Pouční slovník jazika záhoráckého a skalická mjestská reč „O“
o predložka (fraz.): Robí o dušu. O živý svjet bi tam nešeu fraz. Nadávau naňho o sto šest
o jé cit. pri čudovaní, podivu: Ojé, aj ti si tu?
o to pokoj je to v poriadku, zbytočná starosť (fraz.): O to pokoj, nemjej zbitečňí obavi! (zbytočné obavy)
o čem, očem o čom
o tem, otem o tom
obá,oba, obje m. živ. oba m. neživ, obje f. n. obaja, oba, obe
obádvá, m. živ., obadva, neživ., objedvje f. n. obidvaja, obidva, obidve
obáhňit sa okotiť sa (o mačke, suke a iných malých zvieratách): Obahňuie sa im králík.
obalamúcit oklamať (expr.)
obar, obarová poléfka ovar (voda v ktorej sa varili vnútornosti jaternice ovarovala sa slanina): To je obar, delikates, takí sme ešťe nemjeli.
obarit poliať ošípanú vriacou vodou
obau m. niečo vypuknuté: Ale to zorau na obaui.
obavit (sa) zdržať sa: Obaf sa tam chvíľu, a já tam dojdem.
občáhnút obsiahnuť
občážená žena ťarchavá, v nádeji
občažovat obťažovať
obdélňík obdĺžnik
obejít, obendzít (sa) 1. obísť (dom): Zima ho obešua. (fraz.) Počkaj, až obejde reč. 2. pochodiť dobre-zle 3. obísť, vyhnúť sa: Chripka nás ňejak opcházá. 4. zaobísť sa: Já sa obejdem aj bez vás. 5. zaobísť sa (vystačiť si sám)
obekat, obeknút, obekovat (sa) osopovať sa: Tak sa naňho obekau, aš to biou škaredze. Co sa naňho obekuješ?
obeschnút trochu uschnúť, obschnúť
obestavit obkľúčiť: Obestavjá háj
obežrat, obžírat (sa) 1. objesť sa (vulg.) 2. ohlodávať (hlodavce) 3. prejedať sa
obhlédeuí vyhliadnuť, prezrieť: Mám obhuédué dzifča.
obhlédnút obzrieť, popredu prezrieť pre kúpou: Biu si obhuédnút koňa, co si sce kúpit.
obhlútne lakomo, pažravo
obírat 1. oberať ovocie 2. odstraňovať suché lístie 3. okrádať 4. odoberať mäso od kosti 5. preberať, triediť (strukoviny): fazulu obírat, obírat grumbír
obíždžat obchádzať s vozom, robiť okruh: Je tam mokro, mosí sa obíždat.
objací objatie
objedár obedár
objedvat obedovať
objerkovat oberkovať po zbere úrody (dozber: kláskov, zemiakov, ovocia a pod.)
objesenec obesenec
objesit 1. obesiť (popraviť), zavesiť (kabát), povesiť (sa na niekoho): Objes ti dvera. Objesuj si kabát na vješák. 2. prezradiť niečo: Objesit ňekomu ňeco na nos. 3. prestať robiť remeslo: Objesit remeslo na klinec.
objetovat obetovať
oblafnút oklamať, (expr.) okabátiť niekoho
obléct, oblécit obliecť navliecť na telo (šaty, ich súčasť)
oblést rozboliet: Už mi s tej reči može huava oblést.
oblét naliať na niekoho, na niečo tekutinu (najmä vodu), obliať spolusediaceho kávou; poliať kvety
oblévačka veľkonočná oblievačka
oblezat dotieravo obchádza okolo svadby: Dzeci oblezajú, že neco dostanú.
oblézui dotieravý: Tak lachko sa ho nespleješ, ten je obléyuí.
oblhútňe pažravo
obličovat okolo spodku bieliť stenu: Ke svátkom trochu f síni obličovaua.
obliskovat (sa) lesknúť sa v žiare slnka: Okna sa zdaleka obliskovali.
oblizmiska m. podlízač, sopliak, pobehaj, niktoš (žart.)
obmítat maltou már natierať, omietať, vakovať
obmítka f. omietka, vakovka
obmjakčit obmäkčiť, oblomiť
obohútní aj oblhútní, prísl. oblhútno 1. nenásytný (expr.): Ten je oblhútní, už aňi nemože, a furt pije. Nejec tak oblhútno 2. v nadobúdaní majetku: Bere obuhútno, jak kráva na rohi, nikedí nemá dosť.
oboužit obložíť (chlebík, nalepiť obkladačky)
obráceňí hneď, v spojení: Došeu na obráceňí.
obrázek m. obrázok (fraz.): Pjekní jak obrázek.
obrazit udrieť sa do boľačky. Obraziua si bolavé.
obrdit, obrichtovat (sa) 1. dať sa do poriadku (upratať byt) 2. obliecť sa (obriadiť deti): Obrichtuj sa, ideme do kosteua.
obrhúzňe mužské pracovné nohavice (nem.) (zastar.): Zaflekuj mi ti obrhúzňe, šak sa f tem už haňbím chodzit.
obrídení bit postarané o niekoho
obriduí, obridní trocha riedky: obriduá omáčka
obrichtovat cvičiť, execírovat
obrichtunk m. poriadok (nem.) (zastar.): Nescem vám bit na obťíž.
obríslo povrieslo
obrovnáfka f. farebný pás na vonkajšej stene domu pri zemi
obrovnávat 1. robiť: obrovnáfku 2. biť: Tak ho obrovnávau!
obsec opätok
obsíhnút dostať výprask
obsmŕdzat ošmietať sa okolo napr. okolo domu
obstrelezovat paberkovať
obtáhnut obopnúť, obtiahnuť, ale aj obrať, okradnúť
obtíž ťažkosť, problém
obtížné zložité, náročné
obúček oblúčik
obúd m. (expr.) 1. nadávka, najmä zábudlivému: Ti obúde! 2. neschopný človek 3.dromedár
obudzit (sa) zobudiť sa: Kebi ho neobudzui, on bi spau do pouedňa. Ráno sem sa skoro obudziu.
obuechaní privyknutí, ostrieľaný: Ten biu ve svjece, už je to takí obuechaní.
obuechat sa privyknúť si, ostrieľať sa: Ket sa tam obuecháš, bude ťi dobre.
obuch kyjak
obúk luk
obuožení obloženie (stien)
obut oklamať, podvodom niečoho zbaviť, obohrať: Dobre ho obuli.
obuvák lyžica na obuv
ocápaní 1. oprskaný 2. pomalý
ocapit sa osopiť sa (vulg.): Tak sa naňho ocapiu.
ocas m. chvost: Dojdi držat aspopň ocas, ked budeme zabíjat.
ocasňí, ocasné n. peňažná odmena sluhovi alebo synovi majiteľa pri predaji ošípaného, iné je rohovňí
ocasové maso mäso od chvosta: Ocasové maso je dobré do zelá.
oceckané odstavené prasiatka
ocelka f. brúsny kameň na nôž
ocerki raz omlátené snopy
ocerkovat prvý raz mlátiť
ocírat obtierať sa
ocisknút 1. odtlačiť, potlačiť: Ociskňi ten stú dalej! 2. vytlačiť článok v časopise (zastar.)
ocmelit (sa), ochmelení opiť sa, opití
octavit 1. odstaviť: Octavili tela. 2. prekaziť: Tak ho pjekne octaviu.
octupek m. zrieknutie na nároku
ocuckaní 1. ocmúľaný cukrík 2. neupravené vlasy s rozštiepenými koncami 3. rozdrapkaná látka
ocvajchovať ociachovať
oč o čo, o koľko: Oč je to drahší, jak to bívauo? Oč si od neho starší?
očaškaná tehotná, alebo aj bohatá úroda na strome napr. Tá trnka je očaškaná až sa haúze luamú
očaškat, očačkávat, oťažkat 1. v rukách skúsiť, ako je to ťažké (odhadovať hmotnosť nadvihnutím v rukách): Očaškaj našu hus, kerá je čaší! 2. otehotnieť
očelhat (boti) očistiť topánky
očesat 1. obrať ovocie: Šecki jabúčka sú dole, vjetr ich očesau. 2. odburiniť
očesnút odštiepiť konár stromu: Nelez na tú panohu, lebo ju očesneš!
oči oči (fraz.): Oči má jag bluni. Mezi štirma očama si to povíme. Nechodz (alebo neukazuj sa) mi na oči! Krvaví si mi v očách. Tá mu padua do očú. Može na ňí oči nechát. Enem oči bi jedli. Co oči nevidzá, srdce nebolí. Oči jak ked na žabu stupne.
očiščák plačlivý alkoholik, ktorému oči „ščia“…
očítaní spočítaný: Mislíš, že ten sauát majú očítaní? Chlapci ste už očítaní, možete ít.
očko n. hra v karty
očumovat obzerať
od, ode predl. 1. od, odo: Ode mja to nemáš 2. za: Dau od botú tricet korún. Co je ot teho? 3. od laku ľaknúť sa : Od laku sem skoro z noh spadla. 4. od ušicá od ušitia (sa platí)
odbavovat 1. sláviť, oslavovať: Velice pjekňe sme ti hodi osdbavovali. 2. vyzúriť sa 3. orgazmus u muža: Sem sa šet krát odbavil na ňí. 4. vypraviť vlak
odbíraní, odebírka 1. svadobný zvyk 2. f. spev rechtora pri pohrebe
odbrést odplávať (arch.): Abi to neobréduo preč!
oddicki vždy
ode od
odebraní 1. odvedený branec 2. odobraný (vodičský preukaz)
odedávna oddávna
odedneška od dnes
odedzití odkrytý, nezakrytý perinou, pokrývkou: Bude mu zima, ked je odedzití.
odechnút oddýchnuť si: Scem si oddechnút
odejdzi odíď
odejít odísť: Zajtra odejdem preč
odejiti odídený, príčastie od odejít: Je ňegde odejiti.
odekrít, odekrití odkryť, odokryť, odokrytý: Já mosím spat odekrítí.
odetknút, odetkuí 1.odomknúť kľúčom alebo závorou: Já nemožem odetknút, co je stím klúčem? 2. odomknutý: Nechau odetkué, a odešeu.
odesáčit ubrať, ukradnúť: Stará ale sem teho odesáčiu!
odestuat odostlať (posteľ): Odestel postel, abi sa nám zehríli duchni..
odetpoudňá, odetpoledňa prísl. od napoludnia: Odetpoudňa sa s tím morím a furt nic.
odfajcnút odšklbnút
odfčilka odteraz
odflinkat urobiť niečo len povrchne
odgrélení, oddgréli vzdialený, odídený (arch.): Uš sem tu ráz biua. Des biua odgrélená? Furt ešče létáš!
odhinút zahynúť
odchmel m. pej. 1. nemožný človek 2. ospalý človek
odinád odinakiaľ: On je odinád a né otád jaks povidau.
odjuh m. odmäk : Než bude pršat, mjeu bi bit odjuh.
odkát odkiaľ
odkidat (sa) konečne odísť
odkuad odklad
odkukat odpozorovať
odlepit, odseknút surovo odpovedať, odseknúť: Ptau sa ho cosi a tak mu odlepiu, aš sa zaraziu.
odlevit (sa) otepliť sa (zastar.): Odleviuo sa.
odležat (sa) dlhým ležaním rany dostať: Mosá ho obracat, abi sa neodležau
odlifrovat odstrániť
odliskat 1. pri hre na habán odraziť loptu: Kerí má odliskané, stupne si dálej. 2. prenes. narýchlo, nedbalo spraviť: On to hned odliská.
odmaua, odmauu, odmala prísl. od malička: To bili kamarátki odmauu. Oňi sa poznaui odmaua.
odmjak odmäk: Kebi biu odmjak, je to inší. Ale takto sa nedá ven ít robit.
odmjera f. málo, v spojení s predl. na: Dostau teho za odmjeru.
odmrščit odmietnuť: Tak sem ich odmršiua.
odmúvit odhovoriť od niečoho
odnescet, odnechcet stratiť chuť na niečo
odňikád, odňekád 1.prísl. odnikiaľ: Ná ti nejsi snád odňikád. 2. prísl. odkiaľsi: On je odnekát z víchodu.
odomáš m. pijatika pri kúpe, predaji alebo po skončení dôležitej práce: Pri každém vječím prodaji sa píjau oldomáš.
odpádat mrholiť (zastar.)
odpál odíď
odplekat odchovať (deti, mláďatá)
odprcknút vystrelením ukazováčika odstrániť
odramovat odstrániť, odniesť odpratať (zastar.): Ti drva moséte otád odramovat, bude sa tam kopat jama na grumbír.
odrazit (sa) nájsť si čas, odtrhnúť sa od práce: Nemožeš sa deň odrazit a zajet tam? 2. zmeniť smer toku vody: Odrazit vodu.
odrba odroň, grobian
odrezat 1.ostro odseknúť, odpovedať niekomu: Tak mu odrezau, že sa ho vjec nebude ptat. 2. odrezať (konár)
odrháč m. kto odŕhá, zbavuje kukuričné šúpolia alebo prútiky lístia: Viuamovali žito, budú večer.
odŕhat kukuričné šúľky zbavovať šúpolia, alebo prútiky lístia: Viuamovali žito budú večer odŕhat. Odŕhali sa ti prútki. 2. uvoľňovať si v hrdle: Porád odŕhá.
odrhovačka otrepaná pesnička
odrchmela druh jemnej nadávky
odríhat, odrihovat (si) pokašliavať, odkašliavať si, uvoľňovať si v hrdle: Furt si odríhá.
odríkaní odmietaný, (žiť) v odriekaní (fraz.): Odríkaného chleba sa naspješ nají. Odríkaného chleba nejvječí krajíc.
odritňica f. zakončenie hrubého čreva u ošípanej (svine)
odrochňaňí, nevidrochňaňí ospalý, nevyspatý
odrola nešika
odŕžat konkurovať: Odŕžá mu kšeft. Održau mu frajírku.
odstín odtieň farby
odtát odkiaľ
odušicá od ušitia: Od ušicá sa nepuací, (bezplatne)
odvázat 1. odviazať (psa) 2. ísť na flám
odvážit (sa) nájsť odvahu: Nakonec sa tam odvážil ít.
odvrhnút (sa) zrieknuť sa: Odvrhli sa ho.
odvrknút, odvrkovat nedok. zlostne odpovedať: Porád im odvrkovau.
odzábnút omrznúť: Odzábli mu nohi
odzábuí omrznutý: Mjeu odzábué nohi.
odzelovat vydeľovať (arch.): Aj z iduem ho odzelovali.
odzít 1. obliecť sa: Dobre sa odzej, abi ťi nebiuo zima. 2. ovinúť sa odzivačkou
odzivačka f. plachta, v ktorej sa nosí dieťa na chrbte
ofca 1. ovca 2. nadávka, jemné zahrešenie, naničhodník: Ofca prašivá.
ofčílku teraz v tomto čase: Ofčílku sa húseri čaško škubú.
ofélit nepekne podviesť (hum.)
ofícat ohovárať: Tak ich ofícau po dzedzine.
oficat temperamentne tancovať na tancovačke (zastar.)
ofjera, hofjera ofera, obeta peňažný dar v kostole (zastar.)
ofjerovat venovať, darovať
oflínek zaucho, facka
ofrcki zvyšky, zostatky kúsky (látky)
ofúkuí, ofúklí 1. urazení: Biu nejak ofúkuí nevíš vo mu biuo? 2. neposlušný, veľa si dovoľuje (fraz.): Ti si teda nejak ofúkuí to sis moc dovolil. Utekau tam jak ofúkuí. (veľmi rýchlo, ako by ho niečo tiahlo)
ogabat pej. podvodne obrať, oklamať, podviesť, okradnúť niekoho: Ogabau ho o všecko.
óha hned fíha!, no ale toto!, pozrime sa
oháňat (sa) 1. odháňať muchy, odháňať kravi. 2. pričiniť sa, usilovať sa: Čovjek sa mosí dobre oháňat, abi vižiu, ket nic nemá.
ohaňka f. vŕbový konárik na lúke alebo roli, aby sa tade nechodilo, (syn) výtičník (na označenie rolí
ohárek, oharek, oharka m. uhorka (fraz.): Nos má jak ohárek. Do sce jet ohárka, nech ho sadzí na Marka.
oharkoví z uhoriek: oharková voda, oharkoví suát
ohava f. nadávka: Ti ohavo stará!
oheňpara, rúža f. detská choroba, chrasty na tvári a hlave, červený fľak na pokožke od narodenia: Ríkali že dostane oheňpu, ket sa ňečeho chicí, ket vidzí oheň. (o tehotnej žene)
ohipkí pružný, ohybný: Má ohibké kosci.
ohlédance (hum.) 1. nič (o jedle): Na objed sme mjeli ohlédance. 2. zvyšky z jedál
ohlédat (sa) obzerať sa (fraz.): Neohlédaj sa jak mlsní pes. Ohlédáš sa za každú sukňu. (za dievčatami)
ohlédnút (sa) 1. dok. navštíviť, pozrieť 2. obzrieť sa, otočiť sa 3. poobzerať sa za inou prácou 4. všimnúť si: Aňi sa naňho neohlédne. Aňi pes sa za ním neohlédne. (neštekne)
ohňetení odtlačený od obuvi: Má ohňetené nohi.
ohňífko n. krúžok, časť reťaze, ohnivko
ohňiví 1. horúci 2. (fraz.): Ti vrede ohňiví, zapálení, máre ohňivé.
ohnút oklamať, podvodom zobrať (fraz.): Oheu ho o šecki peňíze. On vidzeu ohnút aj suché.
ohrada f. kruh okolo mesiaca: Mjesíček je v ohradze, bude pršat.
ohrebit (sa) 1. ožrebit sa, o kobyle keď má žriebä: Ohrebiua sa mu kobiua. oženiť sa (pejor.)
ohrebuo 1. železný nástroj na vyhrabovanie uhlia z pece. 2. nadávka, hanlivé pomenovanie nešikovnej ženy
ohríšit (sa) zľutovať sa: Ohríšiu sa a dau mu. Ohríšiu sa nad ním a poščau mu uopatu.
ohrít, ohrívat nedok. zvariť kyslé mlieko: Dau sír ohrít.
ohrizek m. 1. zvyšok ohryzeného zjedeného ovocia 2. olúpaný šúľok kukurice 3. vyčnievajúca časť na mužskom hrdle
ohroma m. (expr.) veľký človek
ohuáfka f. povrazová uzda bez zubadla na priväzovanie koní.
ohuásit (sa) ozvať sa
ohuáški ohlášky (zhodenie snúbencov z kancla)
ohuav m. kožená uzda na koňa bez zubadla.
ohuavek m. kožka na cepe
ochechula f. nadmieru usmiata žena, pojašené dievča
óchja! ale choď!, ale kdeže!, netáraj
ochlasta pej. opilec, syn, ožrauec ožraua, ochmelka
ochlastat (sa) (expr.) opiť sa: Dobre sa ochuastau.
ochmelka m. opilec: To je takí ochmelka p. ochlasta
ochňapa m. mocný, ale nemotorný chlap
ochúňat (sa) okúňať sa, obchádzať, nemať sa k práci
ojariť (sa) otepliť sa: Až sa ojarí, potom budú spat.
ojbrichtunk aj obrichtunk m. poriadok
okál m. 1. človek s veľkými očami 2. sorta zemiakov 3. zool. hlaváč
okále 1. pl. m. (expr.) veľké oči 2. závidí: Okále mu vilézajú.
okaňa f. (expr.) žena s veľkými očami
okápauí ospalý
okatí 1. majúci veľké oči 2. viditeľný, nápadná: Buio to moc okaté.
okeňica, okenice f. plechové alebo drevené dvierka na zatváranie okien, obločnica, rolety: Joška spraviu plechové okenice, aspoň nebude tak táhnút.
okeňička f. suchý žltý zákusok z obchodu
oket lakeť
okínka hrávat druh loptovej hry s malými bránkami „okínkami“
okípit (sa) očistiť sa, očistiť obuv, šaty, umyť tvár
oklep viazanica, snop slamy: Kebi dzífča déle ostauo na muzice, tak bi jí donésli oklep suámi, abi ašua spať. (na zábave na konci fašiangov)
oklepat čiastočne omlátiť
oklepi pl. f. napoly vymlátené oklepané snopy obilia
okmas výrastok, odroň: „Taký muadý okmas“
okmíňit okradnúť, podviesť (zastar.): Okmíňiu ho o majetek.
oknár m. sklenár, kto zasklieva okná
oko 1. (fraz.): Má dobré oko. (vie dobre odhadnúť). Ja (k) kebi mu z oka vipadeu. (tak je mu podobný). Ceuú noc sem oka nezamrúžiu. (nespal). Nespusciu s ňeho oka. 2. drôt na chytanie a usmrcovanie zveri.
okocení 1. okotený (o koze, keď má kozliatka) 2. (fraz.): Co mi to viprávjáš, co si jak na Maťeja okocení. (hlúpy).
okolečkovať, okoličkovat, okolkovat 1. hovoriť nepriamo: Neokolečkuj furt, a povedz rovno, co sceš! 2. okolkovať peniaze (pri výmene peňazí) 3. okolkovať tlačivo
okoličňe prísl. na okolí, na okolitých dedinách: Okolične fšadi pršauo, enem tu né.
okopácija starosť, námaha, trápenie (arch.): Má s tím dosť okopácije.
okopat, okopávat nedok. kopať, kypriť zem okolo mladých rastlín: Grumbír a terecké žito sa okopávajú, abi moc nezarostli a mohli lepší rostnút. Okopja, zachvílu je to zarastué.
okopávački pl. f. čas okopávania zemiakov
okorat, okoraní, okoranuí stvrdnúť (o chlebe, keď je odkrojený a popraská sa) (zastar.)
okoštovat ochutnať (zastar.): Okoštuj tú poléfku, či je dost suaná!
okou m. kôlňa na voz a hospodárské náradie (zastar.)
okouec m. plocha so zhrabaným senom, kopec sena rozhádzaný na dosušenie
okouo okolo
okov, okovec m. drevené vedro pripravené na reťazi na ťahanie vody zo studne
okovi putá
okrídlí n. bočná časť mjecha (vrše)
okríkat napomínať: Dzecka sa f kostele šuškali, furt ich moseu ňegdo okríkat.
okrúhlice sorta sliviek
okruch m. množstvo pozemkov asi 8 katastrál. jutár, urbariálny les je rozdelený na okruchi, ktoré si spoločníci delia medzi sebou: Berú urbár na pú okrucha. Okruch moheu mjet ale štirijadvacet jochú.
okrušek m. krajec: okrušek chleba
okrúšek m. názov podľa nejakej výmery
okruška f. vonkajšia časť ovocia, surových zemiakov, ktorá sa krúžlaním odstránila
okrutní ozrutný, velký (človek, peniaz) (zastar.)
okrznat, oklznat zazubadliť
okuasek oklasek kukurice
okucí n. železné kovanie voza
okulini železné odpadky u kováča
okúňat (sa) zdržiavať sa, váhať: Mi sme robili, a ten sa furt okúňau.
okurále pl. m. 1. okuliare 2. časť konskej uzdy
oláb m. star. dovolenka z vojenskej služby
oldomáš oslava na konci nejakej akcie
olejár m. robotník, ktorý pracuje v naftových baniach v Gbeloch
olezanc všetko jedno, slovo vyjadrujúce ľahostajnosť (zastar.): Mje je to olézanc. (mne je to ľahostajné)
oló det. hore, na chrbát, na ruky: Vezmeme ťa oló.
olša f. bot. jelša: Dovézua sem aj pár muadích olší.
omáčka f. černá, hribová, pajšlová (z vnútorností), vajcová, hrncová ( so zemiakmi), smetanová aj panáčkofská ( pre kňazov), chupatá (s kapustou), rajščáková omáčka (omáčka z rajčiakov) 2. žart. menštruácia, p. krámi
omach, bez omachu veľmi mnoho, len v spojení s predl. bez: Nabrau si teho moc bez omachu.
omachel nešika, ťarbák, poleta
omakat ohmatať
omalát, omílat 1. stále o tom istom hovoriť, syn. omotávat: Omálau fur (t) to isté. 2. jedlo v ústach obracať: Furt to omálá v hubje. 3. omlieť mať malé boty ktoré tlačia a pri chôdzi drú: Omílajú mja boti, sú ešče nové.
omama stará mama (z nem. obce pri hraniciach z Rakúskom)
omeldovat (arch.) ohlásiť, oznámiť: Išeu ho omeldovat na obecní dúm.
omést oklamať, prekabátiť, okradnúť
omílit (sa) pomýliť sa: Ona sa neomíliua.
omíšlat špekulovať
omítat, obmítat omietať, vakovať
omjerat skúsiť si meraním: Omjerat si ti šati, či sú ti dosť!
omknút oklamať, previesť niekoho cez lavičku
omlgat oklamať (pri hre v karte) (expr.)
omliha lenivec, kam ma položíš tam som
omotávat hovoriť stále o tom istom, neisť rovno k vec, splietať, tárať dve ne tri: Omotáva kouem dokoua. syn. (omátal ) Co tolko omotáváš, povjec rovno co sceš, ti omotko.
ompr vedro
omravit (sa) ovrabčit sa, dať sa do poriadku, oženiť sa
omrndžaní namrzení, hundraví
omrzuí dotieravý (človek, hmyz)
omuácit 1. vymlátiť obilie 2. omlátiť, ale aj otrepať o hlavu (slovne), napr. Co ti to mám omuacit o hlavu.
omuáď, omuádí m. mladý konárik sa strome, nové váhonky rastlín
omúvat, omúvaní ohovárať, ohovátanie (zastar.): Budú ťa omúvat.
omúvit, omúvení, omúvat sa ospravedlniť, ospravedlnenie, ospravedlňovať sa
on, ona (fraz.): On mja konc strhá. (zničí) On to zaháňá de čím, abi nepuakaua. (maskoval to) Ona je sprejná. (dopraje) On to skúr ví. (slovná hra, dvojzmyseľ, on to skôr vie)
onakví akýsi, ekési náhradné slovo, keď si nemôžeme hneď spomenúť, porov. ondzít, oní: Biuo to také onakvé. Biuo to také onakvjejší. (lepšie)
ondzít ondieť 1. náhradné sloveso, keď si nemôžeme spomenúť: Neondzi oného, ale jedz oného! 2. spája sa so všetkými predponami: naondzít, odondzít, poondzít, rozondzít, zondzít, viondzít. 3. robiť sa, ale aj neondzi sa (nehnevaj sa)
oné niečo, alebo náhrada ľubovoľného slova: Co sceua? Ale oné!
onehda, onehdá, onegdaj p. minule, nedávno (čech.)
onemocnět ochorieť: Onemocňeua na ladvini.
oní nahradzuje slovo keď si nemôžeme na niečo zmyslieť: Ó ti oní jakísi! Biu sem z oním.
onskí rok lanský rok
onuca, onuce, onučki pl. f. onuce do čižiem, onučka, textília na omotanie chodidla do čižiem alebo bagančí
opačovat hmatom zisťovať u sliepky, či má v sebe vajcia, ale aj niečo skúšať, ale aj niekoho ohmatávať
opacha veľká, hrubá vec
opakovací somár človek (malé dieťa bez vlastných názorov)
opaličí vŕbové konáre na oplotenie plota
opánky letná remienková ženská obuv
opantaní 1. tesne v niečom oblečený, na obliekaný: Co chodzíš takí opantaní? 2. v niečom zamotaný, ovinutý
opar, opare zapálený kútik úst, herpes
opas m. detská hra na schovávačku
opata aj uopata f. lopata
opatrnost f. opatera: Dau mu ho pod opatrnost. Dzeci vzau pod opatrnost.
opaucit (sa) 1. vrátiť vypožičanú vec: Už mu tí peníze opuaciu. 2. vyplatiť sa: Neopuací sa to robit.
opauka 1. f. malý prútený košík bez ucha na kŕmenie dobytka 2. (fraz.): Hubu má jak opauka. (veľkú)
opaukovat (sa) zdržovať sa bez práce: Enem sa opaukuje, a ňic nerobí. Furt sa uňho opaukuje.
opčaškaná tehotná, gravidná( žena (zastar.)
opelichat, vipelichat opŕchnuť, vypŕchnuť (sliepka, ktorá prestane nosiť vajcia)
openkovat (sa) ponevierať sa: Openkuješ sa doma.
operat, opérit (sa) 1. (zastar.) mať už perie (husi) 2. perom ozdobiť sa (branec pri odvode) 3. zbohatnú, obohaťiť, získať peniaze: Dobre sa opériu.
operauí s narasteným perím
opchádzať chodiť okolo chorého, ošetrovať chorého: Ked budeš nemocní, kdo ťa bude opchádzať?
opchodnejší súcejší (zastar.): On neňi o ňic opchodnejší.
opchuduí trocha chudí
opička f. nadávka
opíchat 1. tlačiť olej: Nastau púst, chodziuo sa opíchat. 2. biť (expr.): Ale ho tam opíchau.
opíški poškodené zrná obilia
opjera 1. protivný človek 2. nadávka: hnusoba, ošklivec nevikarhaní 3. spev
opjeradlo operadlo
opjerák človek ktorý sa vnucuje (expr.)
opjerní odporný, neznesiteľný (aj spev)
oplazek aj oplozek 1. malé, krátke šaty: Tak máš ti šati jak oplazek. 2. zvyšok látky: Zostau enem oplazek.
oplečí n. horná časť rubáša, ktorá je na pleciach
opleščit (sa) žart. oženiť sa: Už bi sa s moheu aj opleščit, uš si dost starí.
opleškovat (sa) ponevierať sa okolo
opletačka f. starosť, mrzutosť, nepríjemnosť: Nemíšaj sa do teho, lebo s teho budeš mjet enem opletački.
oplevaduo 1. n. nepríjemnosť, starosť zbytočné starosti, trápenie (expe.): Máte vi s tím starím olpevaduo. 2. dieťa ktoré sa nudí a nemožno sa ho zbaviť
oplkat odohrať: S ním sa nehraj, lebo ťa oplká.
opluskaní tučný, guľatého tela: Ale je tustí, porád je jak opluskaní.
opluskat obhádzať: Tak je jak kebi ho opluskau. (pekne tučný, guľatého tela)
oplznúť stať sa lepkavým, ťahavým: Sir a putr, ket sa dúho nechá, oplzne.
oplzuí 1. lepkaví, ťahavý (o tvarohu, syru, masle): Tvárušky sú dobré také oplzué. 2. necudný: Já ti jeho oplzué reči neznášam.
opoďeldek m. masť na reumu
opovidat zahlásiť, objednať, oznámiť: Išua opovidat chléb. (pekárovi oznámiť, že bude piecť)
opovrazit udrieť: Ale ho opovráziu tím sochorem!
oprata obyč. v pl. f. dlhé remene na kone v záprahu, liace
oprátki, oprátka 1. šnúrky (arch.): Košele si zavazovali bíuíma krátkíma oprátkama. 2. lano na povesenie odsúdeného na šibenici 3. f. dlhý povraz na sušenie bielizne alebo na nosenie zeliny, trávy či sena
opratňík m. dva krúžky na opraty na plužných kolieskach
opravit, opravovat 1.opraviť, zreparovať, poprávať, plátať, syn. flekovat: Žena mu oprauje kabát. 2. olúpiť o niečo, obrať, ošmeknúť 3. ozdobiť miestnosť (vianočný stromček)
oprcat, prcat mať sex, trtkať, jebať, drbať
oprískat, opukat odpraskať (smalt, farba)
opríščit sa popukať sa: Opríščili sa mi ruki.
oprobovat skúsiť: Oprobuj, jak je to čašké.
oproní odporný, protivný: Tak je to oporné robiť, ked je to zarostué. (kopať zemiaky).
opršaní dažďom zašpinený: opršaná scena
opsec m. opätok na damskej topánke, syn. kranflík, uopatek
opsedzet, opseďet obsedieť: Aňi chvilku naopsedzí, neopstojí, neposedzí.
opsíhnút dostať výprask
opsipaní hojne rodiaci: Tá jaboň biua ňekerí rok opsipaná.
opskulovat odchádzať okolo niekoho, nakúkať
opskúňat sliedivo chodiť, vyčkávať: Co tady ten pes furt opskúňa.
opsmŕdat aj opšmŕdat 1. s úmyslom, že niečo dostane alebo zoberie: Furt tam opsmŕdau okou dverí. 2. nazerať, zízať (napr. pozerať na svadbu cez obloky) 2. točiť sa, obletovať (chlapec dievča)
opstárňí trochu starý: Kúpiu si opstárňí šati.
opstát 1. vydržať: Biuo tam komárú, ani opstát sem od ňich nemohoheu. 2. mať istú hodnotu: Šak to žito opstáuo, nebiuo to tak špatné.
opstrlézovat paberkovať po zbere úrody (zastar.)
optáhnút 1. obopnúť: Ti šati ťa už neobepnú. 2. oklamať 3. pretiahnúť remeňom 4. odpočítať z ceny 5. obtiahnuť gombíky. 6. mať chuť na sex: Já bich ťa hned optáhel.
optajlunk 1. oddelenie (nem.) (arch.) optajlunk v kredenci (oddelenie v kuchynskej linke): Tam mjeli aptajlunk, no a v tích mjeli múku, cukr a inší.
optat sa opýtať sa: Ňeho sa optaj!
opťíž ťažkosť, ťarcha
opuátka f. vrátenie vypožičanej veci: Poščaua mu to na vječnú opuátku (nedostane to už naspäť)
opuatka f. oblátka: Na ščedrí večer sa jedzá opuátky s medem.
opuavit (sa) namočiť si telo, ponoriť si telo pri kúpaní: Najšáš sa opuavit, potom uš sa nezdá voda tak studená.
opuocit oplotiť
opuščák priepustka vojaka
opúščat (sa) opúšťať sa, zanedbávať sa: Jaksi sa opúščaš.
orácije f. pl. okolky: Nerob s ňím orácije, a vihodz ho ven! 2. (zastar.) náreky, lamentácie
orancovat (sa) odrieť sa: Orancovaua sa ťi noha.
ordinární hrubý, podradný: To biua taka ordinární společnost.
ordunk m. poriadok, upratovanie (nem.) (zastar.) Co sa vadzíte? Mám tu spravit ordunk.
orech 1. plod orecha 2. žduchanec zahnutým ukazovákom do hlavy
oretovat (sa) zachrániť sa, ochrániť, obhájiť sa, držať sa v poriadku, nad vodou (zastar.) : Biuo tam komárú, nemoheu sem sa oretovat.
oreu orol (vták)
oringle, oringla 1. pl. f. náušnice, náušnica (nem.) (zastar.): K Vánocám sem dostaua pjekné oringle. 2. sorta sliviek
oríšek m. zool. oriešok
osaďené ruky vysušené, nenakrémované (zastar.)
osáknút pomaly stiecť
osátko bičisko
oscina f. ostrý, vyčnievajúci „fúz“ obilného klasu, osť, plsť (zastar.)
osernohavica sopliak, ledakto, skaderuka-skadenoha
oset, osec m. bot. pichliač
osičí n. osikový porast
osiknúť stratiť sa, vsiaknuť: Na úkach biua voda vilétá, a už usíkua.
osíňat zmäknúť a oschnúť: Ked je zelé bez vody, tak osíňá.
oskoruša 1. listnatý ovocný strom (bot.) 2. f. živé temperamentné dievča: To je taká oskoruša. 3. jemná nadávka: Ale dzi ti oskorušo jedna!
oslezovat oberkovať zvyšky ovocia alebo bez zemiakov, trhať, vytrhať: Jabúčka ňegdo obrau, mi me enem oslezovali.
osmahuí počerný, čiernej tváre
osmek výrastok
osmerák m. osemročný jeleň
osmina f. osmička v kartách
osnást f. hnevlivé oslovenie ženy, skoro nadávka: Ó ti osobo, kam s to daua?
osopka f. žičlivé oslovenie ženy: Osopka nebiua doma.
ospalica pomalá žena
osproscit ohlúpnuť
osrsák zvod vody: Ten osrsák je zacpaní.
ostara f. sorta zemiakov
ostarek 1. m. mladý, na staro vyzerajúci človek 2. zakrpatené dieťa
ostat bíuo, zabjelat (sa) 1. hmlou, snehom 2. zabelať sa (kroj)
ostatek m. koniec, posledná chvíľa: Furt chodziu, až do ostarku.
ostatí zvýšený: K večery biuo mléko a poléfka, ked biua ostatá.
ostelézovat paberkovať
ostidnut ochladnúť: Nechaj si mléko chvílu ostidnút, lebo sa popáliš!
ostranki nekvalitné obilie: Ti ostranki hoc slépkam.
ostrapení ostrapkaný, napr. látka, šaty, prútený kôš: Halinku má ostrapenú.
ostré tuhá pálenka, (slivovica, repák)
ostrež m zool. ostriež
ostrovica rebrík na oberanie čerešní
ostuda f. nepríjemnosť, hanba: Darmo nám ostudu robíš.
ostúdzat sa zbytočne sa zaoberať: Co sa s tím budú ostúdať.
osúch m. koláč z chlebového cesta s ovocím: Jakí je ten osúch starí? Šak sem ho ešťe aňi neokoštovala.
osúňí n. miesto, kde uprene svieti slnko, výslnie
osvača f. nevhodná vec: Takú osvaču to tam dau.
oščádat (sa) hanbiť sa, ostýchať sa, okúňat sa (hum.): Oščádá sa to pítat. Aj bi to sceu, ale oščádá sa to vzít.
oščerení usmiaty, usmievavý
oščereňica f. žena, dievča ktorá sa stále smeje
oščerit sa ukázať sa, zasvietiť (o slnku): Ket sa sunko trochu oščerí, hned je teplejší.
oščihraňí obdratý, obtrhaný (chlieb, odev)
oščírat sa 1. silne, hlasne sa smiať: Ten sa očšírau. 2. ceriť sa, ceriť zuby: Ale oščírau zuby.
ošidiit oklamať (zastar.): Nedaj sa ošidzit.
ošídleňí f. zdržanie, meškanie: Furd bjeháš de kadi, nemáž doma aňi osídleňá.
ošídlit (sa) zdržať sa (doma): Aňi chvílu sa doma neošídlí.
ošidzit, ošiďit, ošidzeňí, ošiďeňí oklamať, oklamaný
ošírovat vystrojiť koňa
ošiškat žart. ostrihať veľmi skrátiť strih vlasov: Daj sa ošiškat!
ošívat (sa) 1. hýbať telom, keď hryzie hmyz: Slépki sa ošívajú. bude pršat. váhať: Co sa ošíváš?
oškerení 1. rozďavený 2. rozosmiaty
ošklivec m. nadávka: Ti ošklifce ošliví!
ošklivit (sa) zapodievať sa (expr.): Co sa s ňím ošklivíš?
oškret, odrat odrieť nohu, ale aj nábytok
oškvarek, oškvarki m. škvarka, kúsok vyškvarenej slaniny: Oškvarki sú najlepší ket sú frišké. (ešte teplé)
oškvrlení opálený, mrazom poškodený: V noci biu mráz, grumbír je oškvrlení.
ošlemovat zbaviť črevá hlienu (pri zakálačke) (zastar.)
ošmatrát potme ohmatať, hmatom sa presvedčiť: Je tma, mosím to ošmátrat, co to je.
ošpríchat, višpríchat ostriekať vodou
oštara f. starosť, nepríjemnosť: Neber dzeci do pola, budeš mjet s ňima darmo oštaru!
oštoba f. nadávka, potvora: Ti oštobo, vjec mi nechodz na oči! (pohrozenie)
ošuškat ostrihať
ošváriť očistiť, dať do poriadku, upratať: Nemá ho do ošváriť.
otád odtiaľ, odtade: To není odtád.
otahačka f. prútik, ktorým je obtiahnutá metla alebo korbáč, aby sa prútiky nerozpletali
otalovat, oddalovat, otálat odďaľovať: Furt s tím otalovau, až mu to ukradli.
otapit škvarky alebo mäso v masti zaliate zbaviť masti: otopit oškvarki, maso
otápjat roztápať: Jak sa to f peci otápjauo.
otát odtiaľ
otáto odtiaľto: Nejdeš otáto?
otav f. druhé seno, mládza: Proto sme robili neskoro otavu.
otbarkád odhocikiaľ
otépka f. zväzok slamy, haluziny, porúbaného haluzia, žitňiska a pod. zviazaný povrieslom: otépka suámi, žitniska, haúzá, drév
oteplit, vioteplit obložiť slamou boky obilnej jamy
oťepta nešika, drevený, chumaj
otevrít otvoriť: Otevri dvera!
otevrít do koreňa otvoriť (dvere, okno) dokorán
otevríti otvorený: Vráta bili otevríte dokoreňa.
otfaňit odkrojiť (expr.) : Odfaňili kus masa.
otfčil, otfčilku, otfčilka prísl. odteraz
otflágnút zastreliť, odstreliť (expr.): Otflágeu ho na mísce.
otflingat narýchlo robotu vybaviť: Otflinká to bárjak, enem abi mu to od ruki otpaduo.
otfšád, otfšelikád prísl. odvšade, odvšelikiaľ, odvšelikade
otíkat čistiť pluh uotkou, odstraňovať pri oraní nečistotu z pluhu: De je pír mosi sa moc otíkat.
otkád, odkád odkiaľ: Bár otkád. Vezňi to bár odkád.
otkap m. odkvap
otkapat odísť: Des odkapau?
otkidat (sa) konečne odísť (návšteva) (expr.) A enem lapí, né abi sa otkidal.
otkopat (sa) kopaním odstrániť zo seba perinu pri spánku: V noci sa otkopau, a potom mu biuo zima.
otkrélit odísť (expr.): Kam mohua otkrélit?
otkutat sa odkryť sa: Neotkutávaj ho, nechaj ho spat! V noci sa otkutá.
otpadnút ot chuci stať sa protivným: Taká robota, to čovjek porád od chutci otpadne.
otpójdna, popójňí, odpoledňa aj po objede popoludní
otporit odoprieť: Vouau mja, abich mu došeu pomocit, nemôžem mu to otporit.
otpouedňa popoludní
otpúdzit (sa) odbehnúť, odpudiť sa: Otpúdziua sa mi hus.
otpuovat odplávať, plávať
otpuscite star. slovko na ospravedlnenie, s prepáčením
otpuščinec m. zlepš. ľudský výkal (hum.) (zjemnelé)
otrava, ótrava 1. nuda: S tebú je otrava. 2. otravný nepríjemný človek 3. nadávka: Ti otravo jedna!
otrávení znechutený
otrávit červíka na lačný žalúdok ráno piť liehový nápoj (fraz.): Išeu sem otrávit červíka.
otŕčení vystretý: Nožički mjej otŕčené.
otrčit pati, otrčit koti, otrčit kopita odísť na druhý svet (fraz.), zomrieť
otreščit odbiť: Otreščiua hrnec.
otrhnúť prestať bolieť, znecitlivieť: Moc mja to boleuo, ale už mi to trochu otrnuo.
otrípat 1. potlčené konope zbavovať na trlici pazderá 2. striasať vodu, keď je niečo mokré, keď oziabajú ruky, otrípajú sa, aby nebola zima
otrnút znecitlivieť: Otrnuli mi jásna po tej inechciji.
otročit ťažko pracovať: Moseua otročit.
otrški úlomky z kukurice, nevydarené šúlky: Tento rok není na turošinu, bude kór tich otrškú.
otrtúlit (sa) vydať, oženiť sa: Čuj Maro, už sa ti tá tvoja dzífka otrtúlila?
otruba f. m. 1. zvyšky po mletí obilia (fraz.): Má v huavje otrubi. (je hlúpy) 2. hlupák (expr.): To je jakísi otruba.
otrubi 1. (fraz.): Co máš v tej hlavje orubi? 2. hlupák (expr.): Ti otrubo šak to rozmíšaj.
otrúlení opitý: Je otrúlení.
otrúlit (sa) opiť sa: Keď má vipité, otrúli sa.
otrundžení podnapitý
otruski, otrusinki pl. f. omrvinky (zastar.)
otržina f. p. kotržina
otřčat hubu 1. hubovať: Co tú hubu tak otŕčaš, na mja? 2. zavadzať: Nevješaj tadi hubu, dzi spat.
otscin odtieň farby
otškríčit zaprieť
otúkat 1. otĺkať (orechy, stenu): Otúkat ňeco. 2. niekomu niečo pripomínať: Otúkat ňekomu ňeco o uši.
otupa nadávka: Ti otupo jakási.
otvírat 1. otvárať (dvere, dopis) 2. zívať otvírat hubu: Cos robiu v noci, furt sa ti tá huba otvírá. 3. hrubo na niekoho hovoriť: Otvírat si hubu na mňa nebudeš.
otvrduí otužilý, navyknutý: On robí furt, už je otvrduí.
ouačovat drevo označovať, urobiť sekerou prieseky
ouchar, ouchár, ucholár m. 1. zool. ucholak 2. pej. chmuľo
oúpat olúpať
ovádzat prehovárať, žiadať, prosiť o niečo: Moseu mu to dat, lebo ho porád odvadzau.
ovalit udrieť
ovangl m. rozdiel: Víno a víno je ovangl.
ovedení nahovorení
ovenka f. maznavé oslovenie: Ty moja ovenko!
ovesňačka, ovesňačkí f. sorta hrušiek, ktoré dozrievajú súčasne s ovsom (bot.)
ovouaní 1. neposlušný, lenivý, zahriaknutý 2. nevníma, je mu to jedno
ozembuch m. nadávka, hlupák (žart.)
ozimrit (sa) ochladiť sa: Jaksi sa ozimriuo.
ozobávať zobať: Ftáci ozobávajú na stromách kvjety.
ozogula nadávka nevzhľadná žena (žart.)
ozubačka f. druh choroby: Dostaua ozubačku.
ožáre ožarovanie, chemoterapia: Je to už déle, ot jaseňe, jak sem já chodziua na ožáre.
ožeňení ženatý: Ožeň sa, bude ťi lepší ožeňenému!
ožihat s chuťou jesť, obhrýzať ovocie: Tak ožihali jabúčka!
ožralica žena čo pije alkohol, pijanka
ožrat (sa) opiť sa: Co bich sa ožrau?
ožraua, ožrauec m. opilec, pijan
ožrauí opitý (fraz.): Ožrauí jak sviňa, alebo jak čík.
žehuo, rasoški 1. rázsochovitá palica na hádzanie dreva do pece 2. n. nadávka: Ti ožehuo!
.
Zdroje a použitá literatúra
Augustín Palkovič : Záhorácký slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického
Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí
Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou
Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského
Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej
Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj
Dušan Krivský: Himaláje sú pro mja nízké!
Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči
Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan