Pouční slovňík jazika záhoráckého a skalická mjestská reč „H“
.
há? opytovacia častica: Des biu? Cos tam robiu, há?
haba, habíček ……. det. chlieb
habaďej veľa: Išua sem prodávat na trh a dovézua sem si jabúček habadej.
habán 1. m. lopta (z vyčesaného konského vlásia, alebo gumená), detská hra: Dzeci sa hrajú na habán, p. balón 2. potomok nemeckých novokrstencov
habat brať: Co to habeš? Duchnu šecku habe na sebja, syn. chabat
haboš dobrý kus: To je haboš.
habraki, čabraki .. haraburdy
habrča jedoš čo sa stále paprčí
habrička … namyslený človek
hacovat, hajcovat …… kúriť, prikladať do kotla
hacuk m. šluk pri fajčení: Robí samé haucuki.
hačat, hačnút hačinkat ……. sedieť (det): Hačaj! Ponanaj si, aš potom si hačáš!
had m. (fraz.): Pusci hada do rukáva, vleze ti za ňadra. Hade, hade, prčku. (hovorí sa pri detskej hre)
hadačár m. veštec: Biu tadi hadačár.
hádat 1. hádať, tipovať 2. hádať sa, vymieňať si názory 3. mať niekoho v podozrení: Šeci to naňho hádajú.
hadički ….. nízke korčule pre malé deti
hadra f. handra, pej. hadre šaty: Hanácké hadre. (mestký oblek)
hadula f. bot. jesienka, na jar kvet sa volá naháč (Colchicum autumnale): Nasékli hadule, p. gebula
hádzat pri predaji (dražbe) podať vyššiu sumu: Biuo to drahé, moc na mja hádzali.
hádžu (ja) ….. hádžem
hádžú (oni) ……. hádžu
hafeu 1. m. kus (expr.): Hafeu chleba. (chumáč) 2. Zebrau hafel suámi a zapáuil pod kotuem.
hagnúzek ……. m. agnúštek, retiazka s medailónikom
hachla 1. f. star. doska so železnými zubmi na česanie konopí 2. žart. (fraz.): Hachlú rit vitrít.
hachlovat, pohachlovat ….. dok. star. česať konope na „hachli“: Poprada to, hachlovauo sa to na hachlách.
háj m. borovicový les: Chodziua do lesa aj do hája. p. chodzit
háj, háj! odháňajú sa husi
hajat, hajinkat spať, spinkať (det.)
hajcér kurič
hajda, rajda ……… ľahká žena
hajdamák zbojník
hajdes, hajas 1. výprask: Dnes dostaneš hajdes. 2. dostať do tela: Pri okopávaní sem dostau parádní hajdes.
hajdi cit. hybaj: Dali koše na pleca a hajdi dom.
hájenka … f. dom hájnika v háji
hajlička druh ľahšej motyky
hajloch pivnica vo vinici
hajní m. hájnik: Jagár, né hájní.
hajs! cit. kravám, aby sa pohli
hajs-bajs …. ledabolo, lajdácky
hajtman veliteľ „harménských hájnikov“
hajtr, hajtra ………... pej. vychudnutý starý kôň
hajú belú ….. cit. pri kolísaní dieťaťa: Hajú belú, kočki v zelú.
hajza, hajshuo na! ……. cit. kravám, aby išli doľava
hajzl m. 1. záchod, WC, syn. budar, reterád 2. detská kartová hra 3. nadávka, nečestný človek
hajzlpapír …… toaletný papier
hakáčí konáre agátu
hakláč, hakáč m. bot. agát (Robinia pseudoacacia)
haklík m. malý háčik na nohaviciach, na krézli
hákliví (bit) ……. mať slabý imunitný systém, ľahko ochorieť
hákovica, hákovička………… f. hore ohnutá palica, bakuľa
haksňa noha človeka: Mjeu otekuú haksňu. (opuchnutú nohu)
hala bala ….. nedbalo, povrchne: Šecko robí enem tak hala bala.
halabački ….. pl. f. detská hra: Na halabački sme sa hrávali.
halabala nedbanlivo
halalup pobehaj, vetroplach
halamus, presburšt ………… tlačenka
halaví bláznivý, do vetra
halina f. dlhý široký biely kabát, ktorý nosili starí chlapi (fraz.): Si unovaní jak stará halina.
halinka f. vlnená ženská šatka, vlniak
haluz, halúska, halúzka ……. konár, vetvička
ham žrď zo zárezmi na meranie vína v sude
hama det. zima
hambauek ……. m. 1. spojnica dvoch krovov na streche 2. žrď na vešanie kukurice 3. bidlo v kuríne
hamoťák ……. hamotný človek
hamovat ……. brzdiť
hamovnica ………… brzda na voze
hampasovat (sa) …. naťahovať sa, mykať, zápasiť, pasovať sa zo žartu: Chuapci sa často hampasovali medzi sebú.
hamrla višňa
hana f. chyba: Temu koňovi neňi hani. (je bez chyby)
hanácki panský, mestský, hanácke šati: Ti potvoro hanácká!
hanáčka šatka uviazaná na babku
hanák m. pán (expr.): Já nebudu na hanáku robit.
haňba f. hanba (fraz.): Haňba sem, haňba tam. (nedbám na hanbu)
hanbit (sa) ….. hanbiť sa, mať pocit hanby, zahanbenia
handl výmena, zmena (dobytok, tovar)
handlér m. priekupník s dobytkom: Surovíčovích Francek biu ukrutňe dobrí handlér.
handlovat, zahandlovat ….. dok. 1. meniť: Zahandlovau krávu za koňa. 2. kupčiť: Handluje ze statkem.
handrák, handrál, handričkár m. kto skupuje staré handry. Keď došiel do dediny pokrikoval: “Handre, kosci, železo, dajte tetko Terezo.“
handrkovat ……. dohadovať sa, cudzou rečou rozprávať: Co sa s ňím tolko handrkuješ? Handrkuje po ňemecki.
handrlák aj handalák ………….m. vandrovník, cudzinec
hané det. preč, von: Ideme hané.
haňébka, haňépka …..…..hanbliví ostýchavý človek, mládenec: Ten náš mauí je takí haňépka. Nic nepoví enem kuká.
hanpasova (sa) namáhať sa
hanšpigl ….. m. šikovný chlapec, neposedník, živé striebro (o decku): Je šikovní jak hanšpigl.
hantúch uterák (nem.) (zastar.)
Hanzl m. meno koňa
hapat det. spadnúť: Abi s’nehapau!
haple listová časť cvikly
haplovat .. odstraňovať listovú časť cvikly
haprovat … kaziť sa (auto): Auto zas hapruje. Co je s ním?
hapták m. pozor: Postaviu ho do haptáku.
haragaňa 1. roztopašné dievča: Ti haragaňo! 2. zlá žena, p. aragaňa
haraski pl. f. star. modré ozdoby na sukniach, stužky na nohaviciach
harašit tratiť rozum: Co ti haraší?
hárešt m. väzenie, p. árešt
háreštant m. väzeň, áreštant
harmeckí poľní hajníci, vedúci je hajtman
harmľa f. sorta čerešňe
harusit nadávať, hrešiť n niekoho: Velice naňho harusili.
hasičárňa ……. f. hasičská zbrojnica
hasiu aj hasija ………..m. sorta zemiakov
hasoňa urastené dievča, hepa
haspra uzáver brány
Hasprunka ……. dnes obec Studienka
hastrman ……. m. vodník: Hastrman mjeu červenú čepičku, zelení kabátek a červené nohavice.
hašpangla ……. sponka do vlasov (nem.): Kukaj jakú hašpanglu sem nosívaua, ket sem biua muadá.
hašpra … f. stolárske náradie, železná drapľavá žŕdka na hladenie dreva, rašpla
hatlaňina …. f. škaredá tráva, poľahnutá k zemi, všelijako popreplietaná
hatlat (sa) ……. 1. namotávať sa. Jaksi sa to f tem kole hatle. (slama sa namotáva na koleso a sťažuje cestu na voze) 2. mrviť sa: Ked je kosa tupá a seče, hatle sa to.
hátrat ponáhľať sa: Jag hátrá.
hauba kapucňa (zastar.)
haucukovat ..…..….. šlukovať, fajčiť
hauda f. žena zlej povesti: To je taká hauda.
háuka, hauka výrastok tvaru guľočky na dube
haupcoch ….. najmä, hlavná vec
haustrunk …. druhák, podradné víno
haušuchi … m. pl. star. papuče
haúz , haúzí ..…….. haluz, n. konáre zo stromov, haluzina: Haúzí sekajú do otépek.
hauzírovat , hauzírat expr. cestovať: Oni bi enem hauzírovali a robit nemá do. Po svjece hauzírat, mje se to nelúbí.
havrlok m. pej. starý kabát, syn. kentoš
hazucha časť kožucha
hažúrek m. nezbedník: To je hažúrek!
hebedo nemotorná žena
hecovat dráždiť, naťahovať niekoho, zavádzať: Nehecuj ho!
hedbáv m. hodváb
hedvábní pavúk …………priadka morušová
heftovat, zheftovat …..……..dok. stehovať, provizórne prišiť (nem.): Prvňí sa to enem zheftuje. (zastar.)
heglat, heglovat, drglovat, heblat, hebuíňat (sa) …………..klátiť s niečím, lomcovať, mykať sa, triasť sa, kývať sa (kliniec, stôl): Nehegluj sa na tej stoličke, lebo ju načisto rozhegáš! Budem asi nemocná, furt mja hegluje zima. Heble sa to heuíňa.
hegňi! volá sa na kravy, aby išli dozadu.
hegnút 1. trhnúť: Ked vúz zastaviu, tak to heguo. 2. cúvať kravy: Hegňi ti krávi! Krávi nescú hegnút.
hejnem, chodzit s hejnem ……. hore-dole: Co chodzíte jak s hejnem.
hejuo, hej! ……. cit. aby kravy išli doprava
heklovat ……. háčkovať (nem.): Pri petrólejovej lampje sme sa ňeco naheklovali a navišívali.
heknódla ……. f. háčik na háčkovanie
Hektor m. meno psa
hél 1. malý kút za kachľami, alebo za posteľou: Také héle bili, tam dzeci spávali. 2. kút v stodole, syn. paža
helement ….. výraz hrešenia: Na kího helementa to sem dau.
helfnút pomôcť (nem.)
hemeždžit (sa) hmýriť sa, mrviť sa (o deťoch)
hen, ná hen …….….. zám. poukazuje na vzdialenejšie predmety: Hen za stromem stojí. Hen ten biu s nama. Co sa hen ti dvá smjejú? Hen tam sme stáli. Hen ide co ho neviczíš?
hepa, hepisko hepka f. pej. vyrastené dievča, veľké dievča, zdrob. taká hepka
hépkat (sa) ……. klátivo ísť, klátiť sa
herbek neporiadok
herdeg energický človek: Jeho žena je herdeg baba! (rázná žena)
herdek, heršloft, heršót fix! aj hergot himl, terentete azapád, ňekád, hergot fix 1. cit. mierny výraz pri preklínaní, nadávka: Hergot fiks námol!
hergocki ….. zahrešenie: Šlavónia hergocká!
herka 1. stará vec: Moja šicí mašina je uš taká stará herka. Uš si neco odšiua. 2. starý chudý kôň
herodes m. nadávka zlému decku: Ti herodesu!
herpiška, erpiška ……….. f. pej. neporiadna žena
hések aj héseček ……. m. žart. malá piecka, p. kanánek
heš, heš! …. odháňajú sa husi (cit.)
hetešit (expr.) ponáhľať sa: Ponáhlá sa, ale heteší!
hic m. horúčava, sparno: Dnez biu hrubí hic. (bolo horúco.) Prvňí hic, potom ňic. (najprv má mnoho, potom nič) (fraz.)
hicovat mnoho kúriť: Co tak hicuješ do teho trancporta? p. hnňícat
híčala, híčela lýtková kosť na nohe (ale aj dúčela)
hid, híd m. 1. muchy, hmyz: Tolko hidu tam biuo, krávi nemohli opstát. 2. nadávka decku: Ti hide rozvírení! 3. star. hydina, drobné zvieratstvo
hijó! zvolanie na koňa – povel v pravo (cit.)
hikat vzlykať: Daua sa do puaču a tak hikaua!
hikem horúčkovito robiť
híle híle chitat sa povie deťom, keď mrzne a idú von: Ide híle chytat!
hilzňa 1. f. vylisovaná železná žrď, nosník, 2. nábojnica
himber maliny, malinová šťava
himl hrešenie: fraz. hergot fagót himl
hin, konc hin neskl. vyčerpaný, zničený: Vjec nerobím, už sem ceuí hin. Ceuá sem hin. On je hin na pľúca.
hinčula, hinčúčka ……. hojdačka
hindrovat ….. týrať, prenasledovať: Co tak hindruješ ti koňe?
hintof krytý koč
hinút, zahinút ……. dok.: Jak sem biu u dochtora, o(t) tej doby hinem.
hiška, híška ………..šunka: Pri mašinovaní sa uvariua hiška masa a biuo po starosci.
hitlák n. služobný vozeň vo vlaku
hiuo! cit. volá sa na kone, aby išli doľava
hledzaoči, hledzavoči zoči-voči, očividne, viditeľne: Šidzíš hledzavoči. Tá tráva rostne hledzavoči.
hledzet .. 1. hľadieť (fraz.): Hledzí jak tela na nové vráta. (obdivuje niečo) Nehledz lelki. (nehľaď pomimo). Hledzí jag do čereňa. (do neurčita) 2. usilovať sa: Tedi hledzeu každi tej kúšček rolí mjet.
hlehó! aha, fíha! pozrime sa!
hlina f. hlina (fraz.): Rozumíš hliňe. (ničomu nerozumieš)
hliňák m. hlinený hrniec
hlíst m. aj hlísta f. 1. zool. dážďovka (Lumbricus terresstris) 2. črevný parazit
hlístňík, hlíštňík m. bot. zemežlč (Centaurium vulgare)
hlivjet leňošiť
hmlina hmlisté počasie: Taká hmlina studená ide.
hmua hmla
hnat šupem ……. energicky vyhnať
hnát, hnáti ……. pl. m. úd tela, nohy, ruky (expr.): Ten má hnáti! p. chňápi, kotále
hňést 1. cesto, hlinu miesiť 2. tlačiť: Boti mja hňetú.
hňetací deska………… kuchynská doska, na ktorej sa miesi cesto, lopár
hňeták m. neobratný človek (nadávka) (expr.): To je takí hňeták.
hňete ho svjedomí ……. má výčitky svedomia
hňetú ho boti omielajú ho topánky
hňi, aňi hňi ……. ani trochu (fraz.): Nedám ťi vjec aňi hňi.
hňícat mnoho kúriť, prikladať, p. hicovat (expr.)
hňíkat aj ňíkat sa ……….. zahrávať sa: Ona sa ráda hňíká.
hňilički pl. f. divé uležané hrušky
hňilit (sa)..…………(expr.) nechcieť: Nebude sa í hňilit.
hňíst, hňíscit…….…… 1. hniesť cesto 2. trápiť (svedomie): Hňete ho svjedomí.
hňit pej. dlho spať: Co tag dúho hňije!
hniuač lenivci, ale aj hniloba
hňiuí 1. lenivý (fraz.): Ňic sa ťi nesce robit, si hňiuí jak pes. Hňiuí ja(k) klapoš. 2. o počasí (fraz.): Z hňiuého kúta idú mračna, bude pršat.
hniuost f. lenivosť: Aňi sa mu nesceuo stát od hniuosci.
hnízdo hniezdo
hňízdzit (sa) ……….. 1. hniezdiť (vtáci) 2. pri sedení sa hýbať: Co sa porád hňízdzíš a nesedzíš porádňe?
hňog kus, m. niečo tlstého: Si tustá jak hňog.
hňogat ťažko robiť, hrdlačiť: To je ňejakí život! Enem hňogat od rána do večera.
hnognút bachnúť, silno udrieť
hnojovica ……. f. hnojová voda
hnúj m. hnoj: Je teho jak hnoja. (veľa) 2. hnis
hňup, chňup …………..m. nadávka, sprosták, hlupák: Ti chňupe sprostí!
hňusák m. ničomník
hňusní ošklivý
hňusoba m. nadávka, hnusný človek (expr.): Ti hňusobo!
hnút, pohnút…………. (fraz.): Aňi mja nehne.
hó ruk i hó šup ………… cit. povel pri dvíhaní ťažkého bremena
hoblponk ….. m. hobľovací stôl: Na hoblponku robím šecko z dreva, co potrebujeme!
hodar m. kto je na hodoch
hodi pl. m. sviatok posvätenia kostola
hodní pekne urastený, pekný, driečny: To je hodní chuapák. Jaká je hodná.
hodoňka ….. choroba, bolesti brucha z nezrelého ovocia
hodovňí …. týkajúci sa hodov: Hodovňí šati. Hodovňí íduo.
hódrlump …….trhan, tulák, lump
hodŕňať silne kolísať (expr.): Porá(t) to hodŕňám, a nespí to.
hoduat, uhoduat (si) dok. 1. trafiť, utratiť: Akorát sem to uhoduaua ustrihnút. To mosíš tak hoduat, aby to vyšuo. 2. rozumieť si: Oňi dvá si uhoduajú.
hodzina f. hodina (fraz.): Hrišná hodzina. Jéžišná hodzina.
hodzini, vekre hodiny
hodzinki pl. m. trest pri hre na bírdu
hodzinkové modlení hodinkové modlenie v kostole pri vyložení Sviatosti oltárnej
hodzit (sa) ……. 1. hodiť sa do vody 2. hodiť kameňom 3. zísť sa: To sa mi hodzí, akurá takú potrebujem. 4. isť k sebe (pasovať): Tá kabelka sa mi hodzí k k tím botom.
hofer m. podnájomník, podnájom (nem.) (zastar.)
hoferství n. podnájom: Bívá v hoferstvjú.
hofjera f. ofera: V nedzelu bude hofjera.
Hochštetno ……. obec Vysoká pri Morave
hoj, hojňi, hoj tam! ………… povel kravám, aby sa pohli z miesta na miesto, aby uhli nabok: Hajňi, stará!
hojkafka, hojkanka …….…….f. hojdačka
hojkat (sa) ……. hojdať sa: Dzeci sa hojkajú.
hola f. rovný obrúbený konár stromu, dlhá palica, žrď
holba f. stará dutá miera (fraz.): Poneseš sa jak holba maku.
holc m. strom z bývalého rúbaniska ponechaný na semeno: Bude prodaj na holce. p. vístavec
holenka, holénka, holénki …………f. holeň, sára na čižmách (horná časť čižiem): Mjaké holénki, s červeníma holénkama. (čižmy, vysoké boty)
holfákí hrubo opracované sane
holfaud protizáhyb na skladanej sukni (zastar.)
holica pšenica bez ostia
holírňa f. holičská dielňa
holofrňúz …. holobriadok
holoví n. zo žrďoviny (z holí) spravená povala: Cez frontu sem biua skovaná na holoví pred vojáci.
holport spolok
holt nuž (zastar.): Holt taká je pravda.
holťáki veľké železné hrable: Ale holťáki sis nezebrau. Čím budeme zahrabovat?
holúbek m. bot. plávka trávozelená (Russula aeruginea)
homa len v spojení s jedením: Naťofe sa jak homa. (do sýtosti)
hompélat prehadzovať z boka na bok
homula homola (cukru) (zastar.)
homúlki pl. f. druh zákuskov: Kokosové homúlki.
hon m. poľovačka: Na hoňe zastrelili modz (z)ajícú.
hoňácki pes …..…... poľovný pes
hondrcat, hondŕcat ………… kolísať
honem rýchlo
hoňená f. naháňačka, detská hra: Dzeci sa hrajú na hoňenú.
hoňení nie skutočný: Já sem hoňení hájní.
honit 1. naháňať, ale aj koza sa honí 2. onanovať
hoňit (sa) ….. 1. zháňať: Co hoňíte? 2. naháňať sa: Dzeci sa hoňá. 3. páriť sa: Králik, kočka, féna sa hoňá.
honór m. pýcha: Šecko to robí od honóru.
hont chudý v spojení (fraz.): Chudí jak hont.
hopa det. hore, na ruky: Veznem ťa hopa.
hopkanka malé dievča, žena
hopkat pri chôdzi trochu vyskakovať (fraz.): Jakí hopkau, takú potkau. (zobral si sebe rovnú za ženu, obidvaja sú biedni).
hopsa švandis …………..druh tanca
hora v spojení (fraz.): Visokí jak hora. Hora na mja lecí. (veľké starosti mám).
horat 1. horieť (oheň) 2. svietiť: Nač to svjetuo zbitečňe horí. 3. zničiť šatstvo: Šecko na tebje enom horí. Co s tebú? 4. Horat od haňbi. (červenať sa)
horčina trieslovina
hore pácem ….…… naruby: Vús prevaliu hore pácem.
horek m. kart. horník
horeznački ……. hore bruchom
horíňat (si)…………. ťažkať si: Aj tá chuďera si to úfam horiňá.
horko horúco: Je tu horko, otevri okna!
horkost f. slabosť, mdloba: Dochádzauo mu zle, porád naňho horkost vistupovaua.
horňák m. cudzí predavač ovocia na voze: Je tu horňák z jabúčkama.
hornódla aj hondródla…..…... f. vlásenka, sponka do vlasov
horovat (sa)..………… behať sa (o kobyle): Kobiua sa horuje.
horščica horčica
horškí horký
hospoda .. 1. podnájom: Pjet rokú sme bívali v hospodze. 2. hostinec – jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava
hospodárit ……. gazdovať (fraz.): Hospodári o(t) ťisíca ke stu. (zle, dole vodou)
hospodiň … f. gazdiná: S ňí je dobrá hospodiň.
hoš hodi! cit. nech žijú hody!
Hoštetno obecVysoká pri Morave
hota, hot! povel koňom, aby išli doprava
hotar m. poľný hájnik
hotícat (sa) ……. na kolíske hojdať
hotki pl. m. nedeľa po hodoch, p. hodi
hotó det. vozík, viezť sa: Pojedeme hotó.
hotoví dokončený (fraz.): Nech je to hotové jag bi smet.
hotŕňat kolísať, voziť: Do ťa bude hotŕňat?
hotŕzňat hrmotať
hou! dosť, stop!
houb holub
houbňík holubník
houé oje, houé ohué oje …. skúšanie ľudí zo Záhoria (slovná hra) (hum.)
houí chuapci …………..pl. m. šúľance, p. šulimacki
houí jak uokša holý ako prst, insolventný
houí vúz i kuadoví vúz ……… voz bez rebrín (dlhý) na drevo (kuadi)
houí holý
houohuaví ……. holohlavý, plešatý
houomek výrastok
houota 1. nahota bedač (zastar.): Do bi sce takú houotu?
houotrt, holotrt slabo oblečený: Chodzíš jak houotrta potem budeš skuvíňat.
hovackí veľký (expr.): To biua hovacká fúra. p. sakraholckí
hovado, hovjado n. nadávka
hovjazí hovädzí: Hovjazí maso.
hovňivál nič hoden
hovnocuc fekálny voz (hum.)
hózontrógle………… (nem.) pánske pásky, traky na nohaviciach
hrabanica ……. zhrabky
hrabat (sa) ……. ísť (expr.): Kam sa hrabeš?
hrábí nízky hrabový krík
hrabice pl. f. hrabličky na kose v žatve
hrable pl. f. hrable (fraz.): Každé hrable k sebje hrabú.
hrablisko n. rúčka do hrablí
hraboš 1. poľná myš (zool.) 2. chamtivec
hrácí hra, hratie (na hudobný nástroj, detská hra)
hračečka ….. det. hračka
hrajinkat (sa) det. hrať sa
hraňička …. f. porúbané drevo na kúrenie sa skladá do hraňički.
hráňit (sa) ……. hraničiť: To sa už hraňí s Moravú.
hrant m. žľab, koryto pre dobytok, válov
hrát (sa) …. hrať (sa): Každí hraje o sebja. (každý pre seba chce dobré) Hraje sa jak maué dzeci. Hráli sme sa na habán (na mríku)
hrát sa na škubanú ……. biť sa, šklbať
hrátka záhon, hriadka v záhrade: Zasadziu hrátku cibule a hrátku petržale.
hrázda hrádza
hrazdzit ohradzovať, robiť plot: Budú to hrazdzit.
hraznút, zahraznút ……. dok. zapadávať do blata, do zeme: Tam je mjako, vús tam hrazne. Zahrazeu do buata až po uose (voz).
hrb m. chrbát (fraz.): Daj mu po hrbje! Vilez mi na hrb!
hrbacit (sa) ……. byť zhrbatený: Co sa hrbacíš a nejdeš rovno?
hrcňa f. nadávka nešikovnej žene: To je taká hrcňa.
hrcnút udrieť, sotiť (expr.): Dobre ho hrcňi, nech ťi dá pokoj!
hrčat tiecť (expr.): Ale mu krév hrčaua.
hrčák rýchlo tečúci potok
hrebec žrebec
hrebec, hrebeček … m. zdrob., žrebec.
hrebeň m. 1. predok postele 2. časť tragača
hrebének … m. hrebeň na česanie
hreberník … vrecko na hrebene pripevnené na stenu
hrebica kobyla
hrebíček 1. karafiát (bot.) kvet 2. malý kliniec 3. korenie (klinček)
hrebík m. klinec (fraz.): Si vipasení jak hrebík. (chudý) Cigánskí hrebík. (kováčsky klinec)
hrebit, ohrebit (sa) ……. dok. o kobyle, keď má pôrod: Kobiua sa bude hrebit. Ohrebiua sa im kobiua.
hrešit preklínať: Chuapi hrešá. Nehrešiua sem, nenadávam.
hrglovat, dohrglovat (sa) ……. dok. triasť sa na voze, keď sa ide zlou cestou: Na tej ceste to moc hrglovauo. Moc sme sa tam dohrglovali. (triasť s niečím)
hrgouec m. kus zmrznutého blata na ceste
hríb m. 1. akákoľvek huba (Fungus) 2. (expr.) nadávka: Ó ti hríbe muáční! Ten múj starý hríb. (hovorí staršia žena o svojom manželovi, nie je to nadávka)
hríbi všetky huby
hríbja, hríbjatko n. žriebä
hríboví z húb, hríbová omáčka
hrídel m. časť pluhu, hriadeľ
hrích m. 1. hriech: Dzíťa, to máš jak hrích prirovnat tela. 2. roztržka: Robí hrích medzi ňima. 3. (fraz.): Ba hrícha. (ale čo)
hríchar človek vyvolávajúci zvadu
hríšní biedny v spojení: Co si já hríšná počnem?
hríšnik hriešnik
hrišťe ihrisko
hrivňák divý holub hrivnák
hrkáče pl. m. sorta jabĺk
hŕkafka f. rapkáč, detská hračka
hŕkat 1. rapkať: Na Velkí pátek sa místo zvoňeňá hŕká. 2. hrkať: Peňíze ťi hŕkajú f kapsi.
hrkláč m. bot. štrkáč (Rhinanthus minor)
hrklovat udierať na kľučku dvier: Otevri mu, nech tolko nehrkluje.
hrmavica f. búrka: Biua tam taká hrmavica.
hrncoví z hrnca: Hrncová omáčka. Hrncové oharki. (kvasené v hlinenom hrnci)
hrnečki pl. m. bot. 1. zvonček (Campanula medium) 2. orlíček (Aquilegia vulgaris) syn. zvonečki
hrnek, hrneček ……….. m. malý hrniec, hrnček
hrnút (sa), dohrnút (sa)……. 1. expr. ísť: Ale sa ich tam dohrnuuo. 2. tiecť: Krév mu hrne. Po déšči voda hrne v járkoch.
hromadu mnoho: Už je hromadu hodzín. Za deň sa teho hromadu spraví.
hromadzinka, hromaždžiuka ……. f. bot. michalka, podpňovka (Armillaria meles)
hromátka …… f. kríž obilia z 9 snopov: Uvádzali za deň dvacet hromádek rži.
hrotek m. plechové vedro na dojenie
hroznár škorec
hrscovačka ……. f. žena, ktorá za žencom odoberá obilie.
hrscovat odoberať za žencom obilie a klášť ho na zem do hrscí
hrst f. pokosené obilie, ktoré hrscovačka naraz naberie a položí na zem
hrtáň 1. krk 2. prenes. starosť: Má pje(d) dzecí na hrtáňi. 3. zemiaková lokša: No hrtáňe si popečem na šporhélce, oškoricovím, a tak si pochucím.
hrubá f. hlavná nedeľná omša: Prez hrubú išli pro vodu.
hrubá robota ešte nedokončená práca: Hrubú robotu máme za sebú.
hrubí 1. veľký, vysoký: To je hrubí čovjek. Ale ťi dau, hrubí kus. To je hrubí sedlák. (bohatý): Nebude sekat hrubú paňi. 2. hrubá izba väčšia, lepšia izba, hrubí kabát zimník 3. grobián: Hrubí na ženu.
hrubilajzní …… veľmi veľký (expr.)
hrúd vyvýšené miesto na lúke
hrudňí seno ………… dobré, jemné seno
hruška f. 1. hruška 2. trest pri hre na birdu 3. (fraz.): Na hruškách prichicit. (odhaliť slabé karty protivníka) 4. žiarovka (zastar.)
hrúza 1. f. hrôza: Zima je na hrúzu. Narobili sme sa až hrúza boží. 2. veľmi veľa niečoho: Roboti je až hrúza.
hrúzek m. zool. hrúz (Gobio gobio)
hrúžat (sa), uhrúžit (sa) ….. dok. ponárať sa, potápať sa: Husi sa ve vodze hrúžajú. Uhrúžiu sa a ostau dúho pod vodú.
hrvačka ruvačka
hrvat (sa) …. biť sa
hu hu (cit.) prekvapenia
huad hlad
huadoš hladoš
huadzit hladiť
huáhola táraj, hlučný človek
huanódla, huašpangla sponka, vlásenka (nem.): Fčil uš nepotrebujem tolko huanódlí, nám máuo vuasú.
huas hlas: Má huas jak zvon
huásit hlásiť
huásní m. noční hlásnik, strážnik
huásní trúba ……. 1. hlásna trúba – pomôcka hlásnika 2. človek ktorý všetko vytára
huatkat hladkať
huava 1. hlava (fraz.): Čepcovau ho huava nehuava (bil ho bez ohľadov). Já si to v huavje nenosím (nepamätám). Vira(s) si to z huavi. (zbytočne na to nemysli). Viprávjau z huavi. (bez prípravy). Mja huava na(t) tím nebolí. (nič si z toho nerobím) 2. časť kolesa na voze
huavál, huaváč 1. kto má veľkú hlavu 2. veľký pán (papaláš) (expr.) 3. panský huavál , f. kapustná hlávka huavička
huavičkovat ……. hrať hlavou (futbal)
huavní 1. dosť veľký: Huavnú chvílu tam biu. Huavní kus ste teho okopali. 2. dosť dobrý, obstojný: Šak je to huavné.
huavní kus ……. kusisko, poriadny kus
huavové maso mäso z hlavy: Huavové maso pomeleme do jelítek.
húb m. hlúb v kapustnej hlávke: Co sa komu lúbí, zelé lebo húbi?
huba f. 1. ústa, tvár: Dám ťi po hubje. (facku). 2. (fraz.): Hubu má jag deňicu, jak opáuku. Žili z ruki do hubi. (chudobne) Má hubu neuderenú. (veľa, škaredo hovorí) Huba i jede jak šlajfí. (veľa hovorí) Viprávjá na pú hubi. (nezrozumiteľne) Nadarmo nedává hubje jest. (zhovorčivý) Má to tam v hubje. (blízko).
hubertus, huberťák ……. kabát z podradnejšieho materiálu
hubička (f. bot.) sirôtka (Viola hortensis)
hubičkovat sa pjascama …….biť sa päsťami
hubinenka ……. f. malá huba (expr.)
húbjej hlbšie
huboký hlboký
hubová hudba dychovka
hubová poléfka 1. polievka 2. vynadať, dohovárať niekomu: Ale sem dostal hubovej poléfky.
hučák 1. hlasno rozprávajúci 2. vymleté miesto na brehu, ale aj výmoľ na ceste
hučat 1. znieť: Hučí mi v huavje. 2. plakať (expr.): Co hučíš? 3. stále hovoriť: Nehuč mi fur(d) do ušú!
hučki nadúvat vzlikať: Fčil hučki nadúvá, a né abi sa dau pozor.
hudrovat o hlase moriaka: Moriak hudruje.
huhlat hundrať, ale i hovoriť nezrozumiteľne, chuchňavo i dohovárať: Huhle bude to Ondriš. Já uš ho poznám po huasi.
huchí, húchí hluchý (fraz.): Je huchí jak peň. (nepočuje dobre) Dau na huchého. (spravil sa hluchým) Jag bi dau huchému pozdraveňí. (keď je niečoho málo.)
huchvat motať
huj-buj bláznivo, bez rozmyslu
hujs, hujsa! ……. cit. na odháňanie ošípaných
huk, zuk m. veľký steh pri šití: Ale to má višité, samé huki. (zle vyšité). 2 hluk a zhon, trma – vrma
húkat sa 1. sviňa sa húká: Sviňa sa húká, zaveď ju ke gancovi. 2. plakať: Nehúkaj už tolko! 3. kričať: Húká naňho.
húknut, zahúknut ……. 1. dok. zapadnúť, zaboriť sa do blata: Húkeu do buata. Zahúkeu po kolena do buata. p. hraznút 2. udrieť: Takú ti jednu húknem aš ti dá scena druhú.
hukota hlučný človek
hukovat zle šiť: Neumí(š) šit, budeš to enem hukovat.
húl, húlka, húla, hula, hola žrď žrďka, drevená tyč 1. palica na otĺkanie orechov 2. rúčka do hrabieľ metly
hular, hulár, hural baza čierna
hulatra hlupák táraj: To je takí hulatra.
húlava, húl …… f. dážď s vetrom preháňka, tmavé mračno: Pršauo, taká húlava išua. To je takú húl. 2. vysoký človek
húlit fajčiť
húlka f. menšia rovná haluz, zbavená konárikov a listov, malá žrďka hola, časť cepov, časť praslice, slepá (chromá) húlka strašidlo, ktorým sa zastrašujú deti
hulvajda silák, obor, hulvát, mamľas
humbuk nepravda, nekontrolovateľná situácia: Spravil s teho humbuk, do sa má f tem viznat.
humení, humené hrable …. úhrabkové hrable
humno n. záhrada za dvorom
huňa f. teplá látka, zimné oblečenie
huňáki, filčáky pl. m. plstené čižmy (filcovo-kožené), boti (vysoká pracovná obuv)
huňat hrnúť sa, liať (voda, krv z rany)
huňení huňené boti obuv z hune so sárami pre starých
huo! volá sa na kravy, aby sa zastavili
huoh hloh (bot.)
huok aj huožek ……. bot. hloh (Cratageus oxyacantha)
huožinki ……. bot. plody hlohu
huožisko ……. n. materské ložisko domácich zvieratách
hupcuk reťazový zdvihák
húpí 1. hlúpy (fraz.) Je húpí jag boti. Húpí, do dává a húpí, do nebere. Porád je húpí ten Tonek za autem. Húpí jak tela. Húpi jak noc..(veľmi hlúpy, sprostý, tĺk)
húpka hĺbka
hupka špongia
hupki prísl. 1. bez rozbehu: Preškočiu ten járek hupkí. 2. bez rozmyslenia, rýchlo (fraz.): Skočiu hupki do rici. (nerozmyslel si to).
hupší hlbšie
húra f. povala: V zímje vješáme prádlo na húru.
hural m. bot. plody bazy čiernej, p. gbez
hurda f. vypálená hlinená stropná tvárnica na stavbe
hurdi burdi …….rýchlo, nedbalo: Robíš to hurdi burdi, a je to naňic.
hurhaj krik, vresk
hurónskí rev …….…… divoký rev
hurtovat …. rázne povzbudzovať k práci, k rozhodnutiu sa: Co na mja hurtuješ?
hús, hús, hús! …………. cit. na privolávanie holubov
húser m 1. gunár 2. bolesti v krížoch od ťažkej práce
husí m. 1. husací: Husí koža mu nabjehua od zimi. 2. Husí játra. (pečeň) 3. Husí koš. (kôš s dvoma uchami na zemiaky) 4. Husí koža. (zimomriavky) 5. Husí sáduo. (husacia masť) 6. Husí šlapka. (nejaká rastlina)
husina f. husacie mäso
husinec m. husací trus
huspaňina ……. f. studeno, huspenina
húst hrať na hudobný nástroj
húšč, húščí, húščina n. húština: Rosteu jak v húščú.
huščí hustejší
húšit, zahúšit …….…. dok. prekážať v rastení: Zelina húší grumbír. Vitrhajú tú zelinu, lebo to šecko zahúší!
huškat, nahuškat…………. 1. dok. dráždiť, huckať: Nahuškau naňho psa. 2. klebetiť, osočovať
hut, húteček …………m. hlt, malý hlt
hutat hltať
húzňe, galoti (nem.) nohavice (zastar.)
húžbit (sa)………….. hrbato chodiť, hrbiť sa: Nehúžbi sa, lebo budeš hrbatí!
húžvit krčiť
.
Zdroje a použitá literatúra
Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického
Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí
Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou
Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského
Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej
Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj
Dušan Krivský: Himaláje sú pro mja nízké!
Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči
Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan