Pouční slovňík jazika záhoráckého a skalická mjestská reč „R“
.
rabi pl. m. (expr.) staré chudé kone
rabunk m. rabovačka, lúpenie (zastar.)
rači, račik …… radčej: Rači neríč ňic a bu(c) cicho! Rači nech sa Vídeň zvalí, ja(k) kebi sa mjeuo víno vilét.
ráčit (sa) priateľsky zachádzať, znášať sa, priateliť sa (zastar.): Já sem sa s ním velice naráčiu.
rada f. odporúčanie: Co tvéj radi?
rádek 1. riadok (kvetov, vinnej révy) 2. riadok (názov ulice)
rádijonka ….. bareta (zastar.)
radírovat ….. gumovať
radlica f. časť pluhu, lemeš
radzit, poradzit (sa) ……. radiť sa: Radzá sa jag Búrané. (neplodne)
ráf, ráfek m. železná obruč na kolese (zastar.)
rafika zlá, prešibaná žena
rafkat kýchať: Zas ten chuapec rafká.
rafnút (sa) 1. chytiť, pokúsať (pes) 2. kmasnúť (za vlasy) 3. s niekým sa pochytiť v reči (pohádať sa)
ráchat plieskať na kocari: Tak to ráchá, po celej dzedziňe to čut.
rachétla f. 1. raketa, prskavka; 2. pej. chudá žena: Je jak rachétla. 3. (expr.) nadávka žene
rachla 1. f. neupravená žena: Zebrau si takú rachlu 2. poľnohospodársky stroj na ničenie buriny
rachlovat …. plečkovať, ničiť burinu (zastar.)
rachnút 1. spadnúť 2. prepadnúť (v škole): Franta racheu ve škole.
rachot hluk
rachovat, pakovať (sa) 1. pripravovať, poberať sa na odchod, odchádzať, sťahovať sa: Rachovali sa desi. syn. pakovat sa De sa zas rachujete. 2. spratávať zo stola po jedle
ráchuí dobre vypracovaný kysnutý koláč (zastar.)
rachuí šibnutý, strelený blázon
rajba mlynkoodzrňovač
rajbák 1.m. murárska doštička na hladenie steny 2. hrubá kefa 3. sťahovať sa
rajbat rezať na rajbovňi
rajbovat, narajbovat (zastar.) 1. trieť koňa alebo kravu, keď majú boleňí , natrieť: Daj si narajbovat chrbet. 2. čistiť dlážku hrubou kefou, kartáčom
rajbovňa primitívny bubnový nástroj na rezanie repy
rajčula f. 1. vyjazdený kruh pri gepli p. kepl 2. nadávka žene
rajčura 1. ohradené miesto vo dvore, humne pre husi, voľné ustajnenie pre ošípané: Sviňa lehává v zímje ve chlévje a v léce v rajčuli. 2. jazdecká škola
rajd m. kormidlo na člne: Sraziu ho rajd.
rajda špinavá, neporiadna žena, fľandra (vulg.)
rajdovať 1. riadiť (dopravný prostriedok), kerovať oje, keď sa voz tlačí: Každú chvílu mosí rajdovat, abi nespadli. 2. voziť sa po niekom ústami: Co sceš, so s tú hubú, po mje furd rajduješ? 3. niesť sa na koni (veľká pocta pre chlapca)
rajdovňica…… gurážná žena, dievka: Si ti ale rajdovňica rajdovná.
rajščák m. bot. rajčiak, paradajka (Solanum lycopersicum)
rajščákoví …… 1. rajščáková omáčka – druh omáčky z paradajok 2. žart. menštruácia, syn. krámy, svoje vjeci
rajšpán m. brvno v stajni medzi koňmi, dobytkom
rajtaňa f. (expr.) široký zadok
rajtki jazdecké nohavice
rajtovat nosiť na koni
rajz m. raždie, haluzina, syn. roždí, (zastar.) ryža
rajznégla … pripináčik (zastar.): Rajznéglama pripínáme papír ve šteláškách, ináč držat nebude.
rajzovat, rajzírat ……. (expr.) (nem.). túlať sa, chodiť, cestovať (zastar.): Ideme na rajz.
rákoš m. 1. veľká skupina, kopa húf, veľa: Stau tam rákoš ludzí. 2. kŕdeľ (husí): Rákoš husí hnau.
rakovička …. f. oko z raka
Rakúse, Rakúsi 1. Rakúsko (zastar.): V Rakúsách súžilo moc dzecí. Chodzívali sme súžit do Rakús. 2. mať sa dobre: Zeť mjel u ňich Rakúse.
rámek m. rám na obraze
ramena pl. časť zadku voza, zasunutá je do nich rázvora
ramovat dok. odnášať, vynášať sťahovať, brať vo veľkom, kradnúť: Ramuje ze stoua. Šecko viramovali z izbi.
rampa f. závory na železnici: Na cesce biua rampa a sedlák sceu nesceu, moseu čekat na mašinu, dokád neprejede.
rampotat rámusiť, hrmotať, trepať
rana f. 1. poranenie: Ešče sa mu rana nezahojiua. 2. úder: Dobrú ranu mu dau. 3. výstrel: Vipáliu po ňem dvje rani. 4. na raňe blízko (fraz.): Je to tak na raňe.
randl, randlík 1. m. star. rajnica 2. plochý hrniec, kastról, kastrólik, železná miska, ešus
raňek m. mlieko ponechané od rána
raňí f. neohyb. ranná omša: Biua sem sa raňí.
raní skorí: raní grumbír, raná fazuľa
rapant m. železná obruč na spájanie dvoch zlomených drevených častí
rapl, raplovat m. bláznovstvo, kaziť sa: Co ho chitá rapl? (nem.) (zastar.)
rapotáč, rapkáč ……. …..rapkáč na miesto zvonenia na Veľký piatok, ale i: Jede mu huba jak rapotáč.
rapucha m. druh žaby: Ti veliké žabi, co sa im ríče rapuchi.
rarášek 1. m. silný vietor, keď sa točí na jednom mieste a všetko zo sebou berie: Je jak rarášek. (nestály, chvíľu tam, chvíľu inde) 2. pohyblivé veľmi živé dieťa (hum.)
Rarbok obec Rohožník
rároha, rárohi pl. m. 1. narozhadzované rôzne veci, haraburdie (hum.): Rárohú je plná síň.
ras šarha
rása nádych inej farby: Na trnkách je rása.
rasoški pl. m. 1. malý konár rozrastajúci sa na dva, chlapci si z toho robia prak (šnajdr) 2. prírodná rúčka na hrabliach. 3. časť obilnej kosy
rast m. železná mriežka
rášek m. zool. vták žltochvost (Phoenicurus ochruros)
raťafák m. (expr.) veľký nos: Má nos jak raťafák.
rátaní prečítanie, bilancovanie
rátkovat (sa)……. ….. robí riadky (o obilí, zemiakoch, keď v riadku vyrastajú): Réž uš sa rátkuje.
ratúz radnica, obecný úrad
raubír lupič, zbojník
raušic m. star. pytliak (zastar.)
razit 1. robiť si cestu: Raziu si chodňík po sňehu. 2. raziť mince 3. zapáchať, smrdieť: To maso razí dímem.
razítko pečiatka (zastar.)
razítkovat pečiatkovať
rážat odrážať „buechu“
raždží, panoží raždie
ražní 1. dosť ťažký: Ti husi sú dost ražné. 2. silný, prudký rázní (dážď) 3. z raži múka 4. zreteľný: Tak ražne sem ho ešte nečuua viprávjat.
ražno rýchlo, prudko: Ražno uteká.
rebeka f. stará žena, dievka: To je uš stará rebeka.
rebont m. hlučná vrava: Takí rebon(t) tam biu.
rebríčki m. 1. rebrík 2. rebrík v stajni, za ktorý sa dáva dobytku seno 3. (fraz.) Višeu bez rebríka na húru. (zle obišiel).
rebriňák m. voz s dlhými rebrinami
rebriny 1. zariadenie v maštali na kŕmenie dobytka, do ktorého sa zakladalo seno 2. bočná časť voza
rebrovat, moržovat ……. 1. odstraňovať zrno z kukuričných šuľkov: Mi sme ďicki rebrovali. Ešče furt máme hid. 2. biť
recepis m. recept na lieky (zastar.)
recko ríbezle (bot.)
reč f. reč (fraz.): Bili sme spouem na reči. (rozprávali sme sa spolu) Drž si reč. (pri prerušení reči). Rečí má ja(k) koza bobkú. (veľavravný) S takej reči sa prčki láhnú. (planá reč) Čovjeka do reči vnéseu.
rečnica f. žena, ktorá veľa rozpráva
redekva f. bot. reďkovka (Rafanus sativus)
regiment (zastar.) 1. pluk (vojska) 2. veľká skupina, húf ľudí
regrácia, legrácia …… žartovné kúsky
regrúckí súvisiaci s regrútmi: regrúckí širúk, regrúcka muzika
regrút branec (zastar.)
rehlit (sa) …. smiať sa (expr.): On sa tam enem rehliu.
rehoňit, rehúňat, rehotat (sa) ……. veľmi sa smiať (hlasno) (expr.): Rehoceš sa bez práva. Nerehoň sa tak! Co sa tak rehúňaš? 2. o hlase koňa: Kúň rehoce.
rechlajšt m. bridlicový kamienok na písanie, griflík
rechnovat, zrechnovat dok. rátať, počítať (nem.) (zastar.): Umí dobre rechnovat. Hne(t) to zrechnovau.
rechnunk …. rátanie, počítanie (nem.) (zastar.)
recht neskl. pravda, mať pravdu (nem.) (zastar.) : Dám ťi za recht. Máš recht. Neňi mu recht. (nepáči sa mu, nie je spokojný).
rechtor (zastar.) 1. m. učiteľ 2. organista ktorý hrá na orgán v kostole
rekl krátký slávnostný kabátik ku kroju: Já mám ešče ten rekl na húri. Dzi dones í ho.
reknút povedať: Nerekua aňi suova.
rekomando ……. expresná poštová zásielka, doporučený dopis
reku (zastar.) 1. častica vraj 2. hovorím, citujem: Reku, či bis mi neišua pomocit.
rém, rémi …… m. 1. obruba okien 2. trám s klincami na zavesenie zabitého brava: Rémi mám svoje, nemosím vipoščávat.
rematíz m. reuma: Má v noze rematíz syn. revma
remeň m. 1. kožený opasok 2. pás na pohon strojov
remesňík, remeselňík 1. m. star. remeseľník, vyučený v remesle 2. (fraz.): Remesuo má zuaté dno.
rengáč ten kto ráčkuje
rengat, rengáč ráčkovat, kto ráčkuje (zastar.)
rentovat vyplatiť sa
renzovat rezko rozprávať: Ale tá ví renzovat.
repák 1. m. stroj na rezanie repy alebo zemiakov pre dobytok 2. alkohol vypálený z repy
repíč, repíčí ……. bodliak, bodľačie, repičie (bot.)
repíček m. bot. 1. lopúch (Lappa) 2. repík (Agrimonia eupatoria)
reputácija …… dobrá povesť, dobré meno (zastar.)
resa f. sorta zemiakovj
reskirovat …… 1. riskovať, odvážiť sa: Pri kartách sa mosí reskirovat. 2. venovať, obetovať: Tito peňíze reskirujem na kosteu.
rešček m. žart. škrečok: silavica a rešček (výsmech cigánskej reči)
rešeto 1. n. sieť z tenkého drôtu s malými okami v lete na vetranie namiesto okien alebo dverí 2. nádoba na cedenie masti pri zakáľačke: Starí, chic mi to rešeto! Scedím ešče aj tej masci. 3. niečo rozstrieľať (plechovku): Rostrílal to jak rešeto!
rešpek m. ďalekohľad
reta, retovat (sa) f. rata, ratovať zachrániť sa: Kričí na živú retu. (veľmi) Ludé retujte nás on nám chce ublížit! Vi muadzí retujte sa, mi starí jak bude.
retáska f. malá reťaz
retaz reťaz
reterád, reterát m. (expr.) záchod: Co f tem reterádze tolko lapíš?
revanšovat ……. byť niekomu zaviazaný
révi, réví pl. m. vinič
revma f. reuma: Co tam máš revmu?
réz 1. pri údere: On réz ho motikú. 2. pri páde réz dúle. (bác dolu)
rez m. 1. miesto v dreve, kde sa práve reže 2. piliny
réz dúlej, reznút bác dolu spadnú, bác dole!
reza bitka (expr.): Počkaj, nech ťa enem chicím, to bude reza.
rezafka pálenie pri moči, pri zápale močových ciest
rezat 1. píliť drevo: Máme ešče dreva rezat. 2. narastať (o zuboch u malých detí): Uš sa í režú zubi. 3. (expr.) strieľať
rezikovat nožom vystruhovať
rezlák ostrica (bot.): Ďicki sme robili z rezláku povrísua na žatvu.
rezlavica f. bot. ostrica (Carex)
reznačka sorta hrušiek
reznút (sa) ….. silno udrieť sa: Rezni ho do chrbta. Tak sem sa rezeu do nohi. Ale ho rezeu.
réž, rži (2 slabiky) f. raž (obilnina i zrno): Zajtra pújdeme do rži. (začneme žatvu). Rža sú pjekné.
réžau m. kosierok
réžauoví …. z kosierka: réžauové péra
režné n. pálené z raži
režní ražný (chlieb, slama), z raži; režná múka
režnovica pálenka z raži
ribárka f. zool. hmyz v skrini, ktorý rozožiera šaty (Attgenus pellio)
ribička (fraz.): Čerstvá jag ribička.
ribički, mole ……. hmyz v skrini, ktorý požiera odev, moľa šatová a moľa potravinová (zool.)
ribinka f. maznavé oslovenie detí: Ribinko, budú ťa nožički bolet p. kurátko
ricírki dlhé pánske spodky
ricisko veľký zadok (expres.)
ričí redší komp. od rítkí : Dnes máš ten nápoj jakísi ričí
ričica riečica, veľké sito
riďítka pl. n. riadidlá, držadlá na bicykli
ridnút stávať sa riedkym (vlasy): Háj ridne.
ridzina f. 1. niečo riedke, napr. látka 2. málo výdatné mäso, jedlo
rídzit, rídzit (sa) 1. riadiť auto, viesť podnik 2. spravovať sa: Podlá teho sa nemôžeš rídzit.
ríf, rífek m. hovädzie mäso od chrbtovej kosti; syn. karb
rigl, zariglovat 1.m. závora, železná žŕdka v zámku 2. zavrieť, uzatvoriť, uzavrieť
richlík m. (fraz.): Friškí jak richlík.
richtik, no richtik …… (nem.) (zastar.) 1. hotovo 2. no toto 3. v poriadku: A je to v richtiku. 4. správne
richtovat, virichtovat (sa) …… (nem.): 1. prichystávať, pripravovať, chystať (sa): Kam richtuješ ten vúz? Richtuje sa preč. 2. upravovať
ríkat, ríkavat ……. ….. 1. hovoriť, vravieť, rozprávať: Ňic neríčeš nato. Neríkau mi ňic, báraj sem došeu neskoro. 2. oslovenie: Aj mje ríče mama. 3. odriekavať: Ríkat Očenáš.
rína f. plechová rúra pod strechou na stekanie dažďovej vody. Na jar dáme nové ríni.
ringle, ringloty 1. pl. f. sorta zelených slivák
ringršpír, ringlšpír …… kolotoč (nem.) (zastar.)
rink, rínek m. (zastar.) 1. námestie 2. miesto, kde býva trh
ripačka f. malá ľahká práca; zdĺhavá, pomalá práca; syn. šúchračka
ripák 1. predĺžená hlava ošípanej 2. (expr.) nadávka dotieravému chlapcovi: Ripáku jakísi ripáckí. 3. pej. ústa: Dau mu po ripáku.
rípat (sa) … 1. babrať sa: Neríp sa f tem buace. 2. robiť nejakú lahkú prácu: Dicki sa z ňečím rípe; syn. šušnit sa, šuchrat sa 3. zapárať: Nerip doňho, lebo vifasuješ!
ríski pl. m. odpadky z cukrovej repy ako krmivo, rezky
riškaví zlatistá farba (vína, mok)
rit f. zadok 1. (fraz.): Rit jag dva kmíni. (malá) Bjehá jak s nasolenú ricú. (chodí rýchlo) Je jag z rici vitáhuí. (pokrčený, špinavý) 2. jemné zahrešenie: Rit Palovu!
riťirki pl. f. pánske priliehavé dlhé spodky (hum.)
rítkí riedky (vedomosti, zdravie, farba)
ritňa f. sedacie časti zadku: Má ritňe jak vráta.
ritoplesk 1. skok do vody i (hra detí skákanie na zadok) 2. lopata na zvážanie detí po snehu dolu kopcom
ritoví, ríťoví n. dolná časť snopa opačná klasu
rizí, rizoch, rízloch, rizaňa m. kto má plavé, svetlé vlasy, blondín, červenovlasý, hrdzavý, rusý plavý (o svetlých vlasoch): Má rizé vuasi. Je rizí.
rížová metua ……. ……. f. ciroková metla
roba f. silná žena (hum.): To je roba!
robit 1. robiť (fraz.): Robí o dušu. Robí o šecko preč. (veľmi). Robí, leda mu to od ruk otpaduo. (nedbalo). Robí na krávach. (vozí, orie s kravami) Ňic dobrého mu robiu. (hrešil ho, zle mu robil). 2. dráždiť hladného jedlom: Robit dúhé zubi. (niekomu) 3. robiť napriek: Robit ňekomu napotvoru. 4. druh hry házanie kamienkov na hladinu vody: Robit, házat žabki.
robota f. práca (fraz.): Robota mu nevoňá. (alebo smrdzí) Roboti nad huavu. (veľa)
roča m. ročné teľa: Také telisko, roča
ročák m. jednoročný jeleň alebo laň
roční f. neohyb. omša vo výročný deň smrti zomretého
rodzina 1. príbuzní: Mi sme s Rudú rodzina. Sme po bratrancoch dzeci 2. rodina
rodzinovat (sa) priateliť sa a často sa stýkať s rodinou, príbuznými: Velice sa začali rodzinovat.
roh m. roh (fraz.).: Plné nohi a plné rohi. (plno starostí)
rohlíčki pl. m. 1. zákusky 2. sorta zemiakov
rohlík m. rožtek, druh pečiva
rohovňí n. odmena deťom z odpredaného hovädzieho dobytka; iné je ocasňí
rochla nadávka žene: Stará rochla.
rojovník m. bot. medovka (Melissa officinalis)
rok m. v spojení: Tento rok. (tohto roku) ten rok alebo Prvňejší rok., Uonskí rok. (minulý, lanský) Tak dva roki. (pred dvomi rokmi) Už má svoje roki. (je dospelý). Na jaro mi roki dochádzajú. (mám narodeniny na jar).
rokita f. bot rakita (Salix caprea): Tam bili rokiti dúle na jarkách.
rolá, rolí polia, roľa: A dajú ťi aj ňejaké rolá?
roláta pl. n. rorát, ranné bohuslužby v advente
rolí f. roľa: Má tri rolá. To je réž z jeho rolí.
roscescí n. roľa medzi dvoma cestami; názov časti poľa
rosčapení 1. expr. rozkročený: Nohi má roščápené. 2. veľmi otvorený: Nechává roščápené dvera.
rosgajdaní ……. rozheganý: Ten tragač je rozgajdaní.
roschlámení ……. otvorený dokorán (expr.)
roschňápat …… rozbiť (tanier, okno) (expr.)
roschodzit, roschoďit 1. rozchodiť (nové topánky) 2. rozchodiť sa po stŕpnutí nôh alebo, chodením premôcť, prekonať: r. bolesť v kolene.
rosífka f. konopná plachta, ktorá sa používa ako obrus na stôl alebo pri ručnej sejbe obilia: Už ide z rosífkú, že už ide namúvat. (starý zvyk nahovárania pred svadbou).
rosívat 1. hrsťou hádzať zrno pri ručnej sejbe 2. rukou hádzať hnojivo alebo popol po poli.
roskatovaní ……. rozhnevaný: Ú, porád išua roskatovaná otád!
roskázat ….. v spojení: On ví roskázat peňezom. (utrácať).
roskmotrit (sa) ……. …….pohnevať sa s niekým (hum.): Takí kamarádzi, a u(š) sa rozkmotrili.
roskňíbat (sa) rozhýbať sa: No co už nejdeš? Neš sa ti roskňíbeš, to bude trvat!
roskokošení ……. veselý, bujný od pitia, od podnapitosti (hum.): Takí roskokošení višeu ze šenku. (nahnevaný)
roskolínek …… m. 1. samopašný chlapec 2. dospievajúci, vyrastajúci chlapec, syn. rošťák, vírostek, šaranec
roskolit rozštiepiť, rozrúbať: Roskoliu ten špauek napoui.
roskuádat ….. 1. dať vedľa seba na rozličné miesta v priestore, rozmiestniť ( riad, spisy po stole, šaty po izbe) 2. roztiahnuť niečo zložené, rozprestrieť (dáždnik, pred sebou noviny) 3. rozdeliť na časti, rozobrať (hodinky; hud. akord) 4. spôsobiť rozklad (organizáciu) 5. naširoko roztiahnuť, rozopnúť (ruky, rukami) 6. urobiť, pripraviť, založiť (v peci oheň, r. vatru) 7. vysvetliť, vyložiť (všetko mu dôkladne)
rosňák m. 1. zool. rosnica (Hyla viridis) 2. vyrastajúci, dospievajúci chlapec, syn. roskolínek, vírostek, šaranec
rosou roztok soli a vody určené na mäso v páci: A fčiu dáme maso do rosoua na tri týdňe.
rospočítanka ……. pred začiatkom detských hier
rospovidat ……. rozpovedať dopodrobna
rosprasit rozplemeniť sa (vši vo vlasoch): Fši sa lachko rosprasá po ceuej hlavje, stačí ket jednu ňegde chicíš.
rosprščit (sa) ……. …… roztrieštiť sa: Flaša mi vipadua a rosprščiua sa na tisíc kúščkú.
rospuscení …… 1. roztopený (sneh) 2. roztopašný (deti) (expr.)
rosškridleňí ……. roztiahnutý (pejor.) 1. o kvočke keď sedí na vajciach: Si rosškridlená jak kvočka. Slépka, ket sedzí na vajcách, je roškrídlená. 2. o silnej žene v širokých sukniach 3. spadnúť na lade na široko: Sem sa tam na tem leďe rosškridliu.
rostafárit …… zašantročiť: Nedajte í to, lebo vám to rostafárí.
rostnút, rostávat rásť (fraz.): Rostne jag z vodi. Roste hledzavoči. Co sem já rostua, jak sa robívauo? Palajka, to rostáva f poli.
rostopašní …… nezbedný, samopašný
rostrásat ….. obracať seno vidlami, aby schlo: Ženi išli rostrásat.
rostrúsit porozsýpať (ortrusinky)
rosudek m. star. rozdiel: Víno a víno, to je hrubí rosudek.
rosukovat, rossukovat 1. cesto váľkom vaľkať: Rosukuje cesto na tašku. 2. rozviazať uzol: Rosukuj mi tú šňúrku.
roščápit (sa) ….. nedok. (expres.) 1. nohy dať od seba, rozkročiť sa: Roščápiu nohi. Moc sa(s’) roščápiu. 2. veľmi otvoriť: Neroščapuj porá(t) ti dvera!
roščapovat (sa) ……. …. osopovať sa (expr.): Co sa na mja roščapuješ?
roščepírení …… 1. veľmi otvorený, roztvorený (chvost páva) 2. naširoko sediaci (o kvočke), p. roškrídlení
roščepírit ….. roztiahnuť, roztvoriť: Roščepíriu rúžu, huavičku sauátu, snopi na hromáce.
roščochmaní, rosčochraní ……. strapatý, s neupravenými vlasm (fraz.)i: Si rščochmaná jak sova.
rošklébení …… 1. otvorený (dvere) (expr.) 2. rozrušený od plaču.
roškrídlit (sa) ……. roztiahnuť sa (o kvočke)
roškubaní ……. roztrhaný: Máš roškubané šati.
roškubat …….roztrhať (expr.): De si(s’) roškubau ti galóty?
roškubuí roztrhnutý (expr.)
rošt m. pozdĺžny trám pod povalou v starých domoch, dávali sa naň rôzne drobné veci (fraz.): Trošti sednú na rošti.
rošuhajčení ……. ……veselý podnapitosťou
rováš 1. m. vrub, niečo nesplnené len v spojení (fraz.):. Máš u mja na rováši. 2. dlh (kupovať alebo piť na dlh) 3. úder (stopa po údere): Víš jakí rováš sem mjeua na chrbce?
rovnat (sa) ….. byť rovným, robiť to, čo druhý: Co já sa možem tebje rovnat?
rovní rovný (fraz.): rovní jak svíčka, rovní jak fišpánek
Róza, Rúzla, Zózika, Réza …… Rozália (náz.)
rozbirit poľadovica (žart.)
rozbití na minďár, na maďeru rozbitý na márne kúsky, na cimpr-campr
rozbjehnút (sa) ……. ….. rozísť sa: Najedza sa, rozbjehli sa.
rozbjehuí ….. pripravený odísť: Kam si rozbjehuí?
rozbrést (sa) (arch.) 1. rozísť sa 2. roztiecť sa (o ceste): Konc sa mi chléb rozbjeheu. 3. roztopiť sa (sneh)
rozcesnovaní ……. ……. roztrhaný: Šati má rozcesnované.
rozčapit (sa) ……. rozkročiť, roztiahnúť sa, ale aj roztrhnúť napr. nohavice
rozčepírení ……. rozstrepkaný, roztvorený (chvost vtákovi)
rozďapat …. roztľapkať (expr.): Uopatú to rozďapau.
rozdavovat, rozčapovat (sa) rozkrikovať sa (expr.)
rozdímat rozhorieť: Tam sa to ešče rozdímá.
rozdrásaní ….. rozgajdaný, neupravený (šaty)
rozdŕchat, rozdŕchlat 1. rozhádzať, rozcuchat, rozmrviť, pokrčiť
rozdrchlaná ……. neustlaná (posteľ)
rozdzeuaní ….. star. rozrobený, rozmiešaný (o tvarohu): Rozdeuat sír. (rozmiešať tvaroh so smotanou).
rozdzivočit (sa) rozdivieť sa (o ďeťoch)
rozebrat 1. rozobrať, rozložiť: Rozebrau vúz a potom ho suožiu. 2. vzkiesiť: Zamdleua a rozebrali ju.
rozednít (sa) rozvidnievať sa
rozehnat (sa) 1. rozháňať (klbčiace sa deti) 2. rozohnať sa palicou
rozejít, rozendzít (sa) 1. rozísť sa: Rozešli sme sa. 2. prejsť, rozmyslieť si: Ňeho to rozejde. Rozešuo mja to.
rozepchnút …… rozpichnúť: Rozepcheu si nohu. (pichol sa do nohy).
rozepjat rozopnúť: Rozepjau si kabát.
rozepraní …… prerušený v praní: Necháme rozeprané.
rozeschnút (sa) ……. rozsušiť sa (o sudoch, putniach a pod.): Bečka, škopík, puténka sa rozeschua, a fčil teče.
rozesraní …… rozheganý, pokazené (expr.): Ti postele má už jakési rozesrané.
rozežírat (sa) 1. veľmi veľa jesť 2. rozožierať, rozleptávať (hrdza, kyselina)
rozgajdaní ….. neupravený: Má rozgajdané šati.
rozglábení ….. roztvorený
rozglábit otvoriť
rozhajsaní i rozlajdaní ……. zle oblečený: Ježíš, ale biua rozhajsaná; rozhajsaní jak pustaja, p. rozgajdaní
rozhon v spojení: Orat v rozhon. (od brázd ku skladu, kde ostane jedna brázda)
rozhorekat (sa), rozhorekaní rozľútostiť sa, rozľútostený
rozchlámení ……. otvorený dokorán
rozchňápat ……. rozbiť okno, auto, ale aj v bitke poraniť: Rozchňapau mu chráp. (rozbil mu trvár)
rozidávaní ……. prerušený pri vydaji: Necháua í kopec roskopaní, zostaneš rozvidávaná.
rozížďat (sa) ….. dávať sa s vozom do pohybu
rozjachaní …… divý, rozhajdaný, neupravený: Jak to chodzíš, košelu máš rozjachanú.
rozkňíhat (sa) rozkývať sa, rozhýbať
rozmajzlaní ……. rozmaznaný
rozmasárení na franforce ……. roztrhaný: Mjel tu nohu strašňe rozmasárenú.
rozmjenit …… premeniť peniaze: Nemám drobné, dzi rozmjeňit!
rozmládžgnút aj rozmlágat ……. rozmliaždiť, rozpučiť: Stupeu na chrústa, porád ho rozmládžgeu.
rozmlézaní ……. rozmazaný: To je rozmlézané dzecko!
rozóliš m. sladký likér
Rozolňan, Rozolňanka, Rozolňané ……. obyvatelia Lozorna
Rozolno Lozorno, obec na Záhorí (zastar.)
rozondzít …… rozbaliť, rozohniť a pod. Tak sem to rozondziua.
rozpleščit (sa) 1. spadnúť: Rozpleščiu sa jag žaba. 2. rozpleštiť sa (zrelé ovocie zo stromu) 3. (fraz.): Rospleščit sa jag hňiuá hruška.
rozporek m. nezašitá časť sukne alebo nohavíc, aby sa mohli obliekať, rázporok
rozpúchnúť (sa) ……. vlhkosťou zmäknúť: Hrudi sa rospúchnú.
rozpustení ……. rozpustilý (deti)
rozrážat (sa) ……. …..rozdeľovať sa (o cestách): V novinách sa rozrážali dvje cesti.
rozrúšat rozkúskovať, rozporcovať na kusy porezať zabitého brava: Nepodvíhajte ti pohárki furt! Nebavte mja fčil vidzíte, že mám ešče celuú sviňu rozrúšat.
rozskuádat …… pri reči rukami rozhadzovať: Co vám to roskuádaua tolko?
rozsprščit (sa) ……. …….roztrieťštiť sa: Flaša spadua a rozprščiua sa.
rozškrídlit ……. spadnúť na zem, alebo na ľade
rozšupnút …… dostať sa do dobrej nálady
roztahovat (sa) … rozťahovať (sa) (fraz.): Co sa roztahuješ jak pes na pazderú. Seno roztahovat (z kôpky natenko rozhádzať, aby schlo);
roztrlingat …… rozcengať (zvon)
rozum m. pochop: Nemá s teho ešče rozum (nerozumie tomu). Rozum! (rozumej)
rozumjet .. rozumieť (fraz.): Rozumí temu ja(k) koza petržali. Rozumíš hliňe. (nerozumieť ničomu, babrák)
rozuožit oheň spraviť: Jag došau dom, hned rozuožiua oheň.
rozvírenec … m. samopašný chlapec, nezbedník (expr.)
rozvírení samopašný, nezbedný: Ti dzecka sú velice rozvírené.
rozvrázit dokorán otvoriť: Nerozrazuj ti dvera! Dvera bili do koreňa rozvrázené.
rozžauoscit, rozžauoscení rozžialiť sa, rozžialený
rozžehnat …. rozlúčiť sa s niečím, niekým
rozžingrit …. rozsvietiť sa
rozžváchat …. rozžuť
roždží n. drobné konáriky, raždie; syn. rajz
rožek 1. rožok „rohlík“ 2. roh 3. m. v spojení: Dám ťa na kozí rožek. (deťom: Dám ti nohu za hlavu a nabijem ťa).
rožnút, rožihat rozsvecovať, rozžíhať, zapaľovať zapáliť svetlo: Rožňi svíčku! Rožihau sirku za sirkú.
rožuí zažnutý: Nevjesta mjeua rožuú svíčku.
rubáč m. dlhá konopná košeľa, ktorú nosili ženy, rubáš
rubač m. drevorubač
rubačka f. bitka: Počkaj, šag dostaneš rubačku!
rubisko n. rúbanisko, miesto v lese, kde sa rúbe drevo: Chodziu do rubaniska. Ceuoročáci pre(z) zimu bili v rubanisku.
rúbnut prudko spadnúť: Éj, ale sem rúbua na ten ledze!
rúcit, virúcit ……. vynadať, vyhrešiť: Len rúcia a rúcia.
ručat 1. s krikom plakať: Co ručíš ja(k) kráva? 2. o zvuku kravy: Kráva ručí.
ručička f. detská rúčka
ručisko n. (expr.) veľká ruka
rúčka f. v spojení (fraz.): Z rúčki do rúčki. (pri predávaní, keď sa nedôveruje: hneď dať tovar a hneď peniaze).
rúčko n. rúčka (do motyky, sekery a pod.) syn. štíl, toporisko
rúčňíček m. 1. star. vreckovka 2. šatka na hlavu
ručník m. šatka na hlavu: Na huavách nosili ručníki.
ruda f. choroba hrozna a zemiakov: Na hrozni padua ruda. (začali hniť).
rujní bujný: Lele ho jakí je rujní.
ruk cit. pri dvíhaní: Hó ruk!
ruka f. v spojení (fraz.): Sú spouem jak jedna ruka. (veľmi priateľskí) Robí na svú ruku. (súkromne) To je obráca rukú. (hneď sa to môže stať) Je to od ruky. (ďaleko).
rukací ručný: Rukací cverni
rukací mašina mláťačka ťahaná rukami
rukadua pl. n. rukoviatka, rukoväte, riadidlá
rukáfca pl. n. star. krátka konopná košeľa s krátkymi rukávmi; nosili ich ženy spolu s rubášom, rukávca (nariasané, vyzdobené rukávca)
rúkat s krikom plakať (expr.): Rúká ja(k) kráva.
rukávce časť ženského kroja
rukovat, narukovat ……. ….. dok. ísť k vojsku
rulňa rolka (látky, papiera)
rumácat aj rumádzgat, rumázgat ……. silne plakať (expr.)
rumblík m rovná železná žŕdka na poslednom ohnivku držáka alebo reťaze, ktorou sa priväzuje dobytok
rumija f. krik, zvada, bitka (zastar.): To tam biua rumija.
rumpa chorobne znetvorená slivka
rumpi pl. m. kusy hnoja prilepené na stehne kravy, keď sa nečistí: Na krávje visá rumpi.
rumpla valcha, pomôcka pri praní (zastar.)
rundlovat … chodiť, túlať sa, cestovať
runtovatr … robiť hluk, búchať: Runtovau na okna, Sviňe runtujú.
rupnút padnúť, náhle povoliť
rus, ruse m. yool. 1. rus (Phyllodroma germanica) 2. nakladaná ryba v kyslom náleve (zastar.)
ruscak, ruscok, ruscak, ruscoch m. plecniak, batoh, ruksak
rúsci, rostnút rásť: Do košíka sa dauo zrno, jaké rástuo, abi sme mjeli ceuí rok. (tradične na Vianoce)
rúsporek, rosporek ……. rásporok (na mužských nohaviciach)
rúsporica ….. železná žrď spájajúca konce „bučkov“
rúzňice 1. žarty: Na prástkách sa žešua chasa a robili rúzňice. 2. hnev: Žijú v rúzňici.
rúzno rôzny: Sme rúzno materama.
rúzvor, rúzvora f. rázvora, spojnica prednej a zadnej časti voza, spojnica pozdĺžnej osi voza
rúža f. 1. bot. ruža, kvet (Rosa) 2. dierkované zakončenie krhly na polievanie 3. choroba, výhrez delohy
rúžák, ružákí ……. … m. sorta zemiakov, ktoré majú rúžovú šupu
rvačka f. ruvačka: Trnki bili na rvačku. (rýchlo sa predali) p. uchitača
rvat (sa) ruvať sa, biť sa: Co sa rvete jak kohúci?
.
Zdroje a použitá literatúra
Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického
Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí
Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou
Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského
Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej
Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj
Dušan Krivský: Himaláje sú pro mja nízké!
Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči
Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan