Lábjan, Lábjanka, Lábjané               obyvatelia obce Láb

labotat            veľa rozprávať (expr.): Lapoce bez omachu.

labuda             labuť (zool.) (náz.)       

labzda            f. nadávka žene

labzovat, lauzírovat   túlať sa, zabíjať čas (expr.): Kadi labzuješ?

lač, ladža, ladžba       f. niečo zle, nedokonale spravené, brak: Tá stolička, to je enem taká lač, já bich si na ňu nesedau. To je taká ladžba. Tu nekupuj, tu majú enem takú labžu!

ládlík              m. zásuvka, priečinok v stole, v skrini a pod.: Šecki ládlíki mi dzecka preštabarcujú. (poprehazujú)

ládovat, naládovat    klásť, nakladať, naplniť (dok.): Naláduj ti koše sečkú.

ladvina, ledvina            f. oblička

lafka               lavička

lafňa               f. nadávka žene: Stará lafňa.

lagan              chlapčisko

lagovat           1. lakovať  2. klamať

lágr                 tábor (zajatecký)

lágrovat          byť vo vojenskom lágri, stane: Poláci tadi lágrovali.

lahulinkí         veľmi ľahký

lachčák aj lachčaňa   f. človek, ktorý všetko naľahko berie

lachčej            ľahšie

lachčina          1. f. vnútornosti, najmä pľúca dobytka  2. ľahkovážný človek

lachkí              márnotratný: Je lachkí na peňíze.

lachko ……….1. ľahko vo (fraz.): Lachko sa smít druhému. 2. možno pochybujem, môžbyť aj nie: On že utékeu? Lachko aj.  3. Lachkí na zbitek, ešťe lachčí po zbitek. (ľachko k niečomu prísť, ešte ľahšie o to prísť)

lachtikár         ľahkomyseľný človek

lajbl, lajblík          m. krátky kabátik bez rukávov, vesta: Lajbl biu ze šoškama jak pruclek.

lajdačit           zaháľať: Ňic nerobí, enem furt lajdačí.

lajdák aj lajdoš   m. darebák, nedbalec

lajsňa, lajsnička         f. úzka rovná doska, doštička

lajstr               úradné tlačivo (zastar.)

lajtnat             dôstojník

lajtra               kopa výkalov

laksírka          f. pej. hnačka, p. žírka, sračka

lalák              1. veľa hovoriaci muž  2. nadávka (pej.): Ti laláku sprostí.

laloň                hlupák neotesanec (pej.)          

lalotat             o reči opitého

lamentovat     horekovať

lamféšta         hrádza potoka pod mlynským kolom (nem.): Vilézli sme  na lamfešta, posedali a močili nohi.

lampárt           pôvodná odroda Frankovky

lancúch           korbáč z namotaného uteráka

lanták, lantoš             lajdák, trhan povaľač

lapač               zariadenie na zachytávanie ropy

lapák               lapač na kosu

lápat               dávať, položiť (expr.): Lápe to šecko dohromadi. Na stú to dicki lápeš.

lapjet, lapnút (si)      nečinne sedieť (dok.) (pej.)  (expr.): Enem lapí a ňic nerobí. Lapjá doma. Lapňi si a sedz!

lápkat, polápkat (si) dok. pej. sadať si: Furt si lápká., Polápkali si de kadi.

lapki               pl. f. malé motýle ako mole: Lapki létajú.

lapldón, laprdón         1. panák  2. chlapec oblečený ako komediant

lapnút (si)         sadnút si

lapota              kto všetko povie : Taká lapota, šecko vilapoce.

lapotat            rozprávať nezmysly, tárať: Vylapotau šecko (prezradil všetko)

larva               f. 1. maska  2. nadávka žene: Také staré larvi.  3. ľahká žena „kurva“

láska               f. bot. tradeskancia (Tradescancia albiflora)

lastúfka          f. lastovička, p. jastovička

lašovat            chodiť, prechádzať hore dole

lata, laťe        doska, dosky

láterit             1. lamentovať  2. vyhrážať sa

laterňa           lampáš so sviečkou

lauf                 m. hlaveň pušky

lautr                1. prísl. i adj. úplne, číry  2. zdôrazňuje: Samá lautr zelina.

lautr ňic          1. celkom nič  2. úplne (jedno)

lauzírovat       (expr.) túlať sa, pl. labzovat

lavór               misa

lavórovica      pokútne vyrobená pálenka

leandr             oleander záhradný (bot.)

lebeda            f. 1. bot. loboda (Atriplex patula) 2. prenes. niečo nanič

lebedzit (si)       nič nerobiť, vychutnávať si oddych

lebeňa            f. pej. hlava: Dnes mja tá lebeňa moc bolí.

lecet               1. utekať: Nelec tak, dzi pomáhui. 2. padať: Šecko mu z ruky lecí.

lecina              f.liaty kov, liatina

led                  m. ľad (fraz.) Ona je jak na ledze dúm. (chorľavá).

leda                spoj. len aby: Robí to, leda mu to od ruk otpaduo. (nedbalo). Spraviu to, leda méno biuo. (len aby to bolo hotové). Leda čert za zué nemjeu, leda méno biuo. (aby sa nepovedalo)

ledabiu, ledabuo        povrchný človek, povrchne, ledabolo

ledaco             zlý: Pozor na teho psa je velice ledaco! 

ledačina          1. huncút: On je takí ledačina, enem bi vivádzau.  2. neplecha: Na ledačinu bi ťa biuo.

ledačini           neplecha, huncútstvo    

ledagdo          1. hocikto 2. zlé dieťa, lotor podradný  3. neznámy človek 

ledajakí          1. hocijaký, hocaký 2. zlý 

ledek              m. priemyselné hnojivo: ledek išli rosípat

ledňáček         m. zool. rybárik (Alcedo atthis)

lednička          chladnička

ledofce           pl. m. železné zúbkované pásiky na obuv pri poľadovici, mačky

ledovňa           f. pivnica na ľad, fraz. Je tu zima jak v ledovňi.

ledúfka           f. skriňa s ľadom v obchode

ledvaj, ledví, ledva, ledvím činem, ledvaj-ledvaj   ledva, sotva, horkoťažko, tak-tak: Ledví došeu, už moseu aj ít, syn. Ledváj-ledváj sme ten vúz viciskli.

lefuša             f. pej. puška: Mjeu lefušu ja(k) kanón.

legátka, legát         f. starý typ stoličky s operadlom (zastar.): To sme si dali dva lekáti (pri hre) a zatkama sme sa túkli.

legíňa             f. pej. silná neupravená žena: Si jak legíňa.

léhat (si)        líhať si: Neléhaj si na zem!

lehňit (si)       vylihovať, vyvaľovať si pupok

lechcit, lechtat           1. štekliť  2. lenivieť: Ondra bívau velice lechciví na robotu.

lechciví           šteklivý

lechtat, polechtat   dok. štekliť: Polechtaj ho!

leja                 1. prudký dážď  2. hnačka  3. riedke jedlo

lelíjat              kláťiť sa

lelíňat (sa)     zaháľať, tárať sa

lelki                 1. mimo, vedľa, krížom: Nehledz lelki!  2. fraz. Ebata lelki! (hrešenie)

lelkovat          nedávať pozor: Pást lelki.

leluja              f. staqr. bot. ľalia (Lalium candidum)

lémeček          m. lemovanie na rukáve košele alebo blúzky

lemón, lemónek   m. citrón (zastar.)

lemonátka      f. limonáda

lemraví, šuchtaví       pomalý, lenivý

lemúfka          lem

len                   lan

leňoch             1. lenivec  2. linajková podložka na písanie (zastar.)  3. čelo postelí

lepačka         nástroj na zabíjanie múch a hmyzu

lepák              1. škvrna  2. mucholapka  3. dieťa ktoré sa na každého vešia  4. pomalý tanec

lepancovat, zlepancovat   dok. dávať pohlavky, zauchá: Uvidzíč jak ťa zlepancujem!

lepanec aj lipanec, lipák   m. zaucho, pohlavok

lepeň              omastený chlieb

lepiduša          1. nečestná žena  2. jedlo,zemiaková kaša s múkou (fučka)

lépkat (sa)     na voz sadať

leptač              chudoba: Na konci bívaua taká leptač.

lepták             m. pej. bezzemok, chudobný človek, leptáčka f.: Je horší jak leptáčka.

les                   m. listnatý les, p. háj

lésa                 f. mriežka na sušené ovocia

lesi, lesli, lesci            spoj. 1. či: Nevím, lesli to už bude. Opítaj sa, lesi je už doma!  2. ak: Lesi sa mu to podarí, tag bude dobre, p. esli, jesi, jesli

léskovec         m. oriešok, arašid, plod rastliny Arachis hypogaea

lést                 liesť

léščí                lieskový porast, les 

lét                   vylievať sa, rozvodnievať sa (v Morave): Voda leje, uš sú plné brehi.

letaduo           lietadlo

léti, létí           liaty 1. zvon  2. cesto

leto                 n. veľkonočný zvyk: Na kvjetňí ňedzelu dzífki chodzívali po lece.

Levárky          názov obce Malé Leváre

levirňík           m. vedúci polesia

levní                lacný

levórva           revolver

li                     ak: Dočkám-li, na druhí rok si to kúpím. Povím-li, tak je zle. 2. či: V tem lisce biuo napísané li nemajú tá máci rozum?

libačka            ozdobné perá

líbezbríf          ľúbostný list (zastar.) (nem.)

liblink              snúbenec (nem.)

libŕz, ribiz       m. bot. ríbezľa (Ribes)

licitácia           dražba

lícňice             pl. f. časť konskej uzdy na líci

ličák                m. hrniec s vápnom na líčenie steny

ličáki, šmájance         zle rozotretá farba na stene

ličárka            f. žena, ktorá bieli (líči) steny

líčit                 1. bieliť steny vápnom alebo natierať farebnou tekutinou: Líčivaua sem luďom. 2. farbiť sa (o žene): Ona sa líčí.

lifrovat           dopravovať

liga                  f. nadávka veľkej nemotornej žene

liha                 f. 1. veľký plameň, p. liška 2. dve pozdĺž na saniach položené brvná, po ktorých sa spúšťa drevo z voza

lichovňí, lichevňí        nepotrebný, zvyšný, do zásoby: Ešče mám lichovňí korunu, ňeco si za ňu kúpim. Tito rukáfca mám lichevní, možeš si ich zebrat ke kroju.

líla, lílátko      n. húsa, húsatko: Co mlágáš ti lílence? Pásli sme lílence.

li-li lili li          cit. privolávanie húsat a kačiek

lilinki, lilibruški          húsatká (det.)

limitovat         ohlasovať cenu pri predaji alebo dražbe

lín                   zool. lieň (Tinca vulgaris)

lína                  poľná cesta, hcodník

liňajka, linajka           rovná čiara

líňák               m. kapor bez šupín

líňat                tratiť srsť, plznúť: Kráva líňá. Kúň líňá.

linda               f. bot. topoľ biely (Populus alba)

linecké cukrové  n. druh zákuskov

lingišpír, ringišpír      m. star. kolotoč (zastar.) (men.)

lión                 m. v prirovnaní (fraz.): Sere (smrdzí) jak lión. (o silnej hnačke).

lipák, lipanec m. pohlavok, zaucho, p. liskanec

lipina               lipový kvet: Z lipini je dobrí čaj.

lipnút, lepnúť            1. dať facku: Sceš pár lipákú, ti fagane?  2. túžiť za niekým: Dzífčence za ním lipnú jak zbuáznené. Nemože sa ich oplet. (zbaviť)

líscí                 lístie

liskanka, liskaňa        f. palička na odrážanie lopty pri hre na habán, blechu

liskat, zliskat, lisknút,  zaliskat        dok. 1. odrážať loptu, blešku liskankou,  2. dať zaucho, po tvári: Liskeu ho po hubje. syn. šústnút, usušit  Ale ho zliskau.  3. rýchlo ísť (expr.): On tam zaliská hned. Už aj liskaj! Vzau si paličku a uš si aj liskau.  4. hnať vytýčený cieľ: Ale ten rádek liskau Joža. (rýchlo pracoval)

lístek              m. list v knihe (fraz.): Prehrňme lístek. (hovorme zas o inom).

listnačka         f. bot. červená ďatelina (Trifolium rubens)

listr                 m. druh látky (na sukne)

listroví            z listru: listrové fjertochi

liščat (sa), liščaví      lesknúť sa, lesklý, blýskavý

liščit                dať zaucho: Tak mu jednu liščiu, aš sa zmotau.

liška                malý plameň: Drevo horí liškú, p. liha

liškaví             zlatistý (víno)

lištva               1.f. vešiak na šaty  2. bočná časť postele

litera               číslica

litrovat            slopať, piť liter za litrom

lizák, ličák                m. veľká škvrna na stene od vody alebo škvrna na papieri od atramentu: Jaké lizáki uš porobiu.

lizitácia           f. dražba

lizitovat          vykonávať dražbu pri predaji: To lizotovau urbárskí hospodár.

líznút              1. dať zaucho (expr.): Ale mu jednu lízeu. 2. veľa si vypiť (v hostinci)

lobda, logda, gula, balón      lopta

logat               (expr.) piť, syn lúchat, lochňit

loch                 m. diera v zemi: Dám ťa do lochu! (vyhrážka zlému decku)

lochajzňa       dierkovač

lochňiť           pej. veľmi piť: Co tú vodu furt lochňíš?

lojdi                karpiny na očiach, “Ráno sa obudil a otrel si lojdi.”             

lokajka           malý motorový vlak

loktuša            plachta na trávu

lómat, lopat    hltavo piť (expres.) piť (alkohol) vo väčšej miere

lompŕňat (sa) 1. ponevierať sa  2. ovísať (odev na niekom): Ale vipadáš! Galóti na tebje lompŕňaju jak na strašákovi.

loncmon         m. krajan : Našeu tam loncmona.

loncmoň          výrastok, chlapec, dlháň

loňe, rulički    skrútené pramene vlasov na slávnostný účes

longo              n. žrď na nastupovanie pripevnená pozdĺž voza: Nemáš ani longa jak možeš vilést? Možeš lachko pleščit.

longoš             vysoko ťahaný vinič spravidla vo dvore

lonkvír            nezbedník

lont                 m. letovanie: Co tu robíš, si tu na lonce?

lópat               rýchlo jesť: Nalópat sa a ideme robit!

lopkať             1. papkať  2. vydávať pri chôdzi lopkavý zvuk (topánky)           

lopnút (si)      vypiť si

lopnutí, chicení          podnapitý: Poďme dom, starí je už lopnutí. (má vypité)

lopocit             ťažko pracovať

loptoš             m. (expr.) ničomník, darebák

lóscung           nákladný vlak: Tovar sme zvikli prevázat na loscungoch, ze štátu do štátu.

lošák               kôň (asi rus.) „lóšaď“   

lót                  stará váhová jednotka

loťka              f. vojenská poľná čapica

lotr                  m. ničomník: To je kór jakísi lotr.

lozit                 liesť: Co sem furt lozíš.

lúbat (sa)       1. bozkávať  2. konať adoráciu na Veľký piatok pri Božom hrobe: Išli lúbat.

lúbit (sa)        1. obľubovať (o jedle): Velice lúbí maso.   2. milovať: On ju lúbí.  3. páčiť sa: Lúbí sa ťi to dzífča?

lubiví              chudý (o mäse): lubivé maso

luckí                1. ludský: Pomáhat si je lucké   2. cudzí: Co to bereš je to tvoje? To je lucké. To je lucká slépka, odežeň ju!

lúč                 1. paprsok svetla  2. tenké živicové drevo na svietenie

ludbalón aj lufdbalón   m. detský gumený balónik

ludé                ľudia: Budzme ludé, dohodnime sa.

ludra              prostitútka

luft                  m. 1. vzduch  2. vetrík: Ked je trochu luft, neňi tak horko.  3. zdrob. lúfteček m. vetrák v hrobli (v jame)  4. náhlo: Mjeua luft.

luftovat          vetrať: Okna sa tu neluftujú.

lúchat             pej. mnoho piť: Ale sem sa nalúchau vodi. syn. logat

luksák             osobné auto

lulák                cumeľ

lúmat              slopať

lumero            n. star. číslo

lump               m. darebák, pijan: Ňejakého lumpa si vzaua.

lupnút (si)            (expr.) uhnúť si z pohárika, vypiť si (alkohol)

lumpřňat         máčat sa vo vode

lundar, lundarit           tulák, túlať sa: Co lundaríš jak lundar.

lunt, lunti          1. darebák  2.kus, franforec, kúsok plátna, staré zdrapy látky, ale aj roztrhané na kusy: S tich šatú ti už visá emom lunti.

lunťi                nezbedníci

lup                   cit, pohybu: A zas lup. A dvacet metrú dúle.

lušňa               f. žŕďka na kolese voza, ktorá drží rebriny, lievč

lútat                ľutostiť, za niečim smútiť, banovať, oľutovať: Ona porád lútá.

lútí                  1. štiplavý, ostrý, pálivý (ostrý o chrene)  2. v spojení jemné zahrešenie: Paroma lútého! Lútí čert.        

lútosciví          ľútostivý: Si jak lútostivá Marina, hnet rúkáš.

lutria, lutrija              f. lotéria: To je jak v lutrii.  st. názov lotérie, ale aj Ceuý život je lutrija – celý (život je lotéria)

.

u                      záhorácka hláska (ktorá nahrádza písmeno l) hovoriť nárečím po záhorácky namiesto „l“ hovoriť  „u“

ua!                   hú! (cit.) prekvapenia

uabovaní        n. lozenie: Toje uabovaňá pot postelú!

uabovat          liezť po stromoch, drevách a pod.: Uabuje de kadi.

uacinskí          latinský

uacní, uacná, uacná, uacino, uaciní, uacinší, uacinej        lacný, lacná, lacno, lacnejší, lacnejšie: fraz. On je z uaciného kraja (chce lacno kúpiť).

uač                  lákadlo: To je uač na peňíze.  2. priesek na dreve, označuje výrub

uační, uačno               hladný, lačný: Na uančo sa napiu. Na uační žauúdek jedeu suaňinu.

uafka              f. lavička, mostík cez kanál, jarok

uahodní          ľahodný, pohodlný

uákat              1. lákať  2. hovoriť nárečím po záhorácky namiesto „l“ hovoriť  „u“

uakomec, uakomstvo            lakomec, lakomstvo

uakomí,          lakomý fraz. Uakomí jak veš.

uakomit (sa)  lakomiť sa na cudzie

uámat             lámať (fraz.): Já si nebudem na(t) tím huavu uámat. (rozmýšľať o tom).

uampuota       nešika, nemotorný človek, slon medzi porcenánom

uaň                  laň (zool.)

uap, uapnúť (sa)                   1. chmat, chmatnúť, cit. pri náhlom chytení: Ten baňďúr uap ho.  Pes mja uapeu za nohu. 2. začať horieť: Jak rožeu sirku, hnet sa to uapuo.

uáska              láska

uaska, uasica            f. lasica

uašák              vlašský orech

uašovat, aušikovat    driapať sa, liezť na strom: Ví dobre uašovat po stromoch. Šak si ňeco vivedeš, furt enom uašikuješ

uát                  1. hrešiť malé deti  2. zavíjať: Pes uaje.

uat, uata, uatka, uátek         1. m. lata, úzka doštička, na ktorej je navešaná škridlica na streche  2. hanlivé pomenovanie vysokej ženy s malými prsiami

uatkoví puot   latkoví plot

uauoch           m. visiaca koža pod krkom kravy: To je takí uauoch.

uazit               1. opätovne liezť  2. malé deti, keď nevedia chodiť, uazá  3. pej. chodiť

Ue! Ue!            okrik na kone aby spomalili

ueba               1. f. nadávka žene  2. špinavá, nedbalá žena

uebaňa aj lebeňa   f. pej. hlava

Ueha pr!, Uéha, pr!    zvolanie na koňa aby zastal

Ueha, ueu!, Uéha, ué!           cit. povel koňom zastaviť

uiska               f. biela škvrna na hlave zvierat: Hríbja má na čele uisku.

uítko               n. lýtko

uofci               pl. m. pej. lakomci: To sú uofci.

uohmo             rýchlo, viditeľne, poriadne, očividne: Voda leje, pribivá i uohmo.

uoje                n. oje na voze: Koňe sa spuašili a pouámali uoje,

uojíčko           n. oje pri bránení poľa

uokeš, lokša   m. jedlo zo zemiakového  cesta s pomletými oškvarkami, pečené na platni sporáka

uoket              1. lakeť, časť ruky  2. stará miera: Mjerauo sa to na uokti. Jedno kupko, jeden uoket 3. fraz. Ten je z uokta aj s kúščka (prefíkaný).

uoktuša           plachta v ktorej ženy nosia malé deti

uom                m. nalámané suché drevo, haluzie

uomek            úlomok

uoňejší            vlaňajší, minuloročný

uoňi, vloňi, úňí           minulí rok, vlani

uonskí             lanský (minulí rok): Aj uonskí rok sem pásaua.

uopata            lopata

uopatek          m. opätok na obuvi, syn. kranflík, opsec

uopatka          f. lopatka na smeti: uopatka na smeci, syn. miščáfla

uoplnút           chytiť: Uopli ho pri tem.

uos                  f. železná žrď, na ktorej je navlečené koleso na voze

uosa                osa (zool.)

uotka              styk na čistenie pluhu

uovich             hlinený neglazúrovaný hrniec na mlieko

uož                  1. lož (fraz.): Uož má krátké nohi, daleko neuteče.  2. ulož (naskladaj)

uožisko           1. ložisko  2. maternica

uožit                robiť veľkú potrebu

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan