na                    1. predl. na: Idem na grumbír, na drva, na jahodi. (kopať zemiaky, zbierať drevo v lese, jahody) a pod. Je prodaj na trávu, na sucháre. Komarú je na čerta, na šlaka. Nejsi na ňic. (nič nevieš robiť) zle na zle (veľmi zle) (fraz.) Na mú pravdu (naozaj).  2. niečo podať: Na tu to máš.

ná                   v spojení citoslovného charakteru. čast. uvádza odpoveď. Kam ideš? Ná idem hrabat! Ná jak! (prisvedčenie)  Ná né? (či nie? nepovedala som ti?)  Ná potom co? (nadväznosť v rozprávaní)  Ná co?  Ná co sem enem sceua. (no a?) Ná ano jakí múdrí, co bi sceua!

na cimpr-campr          1. rozbité na kúsky  2. úplne rozobraté

na haňbu svjeta         na posmech

na hoňenú                   hrať sa na naháňačku

ná jak!            prisvedčenie

na korec         byť na korec 1. niečo vysušené (pečivo)  2. zmrznuté

na mruganú    na žmurkanú (detská hra)

ná né?             či nie?

na postuání     doma vystretý zomrelý

ná potom co? formulka na nadviazanie reči

na retu            o pomoc

na rozprach    zanedbateľný rozdiel v účtovníctve, navyše (peniaze)

na sekeru       piť v hostinci na dlh

na špatu svjeta          veľmi škaredý

ná tot              ukáže na fík (nič nedostaneš)

ná uvidzíš!      (fraz.): Ná uvidzíš, ket já budem mjet tvoje roki a ti moje, jak to bude. (keď ty budeš starý a ja mladý)

na zlehnúcí     žena pred pôrodom: Fšelico sme tam vidzeli. Aj žena na zlehnúcí tam biua.

na zmrkaní     pred zotmením

nabaťkať, nabaláchat          naviesť, nahovoriť niekoho na niečo: Nabaťkali ho na to, abi to popísau.  2. naklamať niekomu

nabíjaňica      starý spôsob stavby domu z hliny a pliev

nabílit             1. našúpať zemiaky  2. nabieliť stenu

nabírat            začínať plakať: Už nabírá.

nabjehuí, nabjehlí      zapuchnutý (členok, koleno)

nabŕdnút, nabŕdnutí              niečím sa nakaziť, chytený, nakazený, nachladený: Sem ňejak nabŕdnutí, furt mi je zima.

nabrúsení       ostrý: Má nabrúsení jazik.

nabrzguí         trochu kyslý (mlieko)

nabudovat      nahotoviť. Nabudovau si drév, sena.

nabúchať       1. nabiť 2. tárať 3. najesť sa (expr.): Tak sme sa nabúchali.

nabulíkat        nahovoriť niekomu niečo

nacápat (sa), nacápaní, nacinganí, nacecaní        opiť sa, opitý, opojený alkoholom, podnapitý, napití (expr.) (fraz.): Biu nacecaní jak komár. Namazaní jak duchnár.      (opitý ako čík) pozri duchnár

nácesta           f. zoškrabané cesto na chlieb, ktoré sa usuší a dáva sa do nového chleba, aby kysol!

nacírat            natierať

nácjetlík         m. malé okno nad dvermi cez celú šírku dvier

nacpat (sa)     1. strkať niečo niekam na silu  2. veľa sa najesť

nactavit          raziť cestu v niečom (zastar.) Jurica, oni nactavili kouo. Biuo to prvňí drevjené kouo.

nacúpat          (expr.) veľmi naplniť. Nacúpau si teho plní hrnec.

nač, naco       načo: Nač je ťi to?  Naco mislíš?

náčelník          m. časť konskej uzdy (na čele)

náčení, náčiní            n. kuchynský riad, syn. kšír

náčisko           nádcha (expr.)

načisné           číslo prísl. úplne

načknút          rečou sa dotknúť, nadšktnúť, napovedať, naznačiť, nadhodiť: Enem mu neco načkeu a on si hne(d) domisleu co sce povidat. syn. škrtnúť špetnúť

načundŕlat (sa)          nachodiť sa (expr.): Šak sa už len ňeco načundŕlame s tima motikama.

naďabit           1. pristihnúť niekoho  2. nájsť, objaviť: Naďabiua sem na místo, de rostú dubáki.

nadájat (sa)         1. napájať 2. pej. piť: Nenadájaj sa furt s tú vodú!

naďapa           m. pej. lenivec. Chodzíš jak naďapa.

nadát (sa)            pomyslieť si, očakávať: Do bi sa teho biu nadau, že sa to tak stane. Aňi sme sa nenadáli, a bili sme doma.

nádba              f. nádej: On tú nádbu mjeu. Má dva kuse (dobytka) a trecí je v nábje.

nadbíhat         usilovať o niečiu priazeň

nadbzihŕstka              urážlivý človek, ktorý nerád počuje pravdu

nadechuí        chorý (o zvierati): Ten kúň je jakísi nadechuí

nadejdzít, nadejít (si)           1. nadísť si (zbytočne isť kus cesty): Ket tam pújdeš, nadejzi si aj k nemu.  2. nastať (čas lúčenia)

nadélit            predĺžiť, urobiť dlhším: Ti šati ti nadélím, sú ťi už krátké.

nadešecko, nadefšecko         nadovšetko: Ti moje vnúčence sú pro mja nadešecko.

nadhadzovat vúz  podvihnúť voz a nesením premiestiť

nadháňat        priháňať zver na hone : Oňi chodzili nadháňat.

nádhera          m. namyslenec

nadjet (si)      nadísť si na dopravnom prostriedku

nadlábnút (sa)           (expr.) dobre sa najesť: Ej ale sem sa nadlábau.

nadmotat (sa)            náhodne prísť

nádobí, náčení           (zastar.) 1. n. rozkrok, testes: Kopeu ho do nádobjá. syn, gule, vajca.  2. riad kuchynský

ňadra              prsia (fraz.): Pusci hada do rukáva a vleze ti za ňadra. pl. záňadrie za košeľou Robili smích a padeu im za ňadra.

nadrági           (expr.) pl. m. zavádzajúce kusy nábytku a pod.

nadrapovat (sa)  1. rozkrikovať sa, napínať sa: Nenadrapuj sa, aj tak ti to nepomože.  Nenadrapuj sa jag žaba na orechi.

nadrat (sa) nadraní   opiť sa, opití    

nadrážat         rečou jemne naznačovať obkľukou spomínať. Fšelijak mu to nadrážal, ale on si teho nefšimeu.

nadrcmaní      nadutý, urazený, nahnevaný pyšný, nafúkaný: Chodzí nadrcmaný jak páv.

nadŕdat (sa)   vehementne sa nahýbať niekam

nadŕchaní       chorý: Tá slépka je jakási nadŕchaná

nadrchlaní      1. parádne oblečený: Jújda, ale ide nadrchlaná. 2. našuchorený: Ti duchni nadrchol, ket ich neseš doňútra!

nadrcholit       načechrať, natriasť: Ešče bi sa tam dauo (vmestilo), ale to nadrcholiu.

nádridek         z obrusa vyrobená brašňa na trávu, bočná plachta na zber kukuričných klasov

nadrízení        nadriadený

nadrúlat, nadrúlit (sa) napiť sa, opiť sa (expr.): Ale sa nadrúlau.

nadsadit          zveličiť

nadúč             m. tučný chlapec, človek, p. bachráč

nadúček         m. bacuľaté dieťa

nadúho, nadlúho        nadlho

nadúchať       dôrazne hovoriť, pripomínať: Nadúchaj í to, abi nezapomjeau

nadut, nadúvat (sa)   hnevať sa: Ked mu neco povíš, on sa hned naduje. Co sa nadúvaš?

nadutí             1. nahnevaný: Si nadutá jak škoritnačka, alebo jak papuče. 2. nadutí jak adut (nadutý ako žaba): Adut rit mu nadut!

nadúvat (sa)  1. nadýmať sa (od strukovín)  2. hnevať sa na niekoho  3. pýšiť sa hrdiť

nadvážit privážit  pridať. Štvrť kila sem im nadvážiua.

nadvŕch          naviac, tobôž, tým viac: Šeci si zaslúžá a ti nadvŕch.

nadzífka, nadífka       plnka (mäsová)

nádzilka, nadílka        nádielka (na sv. Mikuláša)

nadzít, nadít (sa) 1. nazdať sa: Do sa teho nadzíu?  2. nadiať sa: Budeme jelita nadzívat. (plniť čreva zomletým mäsom) Budeš Rudo nadzívat? Nejak sa k temu nemáš?  3. navliecť sa do obleku

nadzivák, nadívák      strojček na plnenie jaterníc: Najskúr mosíš namočit nadzivák do tepuej vodi, abi sa s ním lepší nadzívauo.

nadzívané cukrové    plnené bonbóny

nadzívaní        plnený: nadzívané kapki (plnené cukrovinky)

nafacku          prísl. hneď (expr.) : Bili bi ho zabili nafacku.

naflágat          (expr.) nabiť. Ale ho naflágua.

nafrndžolení, nafrndolení     vyobliekaný, vystrojený

nafutrovat, nafutrášit (sa)   dobre sa najesť

nagabat (si), ogabat  1. nahabať, veľa nabrať 2. obrať niekoho (o majetok)

nagábrit          veľa niečoho natrieť

naglančené     vyleštené

nagrbjení        pokrčený

naháč              m. bot. jesienka v jeseni

nahál              m. expr. nahý človek

nahatí             nahý

nahícat, nahňícat              veľa priložiť do sporáku (nem.) (zastar.) (expr.) : Nehícaj tolko do teho šporheltu. Do to tam nahńícau?

nahlédat, nahlédnut (zastar.) 1. navštevovať, navštíviť niekoho. Dojdzite nás nekedi nahlédnút.  2. nazrieť: Aj ste do tich papírú nahlédli?  3. (fraz.): Ona si veru pot škridélku nedaua nahlédnút. (nedala si pozerať do súkromia)

nahnat            1. naviesť, nanútiť: On sa dá na šecko nahnat. Nahnau bi ho aj do miší dzíre.  2. spôsobiť: Ale mu nahnua strachu.  3. nahnať: Dobitek sme nahnaui do ňútra.

náhňet            1. m. hnisavá opuchlina podošvy po poranení kosti  2. nadávka (expr.)  3. veľký nevzhľadný, obludne tučný človek: Ten jejich sin to biu takí náhňet. 

nahončí          m. nadháňač

nahrozit          pohroziť: Nahroz mu! Ket sem mu nahrozila, tak prestau.

nahučat           narozprávať nepravdu (expr.): A to ti do nahučau.

nahuechuí       nahluchlí

nahusto fazula   fazuľová omáčka

nahuškat        nahuckať (psa na niekoho) (človeka proti človeku): Nahuškám na tebja psa. To ho enom oňi proti nám huškajú.

nachmelit (sa)           (pejor.) napiť sa alkoholu

nachométnút (sa)   ocitnúť sa: Aňi nevim, jak sem sa tam nachométua.

nachrúpaní     podnapití (pejor.): Zas sem ho vidzeua nachrúpaného, tuším je každí deň.

náchuad         m. prechladnutie

najčáš, najčáž             najťažšie, najmä: Najčáš sa spopelit, potom uš to pújde. Najčáž začat, potom uš to ide.

najčáščej        najčastejšie: Na objed biua najčáščej omáčka.            

najednú          prisl. naraz. Potom ho najednú chicili.

najezení na prasknúci           najezený viac ako do síta

najgirich(t)    1. zvedavý: Sem velice najgirich, lesi dojde.  2. no pozrime sa: Najgirich koho tu nevidím?

najhúbjej        najhlbšie

najít                1. nájsť (fraz.): Do našeu, nech si nechá, do si straciu nech si hledá 2. nájsť si dobré pracovné miesto: Najít si tepué místečko.         

najíti               nájdený: Ale to je ten najítí štucháč?

najostatňejší   najposlednejší: To je uš ten naostatnejší človek, ket kradne.

najrači            veľmi rád, najradšej: Tebja mám najrači.

najskúr           najskôr

nakápauí        (nabŕdnutí) začiatok choroby, chorý na zomretie, na zdochnutie: Co ti je? Ale sem nejak nakápuí.

nakidat (sa)   1. veľa napadať: Nakidauo sa sňehu jag už dávno né.

nakocit            1. nahnúť niečo na bok 2. nakotiť mláďatá

nakožení         dobre napasený dobytok

nákrčník         m. remeň, na ktorom je držák, krav ho má na krku.

nákuad           m. nákladný vlak

nakúkať         nazerať: Nakúká im do oken. Co tam furt nakúkáš Co tam vidzíš?

nalácat           1. nevhodne postaviť: Oňi tam majú ten rebrík nalácaní.  2. nastražiť: Do to tam nalácau?

nalápat           chaoticky nahádzať: Tak to tam nalápau

nalaškovat     1. popredu prichystať: To si uš tak dopredu nalaškovau.  2. nastražiť

nalecet            1. naletieť (včela na kvet)  2. nechať sa oklamať.

nalét naliať: Nalét do hubi.  (naliať do úst, vypiť)

nalétí              1. naliaty, naplnený 2. opitý, 3 opuchnutý

nalévat           1. čapovať, syn. šenkovat  2. objednať pijatiku: Daj nalét!  3. nalievať tekutinu

nálevňa          f. miesto, kde sa čapuje, syn. šenk

nalíčení           našminkovaný: Tá biua nalíčená!

namírení, namírené,  mjet namírené          mať v úmysle, smerovať. Máme namírené k starej Otáhalce.

namislet         sa rozhodnúť sa: Aš sa namislí, potom to spraví

námol             cit. preklínanie, zahrešenie. Hergot fiks námol, do kedi ti to budem viprávjat!

namúvat, namúvit     1. dok. nahovárať si dievča : Namúvajú í ho a ona ho nesce.  2. nahovárať si: Co si budem namúvat?  3. Nahovárať niekoho na niečo: Neder si zbitečne hubu. Né?

námuví, namúvání     pl. f. pytačky, nahováranie, zasnúbenie, vohľady: Za namúváňí budem mjet nové boti. 

nanat, naninkať   spať

nánese, nánose          záveje (snehu): V zímje biui fšadi nánese sňehu.

nanést             1. rovnomerne niečo pokryť tenkou vrstvou roztieratelnej hmoty 2. pri rysovaní preniesť z merítka ap. a vyznačiť

naňho              na neho

naozajst         naozaj

napádat          krívať na jednu nohu napádat na nohu.: Napadá na jednu nohu. Pjekný človjek, ale napádá na nohu.

napadnút        príst: Potom už napadua zima.

napaki, napoki           náročky

napálit (sa)    nahnevať sa

napásat (sa)    1. pásť dobytok: V noci chodzili pást. 2. Dobre si zajesť

napelhat (sa)    veľa sa najesť(expr.) (pejor.): Uš sas napeuhau?

napití              opitý: Dvacet korun propije a je napití.

napjechovat   napchať vrece

náplecka         pl. n. časť rukávov

naplekat         pustiť k vemenu: Musí ít tela naplekat.

napočudi        napodiv. Napočudi, jag biu ten grumbír pjekní, de biuo mížej.

nápoj              tekuté krmivo pre dobytok

napopácat      náhodou stretnúť, nájsť (hum.): Akorát sem ho tam napopácau.  2. nájsť niekoho

napopríč         naprieč: Biuo to tam pohádzané krížem napríč.

naporučení     prikázaný: Je to naporučené.

napotvoru       navzdory: Jak na potvoru nebila doma.

napoui, napolovic      1. na dve časti  2. polo (mŕtvy) od strachu

napozdél        pozdĺž: Sékli tú úku napozděl.

napráskat, naprat (sa)              najesť sa, prejesť sa (expr.) (fraz.): On sa napráská bárčeho. Naprat sa jag Hanák na hodi.

napravit, popravit (sa) pribrať: Jaksi sas napraviu.

napražené, napražení           nasmažené, nasmažený: Mjeu napraženích božích miujosci. Napražiua sem na  fašank sišek a biuo.

napretku         vpredu

napríčki          1. navzdory: Dicki viprávjáš napríčki. 2. krížom: Išeu napríčki prez rolá.

naproci, oproci           1. naproti: Ide oproci mje.  2. naproti: Došeu mi oproci.  3. navzdory: To mi robíš naproci.

napršat           (fraz.): Až naprší a nebude buata. Až naprší a uschne. (nikdy)

napuákať       plačom hovoriť, ponosovať sa: Rači sa sprafte pri porátku, abi na tebja ňekedi nenapuákau. Co tu fčiu napuákaš? Šak to nejak dopadne.

naráňku          prísl. včas ráno

narás              zrazu: Narás čítajú, a biuo tam o dvjesto korún méňe.

narazit (sa)    vyparádiť sa: Narazíua sa do novích šatú.

nárez              m. bitka: Ale dostau nárez!

narídšej          redšie

narichtovat (sa)         pripraviť sa

narobení         1. ustatí, ukonaný od práce  2. mať niečo prichystané

nárožník         m. roh slamenej strechy (fraz.): Horí ti nárožník. (odviedol ti dievča)

nart                 (anatom.) m. priehlavok: Má visokí nart.

náruční           pri záprahu kôň na pravej strane, opak je sedlový

narúscit,  narostnút               narásť

násad, násada            m. oplen na voze alebo saniach. Na ňom sú kuaničky.

nasiuu             nasilu: Já ich nemožem nasiuu núcit.

nasnadze        poruke: Nemáš ňegde na snadze svíčku?

naspátki, spátki         naspäť, späť

nasporit          rozhojniť: Naspor pánbú. (pozdrav pri práci) Teho mléka nasporiua s tima žajdlíkana.

nasprostastí               prihlúply

nasrané mjet              nemať nič, byť chudobný ako kostolná myš

nasrat             1. nič nedať 2. nahnevať

nastat             1. začať: Nastau noví mjesíček. Jak nastauo ovocé, í enem ovocé. Nastali první asentírki.  2. prísť do používania: Ked nastali púški, začuao sa oborávat.

nastiduí, nastidnút    prechladnutý, prechladnúť

nastrážit         1. vystrieť, postaviť do cesty: Nastrážiu mi nohu, abu sem spadeu. Šeci nastražovali ruki, že ňeco dostanú.  2. nastaviť pascu, sieť na zver nachystať. Mi sme nastrážili mjech.

nasuáduí         nasládlý

nasuopaní      (pejor.) opitý

náš čovjek      1. našinec  2. človek toho istého názoru

naščípuí          trochu rozštiepnutý

náščiva, náščeva        návšteva

našest             star. druh tanca

naši                 pl. 1. rodina, rodičia: Idem k našim (povie dcéra, syn ked bývajú oddelene od rodičov).

našinskí          1. našský, patriaci do našej skupiny (obce, a pod): výsmešne o Rómoch: To neňi našinskí čovjek, ten k nám nepatrí.  

nášlapek         m. blato, ktoré odpadne od obuvi

našmátrat      potme hmatom nájsť

našmírovat     natrieť kolomažou voz

našpajzovat (sa)        nejesť sa

našrotovat (sa)      dobre sa najesť (expr.)

našuchorit aj našochrit  načechrať, aby sa zdalo mnoho: On to tak našuchoriu, abi teho zdáuo moc.

natáhat, unatáht (sa)   1. namáhať sa s niečím: Tak sme sa s tú nošú nenatáhua.  2. pridať k cene: Natáheu si na tem devjet korun.

natahovat          1. naťahovať (hodiny, gumu)  2. klamať, napínať zvedavosť 3. dostať chuť napiť sa: Natáhnút sa po flaši.

nátka              m. klát na rúbanie dreva

nátoň              kmeň stromu, peň na štiepanie dreva

natpuatovat, natplatovat     prirobiť, pridať,  nadviazať (zastar.): Ten drát nestačiu, moseli naplatovat. p. aj splatovat. Kuščiček desky sme moseui natplatovat.

natráscit, natrást       1. natriasť ovocie  2. natriasť podušku, perinu  3. natriasť človeka (keď má čemer)

natřčat 1. natŕčat uši  (je veľmi zvedavý) 2. natŕčat ruki (čakať že niečo dostane) 3. natŕčat sa(keď ma samica chuť na párenie)

nátresk, cisk, scisk    tlačenica

natrhuí           natrhnutý, trocha roztrhnutý

natŕtat (sa)                opiť sa (expres.): Ale sas dnes natŕtal tato.

natrtúlení, otrtúlení, natrúlení         opití (expr.)

natrukovat     1. predkreslit na vyšívanie.  2. vytlačiť (arch.): List biu natrukovaní v novinách.

natrúlit, natrtúlit (sa)           opiť sa (expr.) : Ale sa natrúlil!

natúcit           1. natĺcť klince  2. natĺcť orechy  3. naučiť sa niečo: Natuč si todohuavi, abis to nezapomjeu!  4. zbiť niekoho

nátura            f. povaha: On má velice dobrú náturu. Sú fšelijaké páre, aj povahi, aj náture.

náturista           1. m. hnevlivý: Nechaj ho, lebo on je náturní. 2. zručný človek   3. amatér

náturní            surový: Ten její muž je taký náturní na ňu. Nemá sa pri ňem dobre.

naučení          zvyknutý. Biu naučení z mamú

naučit (sa)        (fraz.): Co sa za muada naučí, pot starost jag bi našeu.

náušnice         pl. f. čast konskej uzdy.

nauteki           narýchlo. Spraviu to enem tak nauteki.

naval to          daj mi to

naváža, navážat         vozí, voziť: Do tej jami navážajú šutr.

navedení        nahovorený: Co si navedení?

návideuek      m. množstvo sena alebo slamy na jedny vidly.

náviduí           množstvo krmiva na vidlách: Nežre moc, enem pár návidlí sem í vhodziu.

náviduo          kôpka sena

navlécit          nastrojiť, robiť nástrahy: Oňi to tak navlékli.

navlečení        nastrojený: To biuo navlečené.

navlekáč         drevená ihlica na navliekanie gatí

navlekáček     m. drievko, ktorým sa navlieka šnúra do nohavíc

navňic             prísl. navnivoč. Šecko to višuo navnic.

navoščit          voskom natrieť

návotki           pl. f. úklady

návrací           n. krytý vchod do dvora cez kôlňu s bránkou, vrátami, syn. vrátnica

navŕch            prísl. hore: Oči mu navŕch vilezali.

navuas            úplne rovnaký: Tí chlapci sú navuas jednací.

nazabit           prizabiť

nazatku           vzadu

nazbit             dostatok, nazvyš. Nemáme teho nazbit, mosíme s tím šporovat.

nazdar            pozdrav (čech.)

nazdori           prísl. napriek: Robí mu nazdori.

nazízat            nakukovať, nazerať niekam: Nenazízaj im do oken.

naznat            pomenovať, dať meno: On sa píše ináč, to mu enem tak naznali. Jak ste sa naznali temu psovi?

názor              m. hľadisko: Ona to bere z druhého názoru.

nazuas            hlasne, nahlas

nazvláčať       nanosiť

nažgrgat (sa)             rýchlo a veľa sa najesť

nažúlat teho               veľa niečoho narobiť

nažutuí            do žlta

né, ne a néé   nie, nie a nie: Nedajú si povidat, né a néé.

nebe               n. obloha (fraz.): Psí huaz do neba nejde.

nebeski           nadávka: Ti ťavo nebeská. Boh nebeskí ví?

nebit              nebiť: Hledali ho, ale ňigde ho nebiuo.

nebojatí          príliš smelý: Jaké sú ti dzecka zué, nebojaté.

neboščík         1. m. nebohý, neboščík stareček 2. niekto živý, dobre známy, neboščík co v botách chodzí.(hum.)

neboška          f. nebohá: Už sú neboški, co na to chodzívali.

neceknúť        byť ticho

necka              sieťová kabela

ňeco                voľačo: Pot k nám ňeco ti dám.

necuda            nadávka: Necuda jakási, že sa nehaňbí.

nečasto           prísl. zriedka: Jaksi nečasto chodzíš dom.

nečážit (sa)     vedieť prekonať prekážky        

nedokúča        predčasne narodené dieťa, alebo mláďa           

nedoléhá         neprilieha, netesní

nedomrdek     nedorobený človek, nepodarenec

nedorostuí     1. nedorastený  (človek, zelenina)  2. nahlúply

nedouha          f. star. choroba každého druhu

neduživý        chorľavý

ňedzela           f. nedeľa Smrtná ňedzela.

néenem, néenom       nielen: Aj druhí tam bili né enem já.

neforebňí, neforemňí            nevzhľadný: Bil to takí neforebňí čovjek.

ňegdaj, ňegdajší        kedysi, voľakedajší: Ňegdaj sem biu mladí.

negde, ňegde             niekde: Šak hledaj, negde to bude.

negdo, ňegdo             niekto: Ňegdo robí a ňegdo sa robí, že robí a druhí robí enem na oko.

nehaňba, nehanebňica          kto nepozná hanbu, nehanebník: Ti nehaňbo, že sa nehambíš“

nehiba            m. neobratný človek

nehuavní        1. malý: Já sem taká nehuavná. 2. nepekný, škaredý

nech aby, kiež, hoci 1. Nech puače, bude ménej scat. (záhorácke poľutovanie) 2. Nech to žaba vrcí!  (čert ho ber! všetko jedno)

nejednú          neraz: Nejednú sem tam biu.

ňekadi, ňekam           1. voľakde, voľakam: Dzi už nekam, nech ťa víc nevidím!   2. prísl. na nejakom mieste: Aj sa tu ňekadi prejde naproci vám?

ňekerí             1. máloktorý. Šecka réž zmrzua, enem ňekerí kuasek ostau. 2. niektorý: Nekerí tídeň po ňedzeli.

nekňuba                      ťažkopádny človek

nekolní, nekolňík       nepoddajný, vzdorovitý

nekotkodákaj             nerozprávaj, drž hubu: Stará nekotkodákaj už tolko, buc cicho!

nektresťanské           nekresťanské (veľké peniaze) (expr.)

neláhnút (sa)             nenarodiť sa, nebyť: Takého chuapa sa aňi neláhne jak je on.

neluda            m. človek, ktorý nemá rád ľudí

nemauí           malý, malej hodno. Nemaué maso, já mám rači buchti. Nemaui chuap, bár do bi ho zbiu.

nemehuo        m. pej. nešikovný človek. To je také nemehuo.

nemenuj          nespomínaj! (zastar.)

nemeškaja     prechodník slovesa nemeškať ihneď, bez bavenia: Nemeškaja sem tam utekau.

nemisleu            nemyslel: Aňi ve sne sem na to nemisleu, de bi mja to napaduo.

nemlázgaj           1. nerozprávaj: Nemlázgaj tolko s tú papulú. (nerozprávaj)  2. nemlaskaj: Nemlázgaj tak pri jedzení, to sa nepatrí.

némlich           úplne rovnaký

nemóresní      neslušný

nemoruša       lono: Do obaru, do božího daru,  aj tú nemorušu dajú.

nemotora       m. nemotorný človek

nemožem, nemožu    nemôžem

nemrava         nemravný, porušuje mravné zásady

nemraví, netmaví       človek ktorý je nechápavý (hum.)

nemŕzgat                    vrtieť sa (expr.): Co sa furt mŕzgáš hore-dole. Sec porádňe!

nemuva, nemuvní      m. nezhovorčivý, málovravný: To je takí jag buťurál. Je nemuvní jag riba.

nenadání, nenadáci   prísť z nenazdania, nenazdajky: Z nenadácá chmat ho za ruku.

nenadáu (sa)             nenazdal sa

nenatúrnút                 nepozrieť sa, nenavštíviť: Otedz biu nemocní, a on tam aňi nenatúreu.

nenazdjsa                   z ničoho nič

nenažranec                 nenásytník ( vulg.)

neňí                1. nie je: Neňí tu ňikoho. On neňi, že bi biu zuí, ale ludé ho pokazili. 2. nedávno neňi dávno: Neňidávno sme bii spouem. Pre neňidávnem došeu.

nenis               nie si

neograbaní                 nekultúrny (expres.)

neokípení        špinavý

neoplejní        vtieravý

nepacha, nezdoba     1. potvora, zlé decko  2. huncútstvo, nezdoba

nepi vodu po luckích trúbách          nedaj na cudzie reči

neplecha        f. 1. nezbedníctvo, neporiadok: Kebi ho tak nechau, on bi narobiu neplechi.  2. burina

nepochodzit          1. nepochodiť (bez úspechu)  2. nejsť, nevybaviť

neporuce        nevhodné, nešikovné: Je mi to jaksi neporuce.

neposední      roztopašný: To je neposedné dzecko.

nepovedení         1. niečo nepekné  2. nevydarený človek  3. nepodarený pokus

nepovidat       nevedieť. To ti nepovím (neviem povedať, neviem to)

nepovjedomí              neznámy

nepovúli         prísl. nevhod. Ked je mu něco nepovúli, ustŕka na to furt.

neprask          nezbedné chlapčisko

neprepuacení             nezaplatiteľný, veľmi dobrý, že sa nedá ani zaplatiť: Také rádio, to je neprepuacená viec.

neprevední     neposlušný (fraz.): Je neprevední jak parom.

neprevidzet    málo vídať: Aňi ta neprevidzet.

neríč           nepovedz (zastar.): Ti už ňic neríč, to bi stačiuo.

nerobí ňic                   1. nerobí nič (hnije, oddychuje)  2. to je v poriadku, nič sa nestalo.  3. nič sa neudialo

nesca, nesceňe           (prechodník slovesa nechcieť) nechtiac Aj nesca moseu it.

nescící            nechtiac: Uderiu sem ho z nescícá.

nese nošu                   (sena, dreva, slámy) zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiat

neser do vodi             netáraj do vetra (vulg.): Neser do vodi ribi to nežerú.

neskáj, dneskaj             dnes

neskúr, neskúrej        neskôr, neskoršie

nesmační        nechutný človek: To je takí nesmační človjek.

nesmí tam aňi vuas položit              nemá nárok, nič si nezaslúži

nesmúvní        nezhovorčivý    

nesnadní        ťažko prístupný

nesnátka        f. neprístupné miesto

nesplejní        neodbytný, koho sa ťažko zbaviť: Ten čovjek je jakísi nesplejní.

nesplét (sa)       ťažko sa zbaviť: Tak lachko sa ho nespleješ, ten je oblezuí.

nesrsní, nesrstní        nedotklivý, neznášanlivý

nést (sa)            1. ísť: No uš sa neseš? Nese sa jak holba maku. 2. dlhovať: Co ťi nesem?

nešamobliví    (zastar.) nešetrný: Hnet sa zamaže, on je velice nešanobliví.

nešika             m. neobratný človek

neškodní         1. (expr.) niečo veľké, pekné: Ten má neškodní nos.  Neškodní úvazeček je to. (dieťa)  2. nebáť sa toho: Ale on je neškodní (pes) on ti neublíží.

nešmaka         m. nepekný, nevzhľadný človek

nešmolígat                neutierať (zastar.): Nešmolígaj to tolko, šak to zedereš.

nešpetnút       nemuknúť

nešpirdní        (zastar.) nečistotný, nedbajúci o čistotu

nešpor            pobožnosť v nedeľu po obede v kostole, m. litánie: Vipravovali sme sa na nešpor.

nešpore, svačini  olovrant

neštovica        f. boľavé hnisanie po pichnutí

nešvara          1. f. burina, špina: Tá réž je samá nešvara.  2. nečistý, špinavý človek

netáhaví kúň kôň, ktorý nechce ťahať

netak              tým viac, tým skôr. Ked ňemu dali, tebje dajú netak.

neto                nie: Ti bis mjeu ňeco dostat, neto ešče abis puaciu.

netresk           m. bot. skalnica strechová

netúz              m. (expr.) nadávka zaostávajúcemu v práci: To sú takí netúzi, f všeckém sú pozadu.

neuroku aj ňemuročku, ňemuroku, neúrokus        výraz pri zbadaní malého dieťaťa, alebo mláďaťa, aby sa  neurieklo, neušklo, čast. neúrekom  2. bystré dieťa (starý rozum)

neušánat         neušanovať: Abich vás neušánau, vozili sme akurát hnúj.

neušanujem            prepitujem: On biu také, že ťa neušanujem, také hovado!

neuživí           neprajný človek (zastar.)

neuživí, neužiuí          (zastar.) človek, ktorý nedopraje sebe ani druhému, neprajný, závistivý: To je taká neuživá osoba. Nic ťi nepoščá aj ket má.

nevídali          výraz na vyjadrenie ľahostajnosti. Nevídali peňez, peňíze budú a nás nebude – Už odjeli. Nevídali, nech odjeli

nevikarhaní, nevikresaní      nevychovaný, neotesaný

nevimáchaní, nevimáchaná huba     neslušne hovoriaci

nevíprava, nevíprávní           m. nezhovorčívý (zastar.)

nevištaruj šušňe        nerýp sa v nose! (vulg.)

nevjeďa            nevediac

nevjedzet sa dosť nadzekovat         byť veľmi vďačný

nevjesta         1.f. mladucha: mladá žena pri mužových rodičoch, synova manželka: Je u ňich za nevjestu

nevod             m. rybárska sieť na záťah. Chitali sme do nevoda.

nevouaní                     nepozvaný

nevozic, nevozíc, nebozíc, nebozíček aj nevozíček            m. nebožiec, vrták, zdrob. nevozíček m. nebožiec (fraz.): Hledzí na nevozíc a vidzí duátko.

nezarobit aňi na suanú vodu            zarobiť veľmi málo

nezdoba          f. l. neporiadok: Dzeci robjá nezdobu. 2. špina: Ket pršauo, nanosili do izbi nezdobi. 3. zlé decko  4. huncútstvo

nezdravota     f. choroba: Sneh z déščem, to je samá nazdravota.

nezňahamba   nehanebnik, lump

neznajboh      m. ateista, neverec

neznesní, neznosní    neznášanlivý

nezvedení       nezbedný, zlý: To je nezvedené dzecko.

než, neš          spoj. kým To trvauo neš sme tam došli.

ňic              nič (fraz.): Robíš to od ňičeho k ňičemu. Ňidz dobrého mi robiu. (zle).

ňičema, ňičenmí         1. podlý človek  2. neduživý     

ňifka, ňivečka             f. malá roľa

ňigda, ňigdá, ňigdaj, ňigdáj             nikdy (zarieknutie) (fraz.): Jako živaj ňigda tam už nepujdeme! Ňigde ňigdo, ani živej duše, povidal sem si, idem na pletki.

ňigdoš            bedár, chudák: V tej štvrci bívauo hodňe nigdošú.

nigišpurk        m. kapucínka

ňijakí              chorľavý: Sem jakíci ňijakí: ňijakím čínem (vôbec nie)

ňikát aj hňíkat, hňígat (sa)          ťahať sa, hrať sa jeden s druhým: Co sa porád ňikáte?  p. kočkovat sa

ňikerí              nikto: Z vás bi tam ňikerí nešeu.

nimród, ňimrod          poľovník

níže                nižšie

nó                   áno Máž dosť? – nó bárkolko. syn. ano, teda, co

no                   časť. 1. uvádza otázku: No, co robíte? No kam? No otkát?   2. (fraz.) aňi no: Tag bi hrnce létali aňi no. 2. No biuo to na nerozeznání. (bolo to úplňe také isté) 3. No, richtik. (no hľa) (nem.) (zastar.)

noc                  f. noc (fraz): Slepí jak noc.

nočňica           šatka ktorú si ženy uväzujú na noc na hlavu      

nohál, nohále             1.m. pej. človek s dlhými nohami  2. pl. m. pej. veľké nohy

nochtl                          dlhý súkenný kabát (nem.) (zastar.): Ket sem biua na roli, sem tam vidzeuav krípopje vhodzení nochl. Úfamm ho ňegdo straciu.

nok, nočki                  m. jedlo z trhaného vareného cesta, halušky

nos                  m. nos fraz. Máš nos jak papagáj: (fraz.) nos jak ohárek, (fraz.) nos jag zhasák.

nosákí, nosáčki          dve hlinené spojené nádoby s uchom na nosenie potravy do poľa

nosál               m. človek s veľkým nosom

nosánek            nošček (det.)

nosič               m. nosič vzadu na bicykli na pripevnenie nákladu

nosit (sa)           1. pekne tancovať: Éj ale sa nosila pri tom valčíku!  2.hrdo chodiť nosiť sa

noša, noška    f. povraz, plachta s nákladom: Máme nošu dreva. noška (fraz.): Nést čažkú nošku. (nutkanie na potrebu).

nošovat, nanošovat (sa)       dok. (expr.) noše batohy nosiť: Co sem sa nanošovaua, ket sem biua mluadá!

nota                f. melódia: (fraz.) Má žutú notu. (zle spieva).

notárius          m. notár

nová aj prvňí svatenša  primície

nové               n. nové obilie: Ešče máme dost múki, do nového vidržíme.

novina            f. 1. zvesť 2. lúka rozoraná na roľu

novorešétka   začiatok (fraz.) (expes.): Za novorešétka je každí pán dobrí. (zo začiatku, keď začne pôsobiť)  Za novorešétka je šecko dobré.

novorodzeňátko, novoroďeňátko            novorodeniatko (zastar.)

novoti             nové udalosti

novotní           nový nevšedný, novo vynájdený, módny

nože                pl. m. nože na rezanie kapusty

noženka            nožička (det.)

nožíček           žiletka

nožnički          pl. f. detská hra na nožnički

núcit               nútiť niekoho, nútiť sa do niečoho: Šak sa mi nechce ňic robit.

ňúgat (sa)      1. ponevierať  sa, motať sa, pomaly robiť: Ňugá sa. Co sa tolko ňugáš?  2. dať sa ponúkať

ňugaví            pomalý v práci

ňuchaví pes                1. zvedavec  2. vinný človek

ňukl                m. nadávka chlapovi: Je jak ňukl.

ňúrat, viňúrat            1. dok. hľadať (schovanú vec)  2. snoriť, sliediť: Ňúrali de kadi, ale ňic nenašli. On všecko viňúra.

ňutrák            m. zle vykastrovaný samec, býk, vnútrak

ňútro              1. n. vnútro  2. vnútornosti (hum.): Ceué ňútro mja bolí.

núž                  m. nôž

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan