Pouční slovňík jazika záhoráckého a skalická mjestská reč „Č“
.
čabrat (sa) ……. 1. ísť pomaly: Vi ste sa čabrali, proto ste došli neskoro. 2. brodiť sa vodou, ale aj s nechuťou jesť a lyžicou prehŕňať jedlo v tanieri
čabrička f. malá tučná čaptavá žena
čabrňa ruka, noha
čačaní, čananí …………det. pekný: Máš čačané šati. Si čačaní.
čáčat (sa) ….. hojdať sa
čadzit čadiť
čagan m. čakan, hrubá palica s hrčou: Šak ťi s tím čaganem dám po huavje.
čagánek m. 1. palica na jednom konci s hrčkou 2. bot. čakanka (Cichorium intybus)
čahal, čahat ……. (expr.) siahať (fraz.) 1. Nečahaj na mňa! (nedotýkaj sa ma!) 2. Kam až čahau? Velice visoko.
čáhnút natiahnuť (ruku)
čachrovat ……. zamieňať, obchodovať
čaja 1. f. (expr.) nadávka čaptavej žene. 2. pl. pej. rozchodená obuv 3. drevená loďka, čln: Dojeli nám sd čajú naproci.
čaje …..……..……..pl. pej. rozchodená obuv
čajka 1. člnok 2. zool. čajka
čakla f. hasičský hák
čáko čiapka (k hasičskej uniforme)
čalej! star. povel kravám, aby išli vpravo
čamborina ……. f. hra na spôsob rulety (v hostinci)
čamprňa aj čambrňa ………… f. chlapčenská hra s palicou: Hrajme sa na čambrňu!
čangále pl. m. pej. dlhé veľké nešikovné nohy (pejor.)
čanko pekne v spojení: Čanko papaj, nerozsípaj! (adresované deťom)
čapál m. (expr.) čaptavý človek: Tí čapálu čapatí!
čapatí majúci čapaté, krivé nohy: fraz. Je čapatá ja(k) koza, syn. Čaptaví.
čapjet, čapnúť si ukrčiť sa, sadnúť si na skrčené päty: Čapni si, abi ťa nebiuo vidzet!
čápkat (si).……….. čupnúť si
čapku trochu: Co teho budem čapku nechávat.
čapor kocar
čaprňa f. (expr.) ruka
čaptaňa f. (expr.) čaptavá žena
čaptoš, čapurdia … človek ktorý pri chôdzi krivo našľapuje
čapuša malá, slabá žena
Čáran, Čáranka, Čárané obyvatelia obce Čáre
čárat 1. čarbať, čmárať 2. rýchlo ísť, ponáhľať sa (expr.)
čarigovať ……. zle, škarede písať (expr.)
čárskí pl. m. sorta zemiakov
čas m. 1. čas (fraz.): Chodzí rá(z) za čas. (nepravidelne, málo) Dává si na čas. (neponáhľa sa) 2. počasie: Špatné čase bili. Takí čas je a nemá co schnút, leda zorané.
časčí častejšie
časkat (si) …… ťažkať si
časkosť …. ťažkosť, ťažoba
časnúť udrieť
čáščej častejšie
čaškem ťažko: Už jeu? Čaškem, cobi ufam jeu, on bude rači doma.
čaškí 1. ťažký kôň (silného vzrastu): Mívali sme aj lachké koňe, aj čašké. Ti bili na tahaňí. 2. ťažký kufor (hmotnosť) 3. namáhavý (práca) 4. ťažký (ťažko straviťelná potrava) 5. ťažký úraz 6. ťažký život
čaško, čaščí ……. 1. ťažko, ťažší: Veru čašké porídzeňí to biuo. F tegezi ani halér, barák plní duhú, fšadi hromada ludzí. 2. stane prísť zaťažko
čava ťava (pejor.): To je jedna čava sprostá, co to trepe!
čavargovat ……. (expr.) potulovať sa: Po ulici čavarguje.
čažit ťažiť
čážit (sa) nechcieť sa: Čáží sa mu dojít. p. hňilit
čažoba ťažoba
čut počut, cítiť (smrad)
čečé det. niečo pekné, pekný predmet
čedomil drevjení … nešika, čudák
čegír podradné víno: Kolko čegíru ten visuopau a nic mu nebilo.
Čeho sceš? …… Po papuli?
čeho, čeho? …… čo, prosím?: Dočkaj, ňeco ťi povím! – Na čeho mi povíš?
čekaná f. postriežka: Polúfkari išli na čekanú.
čekat počkať, byť v nečinnosti: Čekau na mja. Vilézeu na strom a tam čekau.
čelaďín mládenec: To je slušní čeladín.
čeladní otec …… otec rodiny
čelesno n. otvor do pece alebo do kachieľ
čelit túžiť (zastar.)
čemer 1. (z lat. semel „raz“) výraz pri hre na buechu: čemer, blisk, der 2. choroba, hrčky na ruke po tom, keď sa niečoho s chuťou najeme
čemerička …. 1. f. hra na buechu, syn. buecha 2. záhradná rastlina
čemerovať …. hrať sa na buechu
čep 1. čap na dverách, zapadajú doň panti 2. mandle: Má spadué čepi (bolia ho mandle)
čepák 1. m. krčah, hlinená nádoba na vodu s hrdlom a uchom, v ktorom je malý otvor culík na pitie, črpák 2. hanlivá nadávka: Ti si takí čepák, nic porádne nespravíš.
čepcovat, čepkovat, ščépcovat dok. rázne biť, zauškovať, biť po hlave. Ale ho ščepcovau.
čepec m. 1. čepiec nevesty 2. sadlo na črevách brava
čepeček m. detská čapica, čepček
čepeňí n. čepčenie nevesty pri svadbe: Čepeňí nevjesti.
čepica 1. (fraz.) Má pot čepicú. (o podnapitom) Vrcí sa ja(k) kača f čepici. (o žene, ktorá niečo hľadá a stále sa točí) 2. čepički pl. f. vpredu našitá koža na topánkach
čepit neveste odkladať pri svadbe veniec.
čepúlki pl. m. detské čepčeky: Pjekné čepúlki sme nosívali.
čercit (sa) hnevať sa
čereň 1. m. na skrížených oblúkoch priviazaná sieť na ryby 2. (fraz.): Hledzí jag do čereňa. (do neurčita)
černí 1. čierny 2. špinavý (fraz.): Je černí ja(k) karan 3. hnedý (o omáčke) černá omáčka 4. černí flek (modrina sinka)
čerňiduo m. atrament, syn. tinta
černobil m. bot. palina (Artemisia abrotanum)
černokňežník………. m. zool. bzdocha (Pentatoma rufipes)
čerství (fraz.) čerstvé ja(k) ribička
čerstvo chladno: Je tam čerstvo.
čert zlý duch. (fraz.): Komárú je na čerta. Nech to čert vezne. Čert jag ďábeu. (je to zajedno) Vimíšlá si čerta kus. Čertem pálí. (nahnevaný) Si jak čert. De neňi, aňi čert nevezne. (nič nevlastní) Kebi aspoň povidau, čerte, ďáble, to(t) to máš, ale on aňi muk.
čertové rebro ………. bot. papraď samčia (Dryopteris filix mas)
čertové zelé ....…. n. bot. kotúč (Eryngium campestre)
čertovica pevné čierne súkno na „kabaňu“ (kabát i nohavice)
červené žongolki …..….. pl. m. bot. krvavec (Sanguisorba officinalis)
červení korínek ……… m. bot. žerucha (Lepidium campestre)
červení pes …… m. kartová hra
červeňica … 1. červená sukňa 2. zool. červenica (Scardinius erzthrophthalmus)
červík (fraz.) Červíka otrávit. (ráno nalačno borovičku piť)
česák m. plechový kartáč na kravy
česat, ít 1. česať 2. prenes, ísť (zastar.): Desi na ulic česau. Já sem sceua abi sme ešče išli dál, ale moseuo sem teda česať s nima. 3. okopávať: Biua velice šikovná. Tá ket sa daua česat ten rádek, ani čert ju nedohóňiu.
česnek m. cesnak
česnút, čésnút (expr.) udrieť: Ale ho česeu do nohi.
četník policajt (zastar.)
čeuo 1. čelo na hlave 2. hudobný nástroj 3. n. priečna doska na doštenom voze vpredu a vzadu
čí zvraty (fráz.): 1. Ti čí si sinečku, komu patríš? Jak mu to povidau, nevjedzeu, aňi či je. (bol zmätený)
či či čik čik! …….… tak sa privoláva mačka
čičíkrat pinka: Pinkavje sme ríkali čičikrát.
čička, čička …… volanie na žriebä
čigír, čingír, vodnar, haustrunk druhák, podradné víno
číhat striehnuť
číchat turošinu šúpať kukuricu
číchat tárať do sveta
číchnút udrieť: Takú sem mu jednu čícheu, že mu scena daua druhú.
čichuí, čichnití 1. udretý 2. podpitý
čík zool. pĺž (Cobitis taenua): fraz. Je napití jak čík (o opitom).
Číkar obyvateľ obce Kátov
čím 1. prv než, kým: Neskapau, čím sa uláheu! 2. prečo to je: Čím je to, že grumbír tak hňije? Čím to je, že tích orechú je tento rok máuo? 3. čoraz ďalej: Čím dál, temu méňej rozumím.
čin, čín, činem spôsob. všetko spolu, pád (fraz): Ňijakím činem ho nemoheu otá(d) dostat. (za žiadnu cenu) Zebrau to ze šeckím čínem. (všetko spolu)
čirka f. zool. nejaký vodný vták ako potápka, p. vodňí slépka
čisto v spojení: na čisté čisto
číščavina ….. f. čistinka v lese: Taká číščavina tam biua.
čiščí čistejší
čižma f. vysoká obuv s tvrdými, širokými holienkami: Čižmi z dvoma ševama. iné je bot: Boti sváteční, jag sa ríkauo čižmi.
članek, článek m. členok: Biuo tam po članki vodi.
člesuo pec (zastar.): Mojého starého v zímje inde nanájdeš, enem na čelesle.
čmelina, šmelina čierny nezákonný obchod obchod
čmelit, čmelinovat ……obchodovať na čierno, šmeliť
čmeua včela (zastar.)
čmeuák čmeliak
čmuriduo 1. nadávka: Chodzí zagáňení jak také čmuriduo. 2. prasa
čochra f. pej. žen s neupravenými vlasmi: Ti čochro, roščochraná! syn. šochajda
čochrat šúchať nohy jednu o druhú
čokl malý pes (posmešne), p. kuťa
čovíček človiečik, napr.: Mauí čovíček (malé dieťa)
čovječinec …… ľudský výkal
čovjek, čuovjek m. človek: Ocapí sa na čovjeka. Aj čovjek je enom čovjek a né to hovátko. Má vjedzet kedi má dost.
črchat šúchať, trieť, šuchotat
črngóle, čangále … nožiská, čungále
čúča, čúčaua …. …..pes v detskej reči
čučat 1. byť ticho (fraz.): Čučí jag veš pot chrascú. 2. byť doma, nikde nechodiť
čučki tajne: Robiu to po čučki.
čuda neskl. div: Neňi čuda, že on to dostau.
čudákat (sa), čudovat (sa) …… (expr.) veľmi sa diviť, čudovať: Co sa čudákáš?
čuch m. 1. zápach: Špatní čuch je tu. 2. pocit, vnem: Kúň má čuch.
čúchnút čuchnút si, zavoňať, zapáchať: Maso čuchne prísouem.
čuj počuj, počúvaj: Čuj, Jane, nepoščaš mi tragač?
čujík m. zool. kuvik (Althene noctua)
čujní majúci dobrý sluch: Ten je čujní, šecko čuje. Pes je čujní.
čukulád, čukuláda…… čokoláda
čumákovat …. 1. vyzerať niekoho 2. pozerať na niečo (televíziu) 3. obsmřdať niekde, pozerať sa
čumjet hlúpo pozerať, civieť, vyjavene hľadieť
čun čln
čuňa 1. ústa (expr.) 2. dostať po ústach (po čuňi)
čunek člnok
čupački učupene
čupec, čupček, čupeček m. malý kopček: Šecko seno vada odnesua, enem na takém čupečku ostauo.
čupjet byť v drepe
čura pohlavný úd dietaťa
čurák m. (expr.) 1. penis p. fták, šulin, podavač, poneváč, vercajch 2. (expr.) hlúpy chlap.
čurat det. močit
čurbes neporiadok
čurgaňa hrubo opracovaná palica
čuš buď ticho
čut 1. počut: Čuj, dzi, prevez ho. Nechceua o ňem aňi čut. Ona nečuje, je huchá. 2. cítiť, zapáchať: Nečuješ ten smrad? Neňi dobrá tá voda, čut ju jakímsi íuem.
čúvat občas počuť: Já čúvám, že sa to má takto robit. Tak sem to čúvaua.
čvachtat 1. močiť. 2. namáčať sa vo vode
čvarga háveď: Takú čvargu sjet ešče nevidzeu!
čvochtá močí
čvrgnút mierne udrieť: Čvrngnem ti po nosi, a budeš mjet.
.
Zdroje a použitá literatúra
Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického
Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí
Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou
Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského
Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej
Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj
Dušan Krivský: Himaláje sú pro mja nízké!
Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči
Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan