolipat obťažovať, byť dotieravý: Nedolípaj furt, a daj pokoj! Muchi dolípaj.
dom, domú …… prísl. domov: Ludé idú večer s pola dom.
domáhat (sa) ……………vypytovať sa: Já sem sa ho velice na to nedomáhaua.
domek domeček m. zdrob. od dúm
domf, donf 1. rušeň 2. starý parný stroj
domfovica ….. parná mláťačka
domurovaní ………. rozdrobený, doničený: Je to domurované od miši.
domuva f. dohováranie: Došua k nám na domuvíi, že í náš chuapec rozbiu okno.
domúvat … dohovárať: Domúvau í za to.
donda tam, donďa …… príduc prechodník slovesa: Donda tam, ani sa mi nesceuo pohnút. Velice sem biua narobená.
dondza domú príduc domov
dondzi, dondi príď, dôjsť: Dondzi večer do šenku. Dondi na víno.
dondzit ňeco enem tot 1. prísť na niečo len raz 2. bývať neďaleko: Oni bívajú enem tot.
dondzít ňeco navrch príde pravda na javo
dondzít o chléb stratiť prácu
doňekád …. na istý čas: Zaz budu mjet doňekát pokoj.
doneradi nespočítane veľa
donerádzit ….. pošpiňiť
donéslo sa mi viem o tom
dopíďit chytiť, prichytiť pri čine: Dopíďiu ho tam.
dopnút (sa) …… zapnúť si kabát: Nemože sa dopnút. (o tučnom)
dopomocit …… dopomôcť: On mu k temu dopomoheu.
dopoudňa, dopouedňa prísl. Predpoludním, dopoludnia
dopuscit pripustiť: Aňi zuého suova naňho nedopuscí.
Dora, dora …… f. zlá žena, jemná nadávka: Ti doro jakási!
dorazit zničiť: Tá robota ho doraziua.
dorezat (sa) …… (fraz.) Krvi bi sa v ňem nedorezau, tak zbledeu.
dosadzit, dosádzat ………… nedok. 1. dodať: Dosadzím, ked budeš potrebovat. 2. obstarať: Ke(t) tú kompu tam nedosadzíš, objesá nás oboch. 3. vydržiavať: Šak í budeš mose(d) dosádzat.
dosavadní …… doterajší: Múj dosavádňí životopis sem vám uš povidau.
dosavát, posavát ….. doteraz: Dosavát sa mám dobre.
doscihnút …. dostihnúť, dobehnúť (autobus, vlak)
dosécit dokosiť: Povidau, že šak aj zajtra dosečú.
dosíhnút, dosáhnút 1. dosiahnuť cieľ 2. dočiahnuť do výšky
doskákat zle pochodiť: Enem rop, šak ti doskáčeš!
dospívat 1. dospievať: Já sem uš dospívaua. 2. vyvíjať sa 3. zomrieť
dospjelosť …. dospelosť
dospodu dospodku: To mokré bi sa mjeuo dáva(d) dospodu.
dost dosť: To je dost, žez’ došeu. Už je ťa dost, už nemusíš rostnút.
dostat (sa) 1. prísť: Hrázú sa tam dostaneš. 2. narásť: Dostali bruchi ti prasce. 3. zvýšiť, byť nadostač: Nedostane teho dreva. 4. oklamať: Ale ho dostau.
dostat pjascú………… dostať ranu päsťou
dostat, dostávat …………nedok. dostačiť: Peňez mu ňikedi nedostává.
dosúžiť, dosuhovat ………… nedok. prácou, starobou sa zničiť: Šaťi ťi už dosuhujú. Kebich tak furt robiu, tak mosím dosúžit.
došek m. malá otiepka z rovnej slamy na pokrývanie striech, alebo do komory k zemiakom.
došikovať ….. doviezť, objednávať: Došikovau si vagón uhlá.
došmatlaní ……… pošliapaný: To je došmatlané šecko.
došmatlat …… pošliapať: Došmatlau na úce šecku trávu.
doštverhat (sa) preliezť hoci aj štvornožky
došua prišla, ale aj ,,došua mi nafta“ – spotreboval som naftu v traktore
dotád dotiaľ
dotáhnút (sa) ……………prísť nenápadne (fraz.): Dotáheu sa jak smrad.
doťerní dotieravý (človek, hmyz)
dotrepat (sa) 1. dovliecť niečo 2. dotrepať cesto 3. doraziť niekam (prísť)
dotržní pracovitý, sporivý, starostlivý: Kebi nebiua jeho žena trochu dotržná, dávno bi v ňic višeu.
dotúcit dobiť, dotĺcť
douámat (sa) 1. dolámať si kosti 2. dolámať konáre 3. zničiť (hračky)
douek, douki lievanec, lievance
doufáňí (4 slabiky) n. star. nádej: Preca se(m) mjeu ešče doufáňí.
douožiť pridať: Je tam dvjesto korún, sto korún ťi ešče douožím.
dovčilku doteraz
dovelebit (sa) prísť: Dovelebili sa tam šeci.
dovést dokázať: Nevím, kebich to mjeua dovést, s kím to viprávjau.
doví co, gdoví co …. ktovie čo
dovidzet dovidieť, dohliadnuť(fraz.): Neňí g dovidzeňú. (niet ho)
dózňa, túzňa plechová nádoba
doznat uznať: To mosí čovjek doznat. Šak čovjek to dozná.
dozvjedet (sa) dozvedieť sa niečo nové
dožádat (sa) ………. dok. túžobne dočkať: Ledvaj sme ťa dožádali.
dožurovat aj tŕkat, viškričovat (sa) hádať sa
dožúvat (sa) …… sporiť sa, vadiť sa
dožví, doví, dožví co, dožvíco ktovie, ktovie čo: Dožví koho najdú. Misli, že dožví co má. Dožví co má za lubem?
draha f. 1. stopa (fraz.): Nemože mu ít aňi na drahu. (nemôže sa mu rovnať). 2. sezónna cesta po roli: Je(d) drahú, lachčej to utahne. (kôň) To je samá draha tam.
drajfúz trojnožka
dranka žart. cigareta
drapački páračky
drapák pazúr
drapáki ozubená brána na bránenie a vytrhávanie buriny
drapákovat …..… vytrhávať burinu
drápat 1. párať perie: Drápat perí. 2. škrabať: Drápeš ja(k) kočka. 3. omínať: Títo šati mja jaks drápú. 4. dobývať sa: Bosorka sa drápaua do maštale.
drapnút (sa) …..….chytiť sa (expr.): Drapli sa pol paže.
drát m. drôt
dratar m. drotár
dratovat .. drôtovať
dratuár vydláždený chodník na ulici
dratva kožená niť na šitie kože
dražák m. kto stále dráždi, doberá: To je dražák jakísi, fur(t) ťa draží.
dráždziť, podráždzit 1. dráždiť: Nedráš psa! 2. hnevať, doberať niekoho: On to nemislí naozajst, to ťa enem tag dráží.
dráže drahšie
dražit, vidražit dok. stopovať: Išeu ho dražiť a vidražiu ho aš k jeho domu.
dŕcat, drcnút drcnút dok. sotiť, drgať: Co mja dŕcáš? Drcňi ho do chrpta, nech nedríme!
drckat, trckat 1. súložiť 2. babrať sa s niečím
drdák starý nemotorný človek
drdlat hundrať
drdošit (sa) …..……jedovať sa, nafukovať
drefka, sirky …..… zápalky, „sirky“: Nestačím ti drefka nakupovat, starí, furt nemáme.
drefko, špajgla dievko ktorým je uzatvorený koniec jaternice: Já nevím co to fčil robjá za drefka. Uáme sa to jak hniué.
drek 1. m. (expr.) ľudský výkal, syn. hovno, otpuščinec, kiša 2. nič: Stojí to za drek. (je to na nič)
dreškasňa …..… mláťačka poháňaná „domfom“
drevenák …..… nešika
drevjenec …..… m. nešikovný človek
drevjení …. neobratný
drgáč poľnohospodárske náradie na mechanickú likvidáciu buriny, druh ručnej plečky
drgaňa, madrgaňa …..… nespôsobná žena
drgancovat …..… stále drgať (expr.): Co ho fur(d) drgancuješ?
drganec 1. štuchnutie 2. hanlivé pomenovanie zákusku
drgat (sa) …... štuchať sa
drguí podnapitý
drhnút (sa) …..… 1. umývať dlážku 2. tárať: Nedrhni takú reč! 3. ťažko robiť: Drhne ja(k) kúň. 4. škriabať sa: Jaksi sa drhne.
drchňa ten čo veľa rozpráva, klebetnica (pej.): Drchňa jakási.
dríč pracovitý človek
dríční, dríčná…..……. driečny, príťažlivý človek, žena
drichmat, drichňať, drochnat, chrňat …..…….. (expr.) spať, syn.: Chrňat, tvrdo spat.
driják 1. tekutý jed 2. silný nechutný alkohol
drímala ospanlivý, nezáživný človek bez iskri
drímat driemať
drístnút 1. dať sa ucho, oflinok 2. povedať hlúposť 3. spadnúť 4. uľaviť si pustiť holúbka (vulg.)
drít 1. robiť do úmoru 2. trieť biedu
drízda nadávka starej babe
drizdat, drístat, drísti hovoriť do vetru hlúpe reči, tárať (expr.): Nedrízdaj! To sú drísti. Stačiuo uš!
drkotat (sa) …..…… triasť sa: Je mu zima, jak sa drkoce.
drmolit 1. byť nespokojný (dieťa) 2. rýchlo a nezrozumiteľne hovoriť, mrmlať 3. robiť niečo pomaly a neodborne: Co sa tadi s tím demolíš? Ukaš já to spravím.
dŕň trávnik so zemou, ktorým sa obkladajú hrádze, hroby a pod., mačina
drnda hanlivé pomenovanie ženy, nadávka Dora (adresované žene)
drnkat (si) …... onanovať
dŕňovat robiť, kopať dŕňe
drnút pohnúť: Ti si to snáď nemjerkuješ? Do teho puota vlézli tak, že sa nemohli ani drnút.
drobné n. aj drobňáki …..…… pl. m. koláčiky, ktoré sa pečú na Vianoce, hody, na svadby, p. kouáček
drobné žito …..… pšenica
drobní o malom tenkom človekovi: Je pjekná, ale taká drobná.
drobulinkí, drobuškí……………. veľmi drobný
drochňat, drochňit …..… drichmať, spať
dropčit robiť malé kroky,prešľapovať na mieste: Nedropči jak hus!
dropki pl. m. drobné cesto v polievke, polievková závarka.
drúbež f. hydina: Toľko drúbeže máme. syn. hid
drugan hustý výkal
druhátko …... n. dieťa z druhej triedy ľudovej školy
dŕuí zdravý, čerstvý, čulý, silný: Oňi sú ešče dŕuí, báraj sú starí.
drúlaňa fľaša
drúlat, vidrúlat …..……. piť, vypiť (expr.)
drúzgavec …... 1. bot. lúčna trávnica (Fragaria moschata) 2. truskavec (Polygonum aviculare)
drúzgnút, drúzgnut (si) … 1. udrieť niekoho 2. spadnúť 3. vypiť si
družba mládenec ktorý povoláva na svadbu pozvaných ludí
druždžit, hŕknút (si) napiť sa (alkoholu): Do si druždží doma, lachko nepije tu.
drúžek m. jedna z dvoch dlhých žrdí na rebrine, medzi ktorými sú švinki.
drva (dve slabiky), drév pl. n. drevo na pálenie: Išeu do hája pro drva.
držák, držáki m. reťaz, ktorá spája chomút s ojom
držaňí, na držaňí…..……..… kladenie mjechov v rieke, aby zadržali ryby.
držat 1. chovať, mať: Držali mórek moc. Tolko statku sa nemože držat. 2. spolupracovať: Oňi držá s kmíňi. 3. mať rád: Jaksi naňho drží. 4. tajne žiť: On s ňú drží. 5. (fraz.) Drš si reč. syn. Nezapomeň svojej reči.
držbjeta radodajka, široká v rozkroku
držgloš lakomec
duab m. i duaba …..……..f. vydlabaná dierka v dreve
duabat pren. hrýzť: Ňeho jaksi duabauo, ked ona prohráua.
duachoňit …..… potlačiť, rozhádať sa: Co mi tu skáčete a duachoňíte mi postel, há?
duachorina, duacholina ….. poľahnuté obilie
duáň ľudská dlaň
duáška podlaha, drevená dlážka
duáškovica …..… doska na dlážku
duatko m. dláto
dubák m. bot. hríb (Boletus edulis)
dubičí n. dubový les
dubové gate …..… široké nohavice z konopného plátna
duc! det. cit. pri zrážke malých detí hlavami: Baran duc!
duco, ducní …..… trochu namyslený človek
dúčela silná špiková kosť
dúčele kosti na nohe, ale aj ,, má dúhé dúčele“ – má dlhé nohy
ďučka jamka
dúdat, dúďat blúdiť bez cieľa
dudek, dudel, cumloň cumlík
dudi pl. f. star. vyduté rukávy na ženskom kroji: Na rukáfcoch bili dudi.
ďugat mierne sa dotýkať: Nosem ďugá. Riba ďugá.
duh, dužoba …..……. dlh, dlžoba
dúhá trnka …..… slivka bystrická (bot.)
dúhaň dlháň
duhatí podlhovastý
dúhé zubi robit ňekomu ….. dráždiť hladného jedlom, jedením
dúho, dúhí …... dlho, dlhý
duhočizní, duhílajzní aj duholajzní ….. veľmi dlhý
duch m. podstata: Je to ľahkého ducha.
dúchat hriať, sálať teplo: Ale dúchajú tí kamna.
duchénka …... f. detská perinka
duchlit biť, mlátiť niekoho
duchna . f. perina
duchnár 1. vykupovač starého peria 2. (fraz.) Namazaní jak duchnár.
dujvídl drevjení, dujvidl drevení …..… nadávka nemotorovi, leňochovi
dukát m. (fraz.): Chodzí, ja(k) kebi í z rici dukáti padali. (pyšná)
dúle, dúlej …... dole, dolu: Dúle dzedzinú išli. Daj mja dúlej! (zlož ma)
ďúlek jamka vyhĺbená v zemi otáčaním podpätku
dúlko, dúlenko ..….…… det. zdrob. od dúle
dum, dúm …... m. dom
duňák vatra, oheň
dunct 1. spara, vlhko 2. sterilizácia ovocia 3. zdanie, predstava
ďunďat, ďunďárat …..….blúdiť potulovať sa bez cieľa
dup rýchlo (fraz.): A nech si tadi co bi dup. (ihneď)
dupačit dorážať: Co tu na mja dupačíš.
ďúpat, ďupnút..dok. ďupotat…………..nedok. udrieť nohou do zeme
ďupka f. jamka: Na líci mjel také ďupki.
duplák pohár na pivo o obsahu 1 litra
ďúra diera
durák, ďurák m. kart. hra: Hráli sa na duráka.
durancija, durandzija f. druh sliviek, sladká slivka vhodná na lekvár
duráška čiara pri hre na habán na ktorú sa hráči postavia a jeden ich trefuje loptou
durat klať rohami
ďurgaua …. zlý chlapec: Takí ďurgaua je z ňeho, enem húka.
durch 1. celkom: Tam sem ostau durch, do konca. 2. v kartách nahlásená hra: Hrajeme durcha.
durní namyslený: Ten je durní.
durno n. odmena, ktorú dostane člen výboru urbarialistov za predávanie dreva, alebo iné práce.
duša 1. (fraz.): Už má dušu v perú (dobre najedený) Neostane ve mje živej duše. Už má dušu na jaziku. (chorý) Dušu bi mu dau. (má ho rád) Povjedz mu to, nech má dušu na mísce. Moja dušo! (oslovenie) 2. mäkká časť bazy 3. čierne vnútro zlého zemiaka: Grumbír má dušu.
dušički bot. druh jesennej lúčnej chryzantémy (Chrysanthemum)
dúška dĺžka (života, šiat)
dúškem na jeden dúšok: Pivo vipiu dúškem.
dušní kto má záduch
dušno prísl. dusno pri horúcom vzduchu: Je dušno, bude pršat.
dut (sa) 1. hnevať sa: Ked mu ňeco poví, hned sa začne dut. 2. viať vietor
dutí hrvoľnatý (hrvoľ zväčšenie štítnej žľazy o holuboch): Dutí houúb. (hrvoliak)
dútka výčitka, trest: Dostau sem za tebja dútku.
dutkaté rukávi našuchorené, nadýchnuté (rukávy)
dúvjera dôvera
duzňit, naduzňit, zduzňit ….. 1. schuti a dobre sa nejesť 2. zošliapať (trávu)
duznot m. dunenie: Enem duznot stáu.
duzňotat, duznotat …..… s hukotom blčať, horieť, vydávať dunivý zvuk
dúžeň dĺžeň (na písmeno)
dužen, dužňí dlžen: Ešťe sem ti dužen dat ťi po hubje.
dužina f. oblá doštička zo suda, dúška: z dužín je zhotovený sud, bočka a pod.
dvá muž živ., dva muž neživ., dvje žen. stred., dvá chuapé, dva domi, dvje ženi a dvje dzeci.
dvacina … 1. dvadsiatka f. dvadsiatka pri hre v karty
dvajnaki .. dvojitý: Našeu dvojnakí kuásek (raži)
dvanásterák …..….. m. jeleň s 12 výrastkami v paroží
dvojački spojené hrnce na dvojaké jedlo
dvoják dvojročný kôň alebo jeleň
dvoji dvojaký, dva druhy: Sadzili sme dvoji grumbír.
dvojki pl. f. dvojčatá: On je z dvojek.
dvojna f. strom, ktorý sa nízko rozrastá na dva kmene.
dvonački … pl. f. dvojitý hrnček z hliny na nosenie obedov: Vzau si do dvonačeg borovički.
dvoran m. bývajúci v jednom dvore
dvúr dvor (individuálny), ulička s domami: Bívajú v jedném dvori.
dzeci, dzecički, dzecuški …..… deti, detičky
dzecko, dzíťa n. pej. dieťa
dzedzina f. dedina
dzedzinčan, dzedziňák dedinčan
dzedzinčané, dzedziňáci …..… dedinčania
dzedzinčanka, dzedziňáčka …..……. dedinčanka
dzedzit, vidzedzit …... dediť, vydediť
dzefčisko … n. vyrastajúce dievča
dzekovat, podzekovat ďakovať, poďakovať, star.: Dzekujem. Dzekuja boha (chválabohu)
dzelba deľba
dzelit, dzelící (sa) ….... 1. líšiť sa: Sce sa od druhích dzelit. deliť: Tí co bili prespolní, dostali druhé kvící za širák, abi sa dzelili od našich. 3. deliaci (čiara)
dzelní (deň), dzelňodení i dzelňodňí deň všedný, robotný deň: Na dzelní deň muži nosili konopní kroj. Nosí dzelňodeňí šati aj v ňedzelu.
dzeraví deraví: Teges sem moseua mjet dzeraví, ket sem ten klúček straciua.
dzi do paroma Zmizni!, Strať sa!
dzi! dzite! …... choď, choďte: Dzite preč! Dzi donést vodi.
dzífčenkár …... sukničkár
dzífčenskí pupek …... nadávka, dievčenský pupok
dzifčit byť slobodnou (o dievčati asi od 15. roku do vydaja): Skoro začaua dzífčit.
dzífka, dzífča 1. dospelé dievča: Už je s tebja dzífka. 2. slúžka: Je u ňich za dzífku.
dzíl diel, časť
dzime poďme
dziňa 1. f. tekvica: Tento rok tuším nebudeme mjet nic dziní. fraz. 2. hlava (hum.) (fraz.): Huavu má houú jag dziňu. 3. porovnanie (hum.):Je tustí jag dziňa.
dziňoví z tekvice: dziňové zelé tekvicová omáčka
dzíra, dzírka, dzírečka otvor, diera
dzite choďte
Dzíui názov časti chotára Diely
dziv 1. div 2. údiv, diviť sa
dzíva f. veľká dievka dzífka
dzivák temperamentný mladý muž: Je to ale dzivák, ne a ne dat pokoj.
dzívat (sa) …... pozerať sa
dzivina f. bot. divozel (Verbascum thapsiforme)
dzivit (sa) …... čudovať sa
dzivočák …. m. samorodák, p. bago
dzivokí 1. divý, ďivo rastúci: Dzivoká hus. 2. divoký, bláznivý človek
dzivúr m. divoch: Létá jag dzivúr. S teho decka je dzivúr. syn. jašák, puachúr, popuach, tretúr
dzupot, dzupotat ….. dupot (koní), dupotať
džágat, nadžágat …..……dok. nastrkovať (expr.): Nadžágaua sem do buchet fšelico.
džaplat hovoriť: Nerozumí temu, ale džaple do teho.
džavrat, vidžavrat …..…….. dok. neodbytne pýtať (expr.): Šecko bi od ňeho vidžavrau.
džgat kŕmiť, (hus) napchávať
džgau cit. pri hre
džíg! cit. pri pichaní, bití: A on džig ho do boka!
džigat, džignút 1. dok. pichať, pichnúť: Furt ho džigau jehuú. 2. štuchnúť do boka: Ale ho džigau do boka. 3. pichať jedovatou rečou
džigloň, džiglaňa …... človek ktorý rečou dráždi, pchá
džugaňa, čukaňa ….. sukovica, hrubo otesaná palica
džuganec …... buchnát
džugat sácať, strkať niekoho
.
Zdroje a použitá literatúra
Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického
Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí
Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou
Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského
Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej
Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj
Dušan Krivský: Himaláje sú pro mja nízké!
Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči
Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan