.

Na vyhľadanie slova stačí kliknúť na vybrané písmeno na hornej lište. Po otvorení príslušného písmena môžete pokračovať na ďalšie podobne cez navigačnú lištu

.

.

.

a                      spoj. 1. a: Máme roboti a roboti. 2. po: Išli dvá a dvá.

á richtik!     …….    súhlas

a basta!        …….  a je  to!

a támto Fránto           fujas matias, už je preč, zdúchol

abi                   aby, povedať niečo podstarné: Abi reč nestáua.

abich               aby som

abis                 aby si: Abis vjedzeu zač je teho uoket.

ablegát         …  poslanec krajinského Uhorského snemu

adjunkt        …   úradník veľkostatku

adut                tromf v kartách

adventňí    …     adventný čas

afina               ofina, f. 1. u deti napredu zastrihnuté vlasy, ofina: Ten chuapec má afinu.  2. meno psa

agaraňa aj haragaňa             f. živé, šikovné dieťa: To je taká aragaňa.

agnústek, agnúsek …….  (z lat. Agnus Dei = Baránok Boží), na Morave a na Slovensku peniaz, tiež medajlonik mosadzný s Baránkom Božím, s Pannou Máriou, pripnutý k rúžencu. Tiež  ho nosili dievčatá na krku.

ahá                  prízv. na druhej slab. cit.: Rozumíš? – Ahá, už rozumím.

achtal              miera pozemku jedna osmina štyri uhorské hony a to sa rovná štyri-tisíc osemsto siah. Jedna siaha rovná sa stodeväťdesiat centimetrov.

ajaj!                cit. : Ajaj, dost je teho, až moc!

ajmolanc    ….     m. star. násobilka

ajrichtung …….     m. star. nábytok

ajś                   aj si: Ajś bil ve školi?

ajzipoňák, ajznboňák            m. star. železničiar (nem.)

akorádňí aj akurádní             správny, presný: Neňi ro akorádňí, jag bi to mjeuo bit. Jaksi ču(t) tu vodu čímsi, neňi akorádňí.

akorát, akorád           práve, akurát: Akorát fčil moseu odejít?

akord              1. úloha:Co robíš na akord? – usilovne  2. v hudbe akord

akr                  stará plošná miera

akufaját       ….   kliatie

alatuty            akurát, v najlepšom poriadku

ále                   (prízv. na druhej slab. ) nie: Dzi do pola! – Ále, nesce sa mi.

ale                   1. asi: Biu tam ale dvje hodziny. 2. prilbižne: Kolko teho ale máte?

alija                f. úzka cesta v lese: Krátka alija.  Za krátkú alijú.

alumíniová užička   …….   hliníková lyžička

amen             (fraz.): Amen glórija, (mierne, skôr, žartovné preklínanie)

americká cucaňina …….   f. cukrová vata pre deti

anciáš             neposedné dieťa, ale aj čert, aj nadávka

ancikriscini   ……….  lotrovstvá, bláznovstvá

ancikrist    …..     m. zlé neporiadne dieťa

ancúg             oblek  (zastar.)

ancvaj,  anc-cvaj     …..  rýchlo hneď: Ancvaj budem hotová. Anc -cvaj nech si tu!

ancvajdraj     ……. raz dva tri, hneď

ančišvorc, anživorc, ajzešvorec  …….     star. černidlo na sporák

anďel, anďeu              m. anjel: Anďeu Pána (modlitba)

Anďela            Angela (náz.)

anďelák nekít            nadávka

anďeuskí        anjelskí

aňi hňi             ani trochu: Trochu potáhli a dálej aňi hňi.

aňi muk!     …..    budeš ticho!

aňi rici, aňi cici           žena chudá ako lata

aňi                   ani (fraz.): Neni to aňi suané ani masné. (o reči bez zmyslu). Nebiuo po ňém ani zmínky. (zmizol bez stopy).  Víc nerobím aňi hňi. (ani trochu, už nič).  Nepovidau ani oduož aňi priuož. (ani tak, ani tak: nepovie svoju mienku) Aňi mja nenapadne. Aňi za svjet! Aňi na peství. (ani za mak)  Aňi ho neňi.

anjeličkárka , andeličkárka…….…..  žena vykonávajúca tajné potraty žien

Anka, Anča, Andula  ……..…  krstné meno Anna

anó                  (prízvuk na druhej slabike), áno: Bius tam fčéra? – Anó.

ano                  áno: Šak sa to spraví. – Ano spraví, možeš ít.  (nespraví).

anšlóg             sírny plát na sírenie vína

anzec             m. star. vyšívaná vložka do parádnej prikrývky

anzecoví aj amsecoví            z anzecu: Na postelách bívali anzecové poštáre pokuadené.

anzedrák     …   m. star. červená pestro kvietkovaná šatka na hlavu

apatéka, apatika    …    f. star. lekáreň

apatekár, apatikár  ……..   lekárnik (zastar.)

apolenka      …..  f. zool. lienka (Coccinella septempuctata)

apolitánka  ……    f. napolitánka, keks

aport!             rozkaz psovi

aptajlunk     ….   m. oddelenie: Škrich mjeu tri aptajlunki. (truhla mala tri oddelenia)

arak                cit. preč!

arcis                narcis

árenda             prenájom pôdy

árešt aj hárešt           m. väzenie

áreštant aj háreštant            m. väzeň

argaláši          agrárnici (člen agrárnej strany v predmníchovskej republike)

armáles          listina, povýšenie do zemianskeho stavu

armara            f. druh nábytku, kuchynská skriňa

armariš           m. star. armáles, zemianske privilégia: Kerí biu zeman, mjeu ten armáriš.

armecki          člen obecnej samosprávy volený na jeden rok

asekurácia    ….. star. poistenie

asentírka   …..     f. star. odvod

asomalelki, terentetelelki, tasomazaňád, basomtererntete          jemné zahrešenie: Asomalelki, tak ťa vizaúškujem, zas si ožrauí.

atres               m. star. adresa (zastar.)

au!                   jaj!

auslók             výklad

aušlógovat (bečki)  …….   síriť sudy

auštok            m. časť predku voza, na ktorej je poduška

aušus             neohyb. nepodarok (podradný výrobok, tovar): To je takí aušus.

auťák             auto

azaňát             kliatie

Azór                m. star. meno psa

až!, aš!            častica s významovými odtienkami: Až mja z teho roboleua huava!  Aš z tídňa mám usmívaňá.  Až dojdem, potom.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Kam za vínom: Aby ste sa v Skalici nestratili. Malý záhorácky slovník nielen pre vinárov

Obec Pernek: Niektoré krásne záhorácke slová a slovné spojenia

Malacké pohľady: Malý záhorácky slovník

?Stare remeslá na slovacku?

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

ba                   det. bozk: Daj mi ba!

ba‘, bak      …….   det špinavý: Nechaj to, to je ba‘!        

baba                f. pej. 1. žena (fraz.): De nemože čert, tam strčí starú babu. Si škríčná jag baba.  2. pôrodná asistentka 3. veľkonočné jedlo z mäsa, cesta, vajíčok

babák             nie, nechce sa: K objedu dojde, ale robit babák.

bábelcí            lekno

babí šub          m. bot. prášnica ( Lzcoperdon bovista)

babí, bdzina    …….(bot.) biela huba, prašnica        

babički            „babički robit“, hádzať ploským kameňom po vode, aby sa odrážal

babit               vykonávať funkcie babice

babižňa, babizňa           f. pej. stará, zlá žena

babka              kuje sa na nej kosa (klepáčom)

bábo, bábečko alebo bábenko           n. malé dieťa, pokiaľ sa nosí zabalené v perinke, novorodeniatko, n. zdrob. k bábo: Pomáckaj bábenko!

babona            povera

babračka, makačka, piplačka           pomalá, špinavá, náročná robota

babrák             človek ktorý má talent niečo pokaziť

babsko            hanlivé pomenovanie pre silnú ženu

babúfka     …     f. 1. bábovka, veľký v peci pečený koláč, Na veliké svátki sa pékali batúfki. syn. kugluf  2. pekáč, v ktorom sa koláč pečie

babula, babula, babula         cit. privolávajú sa husi

babulka          f. det. hus, husička

babuša            namotaná handra na žŕdke (na šitie)

babúšit            teplo sa naobliekať: Zababúšit sa.

bacat              det. biť: Ked budež zuí, budem ťa bacat.

bácat              padať, kanúť: Suze í bácali jak hrachi.

bacnút (sa)   ……. hodiť sa: Baceu sa do postele.

baculatí, baculák     ……  pekné, dobre živené dieťa

bačaláci          pl. m. (expr.) sezónni robotníci na majeri v Adamove

bačalák           sezónny poľnohospodársky robotník zo stred. Slovenska

bačkor, bačkora         1. m. malé tučné dieťa: Takí bačkor je z ňeho. 2. papuča

bačorina         mláka, močarisko

badat              1. tušiť: Ked nedošeu, uš sem badau, že  sa ňeco stauo. Ked došua k nám uš sem tušiua co sce. 2. pozorovať, vnímať, poznávať: Badám. Jag začne maué dzíťa badat, už je veselší.

baďerovat   ……   ovádzať: Baďerovau mja za to.

baganec, baganča   ……  1. m. baganča (pracovná obuv) 2. fraz. nadávka: Si sprostí jak baganec.

bagatel           maličkosť: Kúpiu sem to za bagatel.

bago               1. n. samorodák: syn. dzivočák  2. žuvací tabák

bahňit (sa)  ………..  kotiť sa ( o mačke, psovi  a iných menších zvieratách): Obahniua sa nám kočka.

bahno              bahno, ale: Bahence – malé bahná.       

bacha              v spojení dat si bacha dať si pozor: Financi si dali naňho bacha.

bachar             väzenský dozorca

bachiňa          divá sviňa

bachnút          udrieť : Bacheu ho tú palicú.

báchor             veľké brucho

báchorki    ….      1. neoverené správy 2. historky

bachracit    ……    priberať na hmotnosti

bachratí    …     tlstý

bachrňa      ..    tlstá žena, bachraňa

bachroš, bachráč   ….    m. veľmi tučný chlap, szn. „bachráč“: Čuj , ti sa ňejak bachracíš, co je s tebú?

bájka              nepravda, niečo vymysleného,: Temu nvjerim, to je bájka.

bajúz, bajúze………… fúz, fúzy (zastar.)

bak                  špinavý (det.)

bakaní            det. špinavý, škaredý

bakoň              vykŕmený brav na zabitie

bakoňák          druh ošípanej

bakula             1. zastavovací terč  2. škvrna od atramentu na papieri

bál                  m. balík lisovaného sena, slamy: Bál sena suámi.

baláchat      ..    trepať sa do sveta

balákat           zavádzať: Co ho balákáš!

balamucit, pobalamucit    ….    dok. klamať, miasť: Co ho darmo pobalamúciu.

balamuťa        popleta

bále                plur. m. črevá, vnútornosti zvierat: Zajícovi bále vytékli.  2. bály, plesy

balící               baliaci (papier)

balón               m. kúpená lopta, p. habán

baloňák           balónový plášť

balúc, balulúc             citislovce pri okladaní dieťaťa (det.)

bambúch   …..     m. pej. veľké brucho

bambula …….     m. hlupák: Je to takí bambula.

bambúrit     …    skoro ráno vstať: Co tu bambúríš tak skoro ráno.

bambúšit    ..     1. pitvať hydinu 2. veľmi teplo sa obliecť

baňa               1. f. (fraz.) Zháňá (míšá) koše z baňama (hovorí jedno cez druhé 2. guľa na veži pod krížom  3. vianočné ozdoby (guľe)

báňat              (expr.) silne fajčiť: Zapáliu si a enem tag báňau.

banda             f. 1. skupina chlapcov: Idem do bandi. 2. zbojnícka skupina (banda)

banka              starodávna nádobka na pitie, poldecák

banovat          ľutovať: Banujem, že sem tam nešeu. Enem teho banujem, že sem to nespraviu.

bantovat         vyrušovať, znepokojovať : Co mja porát bantuješ!

bapka             f. 1. nákovka na kutie kosy 2. pôrodná asistentka: Paňi bapka.  3. (fraz.): Dostau sem to za bapku. (kúpiť za dobrú cenu)

bapščo            silná, ťažko pohyblivá, alebo hlúpa žena

bár                  hoci: Bár je mauí, ale má siu. bárco – hocičo, bárde – hocikde, bárdo – hocikto, bárjak – hocijako, bárjakí hocijaký, barkedi – hocikedy: Barkedi možeš dojít, kedi enem sceš., bárkerí – hociktorý, bárdo bárgdo – hocikto, bárskto o barčem – o hocičom, barkadi – hocikde, bárkolko – dosť, dostatočné množstvo, veľa: Máme teho bárkolko, aňi to nepotrebujeme.  Je tich krumpolú bárkolko. Pánbu zaplac! bárbis – bodaj hoci aj: Barbis mjel pravdu.

baráb             m. star. taliansky robotník na stavbe železnice a mosta: Co robili štreku, ríkali im že barábi.

barabizňa     ……  stará chatrč (pej.)

báraj               hoci, aj: Možeš dojít báraj zajtra.

barák              m. pej. dom: Nefkročím vjec do tvojeho baráku. (dom vôbec) Ten barák neprodali.

baran              m. 1. žeriav 2. dobrák: Je jag baran. 3. (fraz.): máš huavu jag baran. (neučesanú) 4. det.: Baran duc! (pri dotyku dvoch čiel)

baraní huava ……..…. druh huby (bot.)

baraňí vajca ….….…  pl. m. plody jesienky, p. hadula, naháč

baraňica         f. čiapka podšitá baraňou srsťou: Nosí baraňicu.

barchan          barchet, látka

barches          pletený koláč, obyčajne pomakovaný

barisko           n. miesto s občasnou vodou: Tam žabi kvákali f bariskách. p. zbarisko

barnavá barva           tmavohnedá farba

bartau, bartalák         dozretá žltá uhorka po Bartolomejovi, i skôr.

barva              f. farba: Šati dau do barvi.

barveňíckí  …….    barveňícke fjertochi  farotlačové, modrotlačové zástery

barvička    …….    f. farebná ceruzka na kreslenie, farbička

barvínek   …….      m. bot. zimozeleň ( Vinca minor)

barvit              farbiť

basa                f. 1. hudobný nástroj: fraz. Sprostí jag basa. 2. (expr.) väzenie

basoma hňát alebo basoma terentete alebo basoma ťi  …….    preklínanie, zahrešenie

basorkánoš, tetentetelelki hnet    …….   cit.  žartovné zahrešenie, jemné zahrešenie (hum.)

basta!, basta fidli …….      cit. konečné rozhodnutie: Je to tak a basta fidli. syn. zhasua fajka

baštrngovat ………….    manipupovať, narábať s niečim: F tem verštace mi furt nebaštrnguj znečím!

bát (sa)             mať strach: Na chóru (s) sa nebáu lést a na húru s abojí, Bojí s ajag čert svjecenej vodi.

batkat, nabatkat   ……     pobádať, nahovorit

baťula, baťulka …….       1. baňatá fľaša 2. malá bacuľatá žena

bauší               šašina tenká (zajačie seno)

bauta              f. bot. pálka (Typha latifolia), hnedý šulec

bauti               šašina (lístie na trstine)

bavit (sa)    …….  1. prekážať v práci: Nebav mja! 2. zdržovať sa, meškať: Dúho sa s’tam baviu 3. zabávať sa: Dobre sme sa bavili.

bazmek aj bazmeg   .…..…… m. 1. nadávka: Ti si takí bazmek 2. nejaká súčiastka: Podaj mi ten bazmeg.

bažantňica  ……….   f. miesto, kde sa schovali bažanty

bažit, zabažit (si)   …       dok. zabažiť, nabažiť, túžiť: Zabažiu si na kuracinu.

bdzina, bdzinu!      …….  f. 1. málo takmer nič, figu borovú: Nepomáhaj mu, aj tag bdzinu dostaneš. 2. nie, ostrý nesúhlas: Já budem tadi. – Bdzinu!

bdzinaví          prázdny, slabo vyvinutý (o tekvičných jadierkach): Jádra sú bdzinavé.

beca, becina, becinka            krava

beč                  m. pej. plač. Hned sa dá do beču.

beča, bečka, bečárek             f. veľký sud, sudok, súdoček, (fraz.) To je z druhej bečki. (to je iná reč).

bečák             m. dieťa, ktoré stále plače : To je takí bečák.

bečárek       ….   demižón

bečárka        ….  f. súdok

bečat              1. plakať : Furt to dzecko bečí.  2. bľačať: Tela a koza bečá.

bečkové zelé …………. sudová kapusta

bečkoví           zo suda: Bečkové zelé je lepší jak huavičkové.

bedlit             dávať pozor, chrániť, opatrovať: Bedli na to!

bedliví            starostlivý: On je velice bedliví.

bedňeňák, bedňák, deščeňák          m. voz na štrk a uhlie, p. deščeňák

bedňit             debniť

bedrava      …    m. nenásytník: To je ale bedrava ten teho zí!

befel                rozkaz: Dostau sem befel narukovat.

békat              1. bľačať: Koza, teľa béká.  2. plakať: Nebékaj!

belagóni         muškát, kvety

belajdik          m. stroj, zariadenie: Biu to takí belajdik.

bélat                kolísat (dieta v kolíske)

bélenka           kolíska

béleš               m. širší koláč, navrchu potretý lekvárom alebo makom: fraz. Už je kača béleš. (keď sa niečo nepodarí  Smetanové béleše (z riedkeho cesta, na plechu pečené, potreté smotanou)

belhat (sa) …….    krívať, vliecť sa

belík, gbelík …………. 1. nádoba na mútenie masla  2. tučný človek (fraz): Naprau (najedel) sem sa jag belík.  

bengál             hurhaj

beňo               m. chmuľo: Ti beňo!

beňové oko  …….  byť lakomý

berbeder aj belveder            m. 1. veľký kus nábytku, čo zavadzia: o je takí berveder. 2. niečo                      nakopené: Spraviu s teho (zo sena) takí belveder.

berdeje           JRD v časoch kolektivizácie (hum.)

berňák             daňový úrad

bes konca kraja         bez konca

beseda             f. návšteva: vohľady: Enem po besedách bi chodziua. Chuapci chodzá f sobotu na besedu.

besedovat  …….    byť na besede: Dúho s ňú besedovau.

bespráva    …….   mnoho: Neber teho bespráva!

bespusný    ……. roztopašný

bestak            i tak aj tak: Nechoc tam, bestak ňic nedostaneš!

beštelovat, zabeštelovat  …………dok. objednať tovar z obchodu, z fabriky: Beštlovau mu stroj.

bešverovat (sa)   ….      star. informovať sa: Budem sa na to bešverovat, či je to tak.

beťah              1. batoh  2. parom: Ki beťah.

betla               kart. ,,žobrák“ : Hrajem betla.

bez                  predl. bez (fraz.): Iž bez omachu. (mnoho) Vdáče bez konca kraja. (dlho) Jeden za osemnást a druhí bez dvoch za dvacet. ( sú rovnaký)

beze                bez, bezo: Beze mja ňic nedokážeš!

bezední           bez dna (fraz.): Je jag bezední mjech. (nenásytný).

bezvjedomí   ……. Upadeu do bezvjedomja. (upadol do bezvedomia)

bicí                  existencia

bíček               m. malý mladý býk

bičisko            n. rúčka na bič

bída                bieda

bídač               chudobní ľudia

bidarit, bídačit           biedne žiť: Ňic neužije, enem bidarí. Čovjek mosí bidarit.

bidlišče           bydlisko

bídní               slabý, zle vyzerajúci: Po tej nemoci je velice bídní.

bídňík             chudobný človek

biduo              1. drevená tyč v kuríne na hradovanie sliepok  2. n. žrď na vešanie šiat alebo kukurice

bich                 by som: Došeu bich, ale nemožu. Jedeu bich. (chce sa mi jesť) Já nevím, jag bich ťi to povidau. (ako ti to mám povedať)

bichla              hrubá kniha

bíjat, bíjavat              inter. frekv. od biť: Moc ho bíjajú. Bíjávali ho každí deň. Bíjali sa fjajírki.

bije aj ďije   …….  cit. poháňajú sa kone

bíkárňa           f. stajňa s obecnými býkmi

bikla                druh pečiva

biko, bikoš    …….  dobre živený človek

bikovat           potácať sa: Bíkovau, porát mjeu spadnút. Ten bikovau, a ten išeu rovno.

bíkovica, bíkovec        f. hrubá palica, papek, bič z vysušeného hovädzieho penisu

Biksásárd      ……. dnes obec Buková

bil dojítí          prišiel

bil vyjítí          vyšiel

bílí, biui          biely, bílá lastovicka, žartovná prezývka Cigána

bílit                 1. bieliť, farbiť na bielo  2. očistiť ovocie, zemiaky  3. vykradnúť byt, dom

bilulinkí          pekne biely, zdrob. od bíuí

binc                 m. rímsa pod strecou, p. gzinc

birda               f. hra v karty: Hrajú sa na birdu.

bíreš               ošetrovateľ dobytka na cisárskych  a potom štátnych majetkoch

birza               chorobný biely povlak na víne (pleseň na víne)

bit                   1. byť (fraz.): Bit jak na tŕňú. (v neistotách )  Bit ve svém chlebje. (žiť nezávisle na rodičoch ) Je mu Jane. (volá sa Ján)  Šeci, kolko ich je. 2. bit ftem (byť v tom, čakať dieťa, napr.: Anča je zas ftem.  (Anča zase čaká dieťa) 3. bit kam-co (byť v koncoch, v poslednom ťažení) 4. bit tam ten (zdúchnuť, ufujazdiť) 5. bit z divokích vajec (byť divoký, byť neskrotnej krvi)

bití                  od biť, bijem (fraz.) Budež bití vjec jak chleba sití.

bitkár             m. kto sa často bije: To je hrubí bitkár.

bitunk             m. stavanie, kde sa zabíja dobytok

biu, biua, biuo            bol, bol, bolo – pomocné sloveso v spoj.: Biu vojákem, biu na nic.

biua sem kamco         bola som na nič

bíuá, biua       1. biela farba  2. o hodinách: Biua sa jedna-dve hodzini.

bíue                 1. biele  2. druh strašidla

bíuí                 1. biely Ženy chodzá v bíle (oblečené  vbielych šatách ). 2. (fraz.): Bíuí jak sňeh. Bíuí jak scena.

bíuko              bielko vajca

Bius?  Biu.      Bol si? Bol.

bivou               m. nadávka, hlupák

bjeda!             beda!

bjehání           behanie (vulg.) (fraz.): Má husté bjeháňi  a rítké sráňí.

bjehat             behať (fraz.): Bjehá (alebo chodzí) jag z nasolenú ricú. (mať naponáhlo)  Bjehá po dvori hen tam sem tam. (behá bez rozmyslu)

bjehem           1. behom času, chvíle  2. behom, rýchlo

bjehna            f. žena zlej povesti

bjel                 f. časť kmeňa medzi drevom a kôrou: Drevo má jadro a bjel.

bjelák             biely kôň biely králik

bjelat (sa)  …….    stávať sa bielym, belieť sa: Rež už bjelá.  Ten dúm sa zdaleka bjelá.

bjelaví            biely, mliečnobiely, sivý:

bjelejší aj bjelší          belší: Hen to bíué je bjlší.

bjelička          1. zool. belička (Alburnus alburnus)  2. vyrastajúce dievča  3. (fraz.): Je mrštní jag bjelička.

bješkat i bježinkat   …….  det. chodiť: Náš mauí už bješká.

bjež do pekua, bjež do rici ………….. zmizni, daj mi pokoj (nadávka)

blafkat, blavúňat, blavkat…….   1. (expr.) veľmi štekať: Co ten psisko furd blavúňá?  2. rečou dorážať na niekoho: Neblafkaj na mja jak pes!

blafnút (neco)            1. bez rozmyslu niečo povedať  2. vyzradiť niečo

blečat, bečat              nahlas plakať

bledí               bledomodrý (fraz:): Bledí jak scena.

bleďoch          m. bledý človek: Takí bleďoch je s ňeho.

bleďučkí, bleďulinkí             veľmi bledý

blékat             1. plakať  2. mečať 3. (fraz.) (hum): Od mléka rit bléká.

blekocina        ochabnutie svalstva

bleskne           trbliece

blesknút huavú          spomenúť si na niečo

blinkat (svjetuama) ………...  svietiť

blisk                 (z lat. bis. ,,dvakrát“) výraz pri hre na buechu: čemer, blisk, der

blisklaví          blišťavý

bliščat             lesknúť

blizúčko, blizunko     ……. veľmi blízko: Už biu celkom blizunko.

blíž i blížej   …….   bližšie: Pod blížej.   (fraz.): Chodníkem blíž, cestú spíš. (neskracuj cestu)

blížit               ubližovať: Do ťi blíží?

bližňí               blízky (rodina): Bližňí okrúški. (názov poľa):

blonki             pl. m. malé, slabo vyvinuté klasy kukurice: Na tem žice narostli enem blonki.

blptat             o zvuku pri varení: Ket kaša vre, blpce to.

blúňat              blúdiť, túlať sa

bluni               pl. f. druh sliviek: fraz. Oči má jag bluni ( veľké).

blusk               pohlad ukradomky

blvanec          zvratok

blvat               vracať

blvat, blut, poblvat (sa)        dok. vracať: Začau blvat. Poblvau sa.

blvoň               m. nadávka, surovec: Ti blvoňu jakísi!

bobeček          m. nadávka najhlúpejšiemu človeku: Ti bobečku! syn. blbeček

bobek             m. trus kozy, zajaca, srnky a pod. fraz. Má rečí ja (k) koza bopkú. (mnoho zbytočne hovorí).

bobó                n. det. boľačka

bobona           f. čarodejstvo

boboňák         m. čarodejník; boboňica – čarodejnica

bobŕlat           kývať sa

bobrovat, zbobrovat             dok. spadnúť, skackať po nebezpečných miestach: Nelez na strom, lebo zbobruješ otát!

bočaví             krivý: Chuapec je bočaví.

bočit               vyhýbať sa: Jaksi bočí predemnú.

bočňica           f. rebrina z voza obitá doskami

bodečka          malá bodka

bodečkové  …….    bodkované: Ti bodečkové šati sem mjeua najračí.         

bogdáu, bogdál          m. 1. zool. bocian ( Cidonia cidonia)   2. ten, kto ma dlhé nohy fraz.: Má nohi jag bogdáu (dlhé a chudé).

bohiňa            f. 1. nadávka zlej žene   2. čarodejnica: Je jag bohiňa.

bohoví, bohovití         boží: Ceuí bohoví deň.

bohudímem  …….   do dymu, do vetra: Majetek išeu bohudímem. (nič z neho nebolo)

bochánek     …….  m. bochník chleba

bocheraj i pocheraj ………… m. medovník, suchá pochúťka

bochtr             m. železničný strážnik, dom železničného strážnika

bojések           m. bojazvý chlapec

bok                 m. 1. bok: Zvjedavost í bok vivalí.  Je vispaní na jeden bok. To je z druhého boku ( z Moravy).

bokovina     …….   f. bok zabitej svine: Z bokoviny sa zebere suaňina a ostanú rebra.

bolák            kožné ochorenie

bolavé            n. boľačka: Na noze má bolavé.

bolaví             1. chorý: Ceuí je bolaví. 2. chudobný: Šak on neňi bolaví.

bolavica          f. zool. volavka ( Ardea cinerea ) (fraz.): Krk jak bolavica. (dlhý)

bolehuav …       bolehlav, jedovatá rastlina, ale i ,,tvoje víno je jak bolehuav“

boleň              m. zool. boleň (Aspius aspius)

boleňí             n. vnútorné bolesti: Má boleňí. Kúň má boleňí.

bolesciví         bolestivý

bolest             f. prenes. námaha: To je jedna bolest.

bolont              sprostý

bolontovat   …….   trepať do vetra (zastar.)

bombálat, bombŕlat              postavať, nič nerobiť

bombarďák ………..   bombardovacie lietadlo

bombarďáki  ………….. teplé ženské nohavičky (hum.), nohavičky s dlhými rukávmi

bombrlat               potĺkať sa

bor, búr, borník, bořník        m. borový les: Ti bore šecki patrili jemu.  m. mladý borovicový lesík

bordel             1. verejný dom  2. neporiadok

borica, borina             borovica

boričí, borňík, búr    …..  n. borový porast, rozsiahlý borovicový les

borička           f. borovicová priesada: Na jaro sa chodzí do hája na boričky. (sadiť mladé borovice)

borovička    …….   f. alkoholický nápoj (všeobecne ): On má rád borovičku.

borovičkár    …….  m. kto pije alkoholické nápoje: To je takí borovičkár.

borovňák    …….    m. bot. suchohríb ( Xerocomus chrysenteron)

borúfka          f. bot. dubienka (Cynips folii)

bosák             strigôň: F tem prúcú bili bosoráci.

boskí (ludé)               1. nedospelý: On je ešče boskí.  2. hod za čiaru pri hre na kolky

boski               bosý, isť na boso

bosorák        …  strigôň

bosorka       ….   f. čarodejnica 2. star. motýľ

bot                  m. čižma: boti (s mäkkými holienkami) Suovenské boti s červeníma holenkama. Ňemecké boti (s tvrdými holienkami ) Špinavý jag bot. Sprostí jag boti.

botki, botečki             detská obuv

botnat, nabotnat     …..   1. nasiaknúť vodou 2. napuchnúť  3. nalievať sa – rozkladať sa (o mŕtvole): Na druhí deň po smrci už botňá.

bozat               pej. bozkať (fraz.): Bozaj mja v kapsu!

Božechráň   …….   nedajbože: Božechráň mu ublížit!

božekat          nariekať, vzdychať,: Co uš tolko božekáš?

boží                 Ceuí boží deň je preč. Od božího rána hoňeňi. Boží dopušení. Až hrúza boží.

boží bit           spať: Už je boží.

Boží dopuščení           1. zlé počasie  2. situácia ktorá sa vymkla z rúk

Boží drefco  …….  záhradná rastlina

Boží miuost   …….smažené fašiangové sladké múčne jedlo

Boží muka  …….   murovaný stĺp s obrázkami svätých (fraz.): Uderiu sa čert o boží muku. (lakomý daroval).

Boží narodzení           star. Vianoce

Boží stúpení ………….. sviatok Nanebovzatia Pána

Boží umučení             kríž s Kristom pri pohrebe

brada             f. spodná časť sekery

brach             v spojení: Miuá aj miuí brachu, to máš tak.

brajgl             m. neporiadok

bramor           m. star. mramor

brána              f. 1. náradie na bránenie poľa (v plur.)  2. star. svadobné pečivo pečené v peci (v plur.)  3. detská hra: Zlatá brána.

branč             f. zlá spoločnosť: Biua tam enem taká branč.

braňica           f. sadlo z vnútra brava

branicoví ………..z bránice: Branicové oškvarki. Branicové sáduo.

braničák         m. zákusok z bránicovej masti, p. sádelňák

bráňit             prekážať: Chodzí za ňú, ale mu bráňá.

branka            f. letné latkové dvierka do kuchyne

brant               otrava krvi: Dostau brant.

brantoví, brantovacit            1. o zemiakoch, ktoré silno hnijú na rakovinu: Grumbír brantovací.  2. silne červený: Nos má červení, až brantoví.  (o pijanovi).

branzol           m. kožka vnútri obuvi

branža             obor

brat                 brať (fraz.): Bere ja (k) krava na rohi. (mnoho)  Bere si to hore. (k srdcu, má žial)  Neber si to do huavi. (nezaoberaj sa s tým, nemysli na to).

brat (sa), zebrat (sa)            dok. 1. brať sa, odísť: Zeber sa a dzi! (choď preč). Ber sa už! (odíď)  2. zosobášiť sa: Na podzim sa zebrali. (mali svadbu).

bratr               m. brat: To je múj bratr.

bratranec      …… m. bratranec: On nemá bratranca.

bratríček    …..    zdrob. od bratr

brauza            limonáda, šumienka

brav                v spojení (fraz.): Je tustí jag brav.

bravec            m. samec ošípanej

brávek            m. mladý samec ošípanej

Bravenčár, Bravenčári, Bravenčárka           obyvatelia Plaveckého Štvrtka   

bravenec, brablenec             m. mravec

bravlenčák  …….   m. mravenisko

brazléta, prazléta  …….   brošňa, ružencová prazleta na ruku, náhrdelňík, šperk všeobecne

brbák             m. opitý hlúpy človek: Si jag brbák.

brbeň, brbének          pľuzgier, pľuzgierik

brblák             1. brbloš, nezozumitelný rozprávač  2. ten čo sa prple v jedle

brblat             1. šomrať, stále hovoriť: Nebrbli uš tolko a lutuj!  On enem brble.  2. prplať sa v jedle

brbloň, brbloš, brblák, brblaňa         ofrflanec, ofrflanica

brbota             frfota človek, ktorý rýchlo rozpráva

brce                n. časť váh na voze

brč                  cit. na odháňanie kozy, teľaťa

brčkavý             kučeravý

brčko               n. (expr.): teľa

brčkovat    …….  potácať sa pri opilosti: Brčkuje, má trochu v huavje. Brčkuje, má úskí chdňík.

brčkovat    ……. potkýnať sa

brčky              kadere, kučere

brdlica            na uťahovanie zbožia, sena na voze

brečka            f. 1. riedke blato  2. šťava brezy: V brezňi sa z breze brečka bere.

brédnút           zapadnúť (do snehu, do blata)

breh, brížek …………  m. kopec, vyvýšenina

brenzovat   …….    brzdiť, syn. hamovat

brést, bredem, prebrést    …….  dok. 1. ísť cez vodu: Biua tam voda, moseu brést.  Prebrádeu na druhí breh. 2. plaviť sa (o neživom ): Brédua uaň.

brešč               niečo kyslé, horké, trpké

brezňák          m. v marci uliahnutý zajac, mačka, pes a pod.

brchlat            kašlať

brílat, bríuat (sa)     …….túlať sa: Sceu bi zaz zbríuat.

bríle                okuliare

brím                smrekovec

brinčat            udierať a zvoniť kovovým predmetom: Užičkama brinčí.

brinkáč           m. zvonček

brinkat            zvoniť na jednu stranu zvona (na poplach): Brinká, isce ňegde horí.

brinknút         dať za ucho: Jak mu jednu brinkeu, mjeu dost. Uteč, lebo ti jednu brinknem tú varajú po piskách.

brinkoš           túľavý chlapec

brinkošit         túlať sa

brístek            m. malý brest (Ulmus)

bríuat             túlať sa, behať kade tade: Furd bríuá de kadi. On bríuá po nocách.

brížek              breh, briežok, kopec

bŕkafka           f. detská píšťalka z ražného stebla

bŕkat, brnknút           dok. 1. Pískať na bŕkafke.  2. (expr.) nedbalo hádzať, 3. nedbalo s niekým zaobchádzať

bŕkavica i bŕkavički………… pl. zvierací hrtan

brlina              ostrúhaná borovica bez konárov

brňat (sa)   …..    1. stŕpnuť od bolesti: Ale sem sa uderiu, ešče mi noha brňí.  2. chodiť o nič po nič, dekade

brňávka          1. doštička priviazaná na paličke, krútením v povetrí „brnčí“  2. tiež brňávka v ruke, nohe, lakti: Brňí mi ruka.

brnbolica        f. žart. alkohol z domácej výroby: Narobili sme brnbolice.

brnčat             hodený kameň, skala „brnčí“

brňeňí             1. tŕpnutie (ruka a noha)  2. brnenie (bojová výstroj) rytierov

Brocké            obec Brodské

brodzit            prechádzať cez rieku: Prez Moravu brodzili.

brojit               protestovať: Brojí proci temu.

brok, Brok             1. náboj do pušky  2. meno psa

brokovňa    …… . druh lopaty, ktorá sa používa na štrk: Brokovňu si vipoščám od súsedú, majú takú šikovnú.

brovink           revolver (zastar.)

brptat             mať zlú výslovnosť

brptaví            kto brpce

brsat, brchat (sa)          robiť sa silným, vystavovať sa: Brsá sa, ale ňic nedokáže.  Ale sa brsá pred ňím.

brstevňík, brsteňica, brstevňica    ……  m. rovesník, rovesnica (brstevnica- vrstevnica)

brstva             f. vrstva sena alebo obilia na voze: Dovézli tri brstvi sena.

bŕua                n. barla: Chodzí o bŕuách.

bruch, brúšek             m. brucho (fraz.): Má v bruchu kosci. (komu sa nechhce ohýbať): Smíu sa, až sa za bruch chitau.

bruchál, brušňál, brucháč …………. m. (expr.) bruchatý človek

brusací           na brúsenie: Brusací kameň.

brusar             m. potulný brusič

brúsit             (expr.) túlať sa: Brúsí po háji. p. cábrit

brusle             korčule (čech.)

brúšek            m. malé brucho

brzdňit (sa)     …….  rozlievať vodu, oblievať sa: Co sa s tím brzdňíš?

buatňík, blatňík   ….      m. bot. asi iskerník prudký (Ranunculus acer), (ale aj blatňík na bicykli)

buato, maras             blato (fraz.): Až naprší, a nebude buato. (nikdy).

buázen, buázeň     …..    blázon

buázninec    …..   1. ústav pre duševne chorých  2. nezvládnutá situácia

buáznivá rit   ………… starší ľudia ktorí si chcú užiť života (fraz.): Huava šedivá a rit bláznivá.

buáznivé hríbi            1. jedovaté huby 2. (fraz.): Co robíš co sas najedeu bláznivích hríbú, nevivádzaj uš!

bubák             m. det. 1. strašiak  2. škaredé mračno: Jakí bubák ide, bude pršat. 3. nesmelý človek – ,,sedzí  jak bubák“  4. Desť snopov poukladaných do zaužívaných útvarov.  5. nekňuba, zakomplexovaný človek.

búbela, búbala, trúbela         ťuťmák, hlupák, nešikovný človek

buben, bubeň             m. bubon, nafúkaný mechúr z brava: Z bubňem sa dzeci hráli.

bubének         m. bublina: Ket prší, robjá sa na vodze bubénki.

bubulák          m. det. strašiak: Ked budeš mrcha, dám ťa bubulákovi.

bucko, bucek, buckoš            dobre živené dieťa

bucnút (si)   …….  ľahnúť si do kolísky

buček              žrď v rebrine

búči, bučko, búčinko…….  1. n. det. jablko  2. bučina

buď jag buď  …………..zajedno (fraz.): Ňemu je to buď jag buď.

búda               1. vinohradnícky domček „hajloch“  2. chatrč cigánska búda  3. prístrešok pre psa  4. búda  (fraz.): Máš huavu jak pes a do búdy ani za svatého.  5. detská stavba z dosák   6. prístrešok poľného hájníka: Koncem mája si hotar začau robid búdu.

budar, budár             star. záchod, syn. hajzl, reterád, kancalár

budeš ešče   …….  praješ si ešte (o jedle)

budilár, budelár, šrajtofla, šrajpichla, brištafla  …….   peňaženka

budiškničemu             človek na ňič súci

búdní               blúdný: Chodzíš jag búdná duša, búdní Holanďan.

budovat, nabudovat, vibudovat    …..   dok. 1. stromky sadiť: Negdo buduje stromki a on ňičí.  Nabudovau sem si stromkú, a šecku mi uhinuli.  2. chystať drevo: Nabudovali sme si drév.

budu               budem: Já budu dochtor.

budz!               1. buď: Budz dobrá neš dojdem!  2. budenie zo spánku: Budz tatu do roboti, lebo zaspí.  3. vzbuď podozrenie  4. buď ťicho: Budz cicho. Cicho budz sopláčku.       

budza             keby som bol na tvojom mieste: Budza tebú, dávno bich to mjeu.

búdzit, zabúdzit         1. blúdiť, zablúdiť v lese alebo očami  2. (fraz.): Co ti po ruzumje furt búdzí?

buecha           1. f. blcha; detská hra, asi na priaď dlhé drievko, pri hre na „buechu“: Dzeci  sa hrajú na buechu.  2. (fraz.): Išeu buechám zauožit (išiel spať). 3. parazit, blcha (Siphonaptera, syn. Aphaniptera)

buechárňa  …….    blcháreň (miesto s výskytom bĺch)

buešivec, buešinec  …….  m. blší trus

bueška            hra detí

buh                 (fraz.): Živím bohem sa tam dostane (ťažko). Nepovidau sem to, jag Boha vjeríš.  Boh zachovaj!  Dzekuja bohu (chvalabohu).

Buhví, Pambuchví, Buhvíco…….   bohvie

búchat, nabúchat    …….  dok. 1. tárať (fraz.): Tá teho nabúchá.  Bucheu bes prachu (povedal hlúposť)  Búchá dvje na tri.  Uderiuo buchuo, nezabiuo treskuo. (povedal hlúposť ). 2. mlátiť cepami: F každej stodole búchali cepama.

buchloň           táraj

buchnút          udrieť: Jak ťa buchnem!

buchta            f. 1. pečené jedlo  2. nekreatívny človek: To je taková buchta.

buchtar           m. kto má rád buchty: Do lúbí buchti, to jo je buchtar.

buiko               n. bielok z vajca

bujáreň, bujárňa     ……  maštal s býkmi

bujňat             stávť sa bujným: Kúň, ked ho dobre kŕmí, bujňá.

buk                 m. buk (fraz.): To je nedbaua, robí to od buka g buku. Silní jag buk.

búkalasasa   …….  hajú-hajú pri uspávaní

bukasinki    ……. hajušky

buksa              veľká peňaženka

bukša             f. železná rúra v kolese voza, v ktorej je os

bukvica           f. bot. betonika (Betonica officinalis)

bulíkat            navádzať: Co mja  šeci bulikáte co sem mauí chuapec?

búlnút aj bulúcnút (si) ……….det. ľahnúť si: Búlňi si!

bulúc               det. cit. pri dávaní dieťaťa do postele

Bundáš, bundáš      ….   1. m. meno psa, 2. málovravný človek

bunkoš            časť cepu

Búran, Búrané            obyvatelia obcí Borský Sv. Mikuláš, Borský Peter

burčák            burčiak

Búre                obce Borský Jur, Borský Mikuláš, Borský Peter

burgiňa           krmná repa

búrí                 zelenina n. bot. pór ( Allium porrum)

burišky, lilinky           húsatká zvolávajú sa: Burí-burí, buriški.

búrit sa           dvíhat sa: Vjetr sa búrí.

buršt, buršla, buršl           m. saláma, syn. biršla,  safaládka (dok ž. údenina z mletého mäsa v krátkom hrubšom čreve)

burštovat   …….    robiť salámu

buša                m. tučný človek: Ti bušo!

butatót            hanlivá nadávka Slovákovi (sprostý) (zastar.)

bútora            m. kto skoro budí: Co mja budzíš, ti bútoro?

bútorit            buntošiť (najmä v noci), včasne budiť:  Prede dňem došeu bútorit.

buťurál           m. 1. peňaženka: Peňez má plní buťurál.  2. prenes. slaboch, muž pod papučou: To je takí buťurál.         3. (fraz.): Je nemúvná jak buťurál. (málovravná ).

buvat               spať

buvinkat         spinkať (det.)

bzice               pl. f. výklop maternice kravy: Krávje višli po oteleňú brzice.

bzinc, bzinec …….….. rímsa pod strechou, stienka pod strechou

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič: Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

cabat (sa)   ……    driapať sa, liezť

cábrit              neúčelne chodiť: Co po tej dzedzine cábríš, a ňic nerobíš?

cabuk              m. niečo tučné: Je to naoblékaní jak cabuk.

cafra               f. nadávka špinavej žene: Ti cafro zacafrovaná!

cafrat (sa)   ……    máčať sa vo vode, uzamokriť sa v rose: Ceuá si zacafraná.

cajdenka      ….   f. bot. lastovičník (Chelidonum majus)

cajgnis            vysvedčenie (nem.): Ukáš cajgnis, nech sa kuknem, co sis zasúžiu!

cajch               1. značka, pečať, m. cverená látka: Cajchové galéti, cajchové gaťe.  2. kvasnice

cajchovat               pečatiť, značiť

cajchoví          z cajchu

cajchovina, cíchovina            cvernová látka (zastar.)

Cajla               čast Pezinka

cákat              špliechať vodu

cakumprask    ……   všetko spolu: Zeberte si to cakumprask, dám vám to uacnejší.

cálovat            plaťiť: Budeš cálovat, prohraus!

campír            strapec (hrozna)

cancor            m. zdrap visiaci z roztrhaných šiat: Jakí cancor ťi s teho kabáta visí.

candla             blana medzi tráviacim traktom a hrúďou: Na zabijačce mám najrači pečené játra obalené candlú.

candle             krajky, čipky: Volakedi jaké pjekné candle blili gdostáňú!

candlička, štikeraj     ……   čipka

candrbál       …   muzika, veselica (zastar.)

candr-handr  ……    kucapaja (bitka, zmätok, tlačenica)

cangla             čipka na čepci, alebo rukávoch

cank, canki    ……    zubadlá s bočnými želiezkami (pl.)

cantimetr        1. miera v cm  2. krajčírska pomôcka na meranie

cap, capisko   ……   .samec kozy, ale aj silný chlap, aj záletník

capačky          detské topánočky

capard            kúsok: Kabát sa rostrhau na capardi.

capart             malé dieťa

cápat (sa)    ..    1. chodiť po blate: Po buace sa cápe. 2. neobratne isť: Tak sa cápú

capí chlévek  ……    chlievik pre capa

capina             f. hlúposť: Neviprávaj capini.  syn. somarina

capnút            (expr.) udrieť: Znenadácá ho capeu.

cárat (sa)     …..   bezcieľne chodiť

cáreček           m. úzky pás trávy, raži: Tej trávi tam ostau enem takí cáreček.

cárek               m. ohradené miesto v maštali pre teľce

casnovat      …    niesť niečo ťažké (zastar.)

cauta               f. koláč z cesta naliateho na plech

ccit                  ctiť

cecák             m. 1. cicajúce teľa, prasa  2. pej. nesamostatné dieťa: Ona je takí cecák, furt je pri mamje.

cecat,  ceckat  ……   …. cicať: tela, hríbja, prasa cecká, ale aj ,,komár nacecau (vycecau) krev“

ceckoví           cicajúci: ceckové tela, prasa

cecky, cece     ……   1. ženské prsia  2. struky vemena dobytka

cecoň             1. ženský prs  2. rozmaznané chlapčisko

cedula             f. lístok (fraz.): Chodzí jak jura s cedulú. (neúčelne)

cedulka            f. lístok s modlitbou

cedzit              1. mlieko  2. veľmi pršať  3. nariekať prelievať slzy (expres.)

cégr                nákupná taška

cech                m. dlh: Idem puacit cech. Virovnám si cech.

ceknút            ozvať sa, prerieknuť: Bu(c) cicho, aňi necekni.  Ani necekeu.

celer, celér   ……     m. zeler: Nezapomjeuas dat do poléfki celér pro mja stará.

celina              f. tvrdá zem pod ornicou

celta, celtňa    ……  veľká impregnovaná plachta

cemr               chrbát

cencúl, cencúr, cincúr, cingír           cencúľ (ladové ciagre vysiace zo strechy)

cepelín            v spojení: Napití jak cepelín.

ceperit (sa)    …… hnať, teperiť sa

cepi                 pl. m. cep na mlátenie

cepíc               m. kratšia časť cepa

cepová húlka   ……  rúčka cepu

céra, cérenka, ceruška          dcéra, dcérenka, dceruška

ceremónie  ……    1. zbytočné  okolky  2. úradné postupy

cerit (sa)      ……  usmievať

cermovat     ….. surovo biť, mlátiť

certifikát        …. m. úradná listina, doklad

cescina, cescinka  ..…….   f. malá cesta

cesní               tesne priliehajúci: Ti boti sú cesné.

cesta               f. (fraz.) Furt vyprávjá s cesti ( blúzni).

ceuí                 celý: Na ceuém roku (celý rok).  Ceuí, jak je hrubí. Tuším dvje sú tam ceué. (iba dve marhule) To je barina, ceué more. Ceuí čovjek mja bolí.

ceuoročák    ……     m. robotník pracujúci po celý rok (obyčajne v lese ): Robí tam furt, on je ceuoročák.

ceuú siuú   ……      z celej sily, všemožne

cíb, cíbi           zelená časť mladej cibule

cibazól            cicvor, chumaj, hlupák, blázon

cibéby             hrozienka

cíbí                  n. vňať cibule, dlhé trúbka na cibuli

cibil                 civil

Cibulár, Cibulárka, Cibulári ……     obyvatelia Zohoru a Holíča (prezývka)

cibule              pl. žart. hodinky na retiazke

cica, cicunka i cicnka  ……   . f. det. mačka

cicák               m. malá kaluž urobená z rozliatej vody

cícení              presvedčenie

cícerkem     ….    tenkým prúdom

cicí                  n. ženské prsia

cícící               cítený, cítiaci človek

cicina              nadávka (stojíš tu jak cicina a nevidzíš, že tá vode teče šírinú) – ale aj vulg. mužský pohlavný úd,

cícit  (sa)   ….      1. cítiť, napr.: Cícim sa jak v raji. 2. citiť sa pri peniazoch  3. (fraz.): Cíciu sa jag houí v trŕňí.

cicka               malá mačka, ale aj kožušinka na kabáte, ale aj pohlavný úd dieťaťa

cicvár              m. bot. zlatobyľ (Solidago gigantea)

cicvor              1. rastlina  2. hanlivé pomenovanie chlapca alebo muža (truľo)   

cífka                1. cievka  2. malá cieva v ľudskom tele

cifra                1. číslica, číslo  2. ozdoba  3. tanečný prvok

cifrovať     …     veľmi preklínať: Ale hrajú, tak cifrovau.

Cigáň             m. meno psa

cigaňa, cigánka       ..   1. f.: „uherská cigánka „ svetská nadávka  2. rómka  3. záhradná rastlina – sirôtka

cigánit            klamať

cigánska žiua  ……  …..šľacha na nohe vzadu nad pätou

cigánské hrozni     ….     bot. ľuľok (Solanum nigrum) i pavinič (Parthenocissus inserta)

cigánskí hrebík          druh železného kováčskeho klinca do podkovy

cigaretla, ciga            cigareta

cigorka           f. cigória, čakanková zmes

cígr                 taška na súpolia (zastar.): Do škoui sme nosívali cígr.

cihelňa            tehelňa

cihlička           1. f. kocka cukru  2. perník na strúhanie  3. tehlička

cihua               f. tehla

cihuár             výrobca tehál

cicha, cícha, ciška    ……    f. obliečka, návlečka na vankúš, na perinu

cichnút        …..    prestávať: Déšč pomáhui cichne.

cicho               ticho: Bu(c) cicho!

cikat, gulički               hra v guľky,trafiť gulkou (detské hra)  

cikcak             krivo

cíl                    1. ciel  2. mieriť, rozkazovací spôsob

cilindr             tienidlo na lampu: Mosím opucovat cilindr, je ceuí začadení.

cimbauki        pl. m. cencúle, syn. cincúr

ciment            cement

cimra              1. izba  2. cela

cincúr             m. ľadový kvapeľ visiaci zo strechy, syn. cimbauki

cincúrat          tiecť úzkym prúdom: Cincúraua mu krév z nosa.

cincúrek         úzky prúd vody: Hrnec teče cincúrkem. Cincúrkem pot s neho tékeu.

cingat             malým zvončekom zvoniť

cingilák           zvonec, strapec

cingilingi     …..   zvuk malého zvončeka

cingilingibom              zafarbené citoslovce (hum.)

cingrlátka    …..   pl. n. star. lacné lesklé ozdoby na kroji

cinkvajz      …    biela farba na obuv

cinter              cintorín

cintlaví           o zemiakoch, keď majú slabé, tenké klíčky: cintlaví grumbír

cipafka           f. na spôsob chleba v peci pečený biely koláč, ktorý sa pokrájal a jedol so smotanou a tvarohom

cirkula            f. motorová píla

cirkum dedérum     ….    koniec, amen

císarki             sorta hrušiek (pl.)

cisk scisk, nátresk                 1. m. tlačenica: U muziki biu hrubí cisk.  2. denná tlač.

cisknút, císňit (sa)            1. tlačiť sa : Neciskňi sa!  2. tlačíť kočík  3. pritisknúť si k sebe (napr dieťa)  4. vtlačiť niečo do ruky  5. stisnúť ruku  6. tisnúť sa v tlačenici  7. nanútiť do niečoho  (štúdium, povolanie)  8. potlačiť: No ešče kúšček pociskňi, já užnemám siui. 

ciskoň             fúrik, tragač (hum.)

cístko              bochník chleba

citácija            predvolánka

cíťit                (fraz.) Do sa cíťí, ten sa fťípí.

cito                 náhlo, plno, rýchlo: Už mi biuo cito.

citovat            predvolať: Citáciju mi posuali a citovali ho kvúli tej roli do Mauacek.

civor               hlupák, chumaj

cizňit (sa)   …       tlačiť sa, tiesniť sa       

cmáchat        ..    ešte škaredšie jesť (ako „cmúlat“)

cmer               m. cmar

cmerové gulki            kúsky cesta zavárané do cmaru: Tak sem sa nabúchal cmerovích gulek, až mi biuo zle.

cmŕkat            sŕkať: Co tak tú poléfku sřkáš, co si prasa?

cmugat           pej. fajčiť, poťahovať z fajky: Cigaretle cmugá furt.

cmúlat            jesť s preplnenými ústami, škarede jesť

co nic – to nic  ……  ….ani stopy, nebolo ich

Co sedzíš jak mrňa mrau?   …..    smutno. nešťastne, bez života

Co si jáderek, z Malváza, z Nadášá  ……  ….Čo si spadol z jahody?

co, co?            1. čo; Kebi z‘ biu co zač, dávno bi ‚s to mjeu. (keby si za voľačo stál) Máme teho co dost. Je to drahé, co neňi možná. (až nemožne drahé ) Co, idete hrabat? Co chvíla dojde. (o chviľu)  2. však (fraz.): Tam je dobre, co?  3. prečo: Polévku co nejíš?  4. koľko: Sú tadi šeci, co ich je. Je teho tam, co? Zí co poléfki?

cobi, cobi né  ……  …  vôbec nie: Už jeu? Cobi ufam jeu?

cobich             čo by som: Cobich sa ponáhua, ani mja nenapadne.

cofort              hneď (nem.)

cogovat          (expr.) nasilu tlačiť: Co to tam coguješ?

cohňiduo        ..  nadávka: No viles uš ti staré cohňiduo.

cohňit, scohňit           1. prejedať sa, nenásytne jesť  2. biť niekoho  3. veľa priložiť do šporáku  4. veľa naložiť (u dieťaťa nakakať)

cohnút            udrieť, mlátiť (Stupava)

cochvíla, cochvílu   ……     skoro, čo nevidieť: Cúg dojde co nevidzet.

coked, coket  ……  ……   nech, čo na tom, no a čo?: Povidau mu to. Coked mu to povidau.

cokl                 spodná časť steny domu spravidla natretá inou farbou (sokel)

colňák             m. colná strážnica: Za colňákem sem ho chiciu.

colštok            m. drevený tesársky meter

combálat, combílat sa          hojdať sa (klátiť nohami na stoličke), kývať sa, keď niečo visí, je zavesené: Trtou sa combílau.

compa             odrastené dievčisko

corgoň, corgoňisko    ……  1. m. tučný chlapec, ťažké decko ktoré sa rado nosí: Jakí corgoň je z ňeho. 2. nečistotné ťažké decko

cosi, cos          čo si: 1. Co si z jádérek . (čo si sprostý?)  2. Cos to uďelal?  (čo si to spravil?)

cpat (sa)         1. pchať sa: Furd bi ho cpau senem (koňa)  2. tlačiť sa : Co sa cpeš!

cucák             m. hra v karty: Hrát sa na cucáka.

cucaňina    …..    f. americká cucaňina cukrová vata

cucat,              v ústach držať a cumľať

cucek              m. cumlík, cumeľ

cucflek            viditeľná stopa po bozku na krku

cuckat (sa)    ……   1. v ústach držať a cumľať: Cucká kapki. 2. bozkávať sa: Tí dvá sa porát cuckajú.  3.cumľať prsník (malé dieťa)

cucki facki    ……    kúsky: Rostrhám to na cucki facki.

cudar, ošmek             lump, niktoš, lachtikár, huncút, zlé decko

cúdzit, scúdzit            jesť: Šecki bichti scúdziu.

cúfat, cúfnút              cúvať, ísť dozadu: Cúfni! (povel koňom, aby išli dozadu) Keby ten kúň cúfeu dozadu, tak ano.

cúg                  vlak (zastar.)

cugrunt           celkom, bezo zvyšku

cúhat, docúhat           močiť

cuchta             f. okutie na vozových váhach

cuk, cúch      ……    m. l. prievan: Zavri okna, ide cuk! Dostala sem cúch, lebo fšecki okna bili f tem cúgu pootevírané.  2. star. vlak: Čaškí cuk. (nákladný vlak)

cukr                m. cukor: soloví cukr (kryštálový), kostkoví, mletí  (práškový)

cukrkandl    ……     m. pálený (kandisový) cukor, karamel, kandizované ovocie

cukrové          n. zákusky, cukrovinky, linecké cukrové

cukrpekar     …… cukrár

cukrúfki          sorta hrušiek

cuksfíra          čatár

culík                m. l. mäsitý výrastok na tele 2. otvor na pitie na čepáku, p. čepák

cumbat            piť (expres.)

cumel              m. star. chlieb alebo rožtek v handre ako dudel

cumkat            cucat

cumlat            1. v ústach držať a cmúľať, omieľať  2. Cumlat palec.

cún                 1. cencúl  2. výrastok viniča: Každí ten pňíček má pjet cúnú.

cundra            1. f. pej. špinavá handra  2. neporiadná žena, ľahká žena, prostitútka

cunkat             cmúlať cukrík a pod.

cup                  m. vrkoč

cupkávat aj čupkat  ……  …. ísť krátkymi krokmi: Oňi cupkávali z mlékem f pantoflách. Kočka pri tej kolce čupkaua.

curat               čurať, močiť

curigačky    …..    pospiatky

curigat            cúvať, ísť dozadu (o koňoch): Koňe curigajú.

curínek           1. strapec (na vlniaku)  2. hrubý slíž  3. chlapčenský „vtáčik“

curky              dievčatá

curňík             úzka ulička medzi domami

curuk!, curik! ……  …. povel koňom, aby išli dozadu

cuzí                 cudzí: Na cudzí sa uaukomiu.

cvakat            1. sekať zubami, 2. platiť

cval                 sval: Ale máš na rukách cvale!

cvalík              m. tučné dieťa: Ale je to vipasené jak cvalík.

cvancikovat   ……   rozprávať cudzou rečou, napr. nemecky

cvéček            m. malý cvok

cvédr              m. sveter

cvegl               uzemčitý, zakrpatený chlap

cvek                drevený klín pri štiepaní dreva

cvekle, zelové fléčky ……  …… kapustové fliačky (zastar.)

cvekruša     ….     svokra

cverenkovi  ……     na spôsob niti: cverenkové maso, cverenkové látki

cvergl, cverglík          m. niečo malé, tučné, zakrpatené: Je jak cverglík. To prasa neroste, furt je to takí cvergl.

cvíb                 m. bot. svib (Cornus sanguinea)

cvíboch, cvípoch, piskvit     ….   piškóta (zastar.),  zákusok z vajec a cukru

cvikat, cviknút, ucviknút   ……  ……dok. naraz ustrihnúť: Vuasi ucviknút.

cvikl,cvikel                 m. kúsok látky naboku košele, klín na šatách, na nohaviciach

cvikla, cvikua             f. repa

cvikloví, cvikuoví list             lítie z kŕmnej repy

cvikovat          robiť stehy („cviki“) na obuv

cvindžat          vydávať zvuk kovom: Cvindžat nožem.

cvok               1. kovový klinec na topánky  2. blázon

cvoreň            m. veľký železný klinec na pripevnenie váhy k oju na voze

cvorkaf           f. koža, ktorá spája cepíc a hulku na cepách

cvorňík           m. malý cvoreň

cvrkat             1. malým prúdom tiecť, odkvapkávať  2. ucikávať si

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácký slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

čabrat (sa)  …….   1. ísť pomaly: Vi ste sa čabrali, proto ste došli neskoro.  2. brodiť sa vodou, ale aj s nechuťou jesť a lyžicou prehŕňať jedlo v tanieri

čabrička         f. malá tučná čaptavá žena

čabrňa            ruka, noha

čačaní, čananí  …………det. pekný: Máš čačané šati. Si čačaní.

čáčat (sa)   …..    hojdať sa

čadzit              čadiť

čagan              m. čakan, hrubá palica s hrčou: Šak ťi s tím čaganem dám po huavje.

čagánek          m. 1. palica na jednom konci s hrčkou  2. bot. čakanka (Cichorium intybus)

čahal, čahat  …….  (expr.) siahať (fraz.) 1. Nečahaj na mňa! (nedotýkaj sa ma!)  2. Kam až čahau? Velice visoko.

čáhnút             natiahnuť (ruku)

čachrovat     …….  zamieňať, obchodovať

čaja                 1. f. (expr.) nadávka čaptavej žene. 2. pl. pej. rozchodená obuv  3. drevená loďka, čln: Dojeli nám sd čajú naproci.

čaje …..……..……..pl. pej. rozchodená obuv

čajka               1. člnok  2. zool. čajka

čakla               f. hasičský hák

čáko                čiapka (k hasičskej uniforme)

čalej!              star. povel kravám, aby išli vpravo

čamborina  …….    f. hra na spôsob rulety (v hostinci)

čamprňa aj čambrňa ………… f. chlapčenská hra s palicou: Hrajme sa na čambrňu!

čangále           pl. m. pej. dlhé veľké nešikovné nohy (pejor.)

čanko              pekne v spojení: Čanko papaj, nerozsípaj!  (adresované deťom)

čapál               m. (expr.) čaptavý človek: Tí čapálu čapatí!

čapatí             majúci čapaté, krivé nohy: fraz. Je čapatá ja(k) koza, syn. Čaptaví.

čapjet, čapnúť           si ukrčiť sa, sadnúť si na skrčené päty: Čapni si, abi ťa nebiuo vidzet!

čápkat (si).……….. čupnúť si

čapku              trochu: Co teho budem čapku nechávat.

čapor              kocar

čaprňa            f. (expr.) ruka

čaptaňa          f. (expr.) čaptavá žena

čaptoš, čapurdia     …   človek ktorý pri chôdzi krivo našľapuje

čapuša            malá, slabá žena

Čáran, Čáranka, Čárané        obyvatelia obce Čáre

čárat               1. čarbať, čmárať  2. rýchlo ísť, ponáhľať sa (expr.)

čarigovať     …….  zle, škarede písať (expr.)

čárskí              pl. m. sorta zemiakov

čas                  m. 1. čas (fraz.): Chodzí rá(z) za čas. (nepravidelne, málo) Dává si na čas. (neponáhľa sa)  2. počasie: Špatné čase bili. Takí čas je a nemá co schnút, leda zorané.

časčí               častejšie

časkat (si)    ……  ťažkať si

časkosť       ….   ťažkosť, ťažoba

časnúť            udrieť

čáščej             častejšie

čaškem           ťažko: Už jeu? Čaškem, cobi ufam jeu, on bude rači doma.

čaškí               1. ťažký kôň (silného vzrastu): Mívali sme aj lachké koňe, aj čašké. Ti bili na tahaňí.  2. ťažký kufor (hmotnosť)  3. namáhavý (práca)  4. ťažký (ťažko straviťelná potrava)  5. ťažký úraz  6. ťažký život

čaško, čaščí   ……. 1. ťažko, ťažší: Veru čašké porídzeňí to biuo. F tegezi ani halér, barák plní duhú, fšadi hromada ludzí.  2. stane prísť zaťažko

čava                ťava (pejor.): To je jedna čava sprostá, co to trepe!

čavargovat  …….   (expr.) potulovať sa: Po ulici čavarguje.

čažit                ťažiť

čážit (sa)        nechcieť sa: Čáží sa mu dojít. p. hňilit

čažoba            ťažoba

čut                   počut, cítiť (smrad)

čečé                det. niečo pekné, pekný predmet

čedomil drevjení    …    nešika, čudák

čegír               podradné víno: Kolko čegíru ten visuopau a nic mu nebilo.

Čeho sceš?  ……   Po papuli?

čeho, čeho?  ……  čo, prosím?: Dočkaj, ňeco ťi povím! – Na čeho mi povíš?

čekaná            f. postriežka: Polúfkari išli na čekanú.

čekat              počkať, byť v nečinnosti: Čekau na mja. Vilézeu na strom a tam čekau.

čelaďín           mládenec: To je slušní čeladín.

čeladní otec   …… otec rodiny

čelesno           n. otvor do pece alebo do kachieľ 

čelit                 túžiť (zastar.)

čemer             1. (z lat. semel „raz“) výraz pri hre na buechu: čemer, blisk, der   2. choroba, hrčky na ruke po tom, keď sa niečoho s chuťou najeme

čemerička    ….   1. f. hra na buechu, syn. buecha  2. záhradná rastlina

čemerovať  ….    hrať sa na buechu

čep                  1. čap na dverách, zapadajú doň panti  2. mandle: Má spadué čepi (bolia ho mandle)

čepák              1. m. krčah, hlinená nádoba na vodu s hrdlom a uchom, v ktorom je malý otvor culík na pitie, črpák  2. hanlivá nadávka: Ti si takí čepák, nic porádne nespravíš.

čepcovat, čepkovat, ščépcovat        dok. rázne biť, zauškovať, biť po hlave. Ale ho ščepcovau.

čepec              m. 1. čepiec nevesty  2. sadlo na črevách brava

čepeček          m. detská čapica, čepček

čepeňí             n. čepčenie nevesty pri svadbe: Čepeňí nevjesti.

čepica             1. (fraz.) Má pot čepicú. (o podnapitom)  Vrcí sa ja(k) kača f čepici. (o žene, ktorá niečo hľadá a stále sa točí)  2. čepički pl. f. vpredu našitá koža na topánkach

čepit               neveste odkladať pri svadbe veniec.

čepúlki            pl. m. detské čepčeky: Pjekné čepúlki sme nosívali.

čercit (sa)          hnevať sa

čereň              1. m. na skrížených oblúkoch priviazaná sieť na ryby 2. (fraz.): Hledzí jag do čereňa. (do neurčita)

černí               1. čierny  2. špinavý (fraz.): Je černí ja(k) karan  3. hnedý (o omáčke) černá omáčka 4. černí flek (modrina sinka)

čerňiduo         m. atrament, syn. tinta

černobil          m. bot. palina (Artemisia abrotanum)

černokňežník………. m. zool. bzdocha (Pentatoma rufipes)

čerství            (fraz.) čerstvé ja(k) ribička

čerstvo           chladno: Je tam čerstvo.

čert                 zlý duch. (fraz.): Komárú je na čerta. Nech to čert vezne. Čert jag ďábeu. (je to zajedno) Vimíšlá si čerta kus. Čertem pálí. (nahnevaný) Si jak čert. De neňi, aňi čert nevezne. (nič nevlastní) Kebi aspoň povidau, čerte, ďáble, to(t) to máš, ale on aňi muk.

čertové rebro ………. bot. papraď samčia (Dryopteris filix mas)

čertové zelé  ....…. n. bot. kotúč (Eryngium campestre)

čertovica        pevné čierne súkno na „kabaňu“  (kabát i nohavice)

červené žongolki …..…..  pl. m. bot. krvavec (Sanguisorba officinalis)

červení korínek ………  m. bot. žerucha (Lepidium campestre)

červení pes  ……   m. kartová hra

červeňica    …    1. červená sukňa  2. zool. červenica (Scardinius erzthrophthalmus)

červík             (fraz.) Červíka otrávit. (ráno nalačno borovičku piť)

česák              m. plechový kartáč na kravy

česat, ít          1. česať  2. prenes, ísť (zastar.): Desi na ulic česau. Já sem sceua abi sme ešče išli dál, ale moseuo sem teda česať s nima.  3. okopávať: Biua velice šikovná. Tá ket sa daua česat ten rádek, ani čert ju nedohóňiu.

česnek            m. cesnak

česnút, čésnút           (expr.) udrieť: Ale ho česeu do nohi.

četník              policajt (zastar.)

čeuo                1. čelo na hlave 2. hudobný nástroj  3. n. priečna doska na doštenom voze vpredu a vzadu

čí                     zvraty (fráz.): 1. Ti čí si sinečku, komu patríš?  Jak mu to povidau, nevjedzeu, aňi či je. (bol zmätený)

či či čik čik! …….…  tak sa privoláva mačka

čičíkrat           pinka: Pinkavje sme ríkali čičikrát.        

čička, čička    …… volanie na žriebä

čigír, čingír, vodnar, haustrunk        druhák, podradné víno

číhat                striehnuť

číchat turošinu           šúpať kukuricu

číchat              tárať do sveta

číchnút            udrieť: Takú sem mu jednu čícheu, že mu scena daua druhú.

čichuí, čichnití            1. udretý  2. podpitý

čík                   zool. pĺž (Cobitis taenua): fraz. Je napití jak čík (o opitom).

Číkar               obyvateľ obce Kátov

čím                  1. prv než, kým: Neskapau, čím sa uláheu!   2. prečo to je: Čím je to, že grumbír tak hňije?  Čím to je, že tích orechú je tento rok máuo?  3. čoraz ďalej: Čím dál, temu méňej rozumím.

čin, čín, činem            spôsob. všetko spolu, pád (fraz): Ňijakím činem ho nemoheu otá(d) dostat. (za žiadnu cenu)  Zebrau to ze šeckím čínem. (všetko spolu)

čirka               f. zool. nejaký vodný vták ako potápka, p. vodňí slépka

čisto                v spojení: na čisté čisto

číščavina    …..    f. čistinka v lese: Taká číščavina tam biua.

čiščí                čistejší

čižma              f. vysoká obuv s tvrdými, širokými holienkami: Čižmi z dvoma ševama. iné je bot: Boti sváteční, jag sa ríkauo čižmi.

članek, článek            m. členok: Biuo tam po članki vodi.

člesuo             pec (zastar.): Mojého starého v zímje inde nanájdeš, enem na čelesle.

čmelina, šmelina        čierny nezákonný obchod obchod

čmelit, čmelinovat     ……obchodovať na čierno, šmeliť

čmeua             včela (zastar.)

čmeuák           čmeliak

čmuriduo        1. nadávka: Chodzí zagáňení  jak také čmuriduo.  2. prasa

čochra            f. pej. žen s neupravenými vlasmi: Ti čochro, roščochraná!  syn. šochajda

čochrat           šúchať nohy jednu o druhú

čokl                 malý pes (posmešne), p. kuťa            

čovíček           človiečik, napr.: Mauí čovíček  (malé dieťa)

čovječinec   ……   ľudský výkal

čovjek, čuovjek         m. človek: Ocapí sa na čovjeka. Aj čovjek je enom čovjek a né to hovátko. Má vjedzet kedi má dost.

črchat             šúchať, trieť, šuchotat

črngóle, čangále    …    nožiská, čungále

čúča, čúčaua  …. …..pes v detskej reči

čučat               1. byť ticho  (fraz.): Čučí jag veš pot chrascú.  2. byť doma, nikde nechodiť

čučki               tajne: Robiu to po čučki.

čuda                neskl. div: Neňi čuda, že on to dostau.

čudákat (sa), čudovat (sa)   …… (expr.) veľmi sa diviť, čudovať: Co sa čudákáš?

čuch                m. 1. zápach: Špatní čuch je tu.  2. pocit, vnem: Kúň má čuch.

čúchnút          čuchnút si, zavoňať, zapáchať: Maso čuchne prísouem.

čuj                  počuj, počúvaj: Čuj, Jane, nepoščaš mi tragač?

čujík                m. zool. kuvik (Althene noctua)

čujní               majúci dobrý sluch: Ten je čujní, šecko čuje. Pes je čujní.

čukulád, čukuláda……    čokoláda

čumákovat   ….   1. vyzerať niekoho  2. pozerať na niečo (televíziu)  3. obsmřdať niekde, pozerať sa

čumjet            hlúpo pozerať, civieť, vyjavene hľadieť

čun                  čln

čuňa                1. ústa (expr.)  2. dostať po ústach (po čuňi)

čunek             člnok

čupački           učupene

čupec, čupček, čupeček        m. malý kopček: Šecko seno vada odnesua, enem na takém čupečku ostauo.

čupjet              byť v drepe

čura                pohlavný úd dietaťa

čurák              m. (expr.) 1. penis p. fták, šulin, podavač, poneváč, vercajch  2. (expr.) hlúpy chlap.

čurat              det. močit

čurbes           neporiadok

čurgaňa          hrubo opracovaná palica

čuš                  buď ticho

čut                  1. počut: Čuj, dzi, prevez ho. Nechceua o ňem aňi čut. Ona nečuje, je huchá. 2. cítiť, zapáchať: Nečuješ ten smrad?  Neňi dobrá tá voda, čut ju jakímsi íuem.

čúvat              občas počuť: Já čúvám, že sa to má takto robit. Tak sem to čúvaua.

čvachtat         1. močiť. 2. namáčať sa vo vode

čvarga            háveď: Takú čvargu sjet ešče nevidzeu!

čvochtá          močí

čvrgnút           mierne udrieť: Čvrngnem ti po nosi, a budeš mjet.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

ďábeu             m. diabol: Kebi aspoň povidau: Čerte ďáble to(t) to máš, ale on aňi muk.

ďách               cit. pri pichaní: Ďách ho do boka.

ďáchnút     ……    1. Pichnúť (expr.): Ale ho ďácheu do boka.  2. spadnúť: Ďáchua do vodi.

dajkadi      ….     hocikde, kade – tade: Pachouci jezdzili  dajkadi. Mjeli volnost.

dál, dálej   …….    ďalej

dála                 f. veľká vzdialenosť: Je to hrubá dála.

dalmacín     ….    talian, červené víno z neštepeného vinica – samoroďák

damašek    …     m. druh látky: Poštáre bili z damašku.

dananaj       …   postávač, hlupák: Co stojíš jak dananaj?           

ďapa               f. pej. veľká ruka alebo noha: Ten má ďapi.

ďapák             rybársky kôš, syn. kôš

ďápat             1. šliapať(expr.): Co po tem šlapeš?   2. aj ďapnút narábať ďapákem,  Ďapeu tím košem.

ďapkat, poďapkat   ..….…. dok. potľapkávať: Poďapkau ho po pleci.

ďapnút           málo udrieť: Ďapeu ho trochu.

darebňí, darební,  darebák   …………1. zbytočný: To je darebňí robota.  2. chorľavý: Je jakísi darebňí.   3. lenivec (fraz.): Tustý kúň biu velice darební. Muž biu darební jak veš.

darebňica     ……  f. hlúposť: Mislí enem na darebňice.

darmo             1. zbytočne: Darmo’s tam išeu. 2. zadarmo: Nesceu bich to, aňi kebi mi to darmo dau.

darmolézki …………  nevídané, vymyslené

darunk            m. dar (obyčajne svadobný)

dat, dávat   ……    nedok. 1. dať, vložiť, položiť (fraz.) zvratoch: Dat do mješečka. (obetovať milodar v kostole)  Tejto krávje dajte krpáč.  Do ekstra izbi si dáte mjechi.  Mjeua’s to da(d) dopredu, ten vúz.  Gaťe si daj tam, de bili.   2. kŕmiť: Stane, dá ťi sviňám.  3. darovať: Kolko mi dáš?   4. poškodiť: Ale sme dali dece!  Ale sme mu dali?   5. rozkázať: Dali sme ti litr borovički. Dau si nalét.  6. zveriť: Já to dám na  tebja. Šak ste mi nedali možnost.  7. nevšímať si: Dám na tebja.  8. nesprávať sa podľa druhého: Na ňikoho nedaj. Na ňu nemožeš dat. Povjedz mu to ti, na tebja dá.  9. dovoliť: Šak ste mi nedali vodzit. (kone)  10. (fraz.) Dám ťi tancu! (výčitka) Dává si na čas. (neponáhľa sa)  Dau na huchého. (robil sa hluchým) On mi dau prvňí suovo.  11. rozhlásiť niečo, vytárať:  Dat na buben. (majetok išiel dolu vodou)  12. darovať: Kolko dáš?   13. zveriť: Já to dám na tebja.  14. meškať: Dává si načas. 15. dať slovo: On mi prvňí dal suovo. 16. robiť sa hluchým: Dat na huchého. 17. predložiť na zjedenie: Dat na rosu.

davač              m. kto pri sadení dáva zemiaky do jamiek.

dávit, zadávit, blvat   …………dok. 1. škrtiť: Zadávim ťa jak psa. 2. zadusiť sa: Kráva sa zadáviua  grumbírem.  3. zvracať

dbat                starať sa: Pro rodzinu dbau.

de co, gde co…………… kde čo: Zebrau šecko de co. (celkom všetko)  Já sem biua jeho deco. (mal ma rád)

de do, gde gdo           kde kto: Uš to má de do (skoro každý),

de enem co, deenemco, gde enom co         všeličo, kde len čo

de gde            kde tu: Tí stromi sú na rítko, de gde jeden. (riedko)

de jakí, gde jakí, jaké           kde aký, kde aké: De jakí grajcar bi mu daua biu už de kerí doma. (skoro všetci)  Dej aké peníze mu dali. (všetky)

de je                kde je?

de kam, gde kam    …..   kde kam: Bili sme z teho dekam. (boli sme z toho hotoví)

de kerí, gde kerí    …..    kde ktorý: Z vojáku biu už de kerí doma. S kamarádu uš rukovali dekerí. (skoro všetci)

de si, gde si             kde si?

de, gde               kde: Já sem misleua, že to kúrá, a to jaká líha de nat puotem. (vysoko)

dečka              f. vyšité plátno povesené na stene.

dedek             zool. dudok (Upupa epops) (fraz.): Smrdzíš jag dedek.

ďefčiska         dievčatá

dech                m. dych: Nemoheu dech pochicit.

dechnút          dýchnuť (fraz.): On pravdu aňi nedechne.

dechovka, dechofka              dychovka, dychová hudba

dekadi            kde-kade

dekl                1. čelo došteného voza 2. vrchnák na sud alebo inú nádobu

dekunk           m. kryt: Bili tam dekunki.

délka              f. dĺžka

delší                dlhší: Uš sú delší dňe.

deň                 pracovný, všedný deň (fraz.): Dzelní deň.  Podnes deň sem to nedostau. Co sa s tím tak ponáhláš, aj zajtra bude ešče deň. Co robí deň jag deň?

deňanoc, neňanocka             sirôtka (rastlina)

denáš              m. (expr.) útek (fraz.): Denáš puachta. A uš sa pakuj, denáš puachta, a nech si uš aj spátki.

denášit      ……  utekať (expr.)

ďenglaví       ….  slabý, útly

deňica             f. (fraz.) Hubu má jag deňicu.

dépa               f. pej. nádcha

dépat              pej. rozprávať nosom: On tag ďépau.

dépaví            pej. kto má nádchu

depich, tepich            m. star. pokrovec, koberec

der                  z lat. ter „trikrát“, výraz pri hre na buechu. Čemer, blisk, der.

ďereš              m. bitka: Počkaj, ale dostaneš ďereš!

des                  kde si: Des biu ceuí deň?

desáte      ..      m. desať zrniek v ruženci, desiatka, desať                    

desi-cosi, desik-cosik            z ničoho nič, odrazu, neskoro: Došua až desi cosi.

desina, deset             f. 1. desiatka v kartách  2. star. desať zlatiek, dvadsať korún  3. číslica

deska              f. odvalnica, časť pluhu

dešč                m. dážď

déščem           za dažďa: Déščem sme jeli do Vídňa.

deščeňák    ….    m. voz s rebrinami, obitými doskami (na zemiaky)

deščení           z dosák: Deščení puot. Deščená stodoua.

deščica           f. 1. asi pol metrová doštička (lopatka), ktorá sa používa pri pavúzení   2. časť jarma

deščička     …    f. doska na knihe: Prečítau sem tú knižku o(d) deščički po deščičku (celú).

déščovica aj déščúfka………..  f. dažďová voda

devadesátník              deväťdesiatnik

deváták          deviatak

devaterikrása aj devaterikráska    ………  f. bot. sorta záhradného klinčeka (Dianthus)

devaterňík   ……   bot. bôľhoj (Anthzllis vulneraria)

devina            f. deviatka v kartách

devjet             deväť

déžď, déšč   ……  dážď

dicki                vždy: Dicki ti hovátka na to dopluacá.

dich                 m. dýchanie: Aňi dichu nemám.

dichaviční    ……….   krava alebo kôň, ktorý má záduch: Kráva je dichavičná.

dichcit, dichčat           1. bažiť, pachtiť sa (za peniazmi)   2. byť dýchavičný: Co tolko dichcíš.

ďije!, ďijó!   ……  povel na poháňanie koňa. Poďme (hijó!)

ďíl                   diel, časť

dím                 m. dym (fraz.): Už bili v dímje (utiekli, zmizli)

dímač              m. 1. kto ťahá v kostole pri organe mechy  2. kováčsky mech

dimačit           dýmiť (expr.)

dímat              pri organe mechy ťahať

dímava           f. hustý prach alebo dážď: U lesa je jaká dímava. (husto prší)

dímit               utekať (expr.): Ale dímiu preč.

dímnút            dať zaucho (expr.): Jak ťi jednu dímnu, porád sa zvalíš.

Dimpurčan, Dimpurčanka, Dimpurčané  ……    obyvatelia obce Dimpurk (Suchohrad)

Dimpurk, Dimburk   ……  názov obce Suchohrad

diňa, giňa   ……   hlava (pej.)

Dindi               (fraz.): Na svatého Dindi, to nebude ňigdi.

dinstovat, dinctovat i tinctovat     ….   dusiť: Dinstoval maso, hríbi, rížu, zeleninu, grumbír.

diškurovat, diškutovat          diskutovať, debatovať, zhovárať sa, syn. dišputovat

diškurz           m. rozhovor

dišpenz           odpustenie nejakých náležitostí

dla                   podľa, pracovať podľa nejakého vzoru

dláška             podlaha

dlúhí                dlhý

dluch               dlh

dmo, dmuo aj mduo, mdlo ……   prísl. nevoľno, mdlo: Tak mi je dmo.  Tak sem huadná, porád je mi mduo.

dmuí, mduí ……….    príkry, nevýrazný  (o jedle)

dmuobi    ……    pl. f. mdloby: Od huadu na ňu dmuobi dochádzali.

dnes                m.: Na dnes dva tídňe sú hodi. (o dva týždne)  Biuo to dnes tídeň. (pred týždňom)

dneskaj     ….     dnes

dnešní             hlúpy: Co sem dnešní?

dňovat            tráviť deň: Vidra vedňe ležaua na vŕbje a tam dňovaua.

do aleluje    ……   neúnosne veľa (roboty)

do to, gdo to ………… kto to?

do vúle           veľmi  veľa Do vúle  sa zahrát.

do, gdo           kto: (fraz.): Do s kím neňi, ten ňic neví. (nemiešaj sa do manželov)  Do to k nám ide?  Gdo to spravil.  Gdo sa ide hrát.

doba               f. čas: Ot kerej dobi sem ťa už nevidzeu. To je doz(d) dúhá doba. Tolkú dobu u nás nebiu. Do tej dobi tam nechodiu, až potom.

dobiča, dobitča          n. kus dobytka.

dobíhat           dobehávať: Dobíhau na vlak.

dobílit (sa)   …… … zabieliť sa: Umi si ruki, lebo sa dobíliš ceui!

dobit (sa)     ……  dobíjaním sa dostať: Nemoheu sem sa k vám dobit.

dobívat  (sa)……….….. búchat na dvere, dobíjať sa: Dosi sa dobívá, dzi otevrít!

dobjehlík   ……    m. pri gulečníku zrazenie dvoch gulí odrazom od mantinela.

dobre              prísl. v spojení: Ňidz dobrého mi robí. (zle mi robí) Dobre mu tak, nemjeu tam ít. Dobre že s’tam nebiu. Je s ňím za dobre.

dobroďejka  ………..  m. zlý, samopašný chlapec: Takí dobroďejka je to.

dobrovolec  ………   nevychovanec, zbojník, neprajník

docíraví      ….    dotieravý: Ščípe a docírá jak komár jedovatý.

dočáhnút aj dočahať, dočahovať  ……….. dosiahnuť (nedok.), natiahnutím ruky, nohy a pod. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: Biuo to visoko, nemoheu to dočáhnút. Co to dočahuješ?

dočista, čista ……..…. úplne bezo zvyšku

dočkat            1. počkať: Neutekaj, dočkaj mňa!  2. dožiť sa: Dočkám-li, v léce to spravím.

dofčil, dofčílka           doteraz: Mosela to dofšílka nosit ftošni.

dogulata         okrúhlo

dohlédat         dozerať: Mosí na ňich dohlédat, jak robjá.

dohlédnút    ……  1. dovidieť  2. dozrieť

dohoňit           dobehnúť: Tebja ani čert nedohoňí!  2. Dobjehnúť zmeškané. (robotu)

dohorat, dohorávat               (nedok.) končit (fraz.): Už mu svíčka dohorává. (končí sa jeho moc, jeho život)

dohoua           dohola

dohoví            ktovie: Bude pršat? Dohoví. Dohoví, kam jeli ti dvá.

dohŕčiť (sa), dohrnút (sa) ………… prísť vo veľkom množstsve: Dohŕčiuo sa ich tam ceuá banda. Ket sa ich tam tolko dohrne, co potom?

dohúpat (sa) …………….(expr.) dovtípiť sa: Já uš sem sa potom dohúpaua, že to biuo ináč.

doch, dochovica     ……    1. m. otiepka rovnej slamy, slamená strešná krytina  2. prirovnanie: Chudá je jag dochovica. (velmi tenká)

dochlebovat aj pochlebovat (si) …………  prisviedčať si: Ženi si dochlebujú.

dochovica, dochovice            f. rovná ražná slama na pokrývanie striech (otiepky slamenej strechy)

dochrámat (sa) aj dochramoždžit, dochromaždžit             dochrámať, dolámať, dokaličiť, zmrzačiť, doriadiť, poraniť sa  (expr.): Spadeu z voza a ceuí sa dochrámau. Dochrámaua si nohi.

dochtor           m. lekár: Zavouali dochtora.

dojde, donde …………….príde

dojdzi             príď

dojet               prísť na voze alebo inom dopravnom prostriedku: Neš tam dojede, bude aj poudňe.

dojetí              kto prišiel na voze, pricestoval: Uš si dojetí?

dojímat (si)   ………. nariekať si, ponosovať sa: Dojímá si na žalúdek. Aj tata si dojímá, šeckím nám cosi je.

dojít                1. prísť: Jak to dojde, že jeden to dostane, a druhí né. Šak za hodzinu dondeš. Aňi neví čovjek, do čeho dojde. Tadi mosím dojít o život.  2. stratiť: Došeu sem o uopatu. 3. (fraz.) Ked na tú dojde. (keď na to príde).

dojížďát      …… dochádzať: Kažďí deň doíždžá vlakem.

dokád             dokiaľ

dokapat          prísť, keď ho nikto nečakal

dokonauí    …    úplný: To sú čudáci dokonauí.

dokoreňa    …    dokorán: Dvera bili otevríté dokoreňa.

dokoua            kolom dokola: Kouem dokoua furt vyprávjal to isté.

dokuádat, dokuádat (si)   …    1. sa konať podľa iného: Ňeho sa nedokuádaj!  2. besedovať si

dokvitnút   ….     prísť: Čekali sme ho, až narás pjekňe dokviteu.

dolehnút    …     doľahnúť: Aj naňho delehua nemoc.

dolek              m. karta dolník

doleva             doľava

dolipat            obťažovať, byť dotieravý: Nedolípaj furt, a daj pokoj! Muchi dolípaj.

dom, domú  ……   prísl. domov: Ludé idú večer s pola dom.

domáhat (sa) ……………vypytovať sa: Já sem sa ho velice na to nedomáhaua.

domek            domeček m. zdrob. od dúm

domf, donf            1. rušeň  2. starý parný stroj

domfovica      ….. parná mláťačka

domurovaní   ………. rozdrobený, doničený: Je to domurované od miši.

domuva          f. dohováranie: Došua k nám na domuvíi, že í náš chuapec rozbiu okno.

domúvat      …   dohovárať: Domúvau í za to.

donda tam, donďa   ……  príduc prechodník slovesa: Donda tam, ani sa mi nesceuo pohnút. Velice sem biua narobená.

dondza domú              príduc domov

dondzi, dondi             príď, dôjsť:  Dondzi večer do šenku. Dondi na víno. 

dondzit ňeco enem tot          1. prísť na niečo len raz  2. bývať neďaleko: Oni bívajú enem tot.

dondzít ňeco navrch              príde pravda na javo

dondzít o chléb                      stratiť prácu

doňekád     ….   na istý čas: Zaz budu mjet doňekát pokoj.

doneradi         nespočítane veľa

donerádzit    …..  pošpiňiť

donéslo sa mi             viem o tom

dopíďit           chytiť, prichytiť pri čine: Dopíďiu ho tam.

dopnút (sa) ……   zapnúť si kabát: Nemože sa dopnút. (o tučnom)

dopomocit   ……   dopomôcť: On mu k temu dopomoheu.

dopoudňa, dopouedňa          prísl. Predpoludním, dopoludnia

dopuscit          pripustiť: Aňi zuého suova naňho nedopuscí.

Dora, dora   ……   f. zlá žena, jemná nadávka: Ti doro jakási!

dorazit            zničiť: Tá robota ho doraziua.

dorezat (sa)   ……   (fraz.) Krvi bi sa v ňem nedorezau, tak zbledeu.

dosadzit, dosádzat …………  nedok. 1. dodať: Dosadzím, ked budeš potrebovat.  2. obstarať: Ke(t) tú kompu tam nedosadzíš, objesá nás oboch.  3. vydržiavať: Šak í budeš mose(d) dosádzat.

dosavadní  ……     doterajší: Múj dosavádňí životopis sem vám uš povidau.

dosavát, posavát   …..    doteraz: Dosavát sa mám dobre.

doscihnút     ….   dostihnúť, dobehnúť (autobus, vlak)

dosécit            dokosiť: Povidau, že šak aj zajtra dosečú.

dosíhnút, dosáhnút            1. dosiahnuť cieľ  2. dočiahnuť do výšky

doskákat        zle pochodiť: Enem rop, šak ti doskáčeš!

dospívat          1. dospievať: Já sem uš  dospívaua.  2. vyvíjať sa 3. zomrieť

dospjelosť    ….  dospelosť

dospodu         dospodku: To mokré bi sa mjeuo dáva(d) dospodu.

dost                dosť: To je dost, žez‘ došeu. Už je ťa dost, už nemusíš rostnút.

dostat (sa)     1. prísť: Hrázú sa tam dostaneš. 2. narásť: Dostali bruchi ti prasce. 3. zvýšiť, byť nadostač: Nedostane teho dreva. 4. oklamať: Ale ho dostau.

dostat pjascú………… dostať ranu päsťou

dostat, dostávat   …………nedok. dostačiť: Peňez mu ňikedi nedostává.

dosúžiť, dosuhovat …………  nedok. prácou, starobou sa zničiť: Šaťi ťi už dosuhujú. Kebich tak furt robiu, tak mosím dosúžit.

došek              m. malá otiepka z rovnej slamy na pokrývanie striech, alebo do komory k zemiakom.

došikovať    …..   doviezť, objednávať: Došikovau si vagón uhlá.

došmatlaní  ………   pošliapaný: To je došmatlané šecko.

došmatlat   ……    pošliapať: Došmatlau na úce šecku trávu.

doštverhat (sa)          preliezť hoci aj štvornožky

došua               prišla, ale aj ,,došua mi nafta“ – spotreboval som naftu v traktore

dotád              dotiaľ

dotáhnút (sa) ……………prísť nenápadne  (fraz.): Dotáheu sa jak smrad.

doťerní            dotieravý (človek, hmyz)

dotrepat (sa)           1. dovliecť niečo  2. dotrepať cesto  3. doraziť niekam (prísť)

dotržní            pracovitý, sporivý, starostlivý: Kebi nebiua jeho žena trochu dotržná, dávno bi v ňic višeu.

dotúcit            dobiť, dotĺcť

douámat (sa)             1. dolámať si kosti  2. dolámať konáre  3. zničiť (hračky)

douek, douki              lievanec, lievance

doufáňí           (4 slabiky) n. star. nádej: Preca se(m) mjeu ešče doufáňí.

douožiť          pridať: Je tam dvjesto korún, sto korún ťi ešče douožím.

dovčilku          doteraz

dovelebit (sa)            prísť: Dovelebili sa tam šeci.

dovést            dokázať: Nevím, kebich to mjeua dovést, s kím to viprávjau.

doví co, gdoví co  ….     ktovie čo

dovidzet                      dovidieť, dohliadnuť(fraz.): Neňí g dovidzeňú. (niet ho)

dózňa, túzňa               plechová nádoba

doznat            uznať: To mosí čovjek doznat. Šak čovjek to dozná.

dozvjedet (sa)           dozvedieť sa niečo nové

dožádat (sa)  ………. dok. túžobne dočkať: Ledvaj sme ťa dožádali.

dožurovat aj tŕkat, viškričovat (sa)            hádať sa

dožúvat (sa) ……  sporiť sa, vadiť sa

dožví, doví, dožví co, dožvíco           ktovie, ktovie čo: Dožví koho najdú. Misli, že dožví co má. Dožví co má za lubem?

draha              f. 1. stopa (fraz.): Nemože mu ít aňi na drahu. (nemôže sa mu rovnať).  2. sezónna cesta po roli: Je(d) drahú, lachčej to utahne. (kôň) To je samá draha tam.

drajfúz            trojnožka

dranka            žart. cigareta

drapački         páračky

drapák            pazúr

drapáki           ozubená brána na bránenie a vytrhávanie buriny                       

drapákovat    …..… vytrhávať burinu

drápat             1. párať perie: Drápat perí.  2. škrabať: Drápeš ja(k) kočka.  3. omínať: Títo šati mja jaks drápú.  4. dobývať sa: Bosorka sa drápaua do maštale.

drapnút (sa)   …..….chytiť sa (expr.): Drapli sa pol paže.

drát                 m. drôt

dratar             m. drotár

dratovat      ..   drôtovať

dratuár           vydláždený chodník na ulici

dratva           kožená niť na šitie kože

dražák            m. kto stále dráždi, doberá: To je dražák jakísi, fur(t) ťa draží.

dráždziť, podráždzit           1. dráždiť: Nedráš psa!  2. hnevať, doberať niekoho: On to nemislí naozajst, to ťa enem tag dráží.

dráže               drahšie

dražit, vidražit           dok. stopovať: Išeu ho dražiť a vidražiu ho aš k jeho domu.

dŕcat, drcnút             drcnút dok. sotiť, drgať: Co mja dŕcáš? Drcňi ho do chrpta, nech nedríme!

drckat, trckat             1. súložiť  2. babrať sa s niečím

drdák              starý nemotorný človek

drdlat              hundrať

drdošit (sa)  …..……jedovať sa, nafukovať

drefka, sirky …..…  zápalky, „sirky“: Nestačím ti drefka nakupovat, starí, furt nemáme.

drefko, špajgla           dievko ktorým je uzatvorený koniec jaternice: Já nevím co to fčil robjá za drefka. Uáme sa to jak hniué.

drek                1. m. (expr.) ľudský výkal, syn. hovno, otpuščinec, kiša  2. nič: Stojí to za drek. (je to na nič)

dreškasňa     …..…  mláťačka poháňaná „domfom“

drevenák      …..…  nešika

drevjenec   …..…    m. nešikovný človek

drevjení     ….     neobratný

drgáč             poľnohospodárske náradie na mechanickú likvidáciu buriny, druh ručnej plečky

drgaňa, madrgaňa   …..…  nespôsobná žena

drgancovat  …..…   stále drgať (expr.): Co ho fur(d) drgancuješ?

drganec         1. štuchnutie  2. hanlivé pomenovanie zákusku

drgat (sa)   …...   štuchať sa

drguí               podnapitý

drhnút (sa)  …..…  1. umývať dlážku 2. tárať: Nedrhni takú reč!  3. ťažko robiť: Drhne ja(k) kúň.  4. škriabať sa: Jaksi sa drhne.

drchňa            ten čo veľa rozpráva, klebetnica (pej.): Drchňa jakási.

dríč                 pracovitý človek

dríční, dríčná…..…….  driečny, príťažlivý človek, žena

drichmat, drichňať, drochnat, chrňat  …..…….. (expr.) spať, syn.: Chrňat, tvrdo spat.

driják              1. tekutý jed  2. silný nechutný alkohol

drímala           ospanlivý, nezáživný človek bez iskri

drímat            driemať

drístnút           1. dať sa ucho, oflinok  2. povedať hlúposť  3. spadnúť  4. uľaviť si pustiť holúbka  (vulg.)

drít                  1. robiť do úmoru  2. trieť biedu

drízda             nadávka starej babe

drizdat, drístat, drísti            hovoriť do vetru hlúpe reči, tárať (expr.): Nedrízdaj! To sú drísti. Stačiuo uš!

drkotat (sa)  …..…… triasť sa: Je mu zima, jak sa drkoce.

drmolit            1. byť nespokojný (dieťa)  2. rýchlo a nezrozumiteľne hovoriť, mrmlať  3. robiť niečo pomaly a neodborne: Co sa tadi s tím demolíš?  Ukaš já to spravím.

dŕň                  trávnik so zemou, ktorým sa obkladajú hrádze, hroby a pod., mačina

drnda              hanlivé pomenovanie ženy, nadávka Dora (adresované žene)

drnkat (si)   …...   onanovať

dŕňovat           robiť, kopať dŕňe

drnút             pohnúť: Ti si to snáď nemjerkuješ?  Do teho puota vlézli tak, že sa nemohli ani drnút.

drobné n. aj drobňáki …..……  pl. m. koláčiky, ktoré sa pečú na Vianoce, hody, na svadby, p. kouáček

drobné žito   …..…  pšenica

drobní             o malom tenkom človekovi: Je pjekná, ale taká drobná.

drobulinkí, drobuškí……………. veľmi drobný

drochňat, drochňit  …..…   drichmať, spať

dropčit            robiť malé kroky,prešľapovať na mieste: Nedropči jak hus!

dropki             pl. m. drobné cesto v polievke, polievková závarka.

drúbež            f. hydina: Toľko drúbeže máme. syn. hid

drugan            hustý výkal

druhátko    …...    n. dieťa z druhej triedy ľudovej školy

dŕuí                 zdravý, čerstvý, čulý, silný: Oňi sú ešče dŕuí, báraj sú starí.

drúlaňa           fľaša

drúlat, vidrúlat  …..……. piť, vypiť (expr.)

drúzgavec    …...  1. bot. lúčna trávnica (Fragaria moschata)  2. truskavec (Polygonum aviculare)

drúzgnút, drúzgnut (si)  …      1. udrieť niekoho  2. spadnúť  3. vypiť si

družba            mládenec ktorý povoláva na svadbu pozvaných ludí

druždžit, hŕknút (si)              napiť sa (alkoholu): Do si druždží doma, lachko nepije tu.         

drúžek            m. jedna z dvoch dlhých žrdí na rebrine, medzi ktorými sú švinki.

drva                (dve slabiky), drév pl. n. drevo na pálenie: Išeu do hája pro drva.

držák, držáki              m. reťaz, ktorá spája chomút s ojom

držaňí, na držaňí…..……..…  kladenie mjechov v rieke, aby zadržali ryby.

držat               1. chovať, mať: Držali mórek moc. Tolko statku sa nemože držat.  2. spolupracovať: Oňi držá s kmíňi.  3. mať rád: Jaksi naňho drží.  4. tajne žiť: On s ňú drží. 5. (fraz.) Drš si reč. syn. Nezapomeň svojej reči.

držbjeta          radodajka, široká v rozkroku

držgloš           lakomec

duab m. i duaba   …..……..f. vydlabaná dierka v dreve

duabat            pren. hrýzť: Ňeho jaksi duabauo, ked ona prohráua.

duachoňit     …..…  potlačiť, rozhádať sa: Co mi tu skáčete a duachoňíte mi postel, há?

duachorina, duacholina   …..      poľahnuté obilie

duáň               ľudská dlaň

duáška            podlaha, drevená dlážka

duáškovica  …..…   doska na dlážku

duatko            m. dláto

dubák             m. bot. hríb (Boletus edulis)

dubičí              n. dubový les

dubové gate  …..… široké nohavice z konopného plátna

duc!                det. cit. pri zrážke malých detí hlavami: Baran duc!

duco, ducní   …..…  trochu namyslený človek

dúčela            silná špiková kosť

dúčele             kosti na nohe, ale aj ,, má dúhé dúčele“ – má dlhé nohy

ďučka             jamka

dúdat, dúďat             blúdiť bez cieľa

dudek, dudel, cumloň            cumlík

dudi                pl. f. star. vyduté rukávy na ženskom kroji: Na rukáfcoch bili dudi.

ďugat             mierne sa dotýkať: Nosem ďugá. Riba ďugá.

duh, dužoba …..…….  dlh, dlžoba

dúhá trnka  …..…    slivka bystrická (bot.)

dúhaň             dlháň

duhatí             podlhovastý

dúhé zubi robit ňekomu     …..   dráždiť hladného jedlom, jedením

dúho, dúhí   …...   dlho, dlhý

duhočizní, duhílajzní aj duholajzní …..   veľmi dlhý

duch               m. podstata: Je to ľahkého ducha.

dúchat             hriať, sálať teplo: Ale dúchajú tí kamna.

duchénka    …...   f. detská perinka

duchlit             biť, mlátiť niekoho

duchna           . f. perina

duchnár          1. vykupovač starého peria  2. (fraz.) Namazaní jak duchnár.

dujvídl drevjení, dujvidl drevení …..…    nadávka nemotorovi, leňochovi

dukát              m. (fraz.): Chodzí, ja(k) kebi í z rici dukáti padali. (pyšná)

dúle, dúlej   …...    dole, dolu: Dúle dzedzinú išli. Daj mja dúlej! (zlož ma)

ďúlek              jamka vyhĺbená v zemi otáčaním podpätku

dúlko, dúlenko ..….…… det. zdrob. od dúle

dum, dúm    …...   m. dom

duňák            vatra, oheň

dunct               1. spara, vlhko  2. sterilizácia ovocia  3. zdanie, predstava

ďunďat, ďunďárat    …..….blúdiť potulovať sa bez cieľa

dup                  rýchlo (fraz.): A nech si tadi co bi dup. (ihneď)

dupačit            dorážať: Co tu na mja dupačíš.

ďúpat, ďupnút..dok. ďupotat…………..nedok. udrieť nohou do zeme

ďupka             f. jamka: Na líci mjel také ďupki.

duplák           pohár na pivo o obsahu 1 litra

ďúra               diera

durák, ďurák              m. kart. hra: Hráli sa na duráka.

durancija, durandzija            f. druh sliviek, sladká slivka vhodná na lekvár

duráška          čiara pri hre na habán na ktorú sa hráči postavia a jeden ich trefuje loptou

durat               klať rohami

ďurgaua      ….   zlý chlapec: Takí ďurgaua je z ňeho, enem húka.

durch              1. celkom: Tam sem ostau durch, do konca.  2. v kartách nahlásená hra: Hrajeme durcha.

durní               namyslený: Ten je durní.

durno              n. odmena, ktorú dostane člen výboru urbarialistov za predávanie dreva, alebo iné práce.

duša                1. (fraz.): Už má dušu v perú (dobre najedený)  Neostane ve mje živej duše. Už má dušu na jaziku. (chorý) Dušu bi mu dau. (má ho rád)  Povjedz mu to, nech má dušu na mísce. Moja dušo! (oslovenie)  2. mäkká časť bazy  3. čierne vnútro zlého zemiaka: Grumbír má dušu.

dušički            bot. druh jesennej lúčnej chryzantémy (Chrysanthemum)

dúška              dĺžka (života, šiat)

dúškem          na jeden dúšok: Pivo vipiu dúškem.

dušní              kto má záduch

dušno             prísl. dusno pri horúcom vzduchu: Je dušno, bude pršat.

dut (sa)          1. hnevať sa: Ked mu ňeco poví, hned sa začne dut.  2. viať vietor

dutí                 hrvoľnatý (hrvoľ zväčšenie štítnej žľazy o holuboch): Dutí houúb. (hrvoliak)

dútka              výčitka, trest: Dostau sem za tebja dútku.

dutkaté rukávi           našuchorené, nadýchnuté (rukávy)

dúvjera           dôvera

duzňit, naduzňit, zduzňit    …..  1. schuti a dobre sa nejesť 2. zošliapať (trávu)

duznot            m. dunenie: Enem duznot stáu.

duzňotat, duznotat   …..… s hukotom blčať, horieť, vydávať dunivý zvuk

dúžeň              dĺžeň (na písmeno)       

dužen, dužňí               dlžen: Ešťe sem ti dužen dat ťi po hubje.

dužina            f. oblá doštička zo suda, dúška: z dužín je zhotovený sud, bočka a pod.

dvá                 muž živ., dva muž neživ., dvje žen. stred., dvá chuapé, dva domi, dvje ženi a dvje dzeci.

dvacina     …    1. dvadsiatka  f. dvadsiatka pri hre v karty

dvajnaki     ..    dvojitý: Našeu dvojnakí kuásek (raži)

dvanásterák …..…..  m. jeleň s 12 výrastkami v paroží

dvojački          spojené hrnce na dvojaké jedlo

dvoják            dvojročný kôň alebo jeleň

dvoji               dvojaký, dva druhy: Sadzili sme dvoji grumbír.

dvojki             pl. f. dvojčatá: On je z dvojek.

dvojna            f. strom, ktorý sa nízko rozrastá na dva kmene.

dvonački     …    pl. f. dvojitý hrnček z hliny na nosenie obedov: Vzau si do dvonačeg borovički.

dvoran            m. bývajúci v jednom dvore

dvúr                dvor (individuálny), ulička s domami: Bívajú v jedném dvori.

dzeci, dzecički, dzecuški  …..… deti, detičky

dzecko, dzíťa             n. pej. dieťa

dzedzina            f. dedina

dzedzinčan, dzedziňák          dedinčan

dzedzinčané, dzedziňáci     …..… dedinčania

dzedzinčanka, dzedziňáčka …..……. dedinčanka

dzedzit, vidzedzit   …...    dediť, vydediť

dzefčisko   …     n. vyrastajúce dievča

dzekovat, podzekovat           ďakovať, poďakovať, star.: Dzekujem. Dzekuja boha (chválabohu)

dzelba             deľba

dzelit, dzelící (sa)    …....  1. líšiť sa: Sce sa od druhích dzelit.  deliť: Tí co bili prespolní, dostali druhé kvící za širák, abi sa dzelili od našich.  3. deliaci (čiara)

dzelní (deň), dzelňodení i dzelňodňí           deň všedný, robotný deň: Na dzelní deň muži nosili konopní kroj.  Nosí dzelňodeňí šati aj v ňedzelu.

dzeraví           deraví: Teges sem moseua mjet dzeraví, ket sem ten klúček straciua.

dzi do paroma            Zmizni!, Strať sa!

dzi! dzite!  …...     choď, choďte: Dzite preč! Dzi donést vodi.

dzífčenkár  …...    sukničkár         

dzífčenskí pupek  …...      nadávka, dievčenský pupok

dzifčit             byť slobodnou (o dievčati asi od 15. roku do vydaja): Skoro začaua dzífčit.

dzífka, dzífča             1. dospelé dievča: Už je s tebja dzífka. 2. slúžka: Je u ňich za dzífku.

dzíl                  diel, časť

dzime             poďme

dziňa               1. f. tekvica: Tento rok tuším nebudeme mjet nic dziní. fraz.  2. hlava (hum.) (fraz.): Huavu má houú jag dziňu.  3. porovnanie (hum.):Je tustí jag dziňa.

dziňoví            z tekvice: dziňové zelé tekvicová omáčka

dzíra, dzírka, dzírečka           otvor, diera

dzite              choďte

Dzíui                názov časti chotára Diely

dziv                 1. div  2. údiv, diviť sa

dzíva               f. veľká dievka dzífka

dzivák             temperamentný mladý muž: Je to ale dzivák, ne a ne dat pokoj.

dzívat (sa)  …...    pozerať sa

dzivina            f. bot. divozel (Verbascum thapsiforme)

dzivit (sa)     …...  čudovať sa

dzivočák   ….      m. samorodák, p. bago

dzivokí            1. divý, ďivo rastúci: Dzivoká hus.  2. divoký, bláznivý človek

dzivúr             m. divoch: Létá jag dzivúr. S teho decka je dzivúr. syn. jašák, puachúr, popuach, tretúr

dzupot, dzupotat    …..   dupot (koní), dupotať

džágat, nadžágat  …..……dok. nastrkovať (expr.): Nadžágaua sem do buchet fšelico.

džaplat            hovoriť: Nerozumí temu, ale džaple do teho.

džavrat, vidžavrat …..…….. dok. neodbytne pýtať (expr.): Šecko bi od ňeho vidžavrau.

džgat              kŕmiť, (hus) napchávať

džgau             cit. pri hre

džíg!                cit. pri pichaní, bití: A on džig ho do boka!

džigat, džignút           1. dok. pichať, pichnúť: Furt ho džigau jehuú.  2. štuchnúť do boka: Ale ho džigau do boka.   3. pichať jedovatou rečou

džigloň, džiglaňa    …...    človek ktorý  rečou dráždi, pchá

džugaňa, čukaňa       ….. sukovica, hrubo otesaná palica

džuganec      …...  buchnát

džugat            sácať, strkať niekoho

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

ebata terentete aj ebata lelki …..…....  mierne zahrešenie

egzecírovat  …….  drezírovat i naháňať: Neegzecíruj mja porád!

éha! prr!     …    zvolanie na kone – povel zastaviť

ehó                 cit. vyjadruje radosť: Ehó, preca sem ťi to zebrau. Ehó is!

echt                má pravdu, potvrdenie pravdivosti: Mjeu echt pravdu.

ejha                cit. (prízvuk na druhej slabike) pri podivení, nemilom prekvapení: Ejha, už odešeu?

ekrazit            dynamit, výbušnina

ekstra             1. prísl. osobitne, zvlášť: Ekstra dau réž a ekstra žito.  2. príd. meno lepší: Zavouau ho do ekstra izbi. On mislí, že je už ňeco ekstra.

ekstrovňí   …      lepší: Nosí ekstrovňí šati.

ekzámen    ..     skúška (zastar.)

elefant            m. vysoký človek: To je elefant!

elejson           cit. pri povzdychu: Bože Kriste elejson, kadi s‘ chodziu?

eňák               hlupák: To je eňák jakísi.

ené                 čast. len: Ené neposuechňi, šak ťi dám!

eneho!            cit. vyjadruje povzbudenie: Eneho, uš to pujde!

enem a enem             len a len, nasilu: Enem a enem to sceu, nedal si povidat.

enem ho a enem ho …….…..  musíš aj keby voda horela

enem ho no! enemže!            no len: Enemže rodzinkárstvo dicki biuo a bude.

enem ho!    …..    No poďme!

enem  jakože………….. lenže ako na oko: Enem jakože sa tvárili, že sa nepoznajú. Enem tak mezi rečú načkeu. (povedal)  Enem otád potád. (vymedzenie)  Tá šibeňica je enem pro nás a naše dzeci. (výrok tradujúci sa v Skalici od nepamäti)

enem ot tát po tát  ………… len odtiaľto – potiaľ

enem, enom               len, iba, len tak , čast. len: Bili tam enem dvá.

Englija, Englia            Anglicko (zastar.)

engriš, engliš             m. druh cukríkov

Enofka            Genoféva (ženské meno)

enom trochu  …….…. do plna (hum.) (pri nalievaní vína v skalickej búde)

erárňí              štátny

erbovat        ….  dediť

erdekbaba  …….    energická žena

érink               snubný prsteň (Stupava)

eroplán, lufčík            lietadlo (zastar.): Volakedi nebiuo eroplánú ani k providzeňú.

erpiška aj herpiška  ………… f. nadávka neporiadnej žene: Ó ti erpiško!

ertepla, zemák, grumbír …….      m. bot. zemiak (Solanum tuberosum), z nem. (Baden, Elsas)

escajch           m. kuchynský príbor: Já mám escajchu pro deset osob.

esenc              neohyb. niečo kyslé: Ti hrozni bili kiseué jak esenc.

esencija          1. niečo tuhé  2. príchuť: To je ale esencija. (alkohol, pijatika)

esli aj lesi, lesli, eslik, esi, esik     ….    spoj. či: Opítaj sa, esli tam biu. Esli budeš súhlasit, možeme to tak spravit.

Esmera      …     Emerencia (ženské meno)

ešce                ešte

ešus                m. vojenská šálka

etamín            m. star. druh priesvitnej látky

evanďeli        … n. evanjelium: Došeu do kosteua až na evajďeli.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič: Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

f čem, fčem v čem  …….    v čom

f tej, ftej        …..  v tej

f tem, ftem v tem    …..    v tom

facka               f. zaucho: To biua facka!  (fraz.) Do facki to biuo hotové. (hneď)  (fraz.)  Dostau to za facku. (lacno)

facnút             udrieť (expr.): Facňi ho!

fagan              malý chlapec, nezbedné dieťa

fagót               m. 1. vinní, hlupák  2. zahrešenie: Hergot fagót aj himl hergot fagót.

fach                odbor, činnosť

fachman          na slovo vzatý odborník

faja                 f. pej. fajka, veľká fajka: Furt mosí mjet tú faju v hubje! To je faja!

fajacach     .      zapaľovač

fajermúr        ..  m. múr medzi dvoma domami na streche, múr na obidvoch koncoch domu, ktorý drží strechu

fajervér          hasič

fajka zhasua  …….  …. dosť, stačilo

fajnoví, fajnúfka aj fajnofka            1. jemný: Fajnoví papír.  Má fajnoví nos.  2. prieberčivýv jedlách: On je fajnoví, bár co nezí.

fajrom, fajromt        ..   m. nesklon. voľný čas po práci: O pjeci mívam už fajrom.  Co, už je fajrom?

fajta                (zastar.) 1. plemeno: Táto kráva biua velice dobrá dojka, dobrá fajta.  2. rod: Naša nevjesta je z velice dobrej fajti.

fakla               1. pochodeň  2. (fraz.) Kebi mja fčil skúšali zhorím jak fakla.

faklit               1. rezať  2. pokaziť: Tis to dofakliua!

fala                 f. kopa: Fala ludzí tam stáua.

falangír           m. kto sa túla, veľa cestuje, je málo doma

falangírovat aj falangovat   …….  …… túlať sa: Ňic nerobíš, enem porát falangíruješ.

falár                kňaz, farár

falát                kus, napr. falát slaniny

falc                  1. žliabok v dreve  2. pasovať správne do niečoho: Fčil to falcuje správne.

falcovat          1. robiť žliabky  2. urobiť strešnú krytinu z plechu a spoje pozahýbať- zafalcovat

falírovat, falovat, falit      …     chýbať, vadiť, prekážať: Neco tu falíruje. (nehrá, nesedí, nesúhlasí, chýba, nepracuje správne) Mje to nefaluje. Možeš povidat co sceš, ňic í nefalí.                

falut                m. lotor, lapaj, huncút, beťár, podvodník: Je to falut. De ten falut zas je?

famílija    …….  f. rodina: Tam je moc famílije.

faň                  neskl. (príd. meno) i (prísl.), príjemný: To je faň čovjek. Biuo tam faň.

fána, fangla  ………..   f. 1. star. zástava  2. zástera

faňacký       ….   fajnový

fandla             kovová naberačka, murárske náradie

fánka              f. zastávka, vlajka

fantazirovat …….…..   blúzniť: Može ot starosci sfantazirovat.

farál                vrchný snop     

farálovat     …….   byť farárom: Tam farálovau.

farálove čepički   …………pl. f. bot. bršlen (Euonymus europaea)

fasovat, vifasovat   …….   dok. 1. dostávať bitku: Počkaj, ale budeš fasovat!  2. dostať prídel niečoho: Na vojňe vifasovau šati.

fasunk            m. prídel, rozdeľovanie prídelu: Fasunk se(m) mjeu, to fasované, jak prídel.  2. dostať bitku: Ale dostal fasunk.

faš, fášek     …….  m. obväz

fašank            m. fašiangy (veselé obdobie roka pred začiatkom pôstneho obdobia): Na konec fašank bívá muzika.

fašina             f. zväzok haluziny prikrytý zemou na upevnenie cesty alebo hrádze

fašovat           obviazať

fatŕc                m. kus (chleba): Takí fatŕc chleba mu dau.

faud, fauda  ……   f. záhyb na sukni: Já nevím také drobné faldi robit na sukni jak ti.

faueš               f. klam. podvod: On to šecko faušú hnau. (podvodne postupoval)

fauešné knoflički    ….    pečivové knedličky, bez pečené, pečivové

fauešné zubi …….…..  umelý chrup, protéza

fáze                 pl. m. 1. tenké výhonky na viniči alebo fazuli, ktorými sa rastlina pridržiava  2. na jahode rozmnožovacie výhonky

fazekat           utekať

fazit                rýchlo ísť (expr.): Ale faziu.

fazón               zlý človek (pej.):To je vám jeden fazón.

fazula, fazola             nahusto fazula  (fazuľová omáčka)

fazulišče , fazulňišče, fazulňisko………….   n. vňať z fazule

fazulovica   …….    polievka z fazule: 1. (fraz.) fazulová čistá  a makové houé  (jedlo chudobných v humornej odpovedi na otázku: Čo budete variť?)  2. polievka zo širokými domácimi rezancami, enormne hustá až tak, aby v nej lyžica stála (piatkové pôstne jedlo)

fčéra               včera

fčeuky            vošky na sliepkach

fčil, fčiléj, fčilék, fčiléki     …..    teraz, terajší čas: Krót fčil odešeu. Fčiléki tu biu. Fčéra o fčilku sme ešče robili.

fedrvajz          m. prášok do obuvi, aby netlačila

feksirák   .       m. nožík horšej akosti: Co to máš za feksirák?

feksirant      ..   nespokojný človek (sekirant): Ti si takí feksirant, fur sa tio neco nelúbí!

feksírovat  ….     preháňať niekoho (sekírovať)

féna                f. 1. suka  2. nadávka žene: Ti féno!

ferbl                m. kart. hazardná hra: Hrát ferbla.

fertál               m. malý kúsok poľa alebo miesta: Dostau sa mi enem takí fertál.

fertik               hotovo (zastar.)

ferula              drevená lopatka (požívajú „herivašci, šablári a turci“ na fašang)

fest, fest na fest   ….     prísl. pevne, silno, nič (zastar.): Drš to fest!

festmetr      ….   m. kubický meter

festunk           m. pevnosť

fešák               1. pekný muž  2. chlapec ktorý chodí s dievčaťom (majú sa radi)

fešanda           pekné dievča

ficat, oficat  …….   opovrhovať

fíček,               1. m. figa, figa borová: Dám ti fíček. (nedám ti nič) 

fičkér, frčkár …….…… frajer

fičúr                výstredný mládenec, muž

fidlikat      ..      1. stružlikať  2. hrať na hudobný nástroj

fidrvajz          … biely prášok do obuvi na ľahšie obúvanie (zastar.)

fifi                   neskl. rozum: Ten má fifi.

fifiduo             1. n. dievča, mudrlant: To vaše dzífča je také fifiduo.  2. živé temperamentné dieťa

fifik                 mudrlant

fifka                halier

fiflena, frajla ………….. slečinka, panička, namyslené sebavedomé dievča

fígl                  1. zaujímavý kúsok, trik  2. dôvtip na niečo prísť  3. podfuk: Každí fígl stojí groš.

figlant             m. figliar

figura              1. m. zle oblečený: To je figura!  2. mať dobrú, alebo nepodarenú postavu

fijaua              f. bot. cheirant (Cheiranthus cheiri), sirôtka záhradná (bot.)

fijaukovi         fialovej farby

fijók                zásuvka stola

fík                   1. m. figa, strom i plod  2.bác!: Tá ho fík  (prstének) ces strechu, aš leceu hen k súsedom.

fikaní              prefíkaný

fíkat                1. kopať, vyhadzovať nohy, zadkom búchať: Ale fíkau zadňíma nohama.  2. plakať  3. hádzať (expr.)  4. švihať, biť

fiknút, odfiknút     …    1. kopnúť: Tak ho fikeu do nohi.  2. odrezať  3. mať sex (hum.): Konečňe si fikel.

fiks                  neohyb. preklínanie: To je lač, hergot fiks námol!

fikslovat    …     vymýšľať, okolkovať, podvádzať

fiksovaní     ..    v spojení: Ti vrede ohňiví, zapálení, fiksovaní! (zahrešenie, preklínanie)

filcka               1. p. prostitútka, pobehlica  2. voš lonová, alias pedikulóza ohanbia, (pediculosis pubis) (pejor.)            

filčáki, huňáky             pl. m. plstené čižmy (filcovo-kožené), boti (vysoká pracovná obuv)

filičipé aj filipičé  ………… n. star. bicykel: Uvádzau krávu za filičipé. syn. kouo

filip, mjet filipa          myslí mu to, dobre uvažuje

firgárit            potulovať sa, nič nerobiť

firhunek, firhúnek, firhanka, firhunka, firhunki aj firhanki …………  m. záclona (nem.)

firnajz             ľanový olej, fermež (zastar.)

Firšnál            názov časti Bratislavy (zastar.)

firšpán            furmanka, služba

firšpón            výprask

firšt                 šľachtic, knieža

fiškál               m. advokát

fiškus              1. chytrý človek  2. vynaliezavé dieťa

fišpán             m. 1. trstenicová rúčka na biči  2. (fraz.) Chodzí jak fišpán. (rovno)

fišpánka f. aj fišpánek  ………… m. trstenica

fištrón             m. rozum: Ten má fištrón!

fiťipál             luk: Tata mi spravil fiťipál.

fízl                   1. príslušník tajnej polície  2. udavač (han.)

fjajír               m. milý, fjajírka f. milá: Už ju aj fjajír omrzeu.

fjajírkárka   …….   f. ktorá má rada frajerov

fjertoch, fjertucha, fjertuška           m. ženská zástera, druh zástery (plátená farebnícka)

flabotat           rozprávať: Uš tu neflafoc, lebo aj tak nic nespravíš!

flág                 m. veľký kus, kusisko: Takí flág zemi tam majú. Dau mu flág buchti.

flágat (sa) aj flákat (sa)…………   ponevierať sa: On sa enem flágá.

flágnút, odflágnút, fláknút, odfláknút         1. surovo udrieť (expr.): Flágeu ho po huavje.  2. odrezať

flajstr              náplasť (zastar.)

flaksňa           nepekný nekvalitný šľachovitý kus mäsa

flandra            f. nadávka žene

flastre             pl. f. dlaždičky

flastrovat        dláždiť

flauz                žart

flauzovat       ….. tliapať hlúposti

fléčki               pl. m. kapustové fliačky

flek                 m. 1. škvrna: Masní flek na šatách.  2. záplata: Plní kabát má flekú.  3. kus: Takí fleg zeleňini tam majú nasadzené.  4. kontra (v kartách)  5. (fraz.) Zabijem ťa na fleku  (na mieste)

flekače            odstávajúce uši (expr.): Uši má jak flekače.

flekačka          f. na paličke pripevnená okrúhla koža, ktorou sa zabíjajú muchy

fleki                1. pl. m. detská choroba  2. kusy látky (malé deti sa s nimi rady hrávali namiesto hračiek)

flekovat          1. plátať šaty: Žena flekuje galóti.  2. opravovať hrnce: Drotári chodili po dzedzine  a volali… Dajte hrnce drótovat!

flígl                 krídlo dvojitého okna

flinknút     …….  udrieť koncom prstov, dať za ucho: Flinkeu ho po nosi.

flinta               f. puška (zastar.)

flizúra             f. účes

flocknút          udrieť: Eném ho tak flockeu.

flok                 m. pej. rod: ceuí ten flok, syn. šľachta: Tú si zeber za ženu. Je z dobrého floku.

floknút (okem)      …     hodiť očkom

floťkat, flóťat             1. prskať: Daj pozor nech ti ten guláš neflóťá!  2. pršať: Ale venku floťká!  3. v topánkách voda ločká: Floťkauo í buato na pati.  4. odfrčávať guľky pri hre „prčkovat“

flúski, fluspapír          pl. m. papieriky na šúľanie cigariet, jemný papier (zastar.)

flútek              lapaj

fňákat             naplákať, stonať

fňučka            f. ufňukaná žena, ktorá stále plače

fňukat             poplakávať: Co furt fňukáš?

fofr                  byť v jednom kole, ponáhľať sa, vysoká rýchlosť

fogáš              m. koláč z horšej múky: Místo chleba upékua fogáš.

fogaš              1. vešiak na kabáty:To je fogaš! Aj ti sa možeš naň objesit, ten ťa udrží!  2. polica  3. časť mužských nohavíc pod pásom (na ručník)

fógl                 prefíkaný človek „dobrý vták“

foglhún           m. star. krompáč

fojt                  m. star. dozorca nad robotníkmi

fokoš               druh klčovnice

foldegrafia    …….  fotografia (zastar.)

foldegrafovat  aj poldegrafovat …………..  fotografovať (zastar.), malovat  (syn.)

fološ               diván, m. pelech, narýchlo, upravená posteľ: Vnútri mjeli fološ, tam spávali.

forhaus           predsieň (nem.)

forhont           kart. hra: Ti si forhont. (prvý hráš)

forman            človek ktorý vykonáva službu odvozom

formaňit    ..     robiť furmanku, chodiť na zárobok s konským záprahom

formanka   …..    f. povozníctvo: V zimje jegdzí na formanku.

forocit aj zaforocit (sa)   ….      f. 1. dok. zásobiť sa: Nakúpiu si teho do foroti. Hrušek máte forotu. 2. sklad dreva: Drevo vozá do foroti. Zaforociu sa z drevem na rok.

forota              1. zásoba, rezerva  2. hovoriť veľa:  Vyprávjat do foroti. (nem.)

forovat aj viforovat    dok. vyháňať: Už ho aj forovau ven. Hned ho viforovau.

foršrift            poriadok, predpis (nem.)

foršus             preddavok (zastar.)

fortl, fortel   ……. m. zručnosť: Ten mjeu takí fort, bárco spraviu.

fošňa              f. silná doska

fprédzej       ……   prísl. viac vpredu

fraj                  1. voľný: Kabát má bit trochu fraj.  2. voľno: Dnes má fraj. 

frajír, fjajír, frajírka, fjajírka                zaľúbenci

frajírká, dzífčenkár   ……. chlapec ktorý rad strieda frajerky

frajla, frajlenka    ….    1. posluhovačka v domácnosti (na fare, pri deťoch)  2. hanlivý výraz pre slečnu, často ľahších mravov (zastar.)

frajplac           voľné priestranstvo (zastar.)

Francek          František: Francku co uš si nejdeš lehnút?

francek           pútko na kabáte

fras, do frasa              čert, do čerta

Frašták           Hlohovec

frcek, odfrcek            m. 1. malý kúsok (poľa, koláča): Enem pár frckú máme.  2. pej. malý človek, syn. prcek

frckat, trckat              súložiť

frča                 f. paráda, parádnik: Ondra to biu taká frča.

frčat                rýchle ísť na voze alebo bicykli: Tak frčau na kole vedlá nás.

frčka               f. 1. slabý úder pod nos  2. označenie poddôstojníka: Desátňík má dvje frčki.

frčkar, frčker              m. parádnik, švihák: To je takí frčkar.

frční                driečny chlap, chlapec

frfa                  m. nadávka menšiemu chlapcovi: Ti frfo urípaní!

frfeň, frfňál   ………… 1. mokrý hlien v nose, m. veľký sopeľ (expr.): Utri si ten frfleň.  2. m. nadávka menšiemu chlapcovi: Co sceš, ti frfňálu?

frfota              1. človek čo stále rozpráva, frfľavý človek: Co to posúcháš, to je taká frfota.  2. rýchlo rozpráva  3. veľa rozpráva 

frfotat  (sa)   …………. hnevať sa (expr.): Co sa frfoceš, do ťi co spraviu?

fríščej             prísl. rýchlejšie

frišká súl    ….    f. sóda bikarbóna (fraz.): Frišká jak frišká súl

friškí……. ……….1. rýchly (fraz.): Ti si frišškí jak richlík.  2. rýchlo: Jak friško s’to spraviu.

frištunk           raňajky (zastar.)

frišulenko, frišunko …….  det. rýchlo

frkan               m. malý chlapec: To je takí frkan.

fŕkat                opovrhovať: Fřkaua s ňím a on furt za ňú išeu.

frmol               zmätok

frňák               m. pej. veľký nos

frnďolit, frndzit aj frndžolit sa, nafrnďolit  …………..dok. vyobliekať sa, ozdobiť sa: Ale sa nafrnďoliua k muzice.

frnkat              podceňujúco zaobcházať

fronka             f. nadávka žene: Ó ti froňko!

fršlín, frišlín, fršlínek             ciciak, odstavča, m. prasa do 30 kg ťažké

fršlús              m. záver na puške

frštonti           pl. m. nápady, rozum: Ja, on má frštonti.

frufru              ofina (zastar.)

fsebje:            (fraz.): Už sú fsebje. (bijú sa) Je fsebje. (tučný).

fšadi               všade: Fšadi mosí bit.

fšeci, šeci     …..  všetci

fšecko, šecko …………..všetko

fšelilenco      …….  všeličo

fšetéčka, fšetéči……….    m. fšetečnica  f. zvedavý človek: To je fšetéčka zvjedaví.

fšivál               m. nadávka, bedár: Počkaj, ti fšiválu fšivaví! Ti fšiválu ňičemní!

fšivaví             1. pej. nadávka, bedár: Počkaj, ti fšivoto fšivavá!  2. biedny: Velice fšivaví grumbír tam biu.

fták                 1. vták  2. prefíkaný človek: Vi nevíte, co je on za ftáka.  3. detská hra: Hrávali sme sa na ftákú. (fraz.) Hledzí po ftákoch (nedáva pozor)  4. penis p. čurák

ftedi, tenkrát             vtedy, v tom čase

fuč                  preč, ale i ,,fúkaj!“: Fčíl tu biu a už je fuč.

fudlat              odstávať (na odeve)

fufňaví            huhňavý, nezrozumiteľný

fúfnút              1. vylepiť za ucho  2. zmiznúť

fuga, fuk      ….   1. medzera medzi časťami nábytku  2. (fraz.): Mje je to fuk. (mne je to jedno)  

fugl, flus     …    m. hazardná hra v karty: Hrát fugla.

fuchtla            f. nadávka nenapraviteľnej žene: Ó ti fuchtlo jedna!

fujas matijas ……….. fuč, preč (cit.)

fujhavina    …..    niečo ošklivé (det.)

fujtáš             plstená zátka v brokovom náboji, náboj do pušky z kúdele

fuk m.             medzera medzi nepriliehavými doskami (fraz.): De je dzíra, tam je fuk. Mje je to fuk (ľahostajné)

fuk, fuki          hebl, humorne peniaze: Nemám aňi fuka! (hebla) Nemám nic.

fukar               fén

fúkat               viať (fraz.): Hnet sem vjedzeu, otkád vjetr fúká.

fukotat           pri dýchaní silné odfukovať: Ke(d) dobjeheu, tak fukotau.

fuksa              mohutný ťažný kôň

fuňat              ťažko dýchať

fundácia    ….     f. star. základina, nadácia (súhrn materiálových a finančných prostriedkov určených na niečo): Co si dali na fundácie.

fundament  ……...   m. základ, podstata: Nemá to aňi fundamentu. (o hlúpej reči)

fungl               prísl. celkom: To je fungl nové.

funtáže           sorta jabĺk

fúra                 náklad (na voz, alebo nákladné auto): Dovezú nám fúru uhlá.

furt                 ustavične, stále, neprestajne: Furt ňeco robí.

fúsa                 pl. m. fúzy

fusak              detský kožušinový vak

fusakla, fusakličky   …….  f. mužská ponožka (nem.), malé ponožky

fúsál                m. (expr.) fúzatý človek

futrál              m. star. puzdro, obal, púzdro, napr. na okuliare

futrálňa, futerňa  …….     miestnosť na prípravu krmiva

futráš              pracovník ktorý pripravuje krmivo

futro               n. 1. tepelná vložka v odeve, podšívka  2. krmivo: Zasadili sme žito na futro. 3. drevená časť vnútra okna, zárubňa

futrová cvikla…….……. kŕmna repa (cvikla)

futrovať         1. kŕmiť: On dobre futruje statki.  2. dobre do sýta sa najesť: Ale sem sa nafutroval. 3. podšívať (nohavice) 

futrpank          hrant na obrok

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič: Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

gabat, zgabat, pogabat      …..   1. dok. pej. brať: Šecko bi sceu zgabat.  2. dediť

gábrit, nagábrit   ….       natrieť: 1. krém na tvár  2. masť na chlieb

gáfr                 gáfor: (fraz.) Zmizel jag gáfr. (rýchlo)

gágor              m. hrtan, hrdlo (fraz.): Išuo mu to dúle gágorem. (prepil to)

gágore            neohyb. det. výraz, keď sa dieťa chytí pod pazuchy a nesie sa.

gagula             výkal (pej.)

gajdat             1. o šatách, keď sú veľké: Ten kabát máš hrubí, jaksi ťi gajdá.  2. kývať sa: Gajdá ťi zas ten stú.  3. plakať v začiatku „nabírat“,  ale aj „natahovat gajdi“ Co gajdáš? Nenatahuj ti gajdi.

gajdoš            vo (fraz.): Je to tak a teren gajdoš.

gajst               1. špiritus, lieh  2. denaturovaný lieh

galatnskí cigáňi ………. .. kočovní rómovia

galata, galaťka    …     drevená nádoba na masť

galbaňák         ľavák

gáleš               v spojení: Dzi do gáleša prčki chitat.

galia                pekná žena: Žena jak galia.      

galimatiáš    ……  neporiadok

galóti, galéti  ………... pl. f. nohavice

gáň, gaňác, gaňár, goňár, gončisko            kus (chleba):Cos mu teho takí gaňár daua, šak to nezí.

ganec              m. kanec

gánek             m. 1. chodba v dome  2. pitvor, vchod do domu

gáňit               zazerať, mračiť sa, hnevať sa

garambol   …..   nehoda

garguľa          f. časť kroja, na ktorú sa dával čepiec

garnitúra     …    súprava, pokolenie: Kúpiu sem novú garnitúru na holení.

gaška              záhradné rastlina

gaškat            kričat, hlasne rozprávať: Co na mja gaškáš?  Babi gaškajú bes koncu.

Gašpárek    …    1. Gašparko (vtipná bábka v bábkovom divadle) (zastar.) 

gaťe, gaťki   ……….. pl. f. pôv. konopné nohavice, spodné nohavice, nohavičky

gátňák            šnúrka do spodných nohavíc

gátr                 strojová rámová píla

gaubaňa     ….     f. pej. ľavá ruka: On robí šecko gaubaňú.

gaubaví           ľavák: On je gaubaví, s pravú ruku neumí.

gauberňa i gaubirňa  …………f. star. garbiareň

gaval, gavau              veľký kus

gavalec           1. tvrdé nepohodlné lôžko  2. dostať veľa (kopu) jedla na tanier: Dalas mi teho pjekní gavalec. 

gavauda          opuchlina plná hnisu

gazaja             kabaňa, ženský kabát

gazdovat, bačovat   …….  vo (fraz.) v spojeni „od deseci k pjeci“ (zle)

gaža                f. star. krátka priliehavá ženská blúzka s rukávmi, na ktorých boli „dudi“: Gaže bili rovné, po pás volné.

gbelík             m. drevená nádoba na mútenie smotany (masla)

Gbeui              obec Gbely

gbez, špaňelskí gbez             1. m. bot. baza čierna (Sambucus nigra), p. hural: Neuám ti panúški teho gbezu, je to škoda!  2. orgován

gde                  kde

gdeco, deco  …….  kadečo

gdekadi, gdeenemkadi          kdekade: Túláš sa gde kadi. To sa mi nelúbí.

gdesik, cosik, desik …….…..  čosi, z ničoho nič, kdesi-čosi

gdeštoto     ….    spoj. star.: Gdeštoto on sa o ňem zdozvjedzeu, a on ho špiňiu v novinách.

gdohovíco, dohovíco, gdovíco, gdoví, gdohoví, gdožví    ……. ktoviečo, ktovie, niečo vzácne

gdovec, gdova            vdovec, vdova: Stríčku co si uš tú gdovu nezeberete. Šak uš za ňú chodzíte pjet rokú?

gebír               m. star. nárok, vlohy: Máme na to gebír. On má na to gebír, je velice chitrí.

gebl, kepl     ……  (zastar.) vejačka na čistenie obilia

gebula            f. 1. bot jesienka (Colchicum autumnale)  2. jed  3. pej. jedlo: Ale mu navariua gebule. Ženo, navar mi gebule, prohrau sem vípuatu.  4. (expr.) hlava

gebúlat           nesprávne miešať

gebuzina    …..    1. f. miešanina obilia (ovos a jačmeň)  2. nedefinovateľné jedlo, miešanina: Takú gebuzinu nám navariua.

gebzat, pogebzat, dogebzat, zgebzat         1. dok. miešať: V mlíňe to šecko pogebzali. (obilie)  2. pokaziť

gec                  m. ejakulát, syn. prkocina

géc                  (cit) hup (s vozom do jami)

geča                f. 1. plachta cigánok, ktorou sa odievajú: F takej geči chodziua.  Je to špinavé ja(g) geča.  2. ťažká prikrývka  3. rozgajdaná, neupravená žena  4. nadávka (tustá geča – silná žena)  5.  z plachty urobené lôžko pre malé dieťa: Co ťa cigánka straciua z geče_ Jak to vipadáš?

gelbat             miešať:   Máš to v huavje pogelbané.

geleta             f. drevená alebo plechová nádoba na masť: Co povíš budeme mjet plnú geletu?

geletka           f. star. krátka úzka blúza s rukávmi, p kazétla

gepl                strojové zariadenie ťahané koňom (krausel) na pohon spravidla rezačky (sečkovice) v stodole

geršle             obilné (jačmené) krúpy

gezón             cisterna

gibaňica          väčší neslaný pagáč z kvaseného cesta

gibas               m. sprosták: Ti gibasu sprostí. Si sprostí ja(g) gibas.

gibrit              niečo natierať

gickat              1. skákať na jednej nohe  2. vliecť sa za niekým  3. krívať: Daj si pozor, budú krivích pálit!

gimpl, gimnáska……       f. gymnázium (slang.): Chodziu do gimnáski.

gips                 sadra: Máš nohu v Egipce? (hum.)

glacek             m. kúsok dreva: Dau mu glackem po huavje.

glajcha           f. vystavený dom bez strechy: Glajchu sme uš spravili.

glajt                glazúra: Rači by sem si po papuli znésua. Odraua sem si noví hrnec.

glajza              f. koľajnica

glambat          krčiť niečo

glaňa               vybočené kosti na nohách

glanc               m. lesk(fraz.): Stracit glanc.  (zľaknúť sa, nepochodiť)

glancovat, viglancovat , glančit, viglančit  …………(dok.) leštiť, vyleštiť: Ale si viglancovau strevíce.

glckat              1. skákať na jednej nohe  2. krívať: Ten notár glckal.

glcnút              1. padnúť: Huava mu glcua, ket sedzel za stouem.  2. niečím naraziť do niečoho

gleťák            m. murárska oceľová doštička, ktorou sa hladia steny

glgat               hltať: Topí sa, už glgá. (vodu). Pivo glgá.

glngáč            m. nadávka

globín             m. krém na obuv, (syn) „viks“

gloc, glocík   …….  kus haluze na zrážanie orechov

glocek             nepekný kúsok (mäsa)

glocki              pl. m úlomky dreva na rýchle kúrenie

gloncat           potĺkať sa

glória              v spojení (fraz.): Amen glória. (mierne preklínanie)

glot                 m. druh látky na sukne, bavlnená textília s lesklým povrchom

glúmjet (sa) …….….  sedieť zhrbený: Lehňi si co sa budeš glúmit.

glúni               pl. m. expr. 1. veľké nohy, ruky: Jak ťa kopnem do tich glúňú!  2. končatiny. Bolá mja šecki glúni.

glvat, poglvat             (dok.) ďobať: Hus glve. Poglvau ho kohút.

gňábit             1. tlačiť, dláviť: Kočku gňábí. 

gňávit             1. mačkať odev  2. tlačiť ovocie  3. gniaviť vo sne (nočná mora), ale i ,,gňaví ho svjedomí“ (tlačí ho svedomie)

gňíbala, kňíhala         nešikovný, pomalý človek

gňíbanica aj gíbaňica………….. f. tlačenica: Taká gňigaňica tam biua, aňi pohnút sa tam nedauo.

gňíbat (sa)  …….   hniezdiť sa: Negňíp sa po ňich, ti gňebo jakási šak ich pogňábíš. (kvočke)

gníbat, klohnit            veľa variť

golozňa, glocňa, gebula, giňa, diňa, kotrba             f. (expr.) hlava (pej.): Šak ti dám po golozňi.

gombrlačka   ……. hojdačka na povraze na strome

gomŕlat        ….   hojdať sa

gongolec      …   tulák (expr.):Chodíš jak gongolec.

goríl                m. golier: Máš pokrčení goríl na košeli.

gorale, gorališe, gorálki golališki  …….   pl. m. korálky na hrdlo: Tá má na krku gorališe.

góre               primitívne zariadenie – stavba zo žrďoviny a pletiva na sušenie kukurice v klasoch

gošprlík          1. gašpar, šašo  2. chatrný človek

gozmál           m. pej. hlavatý človek: Ti gozmálu!

graca              murárske náradie na robenie malty, f. miešačka na vápno alebo maltu

grád                (zastar.) 1. stupeň teploty  2. množstvo alkoholu v nápoji, v liehu

grajcar            m. grajciar (fraz.): Poznám ho jak starí grajcar. (veľmi dobre) Za grajcar bi vež do Prahi hnau. Trase s na grajcar.

grajfnút, pajznút    …….   ukradnúť (expr.)

gramafónki   ………… pl. f. bot. petúnia (Petunia hybrida hort.), betúnie ozdobné rastliny

grambloš, gramblák, gramblaví    …….   m. (expr.) neobratný človek: Šecko mu padá, ten je gramblaví.

gramolka i gramulka ………….. f. guľôčka z pálenej hliny, s ktorou sa deti hrajú. Dzeci sa hrajú o gramolki.

grancovica i grancovňica ………….. f. železné okutie hlavy kolesa.

granec            hrana na peci

gránik             navijak, m. nástroj na vyzdvihovanie dreva a iných ťažkých predmetov.

grašec             m. chudé mäso na bravčových črevách

grázl               zlý človek

grba                hrča

grbáli              hrčovité krivé drevo

grča                f. hrča: Uderiu sa a taká grča mu nabjehua na čele.

grčka             hrčka

greclaví       .    drsný, hrdzaví (uhorky, zelenina)

gréfa               f. rebrina na voze

gréfi              šprušlové kolá (súčiastka voza)

gréfoví vuz    ……. ľahký voz

greft                záhon na vinici, rad vinnej révy vo vinohrade

grélik              m. klerik

grenec            m. kus zeme s trávou: Grencem to priuožiu.

grgat               rihať

grgavec   ……     lakomec

grgavička    …..   limonáda s bublinkami: Nalej ešťe tej grgavički! Nejak mi zachuciua!

grgula             výkal: Išel pes na húru, urobil tam grgulu.

grif                  1.m. na podkove napredku pripevnený širší železný pás  2. talent, nadanie

griflík              kúsok bridlice na písanie v škole na tabuľku (namiesto zošita)

grift                m. schopnosť, nadanie, (p.) aj žegrift

grimla             ťažká brána na bránenie poľa

grincajch   …      (m. star.) zelenina: Mosiím napucovat grincajchu do poléfki.

grmáček      .    malý človek (expr.): To biu takoví grmáček enem.

grmel              kýpeť: Len takí grmel tam zostau, šecko obuámali.

grňa                1. f. rúčka noža  2. niečo malé nevyvinuté (plod, uhorka, dieťa, žena)

grnka              f. zakončenie rúčky sekery „grnkou“

grocmat, vigrocmat …….…..  vyliezať niekam s námahou

gróf                 1. m. v spojení (fraz.): Vioblékaní ja(g) gróf.  2. knieža, šľachetný pán

grošák            1. kôň  2. zatvárací nôž, krivák

grošovňák     ……. m. nožík s drevenou rukoväťou za korunu (predtým za groš)

grúbní             hrubý, drsný  1. povrch niečoho  2. človek

grumbír, zemák, ertepla   ……    m. bot. zemiak (Solanum tuberosum), z nem. (Baden, Elsas)

grumbíroví   …….  zo zemiakov: grumbíroví guláš, grumbíroví sauát

grumbla       ….   f. drôt v rypáku ošípanej, aby neryla do válova.

grumpoch     ….  pozemková kniha (zastar.)

grunfešt, lanfešt     ….   1.m. betónové základy domu  2. betónový základ potoka nad mlýnskym kolesom

grunt              m. pozemok, gazdovský majetok, ale aj základy domu: Prosúdziu ze súsedem za jednu brázdu ceuí grunt. Taki to bili ludé.

grupskí           drsný, hrubý: On je velice grupskí.

guča                guľa, hrsť, veľké množstvo  1. f. niečo v hrsti skrčené: Vičesaua sem si porád guču vuasú.  2. kopa (peňazí)  3. hrča na hlave po údere

gugla, kugla …….……. bábovka

gula                 1. guľa  2. lopta

gulacit (sa)     …….priberať na hmotnosti   

guláč               1. m. guľaté drevo, kus guľatiny

gulač               m. kto dobre gúla (hrá kolky): On je dobrí gulač.

gúlaňí, zagúlaňí         drevený hrúd

guláš               1. m. guláš: grumbíroví guláš, veproví guláš 2. guláš slepí (guláš zo zemiakmi a salámou)

gúlat               1. hrať kolky: V ňedzelu sme gúlali ceué odpouedňí.  2. (star.) hladiť bielizeň pomocou vaľkacej desky

gule                1. slivkové knedle: Velice lúbí makové trnkové gule. 2. testes, p. nádobí, vajca (expr.)  3. jedna z kartových farieb  4. ozdoba na stromček.  5. snehová, papierová  6. lopta  7. (fraz.): Tustí jak gula. 

gulková barva  …..   ….f. modridlo na bielizeň

gulma              f. želiezka na natáčanie vlasov

gulmovat, gumlovat …………..natáčať vlasy pomocou „gulmi“, ondulovať

gumák            m. voz s pneumatikami na kolesách, syn. platoňák

gumáky           gumené čižmy

gundžák     …     sprosťák, neumytý, malej postavy: Takí gundžák gundžaví.

gural, gural   ……. baza čierna (bot.)

gurališa, gorališa    …    guľka na hranie, sklienka

guráž              m. odvaha, smelosť: Vipiu si, má guráž.

Gustl, Gusta               Augustín (domácky)

gzinc, bzinc   ……. m. rímsa na dome.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan

.

há?                  opytovacia častica:  Des biu? Cos tam robiu, há?

haba, habíček  ……. det. chlieb

habaďej          veľa: Išua sem prodávat na trh a dovézua sem si jabúček habadej.

habán             1. m. lopta (z vyčesaného konského vlásia, alebo gumená), detská hra: Dzeci sa hrajú na habán, p. balón  2. potomok nemeckých novokrstencov

habat              brať: Co to habeš? Duchnu šecku habe na sebja, syn. chabat

haboš              dobrý kus: To je haboš.

habraki, čabraki      ..    haraburdy

habrča            jedoš čo sa stále paprčí

habrička     …    namyslený človek

hacovat, hajcovat     …… kúriť, prikladať do kotla

hacuk              m. šluk pri fajčení: Robí samé haucuki.

hačat, hačnút hačinkat  ……. sedieť (det): Hačaj! Ponanaj si, aš potom si hačáš!

had                 m. (fraz.): Pusci hada do rukáva, vleze ti za ňadra. Hade, hade, prčku. (hovorí sa pri detskej hre)

hadačár          m. veštec: Biu tadi hadačár.

hádat              1. hádať, tipovať  2. hádať sa, vymieňať si názory  3. mať niekoho v podozrení: Šeci to naňho hádajú.

hadički       …..  nízke korčule pre malé deti

hadra              f. handra, pej. hadre šaty: Hanácké hadre. (mestký oblek)

hadula            f. bot. jesienka, na jar kvet sa volá naháč (Colchicum autumnale): Nasékli hadule, p. gebula

hádzat            pri predaji (dražbe) podať vyššiu sumu: Biuo to drahé, moc na mja hádzali.

hádžu (ja)   …..   hádžem

hádžú (oni)    ……. hádžu

hafeu              1. m. kus (expr.): Hafeu chleba. (chumáč)  2. Zebrau hafel suámi a zapáuil pod kotuem.

hagnúzek     …….  m. agnúštek, retiazka s medailónikom

hachla             1. f. star. doska so železnými zubmi na česanie konopí  2. žart. (fraz.): Hachlú rit vitrít.

hachlovat, pohachlovat     …..   dok. star. česať konope na „hachli“: Poprada to, hachlovauo sa to na hachlách.

háj                  m. borovicový les: Chodziua do lesa aj do hája. p. chodzit

háj, háj!          odháňajú sa husi

hajat, hajinkat           spať, spinkať (det.)

hajcér             kurič

hajda, rajda  ……… ľahká žena

hajdamák       zbojník

hajdes, hajas             1. výprask: Dnes dostaneš hajdes.  2. dostať do tela: Pri okopávaní sem dostau parádní hajdes.

hajdi               cit. hybaj: Dali koše na pleca a hajdi dom.

hájenka     …     f. dom hájnika v háji

hajlička           druh ľahšej motyky

hajloch           pivnica vo vinici

hajní               m. hájnik: Jagár, né hájní.

hajs!               cit. kravám, aby sa pohli

hajs-bajs    ….    ledabolo, lajdácky

hajtman          veliteľ „harménských hájnikov“

hajtr, hajtra ………...   pej. vychudnutý starý kôň

hajú belú     …..   cit. pri kolísaní dieťaťa: Hajú belú, kočki v zelú.

hajza, hajshuo na! …….  cit. kravám, aby išli doľava

hajzl               m. 1. záchod, WC, syn. budar, reterád  2. detská kartová hra  3. nadávka, nečestný človek

hajzlpapír     ……  toaletný papier

hakáčí             konáre agátu

hakláč, hakáč             m. bot. agát (Robinia pseudoacacia)

haklík             m. malý háčik na nohaviciach, na krézli

hákliví (bit)  …….   mať slabý imunitný systém, ľahko ochorieť

hákovica, hákovička…………  f. hore ohnutá palica, bakuľa

haksňa            noha človeka: Mjeu otekuú haksňu. (opuchnutú nohu)

hala bala     …..   nedbalo, povrchne: Šecko robí enem tak hala bala.

halabački     …..    pl. f. detská hra: Na halabački sme sa hrávali.

halabala          nedbanlivo

halalup            pobehaj, vetroplach

halamus, presburšt  ………… tlačenka

halaví              bláznivý, do vetra

halina             f. dlhý široký biely kabát, ktorý nosili starí chlapi (fraz.): Si unovaní jak stará halina.

halinka           f. vlnená ženská šatka, vlniak

haluz, halúska, halúzka   …….   konár, vetvička

ham                 žrď zo zárezmi na meranie vína v sude

hama              det. zima

hambauek   …….   m. 1. spojnica dvoch krovov na streche  2. žrď na vešanie kukurice  3. bidlo v kuríne

hamoťák   …….    hamotný človek

hamovat     …….  brzdiť

hamovnica …………   brzda na voze

hampasovat (sa)   ….    naťahovať sa, mykať, zápasiť, pasovať sa zo žartu: Chuapci sa často hampasovali medzi sebú.

hamrla            višňa

hana               f. chyba: Temu koňovi neňi hani. (je bez chyby)

hanácki           panský, mestský, hanácke šati: Ti potvoro hanácká!

hanáčka          šatka uviazaná na babku

hanák             m. pán (expr.): Já nebudu na hanáku robit.

haňba             f. hanba (fraz.): Haňba sem, haňba tam. (nedbám na hanbu)

hanbit (sa)  …..    hanbiť sa, mať pocit hanby, zahanbenia           

handl               výmena, zmena (dobytok, tovar)

handlér           m. priekupník s dobytkom: Surovíčovích Francek biu ukrutňe dobrí handlér.

handlovat, zahandlovat     …..   dok. 1. meniť: Zahandlovau krávu za koňa. 2. kupčiť: Handluje ze statkem.

handrák, handrál, handričkár          m. kto skupuje staré handry. Keď došiel do dediny pokrikoval: “Handre, kosci, železo, dajte tetko Terezo.“ 

handrkovat  …….  dohadovať sa, cudzou rečou rozprávať: Co sa s ňím tolko handrkuješ? Handrkuje po ňemecki.

handrlák aj handalák  ………….m. vandrovník, cudzinec

hané               det. preč, von: Ideme hané.

haňébka, haňépka     …..…..hanbliví ostýchavý človek, mládenec: Ten náš mauí je takí haňépka. Nic nepoví enem kuká. 

hanpasova (sa)          namáhať sa     

hanšpigl     …..    m. šikovný chlapec, neposedník, živé striebro (o decku): Je šikovní jak hanšpigl.

hantúch           uterák (nem.) (zastar.)

Hanzl              m. meno koňa

hapat              det. spadnúť: Abi s’nehapau!

haple              listová časť cvikly

haplovat    ..     odstraňovať listovú časť cvikly

haprovat     …    kaziť sa (auto):  Auto zas hapruje. Co je s ním?

hapták            m. pozor: Postaviu ho do haptáku.

haragaňa        1. roztopašné dievča: Ti haragaňo!  2. zlá žena, p. aragaňa

haraski           pl. f. star. modré ozdoby na sukniach, stužky na nohaviciach

harašit            tratiť rozum: Co ti haraší?

hárešt             m. väzenie, p. árešt

háreštant       m. väzeň, áreštant

harmeckí        poľní hajníci, vedúci je hajtman

harmľa           f. sorta čerešňe

harusit            nadávať, hrešiť n niekoho: Velice naňho harusili.

hasičárňa      ……. f. hasičská zbrojnica

hasiu aj hasija  ………..m. sorta zemiakov

hasoňa            urastené dievča, hepa

haspra            uzáver brány

Hasprunka   …….   dnes obec Studienka

hastrman      …….  m. vodník: Hastrman mjeu červenú čepičku, zelení kabátek a červené nohavice.

hašpangla    …….   sponka do vlasov (nem.): Kukaj jakú hašpanglu sem nosívaua, ket sem biua muadá.

hašpra         …   f. stolárske náradie, železná drapľavá žŕdka na hladenie dreva, rašpla

hatlaňina   ….     f. škaredá tráva, poľahnutá k zemi, všelijako popreplietaná

hatlat (sa)    ……. 1. namotávať sa. Jaksi sa to f tem kole hatle. (slama sa namotáva na koleso a sťažuje cestu na voze)  2. mrviť sa: Ked je kosa tupá a seče, hatle sa to.

hátrat              ponáhľať sa: Jag hátrá.

hauba              kapucňa (zastar.)

haucukovat  ..…..…..  šlukovať, fajčiť

hauda              f. žena zlej povesti: To je taká hauda.

háuka, hauka             výrastok tvaru guľočky na dube

haupcoch    …..    najmä, hlavná vec

haustrunk     ….  druhák, podradné víno

haušuchi     …    m. pl. star. papuče

haúz , haúzí  ..……..  haluz, n. konáre zo stromov, haluzina: Haúzí sekajú do otépek.

hauzírovat , hauzírat            expr. cestovať: Oni bi enem hauzírovali a robit nemá do. Po svjece hauzírat, mje se to nelúbí.

havrlok           m. pej. starý kabát, syn. kentoš

hazucha          časť kožucha

hažúrek          m. nezbedník: To je hažúrek!

hebedo           nemotorná žena

hecovat          dráždiť, naťahovať niekoho, zavádzať: Nehecuj ho!

hedbáv           m. hodváb

hedvábní pavúk  …………priadka morušová

heftovat, zheftovat   …..……..dok. stehovať, provizórne prišiť (nem.): Prvňí sa to enem zheftuje. (zastar.)

heglat, heglovat, drglovat, heblat, hebuíňat (sa)  …………..klátiť s niečím, lomcovať, mykať sa, triasť sa, kývať sa (kliniec, stôl): Nehegluj sa na tej stoličke, lebo ju načisto rozhegáš! Budem asi nemocná, furt mja hegluje zima. Heble sa to heuíňa.

hegňi!             volá sa na kravy, aby išli dozadu.

hegnút            1. trhnúť: Ked vúz zastaviu, tak to heguo.  2. cúvať kravy: Hegňi ti krávi! Krávi nescú hegnút.

hejnem, chodzit s hejnem  …….   hore-dole: Co chodzíte jak s hejnem.

hejuo, hej!   …….  cit. aby kravy išli doprava

heklovat …….      háčkovať (nem.): Pri petrólejovej lampje sme sa ňeco naheklovali a navišívali.

heknódla   …….    f. háčik na háčkovanie

Hektor            m. meno psa

hél                   1. malý kút za kachľami, alebo za posteľou: Také héle bili, tam dzeci spávali. 2. kút v stodole, syn. paža

helement      …..   výraz hrešenia: Na kího helementa to sem dau.

helfnút            pomôcť (nem.)

hemeždžit (sa)           hmýriť sa, mrviť sa (o deťoch)

hen, ná hen  …….…..  zám. poukazuje na vzdialenejšie predmety: Hen za stromem stojí. Hen ten biu s nama. Co sa hen ti dvá smjejú? Hen tam sme stáli. Hen ide co ho neviczíš?

hepa, hepisko hepka             f. pej. vyrastené dievča, veľké dievča, zdrob. taká hepka

hépkat (sa)   ……. klátivo ísť, klátiť sa

herbek            neporiadok

herdeg            energický človek: Jeho žena je herdeg baba! (rázná žena)

herdek, heršloft, heršót fix! aj hergot himl, terentete azapád, ňekád, hergot fix          1. cit. mierny výraz pri preklínaní, nadávka: Hergot fiks námol!  

hergocki     …..    zahrešenie: Šlavónia hergocká!

herka              1. stará vec: Moja šicí mašina je uš taká stará herka. Uš si neco odšiua.  2. starý chudý kôň     

herodes          m. nadávka zlému decku: Ti herodesu!

herpiška, erpiška  ……….. f. pej. neporiadna žena

hések aj héseček   …….    m. žart. malá piecka, p. kanánek

heš, heš!     ….    odháňajú sa husi (cit.)

hetešit            (expr.) ponáhľať sa: Ponáhlá sa, ale heteší!

hic                   m. horúčava, sparno: Dnez biu hrubí hic. (bolo horúco.) Prvňí hic, potom ňic. (najprv má mnoho, potom nič) (fraz.)

hicovat           mnoho kúriť: Co tak hicuješ do teho trancporta?  p. hnňícat

híčala, híčela              lýtková kosť na nohe  (ale aj dúčela)

hid, híd           m. 1. muchy, hmyz: Tolko hidu tam biuo, krávi nemohli opstát.  2. nadávka decku: Ti hide rozvírení!  3. star. hydina, drobné zvieratstvo

hijó!                zvolanie na koňa – povel v pravo (cit.)

hikat               vzlykať: Daua sa do puaču a tak hikaua!

hikem              horúčkovito robiť

híle                 híle chitat sa povie deťom, keď mrzne a idú von: Ide híle chytat!

hilzňa              1. f. vylisovaná železná žrď, nosník, 2. nábojnica

himber            maliny, malinová šťava

himl                hrešenie: fraz. hergot fagót himl

hin, konc hin              neskl. vyčerpaný, zničený: Vjec nerobím, už sem ceuí hin. Ceuá sem hin. On je hin na pľúca.

hinčula, hinčúčka   …….  hojdačka

hindrovat     …..  týrať, prenasledovať: Co tak hindruješ ti koňe?

hintof              krytý koč

hinút, zahinút  ……. dok.: Jak sem biu u dochtora, o(t) tej doby hinem.

hiška, híška   ………..šunka: Pri mašinovaní sa uvariua hiška masa a biuo po starosci.

hitlák              n. služobný vozeň vo vlaku

hiuo!               cit. volá sa na kone, aby išli doľava

hledzaoči, hledzavoči            zoči-voči, očividne, viditeľne: Šidzíš hledzavoči. Tá tráva rostne hledzavoči.

hledzet        ..   1. hľadieť (fraz.): Hledzí jak tela na nové vráta. (obdivuje niečo) Nehledz lelki. (nehľaď pomimo). Hledzí jag do čereňa. (do neurčita)  2. usilovať sa: Tedi hledzeu každi tej kúšček rolí mjet.

hlehó!              aha, fíha! pozrime sa!

hlina               f. hlina (fraz.): Rozumíš hliňe. (ničomu nerozumieš)

hliňák             m. hlinený hrniec

hlíst                m. aj hlísta f. 1. zool. dážďovka (Lumbricus terresstris)  2. črevný parazit

hlístňík, hlíštňík         m. bot. zemežlč (Centaurium vulgare)

hlivjet             leňošiť

hmlina             hmlisté počasie: Taká hmlina studená ide.

hmua              hmla

hnat šupem  …….  energicky vyhnať

hnát, hnáti   ……. pl. m. úd tela, nohy, ruky (expr.): Ten má hnáti!  p. chňápi, kotále

hňést              1. cesto, hlinu miesiť  2. tlačiť: Boti mja hňetú.

hňetací deska…………   kuchynská doska, na ktorej sa miesi cesto, lopár

hňeták            m. neobratný človek (nadávka) (expr.): To je takí hňeták.

hňete ho svjedomí   …….  má výčitky svedomia

hňetú ho boti             omielajú ho topánky

hňi, aňi hňi   …….  ani trochu (fraz.): Nedám ťi vjec aňi hňi.

hňícat             mnoho kúriť, prikladať, p. hicovat (expr.)

hňíkat aj ňíkat sa ………..  zahrávať sa: Ona sa ráda hňíká.

hňilički            pl. f. divé uležané hrušky

hňilit (sa)..…………(expr.) nechcieť: Nebude sa í hňilit.

hňíst, hňíscit…….……  1. hniesť cesto  2. trápiť (svedomie): Hňete ho svjedomí.

hňit                 pej. dlho spať: Co tag dúho hňije!

hniuač             lenivci, ale aj hniloba

hňiuí               1. lenivý (fraz.): Ňic sa ťi nesce robit, si hňiuí jak pes. Hňiuí ja(k) klapoš.  2. o počasí (fraz.): Z hňiuého kúta idú mračna, bude pršat.

hniuost           f. lenivosť: Aňi sa mu nesceuo stát od hniuosci.

hnízdo            hniezdo

hňízdzit (sa)  ……….. 1. hniezdiť (vtáci)  2. pri sedení sa hýbať: Co sa porád hňízdzíš a nesedzíš porádňe?

hňog               kus, m. niečo tlstého: Si tustá jak hňog.

hňogat            ťažko robiť, hrdlačiť: To je ňejakí život! Enem hňogat od rána do večera.

hnognút          bachnúť, silno udrieť

hnojovica    …….   f. hnojová voda

hnúj                m. hnoj: Je teho jak hnoja. (veľa)  2. hnis

hňup, chňup …………..m. nadávka, sprosták, hlupák: Ti chňupe sprostí!

hňusák           m. ničomník

hňusní            ošklivý

hňusoba         m. nadávka, hnusný človek (expr.): Ti hňusobo!

hnút, pohnút………….  (fraz.): Aňi mja nehne.

hó ruk i hó šup …………  cit. povel pri dvíhaní ťažkého bremena

hoblponk     …..   m. hobľovací stôl: Na hoblponku robím šecko z dreva, co potrebujeme!

hodar              m. kto je na hodoch

hodi                pl. m. sviatok posvätenia kostola

hodní              pekne urastený, pekný, driečny: To je hodní chuapák. Jaká je hodná.

hodoňka    …..    choroba, bolesti brucha z nezrelého ovocia

hodovňí       ….   týkajúci sa hodov: Hodovňí šati. Hodovňí íduo.

hódrlump     …….trhan, tulák, lump

hodŕňať          silne kolísať (expr.): Porá(t) to hodŕňám, a nespí to.

hoduat, uhoduat (si)             dok. 1. trafiť, utratiť: Akorát sem to uhoduaua ustrihnút. To mosíš tak hoduat, aby to vyšuo.  2. rozumieť si: Oňi dvá si uhoduajú.

hodzina          f. hodina (fraz.): Hrišná hodzina.  Jéžišná hodzina.

hodzini, vekre            hodiny

hodzinki         pl. m. trest pri hre na bírdu

hodzinkové modlení              hodinkové modlenie v kostole pri vyložení Sviatosti oltárnej

hodzit (sa)  …….   1. hodiť sa do vody  2. hodiť kameňom  3. zísť sa: To sa mi hodzí, akurá takú potrebujem.  4. isť k sebe (pasovať): Tá kabelka sa mi hodzí k k tím botom.

hofer               m. podnájomník, podnájom (nem.) (zastar.)

hoferství         n. podnájom: Bívá v hoferstvjú.

hofjera            f. ofera: V nedzelu bude hofjera.

Hochštetno  …….   obec Vysoká pri Morave

hoj, hojňi, hoj tam! …………  povel kravám, aby sa pohli z miesta na miesto, aby uhli nabok: Hajňi, stará!

hojkafka, hojkanka …….…….f. hojdačka

hojkat (sa)  …….   hojdať sa: Dzeci sa hojkajú.

hola                f. rovný obrúbený konár stromu, dlhá palica, žrď

holba              f. stará dutá miera (fraz.): Poneseš sa jak holba maku.

holc                 m. strom z bývalého rúbaniska ponechaný na semeno: Bude prodaj na holce. p. vístavec

holenka, holénka, holénki    …………f. holeň, sára na čižmách (horná časť čižiem): Mjaké holénki, s červeníma holénkama. (čižmy, vysoké boty)

holfákí            hrubo opracované sane

holfaud           protizáhyb na skladanej sukni (zastar.)

holica              pšenica bez ostia

holírňa            f. holičská dielňa

holofrňúz    ….    holobriadok

holoví             n. zo žrďoviny (z holí) spravená povala: Cez frontu sem biua skovaná na holoví pred vojáci.

holport            spolok

holt                 nuž (zastar.): Holt  taká je pravda.

holťáki            veľké železné hrable: Ale holťáki sis nezebrau. Čím budeme zahrabovat?

holúbek          m. bot. plávka trávozelená (Russula aeruginea)

homa              len v spojení s jedením: Naťofe sa jak homa. (do sýtosti)

hompélat        prehadzovať z boka na bok

homula            homola (cukru) (zastar.)

homúlki          pl. f. druh zákuskov: Kokosové homúlki.

hon                 m. poľovačka: Na hoňe zastrelili modz (z)ajícú.

hoňácki pes  …..…...  poľovný pes

hondrcat, hondŕcat   ………… kolísať

honem             rýchlo

hoňená           f. naháňačka, detská hra: Dzeci sa hrajú na hoňenú.

hoňení            nie skutočný: Já sem hoňení hájní.

honit               1. naháňať, ale aj koza sa honí  2. onanovať

hoňit (sa)    …..   1. zháňať: Co hoňíte?  2. naháňať sa: Dzeci sa hoňá.  3. páriť sa: Králik, kočka, féna sa hoňá.

honór              m. pýcha: Šecko to robí od honóru.

hont                chudý v spojení (fraz.): Chudí jak hont.

hopa               det. hore, na ruky: Veznem ťa hopa.

hopkanka        malé dievča, žena

hopkat            pri chôdzi trochu vyskakovať (fraz.): Jakí hopkau, takú potkau. (zobral si sebe rovnú za ženu, obidvaja sú biedni).

hopsa švandis  …………..druh tanca

hora                v spojení (fraz.): Visokí jak hora. Hora na mja lecí. (veľké starosti mám).

horat               1. horieť (oheň)  2. svietiť: Nač to svjetuo zbitečňe horí.  3. zničiť šatstvo: Šecko na tebje enom horí. Co s tebú?  4. Horat od haňbi. (červenať sa)

horčina           trieslovina        

hore pácem  ….……  naruby: Vús prevaliu hore pácem.

horek              m. kart. horník

horeznački   …….  hore bruchom

horíňat (si)…………. ťažkať si: Aj tá chuďera si to úfam horiňá.

horko              horúco: Je tu horko, otevri okna!

horkost           f. slabosť, mdloba: Dochádzauo mu zle, porád naňho horkost vistupovaua.

horňák            m. cudzí predavač ovocia na voze: Je tu horňák z jabúčkama.

hornódla aj hondródla…..…...   f. vlásenka, sponka do vlasov

horovat (sa)..………… behať sa (o kobyle): Kobiua sa horuje.

horščica          horčica

horškí             horký

hospoda     ..     1. podnájom: Pjet rokú sme bívali v hospodze.  2. hostinec – jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava

hospodárit   …….   gazdovať (fraz.): Hospodári o(t) ťisíca ke stu. (zle, dole vodou)

hospodiň   …     f. gazdiná: S ňí je dobrá hospodiň.

hoš hodi!        cit. nech žijú hody!

Hoštetno         obecVysoká pri Morave

hota, hot!       povel koňom, aby išli doprava

hotar               m. poľný hájnik

hotícat (sa)  …….  na kolíske hojdať

hotki               pl. m. nedeľa po hodoch, p. hodi

hotó                det. vozík, viezť sa: Pojedeme hotó.

hotoví             dokončený (fraz.): Nech je to hotové jag bi smet.

hotŕňat            kolísať, voziť: Do ťa bude hotŕňat?

hotŕzňat          hrmotať

hou!               dosť, stop!

houb               holub

houbňík           holubník

houé oje, houé ohué oje  ….     skúšanie ľudí zo Záhoria (slovná hra) (hum.)

houí chuapci …………..pl. m. šúľance, p. šulimacki

houí jak uokša           holý ako prst, insolventný

houí vúz i kuadoví vúz  ……… voz bez rebrín (dlhý) na drevo (kuadi)

houí                 holý

houohuaví   …….   holohlavý, plešatý

houomek         výrastok

houota            1. nahota  bedač (zastar.): Do bi sce takú houotu?

houotrt, holotrt          slabo oblečený: Chodzíš jak houotrta potem budeš skuvíňat.

hovackí           veľký (expr.): To biua hovacká fúra. p. sakraholckí

hovado, hovjado        n. nadávka

hovjazí            hovädzí: Hovjazí maso.

hovňivál          nič hoden

hovnocuc        fekálny voz (hum.)

hózontrógle…………  (nem.) pánske pásky, traky na nohaviciach

hrabanica   …….   zhrabky

hrabat (sa)  …….   ísť (expr.): Kam sa hrabeš?

hrábí               nízky hrabový krík

hrabice           pl. f. hrabličky na kose v žatve

hrable             pl. f. hrable (fraz.): Každé hrable k sebje hrabú.

hrablisko        n. rúčka do hrablí

hraboš            1. poľná myš (zool.)  2. chamtivec

hrácí               hra, hratie (na hudobný nástroj, detská hra)

hračečka     …..   det. hračka

hrajinkat (sa)             det. hrať sa

hraňička    ….     f. porúbané drevo na kúrenie sa skladá do hraňički.

hráňit (sa)  …….    hraničiť: To sa už hraňí s Moravú.

hrant               m. žľab, koryto pre dobytok, válov

hrát (sa)    ….     hrať (sa): Každí hraje o sebja. (každý pre seba chce dobré) Hraje sa jak maué dzeci. Hráli sme sa na habán (na mríku)

hrát sa na škubanú …….   biť sa, šklbať

hrátka             záhon, hriadka v záhrade: Zasadziu hrátku cibule a hrátku petržale.

hrázda           hrádza

hrazdzit          ohradzovať, robiť plot: Budú to hrazdzit.

hraznút, zahraznút  …….  dok. zapadávať do blata, do zeme: Tam je mjako, vús tam hrazne. Zahrazeu do buata až po uose (voz).

hrb                  m. chrbát (fraz.): Daj mu po hrbje! Vilez mi na hrb!

hrbacit (sa)   ……. byť zhrbatený: Co sa hrbacíš a nejdeš rovno?

hrcňa              f. nadávka nešikovnej žene: To je taká hrcňa.

hrcnút             udrieť, sotiť (expr.): Dobre ho hrcňi, nech ťi dá pokoj!
hrčat               tiecť (expr.): Ale mu krév hrčaua.

hrčák              rýchlo tečúci potok

hrebec           žrebec

hrebec, hrebeček   …     m. zdrob., žrebec.

hrebeň            m. 1. predok postele  2. časť tragača

hrebének    …    m. hrebeň na česanie

hreberník       … vrecko na hrebene pripevnené na stenu

hrebica           kobyla

hrebíček         1. karafiát (bot.) kvet  2. malý kliniec  3. korenie (klinček)

hrebík             m. klinec (fraz.): Si vipasení jak hrebík. (chudý) Cigánskí hrebík. (kováčsky klinec)

hrebit, ohrebit (sa)  …….  dok. o kobyle, keď má pôrod: Kobiua sa bude hrebit. Ohrebiua sa im kobiua.

hrešit              preklínať: Chuapi hrešá. Nehrešiua sem, nenadávam.

hrglovat, dohrglovat (sa) …….    dok. triasť sa na voze, keď sa ide zlou cestou: Na tej ceste to moc hrglovauo. Moc sme sa tam dohrglovali. (triasť s niečím)

hrgouec          m. kus zmrznutého blata na ceste

hríb                 m. 1. akákoľvek huba (Fungus)  2. (expr.) nadávka: Ó ti hríbe muáční! Ten múj starý hríb. (hovorí staršia žena o svojom manželovi, nie je to nadávka)

hríbi                všetky huby

hríbja, hríbjatko        n. žriebä

hríboví            z húb, hríbová omáčka

hrídel              m. časť pluhu, hriadeľ

hrích               m. 1. hriech: Dzíťa, to máš jak hrích prirovnat tela.  2. roztržka: Robí hrích medzi ňima.  3. (fraz.): Ba hrícha. (ale čo)

hríchar           človek vyvolávajúci zvadu

hríšní              biedny v spojení: Co si já hríšná počnem?

hríšnik            hriešnik

hrišťe             ihrisko

hrivňák           divý holub hrivnák

hrkáče            pl. m. sorta jabĺk

hŕkafka           f. rapkáč, detská hračka

hŕkat               1. rapkať: Na Velkí pátek sa místo zvoňeňá hŕká.  2. hrkať: Peňíze ťi hŕkajú f kapsi.

hrkláč             m. bot. štrkáč (Rhinanthus minor)

hrklovat          udierať na kľučku dvier: Otevri mu, nech tolko nehrkluje.

hrmavica        f. búrka: Biua tam taká hrmavica.

hrncoví           z hrnca: Hrncová omáčka. Hrncové oharki. (kvasené v hlinenom hrnci)

hrnečki           pl. m. bot. 1. zvonček (Campanula medium)  2. orlíček (Aquilegia vulgaris) syn.                         zvonečki

hrnek, hrneček  ……….. m. malý hrniec, hrnček

hrnút (sa), dohrnút (sa)…….  1. expr. ísť: Ale sa ich tam dohrnuuo. 2. tiecť: Krév mu hrne. Po déšči voda hrne v járkoch.

hromadu         mnoho: Už je hromadu hodzín. Za deň sa teho hromadu spraví.

hromadzinka, hromaždžiuka …….  f. bot. michalka, podpňovka (Armillaria meles)

hromátka    ……   f. kríž obilia z 9 snopov: Uvádzali za deň dvacet hromádek rži.

hrotek             m. plechové vedro na dojenie

hroznár           škorec

hrscovačka   …….  f. žena, ktorá za žencom odoberá obilie.

hrscovat         odoberať za žencom obilie a klášť ho na zem do hrscí

hrst                 f. pokosené obilie, ktoré hrscovačka naraz naberie a položí na zem

hrtáň               1. krk  2. prenes. starosť: Má pje(d) dzecí na hrtáňi.  3. zemiaková lokša: No hrtáňe si popečem na šporhélce, oškoricovím, a tak si pochucím.

hrubá              f. hlavná nedeľná omša: Prez hrubú išli pro vodu.

hrubá robota              ešte nedokončená práca: Hrubú robotu máme za sebú.

hrubí               1. veľký, vysoký: To je hrubí čovjek. Ale ťi dau, hrubí kus. To je hrubí sedlák. (bohatý): Nebude sekat hrubú paňi.  2. hrubá izba väčšia, lepšia izba, hrubí kabát zimník  3. grobián: Hrubí na ženu.

hrubilajzní   ……   veľmi veľký (expr.)

hrúd                vyvýšené miesto na lúke

hrudňí seno  …………  dobré, jemné seno

hruška            f. 1. hruška  2. trest pri hre na birdu  3. (fraz.): Na hruškách prichicit. (odhaliť slabé karty protivníka)  4. žiarovka (zastar.)

hrúza              1. f. hrôza: Zima je na hrúzu. Narobili sme sa až hrúza boží.  2. veľmi veľa niečoho: Roboti je až hrúza.

hrúzek            m. zool. hrúz (Gobio gobio)

hrúžat (sa), uhrúžit  (sa)   …..    dok. ponárať sa, potápať sa: Husi sa ve vodze hrúžajú. Uhrúžiu sa a ostau dúho pod vodú.

hrvačka          ruvačka

hrvat (sa)  ….     biť sa

hu                    hu (cit.) prekvapenia

huad               hlad

huadoš            hladoš

huadzit           hladiť

huáhola           táraj, hlučný človek

huanódla, huašpangla          sponka, vlásenka (nem.): Fčil uš nepotrebujem tolko huanódlí, nám máuo vuasú.

huas                hlas: Má huas jak zvon

huásit              hlásiť

huásní             m. noční hlásnik, strážnik

huásní trúba …….  1. hlásna trúba – pomôcka hlásnika  2. človek ktorý všetko vytára

huatkat          hladkať

huava             1. hlava (fraz.): Čepcovau ho huava nehuava (bil ho bez ohľadov). Já si to v huavje nenosím (nepamätám). Vira(s) si to z huavi. (zbytočne na to nemysli). Viprávjau z huavi. (bez prípravy). Mja huava na(t) tím nebolí. (nič si z toho nerobím)  2. časť kolesa na voze

huavál, huaváč          1. kto má veľkú hlavu 2. veľký pán (papaláš) (expr.)  3. panský huavál , f. kapustná hlávka huavička

huavičkovat  …….  hrať hlavou (futbal)

huavní            1. dosť veľký: Huavnú chvílu tam biu. Huavní kus ste teho okopali.  2. dosť dobrý, obstojný: Šak je to huavné.

huavní kus   …….   kusisko, poriadny kus

huavové maso            mäso z hlavy: Huavové maso pomeleme do jelítek.

húb                 m. hlúb v kapustnej hlávke: Co sa komu lúbí, zelé lebo húbi?

huba               f. 1. ústa, tvár: Dám ťi po hubje. (facku). 2. (fraz.): Hubu má jag deňicu, jak opáuku. Žili z ruki do hubi. (chudobne) Má hubu neuderenú. (veľa, škaredo hovorí) Huba i jede jak šlajfí. (veľa hovorí) Viprávjá na pú hubi. (nezrozumiteľne)  Nadarmo nedává hubje jest. (zhovorčivý) Má to tam v hubje. (blízko).

hubertus, huberťák  ……. kabát z podradnejšieho materiálu

hubička          (f. bot.) sirôtka (Viola hortensis)

hubičkovat sa pjascama    …….biť sa päsťami

hubinenka  …….    f. malá huba (expr.)

húbjej             hlbšie

huboký           hlboký

hubová hudba            dychovka

hubová poléfka          1. polievka  2. vynadať, dohovárať niekomu: Ale sem dostal hubovej poléfky.

hučák              1. hlasno rozprávajúci  2. vymleté miesto na brehu, ale aj výmoľ na ceste

hučat              1. znieť: Hučí mi v huavje.  2. plakať (expr.): Co hučíš?  3. stále hovoriť: Nehuč mi fur(d) do ušú!

hučki nadúvat            vzlikať: Fčil hučki nadúvá, a né abi sa dau pozor.

hudrovat        o hlase moriaka: Moriak hudruje.

huhlat             hundrať, ale i hovoriť nezrozumiteľne, chuchňavo i dohovárať: Huhle bude to Ondriš. Já uš ho poznám po huasi.

huchí, húchí               hluchý (fraz.): Je huchí jak peň. (nepočuje dobre) Dau na huchého. (spravil sa hluchým) Jag bi dau huchému pozdraveňí. (keď je niečoho málo.)

huchvat           motať

huj-buj            bláznivo, bez rozmyslu

hujs, hujsa! …….  cit. na odháňanie ošípaných

huk, zuk         m. veľký steh pri šití: Ale to má višité, samé huki. (zle vyšité). 2 hluk a zhon, trma – vrma

húkat sa         1. sviňa sa húká: Sviňa sa húká, zaveď ju ke gancovi.  2. plakať: Nehúkaj už tolko!  3. kričať: Húká naňho.

húknut, zahúknut  …….   1. dok. zapadnúť, zaboriť sa do blata: Húkeu do buata. Zahúkeu po kolena do buata. p. hraznút  2. udrieť: Takú ti jednu húknem aš ti dá scena druhú.

hukota            hlučný človek

hukovat          zle šiť: Neumí(š) šit, budeš to enem hukovat.

húl, húlka, húla, hula, hola               žrď žrďka, drevená tyč 1. palica na otĺkanie orechov  2. rúčka do hrabieľ metly

hular, hulár, hural             baza čierna

hulatra             hlupák táraj: To je takí hulatra.

húlava, húl    …… f. dážď s vetrom preháňka, tmavé mračno: Pršauo, taká húlava išua. To je takú húl.  2. vysoký človek

húlit                fajčiť

húlka              f. menšia rovná haluz, zbavená konárikov a listov, malá žrďka hola, časť cepov, časť praslice, slepá (chromá) húlka strašidlo, ktorým sa zastrašujú deti

hulvajda         silák, obor, hulvát, mamľas

humbuk           nepravda, nekontrolovateľná situácia: Spravil s teho humbuk, do sa má f tem viznat.

humení, humené hrable    ….    úhrabkové hrable

humno            n. záhrada za dvorom

huňa               f. teplá látka, zimné oblečenie

huňáki, filčáky           pl. m. plstené čižmy (filcovo-kožené), boti (vysoká pracovná obuv)

huňat              hrnúť sa, liať (voda, krv z rany)

huňení            huňené boti obuv z hune so sárami pre starých

huo!                volá sa na kravy, aby sa zastavili

huoh                hloh (bot.)

huok aj huožek …….  bot. hloh (Cratageus oxyacantha)

huožinki       …….  bot. plody hlohu

huožisko    …….    n. materské ložisko domácich zvieratách

hupcuk            reťazový zdvihák

húpí                1. hlúpy (fraz.) Je húpí jag boti. Húpí, do dává a húpí, do nebere. Porád je húpí ten Tonek za autem. Húpí jak tela. Húpi jak noc..(veľmi hlúpy, sprostý, tĺk)

húpka              hĺbka

hupka              špongia

hupki              prísl. 1. bez rozbehu: Preškočiu ten járek hupkí.  2. bez rozmyslenia, rýchlo (fraz.): Skočiu hupki do rici. (nerozmyslel si to).

hupší               hlbšie

húra                f. povala: V zímje vješáme prádlo na húru.

hural               m. bot. plody bazy čiernej, p. gbez

hurda              f. vypálená hlinená stropná tvárnica na stavbe

hurdi burdi     …….rýchlo, nedbalo: Robíš to hurdi burdi, a je to naňic.

hurhaj            krik, vresk

hurónskí rev  …….…… divoký rev

hurtovat     ….    rázne povzbudzovať k práci, k rozhodnutiu sa: Co na mja hurtuješ?

hús, hús, hús! …………. cit. na privolávanie holubov

húser              m 1. gunár  2. bolesti v krížoch od ťažkej práce

husí                 m. 1. husací: Husí koža mu nabjehua od zimi.  2. Husí játra. (pečeň)  3. Husí koš. (kôš s dvoma uchami na zemiaky) 4. Husí koža. (zimomriavky) 5. Husí sáduo. (husacia masť) 6. Husí šlapka. (nejaká rastlina)

husina             f. husacie mäso

husinec           m. husací trus

huspaňina     ……. f. studeno, huspenina

húst                hrať na hudobný nástroj

húšč, húščí, húščina              n. húština: Rosteu jak v húščú.

huščí               hustejší

húšit, zahúšit  …….…. dok. prekážať v rastení: Zelina húší grumbír. Vitrhajú tú zelinu, lebo to šecko zahúší!

huškat, nahuškat…………. 1. dok. dráždiť, huckať: Nahuškau naňho psa.  2. klebetiť, osočovať

hut, húteček   …………m. hlt, malý hlt

hutat               hltať

húzňe, galoti              (nem.) nohavice (zastar.)

húžbit (sa)………….. hrbato chodiť, hrbiť sa: Nehúžbi sa, lebo budeš hrbatí!

húžvit             krčiť

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan