Pouční slovňík jazika záhoráckého a skalická mjestská reč „B“
.
ba det. bozk: Daj mi ba!
ba’, bak ……. det špinavý: Nechaj to, to je ba’!
baba f. pej. 1. žena (fraz.): De nemože čert, tam strčí starú babu. Si škríčná jag baba. 2. pôrodná asistentka 3. veľkonočné jedlo z mäsa, cesta, vajíčok
babák nie, nechce sa: K objedu dojde, ale robit babák.
bábelcí lekno
babí šub m. bot. prášnica ( Lzcoperdon bovista)
babí, bdzina …….(bot.) biela huba, prašnica
babički „babički robit“, hádzať ploským kameňom po vode, aby sa odrážal
babit vykonávať funkcie babice
babižňa, babizňa f. pej. stará, zlá žena
babka kuje sa na nej kosa (klepáčom)
bábo, bábečko alebo bábenko n. malé dieťa, pokiaľ sa nosí zabalené v perinke, novorodeniatko, n. zdrob. k bábo: Pomáckaj bábenko!
babona povera
babračka, makačka, piplačka pomalá, špinavá, náročná robota
babrák človek ktorý má talent niečo pokaziť
babsko hanlivé pomenovanie pre silnú ženu
babúfka … f. 1. bábovka, veľký v peci pečený koláč, Na veliké svátki sa pékali batúfki. syn. kugluf 2. pekáč, v ktorom sa koláč pečie
babula, babula, babula cit. privolávajú sa husi
babulka f. det. hus, husička
babuša namotaná handra na žŕdke (na šitie)
babúšit teplo sa naobliekať: Zababúšit sa.
bacat det. biť: Ked budež zuí, budem ťa bacat.
bácat padať, kanúť: Suze í bácali jak hrachi.
bacnút (sa) ……. hodiť sa: Baceu sa do postele.
baculatí, baculák …… pekné, dobre živené dieťa
bačaláci pl. m. (expr.) sezónni robotníci na majeri v Adamove
bačalák sezónny poľnohospodársky robotník zo stred. Slovenska
bačkor, bačkora 1. m. malé tučné dieťa: Takí bačkor je z ňeho. 2. papuča
bačorina mláka, močarisko
badat 1. tušiť: Ked nedošeu, uš sem badau, že sa ňeco stauo. Ked došua k nám uš sem tušiua co sce. 2. pozorovať, vnímať, poznávať: Badám. Jag začne maué dzíťa badat, už je veselší.
baďerovat …… ovádzať: Baďerovau mja za to.
baganec, baganča …… 1. m. baganča (pracovná obuv) 2. fraz. nadávka: Si sprostí jak baganec.
bagatel maličkosť: Kúpiu sem to za bagatel.
bago 1. n. samorodák: syn. dzivočák 2. žuvací tabák
bahňit (sa) ……….. kotiť sa ( o mačke, psovi a iných menších zvieratách): Obahniua sa nám kočka.
bahno bahno, ale: Bahence – malé bahná.
bacha v spojení dat si bacha dať si pozor: Financi si dali naňho bacha.
bachar väzenský dozorca
bachiňa divá sviňa
bachnút udrieť : Bacheu ho tú palicú.
báchor veľké brucho
báchorki …. 1. neoverené správy 2. historky
bachracit …… priberať na hmotnosti
bachratí … tlstý
bachrňa .. tlstá žena, bachraňa
bachroš, bachráč …. m. veľmi tučný chlap, szn. „bachráč“: Čuj , ti sa ňejak bachracíš, co je s tebú?
bájka nepravda, niečo vymysleného,: Temu nvjerim, to je bájka.
bajúz, bajúze………… fúz, fúzy (zastar.)
bak špinavý (det.)
bakaní det. špinavý, škaredý
bakoň vykŕmený brav na zabitie
bakoňák druh ošípanej
bakula 1. zastavovací terč 2. škvrna od atramentu na papieri
bál m. balík lisovaného sena, slamy: Bál sena suámi.
baláchat .. trepať sa do sveta
balákat zavádzať: Co ho balákáš!
balamucit, pobalamucit …. dok. klamať, miasť: Co ho darmo pobalamúciu.
balamuťa popleta
bále plur. m. črevá, vnútornosti zvierat: Zajícovi bále vytékli. 2. bály, plesy
balící baliaci (papier)
balón m. kúpená lopta, p. habán
baloňák balónový plášť
balúc, balulúc citislovce pri okladaní dieťaťa (det.)
bambúch ….. m. pej. veľké brucho
bambula ……. m. hlupák: Je to takí bambula.
bambúrit … skoro ráno vstať: Co tu bambúríš tak skoro ráno.
bambúšit .. 1. pitvať hydinu 2. veľmi teplo sa obliecť
baňa 1. f. (fraz.) Zháňá (míšá) koše z baňama (hovorí jedno cez druhé 2. guľa na veži pod krížom 3. vianočné ozdoby (guľe)
báňat (expr.) silne fajčiť: Zapáliu si a enem tag báňau.
banda f. 1. skupina chlapcov: Idem do bandi. 2. zbojnícka skupina (banda)
banka starodávna nádobka na pitie, poldecák
banovat ľutovať: Banujem, že sem tam nešeu. Enem teho banujem, že sem to nespraviu.
bantovat vyrušovať, znepokojovať : Co mja porát bantuješ!
bapka f. 1. nákovka na kutie kosy 2. pôrodná asistentka: Paňi bapka. 3. (fraz.): Dostau sem to za bapku. (kúpiť za dobrú cenu)
bapščo silná, ťažko pohyblivá, alebo hlúpa žena
bár hoci: Bár je mauí, ale má siu. bárco – hocičo, bárde – hocikde, bárdo – hocikto, bárjak – hocijako, bárjakí hocijaký, barkedi – hocikedy: Barkedi možeš dojít, kedi enem sceš., bárkerí – hociktorý, bárdo bárgdo – hocikto, bárskto o barčem – o hocičom, barkadi – hocikde, bárkolko – dosť, dostatočné množstvo, veľa: Máme teho bárkolko, aňi to nepotrebujeme. Je tich krumpolú bárkolko. Pánbu zaplac! bárbis – bodaj hoci aj: Barbis mjel pravdu.
baráb m. star. taliansky robotník na stavbe železnice a mosta: Co robili štreku, ríkali im že barábi.
barabizňa …… stará chatrč (pej.)
báraj hoci, aj: Možeš dojít báraj zajtra.
barák m. pej. dom: Nefkročím vjec do tvojeho baráku. (dom vôbec) Ten barák neprodali.
baran m. 1. žeriav 2. dobrák: Je jag baran. 3. (fraz.): máš huavu jag baran. (neučesanú) 4. det.: Baran duc! (pri dotyku dvoch čiel)
baraní huava ……..…. druh huby (bot.)
baraňí vajca ….….… pl. m. plody jesienky, p. hadula, naháč
baraňica f. čiapka podšitá baraňou srsťou: Nosí baraňicu.
barchan barchet, látka
barches pletený koláč, obyčajne pomakovaný
barisko n. miesto s občasnou vodou: Tam žabi kvákali f bariskách. p. zbarisko
barnavá barva tmavohnedá farba
bartau, bartalák dozretá žltá uhorka po Bartolomejovi, i skôr.
barva f. farba: Šati dau do barvi.
barveňíckí ……. barveňícke fjertochi farotlačové, modrotlačové zástery
barvička ……. f. farebná ceruzka na kreslenie, farbička
barvínek ……. m. bot. zimozeleň ( Vinca minor)
barvit farbiť
basa f. 1. hudobný nástroj: fraz. Sprostí jag basa. 2. (expr.) väzenie
basoma hňát alebo basoma terentete alebo basoma ťi ……. preklínanie, zahrešenie
basorkánoš, tetentetelelki hnet ……. cit. žartovné zahrešenie, jemné zahrešenie (hum.)
basta!, basta fidli ……. cit. konečné rozhodnutie: Je to tak a basta fidli. syn. zhasua fajka
baštrngovat …………. manipupovať, narábať s niečim: F tem verštace mi furt nebaštrnguj znečím!
bát (sa) mať strach: Na chóru (s) sa nebáu lést a na húru s abojí, Bojí s ajag čert svjecenej vodi.
batkat, nabatkat …… pobádať, nahovorit
baťula, baťulka ……. 1. baňatá fľaša 2. malá bacuľatá žena
bauší šašina tenká (zajačie seno)
bauta f. bot. pálka (Typha latifolia), hnedý šulec
bauti šašina (lístie na trstine)
bavit (sa) ……. 1. prekážať v práci: Nebav mja! 2. zdržovať sa, meškať: Dúho sa s’tam baviu 3. zabávať sa: Dobre sme sa bavili.
bazmek aj bazmeg .…..…… m. 1. nadávka: Ti si takí bazmek 2. nejaká súčiastka: Podaj mi ten bazmeg.
bažantňica ………. f. miesto, kde sa schovali bažanty
bažit, zabažit (si) … dok. zabažiť, nabažiť, túžiť: Zabažiu si na kuracinu.
bdzina, bdzinu! ……. f. 1. málo takmer nič, figu borovú: Nepomáhaj mu, aj tag bdzinu dostaneš. 2. nie, ostrý nesúhlas: Já budem tadi. – Bdzinu!
bdzinaví prázdny, slabo vyvinutý (o tekvičných jadierkach): Jádra sú bdzinavé.
beca, becina, becinka krava
beč m. pej. plač. Hned sa dá do beču.
beča, bečka, bečárek f. veľký sud, sudok, súdoček, (fraz.) To je z druhej bečki. (to je iná reč).
bečák m. dieťa, ktoré stále plače : To je takí bečák.
bečárek …. demižón
bečárka …. f. súdok
bečat 1. plakať : Furt to dzecko bečí. 2. bľačať: Tela a koza bečá.
bečkové zelé …………. sudová kapusta
bečkoví zo suda: Bečkové zelé je lepší jak huavičkové.
bedlit dávať pozor, chrániť, opatrovať: Bedli na to!
bedliví starostlivý: On je velice bedliví.
bedňeňák, bedňák, deščeňák m. voz na štrk a uhlie, p. deščeňák
bedňit debniť
bedrava … m. nenásytník: To je ale bedrava ten teho zí!
befel rozkaz: Dostau sem befel narukovat.
békat 1. bľačať: Koza, teľa béká. 2. plakať: Nebékaj!
belagóni muškát, kvety
belajdik m. stroj, zariadenie: Biu to takí belajdik.
bélat kolísat (dieta v kolíske)
bélenka kolíska
béleš m. širší koláč, navrchu potretý lekvárom alebo makom: fraz. Už je kača béleš. (keď sa niečo nepodarí Smetanové béleše (z riedkeho cesta, na plechu pečené, potreté smotanou)
belhat (sa) ……. krívať, vliecť sa
belík, gbelík …………. 1. nádoba na mútenie masla 2. tučný človek (fraz): Naprau (najedel) sem sa jag belík.
bengál hurhaj
beňo m. chmuľo: Ti beňo!
beňové oko ……. byť lakomý
berbeder aj belveder m. 1. veľký kus nábytku, čo zavadzia: o je takí berveder. 2. niečo nakopené: Spraviu s teho (zo sena) takí belveder.
berdeje JRD v časoch kolektivizácie (hum.)
berňák daňový úrad
bes konca kraja bez konca
beseda f. návšteva: vohľady: Enem po besedách bi chodziua. Chuapci chodzá f sobotu na besedu.
besedovat ……. byť na besede: Dúho s ňú besedovau.
bespráva ……. mnoho: Neber teho bespráva!
bespusný ……. roztopašný
bestak i tak aj tak: Nechoc tam, bestak ňic nedostaneš!
beštelovat, zabeštelovat …………dok. objednať tovar z obchodu, z fabriky: Beštlovau mu stroj.
bešverovat (sa) …. star. informovať sa: Budem sa na to bešverovat, či je to tak.
beťah 1. batoh 2. parom: Ki beťah.
betla kart. ,,žobrák“ : Hrajem betla.
bez predl. bez (fraz.): Iž bez omachu. (mnoho) Vdáče bez konca kraja. (dlho) Jeden za osemnást a druhí bez dvoch za dvacet. ( sú rovnaký)
beze bez, bezo: Beze mja ňic nedokážeš!
bezední bez dna (fraz.): Je jag bezední mjech. (nenásytný).
bezvjedomí ……. Upadeu do bezvjedomja. (upadol do bezvedomia)
bicí existencia
bíček m. malý mladý býk
bičisko n. rúčka na bič
bída bieda
bídač chudobní ľudia
bidarit, bídačit biedne žiť: Ňic neužije, enem bidarí. Čovjek mosí bidarit.
bidlišče bydlisko
bídní slabý, zle vyzerajúci: Po tej nemoci je velice bídní.
bídňík chudobný človek
biduo 1. drevená tyč v kuríne na hradovanie sliepok 2. n. žrď na vešanie šiat alebo kukurice
bich by som: Došeu bich, ale nemožu. Jedeu bich. (chce sa mi jesť) Já nevím, jag bich ťi to povidau. (ako ti to mám povedať)
bichla hrubá kniha
bíjat, bíjavat inter. frekv. od biť: Moc ho bíjajú. Bíjávali ho každí deň. Bíjali sa fjajírki.
bije aj ďije ……. cit. poháňajú sa kone
bíkárňa f. stajňa s obecnými býkmi
bikla druh pečiva
biko, bikoš ……. dobre živený človek
bikovat potácať sa: Bíkovau, porát mjeu spadnút. Ten bikovau, a ten išeu rovno.
bíkovica, bíkovec f. hrubá palica, papek, bič z vysušeného hovädzieho penisu
Biksásárd ……. dnes obec Buková
bil dojítí prišiel
bil vyjítí vyšiel
bílí, biui biely, bílá lastovicka, žartovná prezývka Cigána
bílit 1. bieliť, farbiť na bielo 2. očistiť ovocie, zemiaky 3. vykradnúť byt, dom
bilulinkí pekne biely, zdrob. od bíuí
binc m. rímsa pod strecou, p. gzinc
birda f. hra v karty: Hrajú sa na birdu.
bíreš ošetrovateľ dobytka na cisárskych a potom štátnych majetkoch
birza chorobný biely povlak na víne (pleseň na víne)
bit 1. byť (fraz.): Bit jak na tŕňú. (v neistotách ) Bit ve svém chlebje. (žiť nezávisle na rodičoch ) Je mu Jane. (volá sa Ján) Šeci, kolko ich je. 2. bit ftem (byť v tom, čakať dieťa, napr.: Anča je zas ftem. (Anča zase čaká dieťa) 3. bit kam-co (byť v koncoch, v poslednom ťažení) 4. bit tam ten (zdúchnuť, ufujazdiť) 5. bit z divokích vajec (byť divoký, byť neskrotnej krvi)
bití od biť, bijem (fraz.) Budež bití vjec jak chleba sití.
bitkár m. kto sa často bije: To je hrubí bitkár.
bitunk m. stavanie, kde sa zabíja dobytok
biu, biua, biuo bol, bol, bolo – pomocné sloveso v spoj.: Biu vojákem, biu na nic.
biua sem kamco bola som na nič
bíuá, biua 1. biela farba 2. o hodinách: Biua sa jedna-dve hodzini.
bíue 1. biele 2. druh strašidla
bíuí 1. biely Ženy chodzá v bíle (oblečené vbielych šatách ). 2. (fraz.): Bíuí jak sňeh. Bíuí jak scena.
bíuko bielko vajca
Bius? Biu. Bol si? Bol.
bivou m. nadávka, hlupák
bjeda! beda!
bjehání behanie (vulg.) (fraz.): Má husté bjeháňi a rítké sráňí.
bjehat behať (fraz.): Bjehá (alebo chodzí) jag z nasolenú ricú. (mať naponáhlo) Bjehá po dvori hen tam sem tam. (behá bez rozmyslu)
bjehem 1. behom času, chvíle 2. behom, rýchlo
bjehna f. žena zlej povesti
bjel f. časť kmeňa medzi drevom a kôrou: Drevo má jadro a bjel.
bjelák biely kôň biely králik
bjelat (sa) ……. stávať sa bielym, belieť sa: Rež už bjelá. Ten dúm sa zdaleka bjelá.
bjelaví biely, mliečnobiely, sivý:
bjelejší aj bjelší belší: Hen to bíué je bjlší.
bjelička 1. zool. belička (Alburnus alburnus) 2. vyrastajúce dievča 3. (fraz.): Je mrštní jag bjelička.
bješkat i bježinkat ……. det. chodiť: Náš mauí už bješká.
bjež do pekua, bjež do rici ………….. zmizni, daj mi pokoj (nadávka)
blafkat, blavúňat, blavkat……. 1. (expr.) veľmi štekať: Co ten psisko furd blavúňá? 2. rečou dorážať na niekoho: Neblafkaj na mja jak pes!
blafnút (neco) 1. bez rozmyslu niečo povedať 2. vyzradiť niečo
blečat, bečat nahlas plakať
bledí bledomodrý (fraz:): Bledí jak scena.
bleďoch m. bledý človek: Takí bleďoch je s ňeho.
bleďučkí, bleďulinkí veľmi bledý
blékat 1. plakať 2. mečať 3. (fraz.) (hum): Od mléka rit bléká.
blekocina ochabnutie svalstva
bleskne trbliece
blesknút huavú spomenúť si na niečo
blinkat (svjetuama) ………... svietiť
blisk (z lat. bis. ,,dvakrát“) výraz pri hre na buechu: čemer, blisk, der
blisklaví blišťavý
bliščat lesknúť
blizúčko, blizunko ……. veľmi blízko: Už biu celkom blizunko.
blíž i blížej ……. bližšie: Pod blížej. (fraz.): Chodníkem blíž, cestú spíš. (neskracuj cestu)
blížit ubližovať: Do ťi blíží?
bližňí blízky (rodina): Bližňí okrúški. (názov poľa):
blonki pl. m. malé, slabo vyvinuté klasy kukurice: Na tem žice narostli enem blonki.
blptat o zvuku pri varení: Ket kaša vre, blpce to.
blúňat blúdiť, túlať sa
bluni pl. f. druh sliviek: fraz. Oči má jag bluni ( veľké).
blusk pohlad ukradomky
blvanec zvratok
blvat vracať
blvat, blut, poblvat (sa) dok. vracať: Začau blvat. Poblvau sa.
blvoň m. nadávka, surovec: Ti blvoňu jakísi!
bobeček m. nadávka najhlúpejšiemu človeku: Ti bobečku! syn. blbeček
bobek m. trus kozy, zajaca, srnky a pod. fraz. Má rečí ja (k) koza bopkú. (mnoho zbytočne hovorí).
bobó n. det. boľačka
bobona f. čarodejstvo
boboňák m. čarodejník; boboňica – čarodejnica
bobŕlat kývať sa
bobrovat, zbobrovat dok. spadnúť, skackať po nebezpečných miestach: Nelez na strom, lebo zbobruješ otát!
bočaví krivý: Chuapec je bočaví.
bočit vyhýbať sa: Jaksi bočí predemnú.
bočňica f. rebrina z voza obitá doskami
bodečka malá bodka
bodečkové ……. bodkované: Ti bodečkové šati sem mjeua najračí.
bogdáu, bogdál m. 1. zool. bocian ( Cidonia cidonia) 2. ten, kto ma dlhé nohy fraz.: Má nohi jag bogdáu (dlhé a chudé).
bohiňa f. 1. nadávka zlej žene 2. čarodejnica: Je jag bohiňa.
bohoví, bohovití boží: Ceuí bohoví deň.
bohudímem ……. do dymu, do vetra: Majetek išeu bohudímem. (nič z neho nebolo)
bochánek ……. m. bochník chleba
bocheraj i pocheraj ………… m. medovník, suchá pochúťka
bochtr m. železničný strážnik, dom železničného strážnika
bojések m. bojazvý chlapec
bok m. 1. bok: Zvjedavost í bok vivalí. Je vispaní na jeden bok. To je z druhého boku ( z Moravy).
bokovina ……. f. bok zabitej svine: Z bokoviny sa zebere suaňina a ostanú rebra.
bolák kožné ochorenie
bolavé n. boľačka: Na noze má bolavé.
bolaví 1. chorý: Ceuí je bolaví. 2. chudobný: Šak on neňi bolaví.
bolavica f. zool. volavka ( Ardea cinerea ) (fraz.): Krk jak bolavica. (dlhý)
bolehuav … bolehlav, jedovatá rastlina, ale i ,,tvoje víno je jak bolehuav“
boleň m. zool. boleň (Aspius aspius)
boleňí n. vnútorné bolesti: Má boleňí. Kúň má boleňí.
bolesciví bolestivý
bolest f. prenes. námaha: To je jedna bolest.
bolont sprostý
bolontovat ……. trepať do vetra (zastar.)
bombálat, bombŕlat postavať, nič nerobiť
bombarďák ……….. bombardovacie lietadlo
bombarďáki ………….. teplé ženské nohavičky (hum.), nohavičky s dlhými rukávmi
bombrlat potĺkať sa
bor, búr, borník, bořník m. borový les: Ti bore šecki patrili jemu. m. mladý borovicový lesík
bordel 1. verejný dom 2. neporiadok
borica, borina borovica
boričí, borňík, búr ….. n. borový porast, rozsiahlý borovicový les
borička f. borovicová priesada: Na jaro sa chodzí do hája na boričky. (sadiť mladé borovice)
borovička ……. f. alkoholický nápoj (všeobecne ): On má rád borovičku.
borovičkár ……. m. kto pije alkoholické nápoje: To je takí borovičkár.
borovňák ……. m. bot. suchohríb ( Xerocomus chrysenteron)
borúfka f. bot. dubienka (Cynips folii)
bosák strigôň: F tem prúcú bili bosoráci.
boskí (ludé) 1. nedospelý: On je ešče boskí. 2. hod za čiaru pri hre na kolky
boski bosý, isť na boso
bosorák … strigôň
bosorka …. f. čarodejnica 2. star. motýľ
bot m. čižma: boti (s mäkkými holienkami) Suovenské boti s červeníma holenkama. Ňemecké boti (s tvrdými holienkami ) Špinavý jag bot. Sprostí jag boti.
botki, botečki detská obuv
botnat, nabotnat ….. 1. nasiaknúť vodou 2. napuchnúť 3. nalievať sa – rozkladať sa (o mŕtvole): Na druhí deň po smrci už botňá.
bozat pej. bozkať (fraz.): Bozaj mja v kapsu!
Božechráň ……. nedajbože: Božechráň mu ublížit!
božekat nariekať, vzdychať,: Co uš tolko božekáš?
boží Ceuí boží deň je preč. Od božího rána hoňeňi. Boží dopušení. Až hrúza boží.
boží bit spať: Už je boží.
Boží dopuščení 1. zlé počasie 2. situácia ktorá sa vymkla z rúk
Boží drefco ……. záhradná rastlina
Boží miuost …….smažené fašiangové sladké múčne jedlo
Boží muka ……. murovaný stĺp s obrázkami svätých (fraz.): Uderiu sa čert o boží muku. (lakomý daroval).
Boží narodzení star. Vianoce
Boží stúpení ………….. sviatok Nanebovzatia Pána
Boží umučení kríž s Kristom pri pohrebe
brada f. spodná časť sekery
brach v spojení: Miuá aj miuí brachu, to máš tak.
brajgl m. neporiadok
bramor m. star. mramor
brána f. 1. náradie na bránenie poľa (v plur.) 2. star. svadobné pečivo pečené v peci (v plur.) 3. detská hra: Zlatá brána.
branč f. zlá spoločnosť: Biua tam enem taká branč.
braňica f. sadlo z vnútra brava
branicoví ………..z bránice: Branicové oškvarki. Branicové sáduo.
braničák m. zákusok z bránicovej masti, p. sádelňák
bráňit prekážať: Chodzí za ňú, ale mu bráňá.
branka f. letné latkové dvierka do kuchyne
brant otrava krvi: Dostau brant.
brantoví, brantovacit 1. o zemiakoch, ktoré silno hnijú na rakovinu: Grumbír brantovací. 2. silne červený: Nos má červení, až brantoví. (o pijanovi).
branzol m. kožka vnútri obuvi
branža obor
brat brať (fraz.): Bere ja (k) krava na rohi. (mnoho) Bere si to hore. (k srdcu, má žial) Neber si to do huavi. (nezaoberaj sa s tým, nemysli na to).
brat (sa), zebrat (sa) dok. 1. brať sa, odísť: Zeber sa a dzi! (choď preč). Ber sa už! (odíď) 2. zosobášiť sa: Na podzim sa zebrali. (mali svadbu).
bratr m. brat: To je múj bratr.
bratranec …… m. bratranec: On nemá bratranca.
bratríček ….. zdrob. od bratr
brauza limonáda, šumienka
brav v spojení (fraz.): Je tustí jag brav.
bravec m. samec ošípanej
brávek m. mladý samec ošípanej
Bravenčár, Bravenčári, Bravenčárka obyvatelia Plaveckého Štvrtka
bravenec, brablenec m. mravec
bravlenčák ……. m. mravenisko
brazléta, prazléta ……. brošňa, ružencová prazleta na ruku, náhrdelňík, šperk všeobecne
brbák m. opitý hlúpy človek: Si jag brbák.
brbeň, brbének pľuzgier, pľuzgierik
brblák 1. brbloš, nezozumitelný rozprávač 2. ten čo sa prple v jedle
brblat 1. šomrať, stále hovoriť: Nebrbli uš tolko a lutuj! On enem brble. 2. prplať sa v jedle
brbloň, brbloš, brblák, brblaňa ofrflanec, ofrflanica
brbota frfota človek, ktorý rýchlo rozpráva
brce n. časť váh na voze
brč cit. na odháňanie kozy, teľaťa
brčkavý kučeravý
brčko n. (expr.): teľa
brčkovat ……. potácať sa pri opilosti: Brčkuje, má trochu v huavje. Brčkuje, má úskí chdňík.
brčkovat ……. potkýnať sa
brčky kadere, kučere
brdlica na uťahovanie zbožia, sena na voze
brečka f. 1. riedke blato 2. šťava brezy: V brezňi sa z breze brečka bere.
brédnút zapadnúť (do snehu, do blata)
breh, brížek ………… m. kopec, vyvýšenina
brenzovat ……. brzdiť, syn. hamovat
brést, bredem, prebrést ……. dok. 1. ísť cez vodu: Biua tam voda, moseu brést. Prebrádeu na druhí breh. 2. plaviť sa (o neživom ): Brédua uaň.
brešč niečo kyslé, horké, trpké
brezňák m. v marci uliahnutý zajac, mačka, pes a pod.
brchlat kašlať
brílat, bríuat (sa) …….túlať sa: Sceu bi zaz zbríuat.
bríle okuliare
brím smrekovec
brinčat udierať a zvoniť kovovým predmetom: Užičkama brinčí.
brinkáč m. zvonček
brinkat zvoniť na jednu stranu zvona (na poplach): Brinká, isce ňegde horí.
brinknút dať za ucho: Jak mu jednu brinkeu, mjeu dost. Uteč, lebo ti jednu brinknem tú varajú po piskách.
brinkoš túľavý chlapec
brinkošit túlať sa
brístek m. malý brest (Ulmus)
bríuat túlať sa, behať kade tade: Furd bríuá de kadi. On bríuá po nocách.
brížek breh, briežok, kopec
bŕkafka f. detská píšťalka z ražného stebla
bŕkat, brnknút dok. 1. Pískať na bŕkafke. 2. (expr.) nedbalo hádzať, 3. nedbalo s niekým zaobchádzať
bŕkavica i bŕkavički………… pl. zvierací hrtan
brlina ostrúhaná borovica bez konárov
brňat (sa) ….. 1. stŕpnuť od bolesti: Ale sem sa uderiu, ešče mi noha brňí. 2. chodiť o nič po nič, dekade
brňávka 1. doštička priviazaná na paličke, krútením v povetrí „brnčí“ 2. tiež brňávka v ruke, nohe, lakti: Brňí mi ruka.
brnbolica f. žart. alkohol z domácej výroby: Narobili sme brnbolice.
brnčat hodený kameň, skala „brnčí“
brňeňí 1. tŕpnutie (ruka a noha) 2. brnenie (bojová výstroj) rytierov
Brocké obec Brodské
brodzit prechádzať cez rieku: Prez Moravu brodzili.
brojit protestovať: Brojí proci temu.
brok, Brok 1. náboj do pušky 2. meno psa
brokovňa …… . druh lopaty, ktorá sa používa na štrk: Brokovňu si vipoščám od súsedú, majú takú šikovnú.
brovink revolver (zastar.)
brptat mať zlú výslovnosť
brptaví kto brpce
brsat, brchat (sa) robiť sa silným, vystavovať sa: Brsá sa, ale ňic nedokáže. Ale sa brsá pred ňím.
brstevňík, brsteňica, brstevňica …… m. rovesník, rovesnica (brstevnica- vrstevnica)
brstva f. vrstva sena alebo obilia na voze: Dovézli tri brstvi sena.
bŕua n. barla: Chodzí o bŕuách.
bruch, brúšek m. brucho (fraz.): Má v bruchu kosci. (komu sa nechhce ohýbať): Smíu sa, až sa za bruch chitau.
bruchál, brušňál, brucháč …………. m. (expr.) bruchatý človek
brusací na brúsenie: Brusací kameň.
brusar m. potulný brusič
brúsit (expr.) túlať sa: Brúsí po háji. p. cábrit
brusle korčule (čech.)
brúšek m. malé brucho
brzdňit (sa) ……. rozlievať vodu, oblievať sa: Co sa s tím brzdňíš?
buatňík, blatňík …. m. bot. asi iskerník prudký (Ranunculus acer), (ale aj blatňík na bicykli)
buato, maras blato (fraz.): Až naprší, a nebude buato. (nikdy).
buázen, buázeň ….. blázon
buázninec ….. 1. ústav pre duševne chorých 2. nezvládnutá situácia
buáznivá rit ………… starší ľudia ktorí si chcú užiť života (fraz.): Huava šedivá a rit bláznivá.
buáznivé hríbi 1. jedovaté huby 2. (fraz.): Co robíš co sas najedeu bláznivích hríbú, nevivádzaj uš!
bubák m. det. 1. strašiak 2. škaredé mračno: Jakí bubák ide, bude pršat. 3. nesmelý človek – ,,sedzí jak bubák“ 4. Desť snopov poukladaných do zaužívaných útvarov. 5. nekňuba, zakomplexovaný človek.
búbela, búbala, trúbela ťuťmák, hlupák, nešikovný človek
buben, bubeň m. bubon, nafúkaný mechúr z brava: Z bubňem sa dzeci hráli.
bubének m. bublina: Ket prší, robjá sa na vodze bubénki.
bubulák m. det. strašiak: Ked budeš mrcha, dám ťa bubulákovi.
bucko, bucek, buckoš dobre živené dieťa
bucnút (si) ……. ľahnúť si do kolísky
buček žrď v rebrine
búči, bučko, búčinko……. 1. n. det. jablko 2. bučina
buď jag buď …………..zajedno (fraz.): Ňemu je to buď jag buď.
búda 1. vinohradnícky domček „hajloch“ 2. chatrč cigánska búda 3. prístrešok pre psa 4. búda (fraz.): Máš huavu jak pes a do búdy ani za svatého. 5. detská stavba z dosák 6. prístrešok poľného hájníka: Koncem mája si hotar začau robid búdu.
budar, budár star. záchod, syn. hajzl, reterád, kancalár
budeš ešče ……. praješ si ešte (o jedle)
budilár, budelár, šrajtofla, šrajpichla, brištafla ……. peňaženka
budiškničemu človek na ňič súci
búdní blúdný: Chodzíš jag búdná duša, búdní Holanďan.
budovat, nabudovat, vibudovat ….. dok. 1. stromky sadiť: Negdo buduje stromki a on ňičí. Nabudovau sem si stromkú, a šecku mi uhinuli. 2. chystať drevo: Nabudovali sme si drév.
budu budem: Já budu dochtor.
budz! 1. buď: Budz dobrá neš dojdem! 2. budenie zo spánku: Budz tatu do roboti, lebo zaspí. 3. vzbuď podozrenie 4. buď ťicho: Budz cicho. Cicho budz sopláčku.
budza keby som bol na tvojom mieste: Budza tebú, dávno bich to mjeu.
búdzit, zabúdzit 1. blúdiť, zablúdiť v lese alebo očami 2. (fraz.): Co ti po ruzumje furt búdzí?
buecha 1. f. blcha; detská hra, asi na priaď dlhé drievko, pri hre na „buechu“: Dzeci sa hrajú na buechu. 2. (fraz.): Išeu buechám zauožit (išiel spať). 3. parazit, blcha (Siphonaptera, syn. Aphaniptera)
buechárňa ……. blcháreň (miesto s výskytom bĺch)
buešivec, buešinec ……. m. blší trus
bueška hra detí
buh (fraz.): Živím bohem sa tam dostane (ťažko). Nepovidau sem to, jag Boha vjeríš. Boh zachovaj! Dzekuja bohu (chvalabohu).
Buhví, Pambuchví, Buhvíco……. bohvie
búchat, nabúchat ……. dok. 1. tárať (fraz.): Tá teho nabúchá. Bucheu bes prachu (povedal hlúposť) Búchá dvje na tri. Uderiuo buchuo, nezabiuo treskuo. (povedal hlúposť ). 2. mlátiť cepami: F každej stodole búchali cepama.
buchloň táraj
buchnút udrieť: Jak ťa buchnem!
buchta f. 1. pečené jedlo 2. nekreatívny človek: To je taková buchta.
buchtar m. kto má rád buchty: Do lúbí buchti, to jo je buchtar.
buiko n. bielok z vajca
bujáreň, bujárňa …… maštal s býkmi
bujňat stávť sa bujným: Kúň, ked ho dobre kŕmí, bujňá.
buk m. buk (fraz.): To je nedbaua, robí to od buka g buku. Silní jag buk.
búkalasasa ……. hajú-hajú pri uspávaní
bukasinki ……. hajušky
buksa veľká peňaženka
bukša f. železná rúra v kolese voza, v ktorej je os
bukvica f. bot. betonika (Betonica officinalis)
bulíkat navádzať: Co mja šeci bulikáte co sem mauí chuapec?
búlnút aj bulúcnút (si) ……….det. ľahnúť si: Búlňi si!
bulúc det. cit. pri dávaní dieťaťa do postele
Bundáš, bundáš …. 1. m. meno psa, 2. málovravný človek
bunkoš časť cepu
Búran, Búrané obyvatelia obcí Borský Sv. Mikuláš, Borský Peter
burčák burčiak
Búre obce Borský Jur, Borský Mikuláš, Borský Peter
burgiňa krmná repa
búrí zelenina n. bot. pór ( Allium porrum)
burišky, lilinky húsatká zvolávajú sa: Burí-burí, buriški.
búrit sa dvíhat sa: Vjetr sa búrí.
buršt, buršla, buršl m. saláma, syn. biršla, safaládka (dok ž. údenina z mletého mäsa v krátkom hrubšom čreve)
burštovat ……. robiť salámu
buša m. tučný človek: Ti bušo!
butatót hanlivá nadávka Slovákovi (sprostý) (zastar.)
bútora m. kto skoro budí: Co mja budzíš, ti bútoro?
bútorit buntošiť (najmä v noci), včasne budiť: Prede dňem došeu bútorit.
buťurál m. 1. peňaženka: Peňez má plní buťurál. 2. prenes. slaboch, muž pod papučou: To je takí buťurál. 3. (fraz.): Je nemúvná jak buťurál. (málovravná ).
buvat spať
buvinkat spinkať (det.)
bzice pl. f. výklop maternice kravy: Krávje višli po oteleňú brzice.
bzinc, bzinec …….….. rímsa pod strechou, stienka pod strechou
.
Zdroje a použitá literatúra
Augustín Palkovič: Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického
Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí
Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou
Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského
Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej
Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj
Dušan Krivský: Himaláje sú pro mja nízké!
Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči
Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan