u                     pred.  1. pri (okne): Stáu u dverí. Bívá u Moravi.  2. (fraz.): Do stojí u dverí, každí ho uderí.

ú, új                cit. pri bolesti

ubečelovat     uhostiť: Ubečelovau mja jak

ubíhat (sa)        1. ponáhľať sa, predbiehať sa: Ubíhali sa, kerí to spješ spraví.  2. uberať očká pri pletení

ubit                 ubudnúť: Ale teho ubiuo, už je teho huavňe méň.

ubívat             ubúdať: Vodi ubívá.

ubjehat (sa) ubjehaní           nabehať sa, nabehaný

úbjehi             preteky: Išeu o úbjehi.

ubjehuí           uplynulý, odídený (čas, vlak)

ublékaní          uplakaný (hum.): Je také ublékané počasí.

ublížení           poškodený: Na zdraví má ublížené.

ucirák, uciráček, utirák                     m. uterák, uteráčik

ucírat              utierať: Ucírá prach ze stoua.

ucíšení            utíšenie (bolesti)

ucišit, uťišit                utíšiť

ucscit (si), ucsciví, ucťit si, ucťiví, uctliví   uctiť si, úctivý, pohostiť pohostinný, kto vie pohostiť: To sú velice uctliví ludé.  Oňi si vjedzá ucťit čovjeka.

ucucnút (si)   odpiť s (expr.)i: Ucucňi si aj ti..

úč, úček, účí, kúčí, úcinki, účka       m. borové (koreňe), živicou presiaknuté drevo na podkurovanie (zastar.) pl. f. malé tenké kúsku dreva na podkurovanie,         

učapački         skrčene, čupiac na pätách (expres.): Ukrčiu sa, a učapački došeu aš k ňim.

učapit, učupit (sa)     ukrčiť sa, sadnúť si skrčene na pätu (expr.): Učapiu sa, abi ho nebiuo vidzet.

učapovat (sa)             zohýbať sa

učážit              sa priťažiť v chorobe: Učážiuo sa mu.

učesnút (sa)   odlomiť konár v mieste, kde vyrastá z kmeňa: Ušeseu panohu na jaboňi.

účinka, ujčina            teta

účit (sa)          (arch.) 1. lúčiť sa s niekým  2. líšiť sa

učmochlaní, učmochtaní       nachodený, unavený

učučat (sa)     nedať o sebe vedieť: Šeci dali nálet, enem on sa učučau.

učučkat (sa)   pohodlne sa položiť do postele (expr.)

udávit             zadláviť, zaškrtiť (zastar.): Chiciu ho a udáviu ho.

uďemačka      f. nadávka žene. Chodzí jak uďemačka.

uderit (sa)      1. prísť, nastať (zima, teplo, hrom, mrazy): Grumbír pohňije, udera hic, de je mísko. 2. dať sa smerom, smerovať: Uder na hiuo. (smeruj s koňmi vľavo). 3. udrieť (zápach do nosa)  4. na niekoho  5. odbiť (určitú hodinu)  6. (fraz.): Uderiu sa čert o boží muku (lakomý niečo dal) Udriuo buchuo, nezabiuo treskuo. (povedal nejakú hlúposť) Do stojí u dverí, každí ho uderí.

udobreňí         zmiernenie (zastar.)

udŕgat, udrúlat (si)   urobiť si (jedlo, decko)

udrímnút (si) zadriemať na chvíľku: Trochu sem si udrímeu.

udržovat         udržovať

údzárňa          f. udiareň: Údzarňu postavíme úfam u súsedú, budem ju mjet dokopi.

ufam, úfam    možno, hádam: Uš to bude ufam prodané. Ufam mu to až dau.

ufaňit (si)       odrezat si (expr.): Ufaňiu si suaňinu.

ufňukaní         uplakaný: Jakési je to dzecko ufňukané.

úh, úhový kameň       lúh -u m. tekutý výťažok z drevného popola: vydrhnúť niečo uhom, alkalický l. názov hydroxidu sodného draselného (chem.): Je to tepué jak uh.  2. m. rozmočený popol, ktorý sa používa pri zváraňí.

úha!                cit. podivenia: Úha, tak je to teda?

uhamplasovaní   unavený, uťahaný: Tak sem  uhamplasovaní!

uhamplasovat (sa)   ukonať sa, uťahať sa: Tak sem sa s tím uhamplasovau.

uhaňbovat (sa)   trochu sa hanbiť: Trochu sa uhaňbuje.

uhandlovat     dohodnúť, podpísať obchodnú zmluvu

uharkat (si)    žalovať si, ťažkať si

uhat (sa)               klamať, luhať (arch.): Šuškané je uhané. (kto šepká ten klame) 2. pozdávať sa: Jaksik sa ťi to neuhá.

uher                1. m. vriedok z mazu na tvári  2. podkožný červ rožného dobytka

uhinút             zdochnúť: Už mu dvje krávi uhinuli.

uhlák              nádoba na uhlie

uhlé, uhué      1. uhlie  2. na krivo, uhnuté: Je to nejak uhué.

uhnaní            ukonaný (fraz.): Uhnaní ja(k) kúň.

uhnat              1. vládať, hnať: Moc statkú bi neuhau. 2. navodiť si niečo svojou neopatrnosťou (chorobu, dieťa): Uhnat si ňeco.

uhňiličkat       uležať: Hruški sa na húri uhňiličkali.

uhnút (si)       vypiť si (alkohol) (pejor.)

uhodnút          1. uhádnuť cestu, trafiť niekam: Mosíš mi povídat, kadi sa tam ide, lebo já tam neuhodnem.  2. uhádnuť,  hádanku, výsledok (čísla v športke) 

uhoduat (si)   zhodnúť sa, vhodne urobiť: Mi dvá si uhoduáme.

úhor                m. zool. úhor (Anguila anguilla) (fraz.): Mrštná jak úhor.

uhoscit            pohostiť

uhovjet           spraviť po vôli, vyhovieť, zhodnúť sa (arch.) (zastar.): Ňemu ňigdo neuhoví.

uhrabat (sa)               1. učesať sa (hum.)  2. uhrabať záhradu

úhrabki           pl. m. vymlátené klasy obilia s kusmi odlomenej slamy (arch.)

Uhran, Uhranka, Uhrané       obyvatelia obce Záhorská Ves

úhrapková ričica        veľmi riedka riečica, obyčajne z lyka

uhrát               zvíťaziť, alebo uhrať prijateľný výsledok

Uhre, Uherská Ves                 obec Záhorská Ves

uhrítí               zahriaty, rozhorúčený

uhrúdzit (sa)  ponoriť sa pod vodou

uhružački       súc ponorený: Uhružački prešeu Moravu.

uhrúžit i zahrúžit, uhrúžat (sa)        nedok. ponoriť sa pod vodu (zastar.): Uhrúžiu sa a hned višeu na vrch.

uhuadzení       1. uhladený (vlasy, povrch, niečo)  2. slušný, jemný: Ten čovjek má také uhuadzené spúsobi.

uhuadzit         zahladiť niečo

uchicit (sa)     1. uchytiť niečo  2. zachytiť niečo (vlasy)  3. uchytiť sa v živote

uchitačka       f. ruvačka: Biuo teho tam máuo, prodauo sa to na uchitačku. (hneď). p. rvačka

uchítat            1. rýchlo niečo brať, aby to nemohol iný vziať: Porát sa o to uchítali.  2. zberať (seno), aby to voda neodniesla: Voda leje, ludé idú uchítat. Cofort zo biuo preč, šecí to uchítali.  3. o niečo sa s niekým ubiehať

ucho                n. ucho (fraz.): Išeu na ucho. (spať) Ten má za ušama. ( je prefíkaný) Aňi uchem nehne. (ani sa nezmieni)  Ňemu to ide jedním uchem dovňútra a druhím ven. (nevšíma si napomínania).

uchodzit (sa) chôdzou sa unaviť, nachodiť sa: Kráva sa uchodziua

uchosňit          zužitkovať niečo (zastar.)

uiscit (sa)       ubezpečiť niekoho, mať istotu

ujat                 1. ubrať: Trochu teho ujau.  2. prijať sa, zakoreniť sa: Presadziu ti stromki a šecki sa ujali.  3. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný: Ujať sa.

ujdzít (sa), ujít (sa)   1. ujsť kus cesty  2. ujsť sa niečo niekomu

ujec, ujin, ujčina, uječek      m. 1. matkin brat, teraz už len stríček m. ujček  2. mäso v bravčovom žalúdku, tlačenka

ujet                 ujsť (odbehnúť) s povozom: Už mosím ít, lebo bi mja ujeli.

úka                  f. lúka: To biua dobrá úka v Chelbari. Tam sme nabrali sena a sena.

ukázat            1. dať: Ukaš to sem! Ukaž núš, nech si to urežu!  2. nasľubovať a nesplniť, nedodržať slovo: Ukázat nekomu dúhí nos.  3. vyhodiť niekoho z domu: Ukázat ňekomu dvera.

uklúdzat, poklúdzat upratovať, dávať do poriadku: Dicki narozhadzuješ, abi čovjek po tebje furt enem uklúdzau. syn. poklúdzat

úkno               rojochyt z kôry: Úkno, do teho sa fčeui strásajú.

ukoc                f. bahor, oblúkovitá časť kolesa, na ktorej je ráf a vsadené sú v nej špice

ukonaní, ukonatí       ustatí, unavený: Taká sem od ňeho ukonaná. (čo niesla dieťa).

ukopnút          odobrať (masť): Ukopni sáduo.

úkouem          odhadom, všetko spolu: Neprodali to na váhu, ale úkouem. Ti jabučka kúpiu úkoem. (väčšie množstvo, nie na kilá).

úkradek          m. v spojení: na úkratku úchytkom

ukŕčať (sa)    1. krčiť sa: Ukŕča sa, abi ho ňegdo neuderiu  2. vyhýbať sa povinnosti: On sa dicki ukŕča, ked má ňeco robit.

ukrkat, ukrákat          zadláviť, zadusiť, zbiť, uštvať niekoho (hum.): Porá(t) ťa ukrkám.

úkropek, úkropeček              nesmelý, veľmi skromný, zakríknutý človek  (zastar.): Co sedíš jag úkropeček? (ticho)

ukrutňe          veľmi: Ukrutňe zima biuo.

ukuádat (sa)  1. ukladať veci  2. na spánok  3. byť malátny

ukúcit (sa)     uhniezďovať sa v kúte (mačka) (arch.)

ulachčiť (sa)     poľaviť sa: Ulachčiuo sa mu.

ulecet             odletieť

úlek                 1. úľak  2. malý úľ

úlet (sa)         1. pitím sa zadusiť: Nepí tej vody tolko, co sa sceš ulét?  2. utiecť (zo školy) (hum.)  3. uliať niečo (víno)  4. trafiť mieru: Prectav si, ten oblek mu biu jak ulétí, aňi probovat si ho nemusel.

ulété               1. sedieť, pasovať: Ten oblek ťi sedzí jag ulétí. 2. naliaté, uliaté (slivovica) v pohári): Máš ulété tak pi!

ulevák             leňoch darebák (hum.)

uležaní            ležaním dozretý: Puané hruški, ket sú uležané, sú dobré.

ulic                  f. ulica: Každí večer ide na ulic.

ulíčené, obrovnané    (fraz.) Všetko je v poriadku – ironicky

ulízat (sa), ulízaní      pekne sa učesať (hladko): Jaksi sas ulízau.

umí                  1. vie (zastar.) (fraz.): Do umí, ten umí, do neumí, čumí. To sa umí stat.  2. vieš to? (arch.): Umíš to?   

úminek           m. úmysel: Mjeu sem to v úminku spravit, ale u(š) sem nestačiu.

umíňeňí           zaumienení (zastar.)     

umíňit (si)      zaumieniť si (zastar.)

umiráček        umieračik (arch.)

umírat, umrít              umierať umrieť

umit, umijem, umiju             umyť

umívaňí          n. kuchynský riad: Dnes má zas moc umívaňá.

umjerkovat (sa)   rozpamätať sa: Nemoheu sa na to umjerkovat, kedi to biuo.

umjet              1. vedieť, dokázať niečo: On sa neumí hrát. Už umí hrát na husle.  2. s infinitívom vyjadruje opätovací dej: Umí tam chodzit (chodieva). Ked umjeua bit voda veliká.

úmor               m. umretie (zastar.): Je na úmor nemocní. (chorý ma smrť)

umordovat, zmordovat          uťahať, zničiť (zastar.)

umorení , umordovaní          ukonaný, zoslabnutý od ťažkej práce: Takí umordovaní sem biu, ket sem došeu dom.

umravit, umravňit (sa)         dať si povedať, konať podľa starého zvyku (zastar.)

umrítí             mŕtvy: Ňegdo je umrítí.

úmručí            umrlčia: Úmručí truhua. (rakva)

úmručina        f. pach mŕtvoly

umruií, umruué          mŕtvy, zomretý (len v spojení s predl. k) (zastar.): Ludé chodzá k umruhému (modliť sa pri katafalku).

unáčení          kto má nádchu: Takí sem jakísi unáčení.

unataháhaní   ustatý od ťažkej práce, od nosenia, podávania ťažkých bremien

undatra           ondatra: Šibala – undatra, chiciu babu za ňadra.

úňí, uoňi, vloňi                       vlani, lanský rok: Úňí sme si navozili dreva, a tento rok ňic.

unovácija       f. námaha, obťažovanie: Co ťi budem dužen za unováciju?

unovaní          kto rečou stále obťažuje, to isté rozpráva, dotieravý (fraz.): Si onovaní jak stará halina.

unovat (sa)    1. unúvať, prosbami obťažovať (niekoho) (zastar.): Furt mja za to unuje.  2. namáhať sa: Darmo sa unujete.

upadnút          (arch.)  1. schudnúť: Ti ňejak upadáš, co ti je?  2. spadnúť  3. schudobnieť

upachtovaní   uťahaný od vedenia a ťahania, najmä zvierat

upachtovat (sa)   unaviť sa pri ťahaní, vedení (arch.): Tak sem sa s tím upachtovau, ne(š) sem to dom dovédeu.

úpat, oúpat    1. dok. z pečených, varených zemiakov šupki odstraňovať 2. fazuľu, bôb, hrach zo stukov vylupovať  3. kukuričné zrná z klasov odlupovať  4. bolieť: Úpe mja v hlave.

upina              1. f. šupina, lupina (na koži v hlave)  2. lupienky (upinki)  3. úchytka

upit (si)          podnapiť sa: Upili si

upití                trochu opitý, podnapitý: Biu trochu upití.

upopácat         nájsť, zbadať

uporadovat    robiť poriadok: Išli sme do stodoui uporadovat.

upovídaní        uvravený (čech.) (zastar.)

upražit            usmažiť: Upražiu sa grumbír a maso.

upuatek          úplatok

úrackí aj úradé   pl. m. star. členovia obecného zastupiteľstva

uráčit              1. rečou zahanbiť, na urážku niečo povedať: Ale ho uráčiua, tak sa zahaňbiu.  2. zachcieť sa: On dojde, aš sa mu úráčí.

urbár              m. 1. drevo z urbarialistického lesa: Už budú dávat urbár. Berú urbár na dve štvŕtki. (okrucha)  2. urbársky les: Bili hájní tedi v urbári.

urcuch             prehradené miesto, chlievik,prístrešok (pre hydinu) (arch.)

úrebrí              n. v stodole oddelenie na obilie, seno (arch.): Už majú šecki úrebrá plné.

urezat             dok. odrezať: Ureš si palicu.

úrezek            m. 1. odrezok, odpad dreva  2. malý človek, chlapec: Súsedovich Janek biu enem takí úrezek. Šak sa aňi ožeňit nemoheu.

uripa, urípanec m. 1. zašpinený, protivný malý chlapec  2. pej. malý chlapec (nezbedný), syn. šušnivec

urípaní            šinaví na tvári, p. zarípaní

urlab               dovolenka

urobení           učarovaný: Tuším to mám urobené!

urobit              učarovať: Dám ti urobit.

urobit koprmbác        spadnúť (det.)

úročití             výročitý: Na úročité svátki ide do kosteua, indaj nechodzí.

úrodní čovjek             urastený (zastar.)

úroki               urieknutie: Ňemu škoda úroki.

urostuí, urústuí, narústuí, urostlí, narostlí       narastený, urastený, veľký(zastar.):To je ale pjekňe narústuá borina, škoda í.  To je urostuí chuap.

uršknút           urieknuť

usádlit (sa)     usadiť sa, usídliť sa: Nemôže sa ňijak usádlit.

uscanki           sorta sliviek

useduí             pokojný (človek)

úsek, úski, úska         lusk, lusky, f. struk fazule, hrachu bôbu

úskat              lúskať, tekvicové jadierka vylupovať: Úská jádra.

úskí                 úzky (fraz.): Má úskí chodňík. (opitý).

úskrok            m. star. rozkrok, miesto, kde sa nohy rozkročujú: Bolí ho noha v úskroku, rostne.

usliš, visliš      1. pri pozdrave: Pámbuh usliš. Pomáhaj Pámbu.  2. pri kýchnutí: Pozdrav                                  Pámbu. Pámbu usliš. Visliš Pámbú. 

usmíkat (sa) ťahaním, vedením niečoho sa ukonať: Tak sem sa usmíkal, ket sem to dobiča védeu.

usmítí              usmiaty

usmolit, zesmolit       zhotoviť s námahou

usmrkanec    hanlivé pomenovanie chlapca alebo mladého muža, nezbedné chlapčisko

usoplení          zašpinený v tvári

uspat              1. niekoho dať spať: Maué uspaua, a išua k muzice.  2. trochu si pospať: Aspoň trochu si uspím.

uspíšit (sa)     skôr niečo vykonať ako druhý: Do sa uspíší, lepší si sedne. Súsed sa uspíšiu, zorau spješ.

uspoléhat, uspolehnút (sa)  spoliehať sa, spoľahnúť sa: Uspoléhá sa jeden na druhého. Naňho sa nemožeš uspolehnút.

usporádat       (zastar.)  1. usporiadať (byt)  2. usporiadať si život  3. kultúrnu akciu

usporadováňí             upratovanie

ustanovit        rozkázať, určiť: Ustanoviua sem ju tam, abi s tím mauím varovaua, a ona utékua. Ustanoviu ho na určitú hodzinu.

ustaraní          ustarostnení

ustát (sa)       1. môcť stáť: Tak sem biu ukonaní, nemoheu sem na nohách ustát.  2. státím sa vyčistiť (o tekutinách) Nechaj to kafé, nech sa ustojí.  3. zastaviť sa (kone, kravy): Biua zuá cesta, ustali.

ústava            f. 1. stavba: To je pjekná ústava.  2. skupina budov patriaca jednému: Ten tam má ústavi!.

ustidnút, vistidnút     vychladnúť (zastar.): Pi lebo ťi to ustidne!

ustrihnút        čakať nepozorovane s nejakým úmyslom (stopovať): Ustríheu si naňho, a dau mu po čele.

ustŕkat, ustrkovat     1. zvaľovať vinu: Ustŕká jeden na druhého.  2. ukazovať, vyčítavo na niečo: Furt na to ustŕká, že dostau horší.

ustudzit          ochladiť: Nechau si mléko ustudzit.

usušit             dať zaucho (expr.): Takú mu jednu usušiu. syn. šustnút, lisknút, vilepit

uš, už, uš(ś)       1. už:  Uš sem biua na nohách. (vstala som)  2. uš: Uš idu. (idem)  Uš je tma. (zvečerilo sa) 3. už si: Uš(ś)s teho nameldoval dost, zavri si tú klapačku   

ušál                 1. m. človek s dlhými ušami  2. chrobák ktorý vlieza do ucha aj ucholár (bot.)

uši                   pl. n. 1. uš (fraz.)i: Uši má jak flekáče. (veľké)  2. slučky na čižmách na obúvanie

ušknút, uškuí       1. urieknuť: Stará baba ho uškua.  2. urieknutý: Ked je dzíťa uškué, puače.

uškrknúť (si) pustiť vetry: Uškrkeu si. syn. uprdnúť si

uškrnút,  uškŕdať, uškŕňat (sa)       pousmiať sa, potmehúdsky sa usmievať (pejor.): Tak sa uškŕdau, ked mu to dávau.

ušmiknút        odrezať: Ušmikňi to!

ušmudlaní      zašpinený v tvári: Roški to mjeuo ušmudlané.

ušnice             pl. f. šatka uviazaná vzadu za ušami

ušpiňiť           zašpiniť: Šati si ušpiníš!

ušubraní         zarosený, zašpinený rosou a blatom, zafúľaní

ušuí                 ušlí (zisk)

ušušňení         zašpinený v tvári

utáhuí             1. silno podviazaný opasok  2. utiahnutý samotársky človek

utajení            zatajený: Mjeu sem utajenú stokorunu.

utajiť (sa)      ukryť sa: Utajím sa.

uťat, utnúť    1. udrieť (expr.): Jakú mu jednu utnu  2. naraz skončiť: Ja(k) kebi uťau.  3. odťať: Náš pachouek si uťau ruku.

utécit              1. utiecť: Uteč!  2. vykypiť: Mléko utékuo.  3. oustiť vetry: Tuším ťi utékuo. Neco sem začuua.

utek                m. beh: Zabiu zajíca na uteku.

utekáč            m. polodlhý kabát

utekat             1. rýchlo bežať: Utekau enem sa mu huava trásua. 2. uhnúť: Uteč preč!  3. s plačom,               ako s nasoleným zadkom: Utekat za suanú Moravú.

úterí                m. utorok: V úterí biu svátek. V noci z úterka na stredu sa to stauo.

utíkat (sa)      utiekať sa, hľadať útechu (zastar.)

utímat (sa)     1. neprivoľovať  2. byť unavený (arch.): Uťímá jag veš pot chrastú. (velmi unavený) 3. utiahnuť sa  4. čušať ako voš pod chrastou (fraz.)

utinctovat, udinstovat           udusiť: (arch.): Najlepší sú nové krumple utinctované. Hovjazí maso sa može udisntovat.

utonút            utopiť sa

útrata              f. výlohy, výdaje, utratenie peňazie: Fčéra sme na jarmaku spravili hrubú útratu. Dau mu deset korún na útratu.

útratliví          stojaci mnoho peňazí drahý: To je  útratlivá robota. Je to útratlivé.

utrhnút           začať menej dávať: Krávi utrhli mléko. (začali menej dojiť). Cukru nám utrhli. (menší prídel dali).

utrít                1. utrieť (fraz.) 2. zobrať: Ale se(m) mu utreu pred nosem. (zobral voľačo, čo on práve chcel). 3. dostať: Dzi tam, ňeco sa ťi utre. (dostaneš niečo)  4. vybiť (expr.): Ale mu utreu.

utrmácaní       unavení: Takí sem biu utrmácaní.

utrúsit            udrieť (expr.): Jednu mu utrúsiu.

útržek             m. 1. malé vrece  2. prenes. malý človek

utŕžiť (si)       dostať: Ale sem si utŕžiu hubi.

uuakomit (sa)   z lakomosti chcieť, zobrať, odkúpiť cudzie: Uakomiu sa na to. Na cudzí sa neuakomím.

uuhat              klamať

uvalit              odkrojiť (kus chleba) (expres.): Takí krajíc chleba sem si uvaliu, a(š) sa mu ruka uhua.

úvazek            m. povraz na priväzovanie teľaťa

uvelebit (sa) sadnúť si, usadiť sa: U(š) sa ňejak uveleb! Tak sa tam uvelebiu.

uvíšat (sa)      zavesiť sa rukami na voz alebo auto, keď ide: Dzeci sa uvíšajú na vúz.

uvjadnút, zvjadnút    uvädnúť, zvädnúť

úvod               m. vádzka, kresťanský zvyk (arch.): Žena biua na úvodze.

úvoda              detská škôlka

úvodáška        učiteľka detskej škôlky

úvrací             n. miesto na konci role, kde sa oráč obracia, priečna brázda na konci role

úvratňík          m. posledná roľa toho istého smeru, do ktorej idú iné kolmo

uvrvlaní          kto stále vrvle, šomre na všetko: Starí ludé bívajú uvrvlaní.

uzimračení      premrznutý

uzrát               dozrieť: Mosíme to nechát uzrát.

už ríče            konštatovanie vinára, že mušt začína kvasiť

už!, neuž!        klam!, nehovor pravdu, neklam!

užgŕňat (sa)   utajene sa smiať

užica, užička f. veľká lyžica, lyžičká (fráz.): V užičce vodí bi ho utopiu. (tak ho nenávidí).

užmolení        pokrčení

užvaňení         uvravený (čech.) (expr.): Už mám uši opuchnuté, jak si dnes užvaňení.

užvaní             kto stále žve, tára: Tak je užvaní.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan