v                      predložka v 1. (fraz.): Uš sú f sebje, hnet sa bijú jak kohúci na smecisku. (bijú sa)  2. V nádbje. (vo výhľade)  3. V páďe. (ak je, nastane)  3. V cichosci. (potichúčky)  4. V hubje.(blízko) (fraz.): Konc to mjeu v hubje a ešťe to nevidzeu.  5. V prdeli to je. (je to prehraté, stratené)

vácuafka        f. bot. podpňovka (Armillaria mellea), p. hromaždžiuka

vačku              (fraz.): Prisám vačku.

vadzíňí            plamienok plotný (Clematis vitalba( (bot.)

vagón              vozeň: Ludé nastupovali do vagónú a jeli do Mauacek na jarmak.

váhi                 pl. f. váhy voza a pluhu s dvoma brcami, do ktorých sa zapínajú pobočáki

váhovisko       stred vozových dráh

vajara, vajera, vejerka, varaja, varajka      varecha, vareška (fraz.): Míšá sa do šeckého jak varaja.

vajca               pl. n. testes, p. gule, nádobí

vajčák             1.m. pej. lenivý chlap  2. vaječný koňak

vajdlín, vajdlínek       m. veľká široká misa na miesenie cesta

vajgl               cigaretový ohorok

vajtrucha, vajtruba, veml     hlupák, ťarbavec , ozembuch (pejor.)

vakácie, vagácie           prázdniny

vál                   válec (drevený, neskôr železný) na drvenie hrúd

válací deska   1. star. doska na hladenie bielizne  2. doska na ktorej sa válá testo

valach, vauach            1. kôň kastrát  2. ručná čistička obilia (náradie na čistenie vymláteného obilia)  3. obyvateľ Valašska

valachovat, vauachovat        čistiť obilie na „valachu“

válat (sa)           1. rúcať, búrať: Válajú dúm.  2. rúbať, stínať (stromy): Išli stromi válat.  3. povalovať sa: Dzeci sa válajú po zemi.  4. padať (o konských zuboch): Koňe zubi válajú.

Valda              m. meno psa

válec               m. je na voze, pri pavúzeňí sa naň povraz alebo reťaz namotáva pomocou dvoch deščic

váleček           m. 1. valček na vaľkanie cesta  2. potreba maliara  3. bravčové mäso od chrbtovej kosti: Maso z válečka je dobré.

valisko            n. ležanie dobytka na pasienku: miesto kde ležia: Krávi sú pres poudňe na valisku.

valiskovat       (arch.) ležať, odpočívať cez obed vonku (o dobytku na paši aj o ľuďoch pri práci): Krávi sa pres puedňe nepasú, valiskujú.

válňák            m. kratšia časť cepov, syn. cepíc

vamberické kvící   n. bot. silenka nadutá (Silene inflata) (bot.)

vandr              m. cestovanie, túlanie, vandrovka: Išli vandrem.

vandrák          m. vandrovník, potulný pocestný, tulák, prišelec, čundrák

vangl, kales    (arch.) 1. kočiar, brička, ľahký vozík  2. m. postranná doska v kolkárni: mantinel: Ten kouek biu od vangla, postav ho!

vangla            f. drevená vaňa na pranie

váper              m. druh látky, druh jemnej tkaniny na rukávce ku kroju (zastar.): Pro malučké dzeci sa košelki z váperu šili.

vapéroví         z váperu: Váperové košele, ke(t) sa chuapci ženili.

vápnar, vápeňík         m. predavač vápna (zastar.)

vára                f. varené jedlo (zastar.): Lepší, ked váru í, jak suchí objed.

varení             v spojení (fraz.): Je u ňich pečení varení.

varofčica        opatrovníčka (nem.)

varofčík          m. 1. poľný hájnik, syn. hotar: Varofčíkovi sa nosiu objed.  2. strážca: Ten pes je dobrí varofčík.

varovat, varúvat   1. strážiť dom, byť doma: Na pú noci šeci odjedú do kosteua a jeden ostane varovat.  2. byť s malými deťmi, dávať pozor na ne: Odešeu do pola a maué daua k súsedom varovat. Bratríček varúvau u starenki.

varta               f. stráž (nem.): V noci išeu na vartu.

vartáš             strážnik

vartovat         strážiť (nem.) (strážník)

vašinskí          váš, vám patriaci, z vašej skupiny: To je vašinskí čovjek.

váški               pl. f. drevená žŕdka na koncoch s povrázkami alebo retiazkami, zakončenými háčikmi, na ktorých sa nosí voda vo vedrách (kíbloch)

vašku alebo vačku  len v spojení: Prisám vačku! (zaprisahanie sa zo žartu)

vauchat          krčiť (o šatách): Nesedaj si na šati, lebo si ich povaucháš!

vauovití          plecnatý, silný chlap (zastar.)

vaz                  m. 1. bot väz (Ulmus effusa)  2. väzy: Zuomiu si vaz.  3. (fraz.): Je krutí jak vaz. (tvrdohlavý).

vázanka, kravatla, šlajfka    1. f. zväzok: Dve vázanki cibule. Do pú noci sem robiua vázanki na trh.  2. viazanka, kravata

vázat               zväzovať: Na druhí deň sa vázauo do snopú.

vazba              f. 1. otesané spojené drevo (krovy) na stavbu  2. zaviazané pokosené obilie: Tento rok biuo  vazbi moc. (mnoho snopov, krížov sa uviazalo).

vážisko aj vážišče   n. časť. váh z voza, na ktorej sú dve brca

vbíle                prísl. oblečený v bielom: Išua vbíle jakási žena.

vceperit          (expres.) 1, nasilu vtlačiť, vopchať niečo niekde  2. dostať sa dnu  3. nasilu sa niekam dostať

včil                  teraz

vdákat            1. kotkodákat: Slépka vdáče, znésua vajce.  2. pej. o hlase cigánok, keď pýtajú:                       Cigaňa vdáče pri dverách bes konca kraja.

vdechnút         vdýchnuť (do seba dym)

vďek, nevďek            vďak, nevďak (zastar.)

ve                    predložka 1. Ve  spaní. (počas spánku)  2. Ve skutečnosti. (v podstate): Ve skutečnosťi to aňi prevda nebiua.  3. Ve znáňí.(ozvať sa): Sedem rokú trvaua tá vojna. Dau sa mi ve znání aš potom.  

večerek          m. večer nadojené mlieko

vedlá               vedľa: Sedeu si vedlá ňeho.

vedrat (sa)     dostať sa niekde nasilu

vedúcí             1. stredná riadiaca funkcia  2. Ten co vede kozu k capovi. (hum.)

vejít                1. zmestiť sa (do šiat): Šecko sa tam nevejde.  2. vojsť (do domu)

veka                f. podlhovastý bochník

vekre              hodiny (zastar.)

veksl,  vekslovat , vekslováňí           1. n. výmena ceduliek v kostole spojená s oferou  2. výmena tovaru, peňazí, vymieňať vôbec: Veksl je dobrí ďicki pro jedného. (druhý musí doplácať)

velice              veľmi: Velice dúho tam bili. Velice moc ich došuo.

veličahzní aj velilajzní   veľmi veľký

veliká voda     1. rieka (zastar.)  2. (fraz.): Hrneš sa jak veliká voda.  3. povodeň

velikí               veľký

velocipéd, picikl, kolo            bicykel (arch.): Prvňí velocipéd mjeu v našej dzedziňe stríc Jara Jurica.

vemenooca, vemenóca         skomolené ve méno otca, (fraz.): Jaké veménoca, také i isina. (aká otázka, taká odpoveď).

ven                  von (fraz.): Dzi ven a zavri dvera. Dzi ven a uš sa nevracaj!

vendlkvér       m. star. druh zbrane

venkoncem    úplne: On to posékeu dopoui a súsed venkoncem. Venkoncem sem sa móseua povizlékat, tak sem biua mokrá.

venku             vonku, vonka, za dedinou: Bívajú tak venku, mislím, že majú aj psa.

ventopenka    f. žart, bitka: V Kúcih dostau tepr(v) ventopenku.

ventovat (sa)             dávať pozor na niekoho, radiť, krotiť (sa): Potom ho tam ventuj, lebo on by sa napiu. Ventuj sa!

vepchat (sa)   1. strčiť  2. vopchať sa k niekomu násilím  3. do skrine  4. vnútiť sa niekomu do priazne: Vepchal sa k nám jak veš do kožuchu.

veproví           1. bravčový: veprové maso.  2. nepálený (o tehle): Veprová cihua. p. veprovica f. tehla z nepálenej hliny, ílu alebo blata, syn. kotovica

verbánek, vepránek   m. ševcovský stôl: Doma sedzí na vepánku.

verbunk, verbovat     1. star. brať, verbovanie, najímanie k vojsku: Zverbovau sa. 2. zabávať sa, tancovať odzemok: Verbovau ceuú noc.

vercajch         m. 1. remeselnícke náradie 2. (expr.) mužský úd, penis, p. čurák, gule, nádobí, vajca

vergl, verglovat         1. m. verkeľ, haraburda  2. starý gramofón  3. rozprávať dookola (fraz.): Huba mu nejede jak vergl. (rýchlo a mnoho hovorí). Možeš si verglovat! (kašlem na teba)

verštat            (nem.) 1. dielňa: Konečňe si ten múj verštat prescehujem do nového.  2. krosná

veseuí             veselý: (fraz.): To víno je kiseué, ale veseué.

vesno, veslo  miešačka na lekvár

vespouek        spoločne  (pozdrav Pánbú vespouek) (zastar.)

vést sa, véscit (sa)                1. viesť (motorové vozidlo)  2. dariť sa, byť hrdý: Ona si vede, ked má nové šati.  3. ísť, viesť niekoho za ruku (dieťa), zalúbene sa s niekým vodiť (zalubenci): No kam sa vedete?   4. viesť sa v niečom  (v nejakej nepríjemnosti)

veš , veška, mšica                 1. f. voš (fraz.): Čučí jak veš pot chrascú.fraz. Za grajcar bi vež do Prahi hnau.  2. veški pl. f. kožná choroba, pri ktorej sa musí stále škrabať  3. voška na hlúbovinách (zool.)

veterka           f. star. zdravotná sestra

vetešník          (hum.)  1. starinár  2. človek ktorý všetko skladuje: Fšecko sa mu zejde.

vetkí aj vetchí   častým praním opotrebovaný (látka)

vetrít (sa)       1. votrieť sa niekomu do priazne  2. krém do pokožky

vevalit (sa)        zvaliť: Vevaliu sa tam ja(k) kuát.

vevést             zaviesť dnu: Uš puače, vevez ho sem.

vevlécit           1. vovliecť niečo do bytu  2. voviesť niekoho do nepríjemnej situácie

vhubje            prísl. blízko: Biuo to tam vhubje.

ví                     vie: Gdo ví, ten ví.

vibarvit (sa)   (expr.)  1. vyfarbiť sa (ukázať svoju pravú tvár)  2. nadobudnúť farbu (stromy na jeseň)

vibílit              spraviť bielym: Upradené konopje sa vibílá.

vibirački         pl. f. čas vykopávania zemiakov

vibírát, vibírad           1. zemiaky vykopávať: Začátkem sepembra sa vibírá už do komore. (kopú sa zemiaky už na uskladnenie)  2. (fraz.): Vibírali s ňeho formi.  (posmech si z neho robili) 3. vyberať selektovať jadierka z tekvice: Vibírad dužinu.

vibjehlina       obilie z vytrúseného zrna pri žatve

vibjelat           vybieliť, vyblednúť

viblekovat      vrieskať (expr.): Co tu viblekuješ po(t) tima oknama? Co tu po mje vyblekuješ?

víborní národ             národný výbor (hum.)

víbrna             parádník, kto sa vystatuje

víc, vícej         viac : Už víc ani hni ( ani trochu). Kandál víc kašle. p. aj vjec

vicabat, viceperit (sa )          (expr.)  1. vyjsť  2. vyliezť hore, vyliezť na niečo  3. vyhnať     

vicajchnovat (sa)   zle obísť, na smiech vyjsť, vyfarbiť sa: Ale sas tam vicajchnovau.

vicápat            vybiť: Vicápaua ho, viduchliua do chrpta.

vicen               nadávka

vicingat (sa)   1. minúť aj posledné  2. prezradiť tajnosť

vicír                bitka, výprask (expr.): Ale dnes bude doma vicír!

vicírat (sa)             1. umývať podlahu  2. škeriť sa  3. ceriť zuby

vicúdit            vypiť

vičajčit, vičagáňit      niečo vyparádiť, vyviesť, urobiť niečo nezvyklé (zastar.): Cos to vičajčiua? No co fčíl?

vičapacit         vyčaptať, vykriviť topánky (zastar.)

vičepcovat      vyzauškovať, vybiť po hlave: Dobre ho vyčepcovau.

vičiščit            vyčistiť (fraz.): Ale sem Rudovi vičiščiua žalúdek, že si to za širák nedá.

vička               f. bot. vika vtáčia (Vicia cracca)

vidávauka      f. žart ženský pohlavný orgán: Už má vidávauku zraú.

Vídeň              Viedeň (hum): Rači nech sa Vídeň zvalí, jalk kebi sa mjeuo víno vilét!

vidéuka, vidéuki        pl. f. drevená sprava na kose v žatve: Kosa bez vídeuek.

vidímit            vyhnať z domu (expr.): Hned ho vidímiu ven.

vidlice             pl. f. železné vidly na hnoj a na niečo ťažšie, p. vidui

vidlički            pl. f. vidlička: Nejec to rukama, vezňi si vidlički!

vidobit            dostať s námahou von, vybrať: Dzi mi vidobit mrkvu! (zo zakopanej jamy vybrať) Preca sa otád vidobiu.

vidráňat, vivráňat      vypýtať: Aj ot tej starej mami vidráňau peňíze.

vidrapovat      neodbytne pýtať, dotieravo vymáhať, syn. vitúkat: Furd vidrapujú peňíze od ludzí.

vidražit           1. vystopovať (zastar.): Vidražiu tchora. Vidražiu ho aš k jeho domu. (kmína)  2. získať niečo v dražbe

vidŕdnút          vyviaznuť z niečoho

vidrichmaní    vyspaný (expr.)

vidripička       malá nepatrná žena (expr.): Ale biua to taká vidripička, také maué ňic.

vidrít               z ruky násilím zobrať: Vidreu mi to z ruky. Hastrman mu vidreu vesuo.

vidrulát, vidrúlit         vypiť (expr.): Ná, ale mosíš to šecko vidrúlat, ceú flašu naráz?

viduáždžit, vidlážďit             vydláždiť

vidui, vidua, vidue                 pl. f. drevené vidly na seno, slamu a ľahšie veci, p. vidlice

vidzedzit        vydediť

vidzí, vidzet                vidí, vidieť (fraz.): Hlezdí na nevozíc a vidzí duátko. (škúľavý). Nech sa nechá vidzet. (nech príde).

vidzírat           z ruky násilím vyberať: Vidzírau mi to z ruky, ale já sem si to nedau.

vidžavrat        dotieravo nasilu niečo vypýtať (expr.): Šecko bi od ňeho vidžavrau.

viflekat           vypiplať: Vifleká sa to. (dieťa).

viforovat        vyhnať: Podruhé, ket sa začnú bit, viforuj ich ven.

vifrndžolení, vifrnďolení       vyparádený, vyobliekaný (hum.): Taká vifrndžolená biua.

vifučat            1. uchádzať (vzduch na duši z bicykla): Zas mi to vifučalo s tej duše.   2. zabudnúť (fraz.): Vifučauo mu ňeco z huavi.

vífuk               m. vajce vyfúknuté zo škrupiny

vigéc               1. vandrák  2. oblečený ako trhan

viglancovat, viglančit, viglancovní             vyleštiť, vyleštený (zastar.): Dobre si viglancuj boti!

vihadzovaná   f. hra detí: Hrávali sme sa na vihadzovanú o vrcki.

vihachlovat    star. na hachli konope vyčesať: První sa konopje otrípajú a potom sa na hachli vihachlujú.

vihaňbit (sa)  urobiť si hanbu

vihlédat          1. niekomu ísť naproti, čakať: Písau, že dojde, tak ho išli na štación vihlédat.  2. vyzerať: Dobre vihlédáš.

vihlédnút        vyhliadnuť, vybrať: Pjeknú hepu sis vihlédeu.

víhňa              f. kováčska dielňa

vihnálisko       n. odľahlé miesto

vihodzeňí, na vihodzení        1.n. vzdialenosť hodu kameňa: Došli sme na dve vyhodzeňá k temu.  2. byť blízko, kúsok: Nebiu daleko, enem tot na vihodzení. (čo by kameňom dohodil)

vihodzit  (sa) 1. vyhodiť niečo von  2. vyhodiť niečo do výšky  3. zbaviť sa niečoho  4. vyhodiť do povetria  5. na pokožke (fľaky)  6 .vyhodiť (fraz.): Vihoc si to z huavi. (nemysli na to). Vihodziu si z kopítka. (zaflámoval si ).

víhončliví        ľahko unaviteľný: On je víhončliví.

vihorat            1. zle dopadnúť, zle obísť: Daj si pozor na reč, lebo môžeš vihorat.  2. oheň v kamnách ale aj požiar v dome. Nech to vyhorat v tich kamnách šak ideme spat. Nefajči na dvori pri tem drevje, lebo možeme vihorat.

vihrát              1. chytiť správne čísla v športke  2. Vihrát z krávi retaz. (nepochodiť)

vihrít, vipocit , vipoťit (sa)   vypotiť sa: Vipocili sme sa, vihríli a prešuo nám to. Žádného dochtora sme nepotrebovali, né jak fčíl.

vihrklovat       stálym udieraním sa oviazať. To si vyhrkluje a behá. (krava).

vihuadňit        vyhladnúť: S teho sa skoro vihuadňí.

vihuádnút       vyhladnúť

vihuadzit, zahuadzit              1. hladením vyrovnať  2. úplne niečo vyničiť  3. zahladiť stopy

vihuavit          vyhubiť ,vyničiť do posledného konca, zrušiť úplne: Mosíme to plemeno vihuavit. Miši  tak lachko nevihuavíme.

vihúknút         prudko narásť (človek, rastlina)

vichamrat (sa)           (expr.) vypraviť sa, odísť (z domu): Nemôže sa ňijak z domu vichamrat.

vichcaní          1. vymočený  2. vychytralý, mazaný, vypočítavý, prefíkaný dbajúci len na vlastný úžitok: Temu nevjer, ten je dobre vichcaní.

víchira            m. mládenec, ktorý sa vystatuje: To je víchira!

víchirní           význačný, dôležitý, predný, význačný mládenec

vichlastat        prudko schuti vypiť (expres.)

vichňápat       vybiť (expr.)

vichodzit         1. absolvovať školu  2. vybaviť niečo na úradoch          

vichocholit     niečo zle povedať, spraviť, syn. vitrtolit: Ale ś to tam vichocholiu!

vijáňiť            1. na lúke prvý kosiť: Prvňí tam sékeu, ale to vijáňiu. 2. spraviť šliapaním hranicu: Ne(ž) začau sécit, vijáňiu si to. (prešiel po hranici lúky, aby vedel, pokiaľ má kosiť).

vijavit, vijevit (sa)     uskutočniť sa, splniť sa: Vijaviu sa mi sen. (splnilo sa mi to, čo sa mi snívalo).

vijetí               vychodený: vijetá cesta

víjezd              m. miesto, kde sa vozom vychádza

vijít                 1. vyjsť von: Nemoheu ňijak vijít.  2. zle obísť, dostať sa do zlého postavenia (fraz.): Ale sem višeu na psí tricátek. Ale višeu bez rebríka na húru.  3. z podoby: Tak sem sa lakua, že sem porád višua z podoby. (zmenila výzor)  4. na povrch (niečo najavo)  5. zniesť sa z niekým, porozumieť si: Ze súsedama sme ďicky višui.  6. vystačiť s peniazmi: Tento mjesíc mi peňíze mi mosá vijít.  7. niečo najavo (fraz.): Vijít ňeco na svjetuo boží.

vika                 f. bot. ľadník (Vicia sativa)

vikálat            vyplákať vo vode prádlo (zastar.)

vikauovat       vyspevovať bez textu

vikázat           vypovedať, zrušiť dohovorený záväzok: Mjeli nám ít robit, a došli vikázat, že nemožú.

vikidnút          vysypať, čo sa drží vcelku (zastar.): Omáčku vikidua z hrnca na zem. Vikideu z mise led.

viklápat (sa) vylajniť sa (expr).: Kráva sa viklápiua.

viklznat          dať koňovi zubadlo von z úst: Viklzňaj kone, aby mohli žrat!

vikocit (sa)     (zastar.) 1. prevrhnúť sa na voze  2. vykotiť sa (zvieratá)

vikochaní        vypitvaný: vikochaná hus

vikokršit         vystaviť na obdiv

vikotkodákat, vikrákorit       povedať čo netreba (expr.)

vikotúlit (sa)  narodiť sa (žart.): Uš sa vikutúliuo z duchénki.

vikožit (sa)        zotaviť sa: Biuo to chudé, sa tak sa to vikožiuo.

vikrehat          byť zima, skúsiť zimu: Bude mu vikrehat, neš tam dojedú.

vikríkat           veľmi kričať: Nevikríkaj, lebo ťa šeci ludé učujú.

vikrscit           vynadať (hum.): Ale sem mu vikrsciu! Išeu dom svinským krokem.

vikrúcat          vyžmýkať  mokrú bielizeň: Dobre to vikrúcaj, abi to skúr uschuo!

vikrúcit (sa)   1. vytočiť telefónne číslo  2. vykrútiť dievča v tanci  3. vyhovoriť sa, dostať sa z niečoho: On sa z teho vikrúcí.  4. vykrútiť niečomu krk (sprovodiť zo sveta)   5. dostať sa do nepríjemností

viks                 star. 1. krém na obuv, syn. globín   2. bitka: Počkaj, dostaneš viks!

viksovat          natierať krémom (arch.)

vikuádat         1. vykladať tovar (z auta)  2. zoširoka rozprávať  3. vysvetľovať  4. vykladať karty                    5. hovoriť: Nevikuádaj!

víkuadňí         bitka v spojení: Nečeká víkuadňího. (nečaká až dostane).

vikúkat           1. vykukovať, pozerať z okna: Vikúká z okna.  2. vytŕčať, vyčnievať: Cosi ťi z kapse vikúká.  3. (fraz.): Vikúka ťi štikeraj ze spodňí sukňe.

vikurírovat (sa)          vyliečiť sa: Uš sas vikurírovau, tušíms biu nemocní.

vikúsat            vyhrýzť: Miši ti tu vikúsali dzíru, s tim mosím ňeco robit.  2. poškodiť (mole látku)  3. vytlačiť (z pracovnej pozície): Na nic nehledzeu a vikúsal ho z jeho roboti.

vikušit            dozvedieť sa: Sceu odemja ňeco vikušit.

vikutat            1. vykutrať (nové zemiaky)       2. niečo objaviť

vikvitnút         narásť, vyrásť: Dohoví, co s ňeho vikvitne.

világoš            bitka (expr.): Dostau világoš.

vilachčit (sa) byť na veľkej potrebe: Idem sa vilachčit: syn. visrat sa

vilapotat, viblabotat              vyzradiť, čo sa nemalo

vilecet, vileťet           (fraz.): Vileceu jak rachétla. (prudko vyletieť)

vílefka            f. drevená lopatka na vylievanie vody z čajki

vilepit, vilepancovat dať zaucho, vyzauškovať (zastar.): Tak ho vilepancovau! Vilep mu jednu, nech je cicho! syn. šustnút, lisknút, usušit

vílet                1.m. doskami obitý vyčnievajúci otvor v streche, kade sa dáva seno na poval  2. vychádzka do prírody

vilét (sa, si), vilévat              1. vyliať vodu z nádoby  2. vyliať sa, rozlievať sa: Každí rok viléva Morava na úki.  3. (fraz.) vyliať si zlosť na niekom

vilétat             vyletieť: Muadé už vilétali z hňízda. (dospelé vtáčie mláďatá)

vilezák          rebrík (hum.)

vilezat             1. vyliezať: Oči mu navŕch vilezali.  2. vystupovať, nastupovať: Ked vilezau na vúz, spadeu.  3. vytŕčať, trčať: Vilezá ťi šnuptichel s kapse.  3. budú závidieť: Vilezat okále im budú.

vilíčit               1. vybieliť vápnom steny  2. vyrozprávať dej

vilíňaní            (zastar.) 1. vypĺznutý (zviera)  2. plešatý (hum.)

vilipancovat    vyzauškovať

vilízat (sa), vilízaní, zlíznut 1. zmohutnieť, stučnieť, napraviť sa, tučný, kto pekne vyzerá: Bívau chudí, a tak sa vilízau. Je mu dobre, jakí je vilízaní.  2. odniesť, odpykať. Z mojú sme sa pohádaui a nakonec sem to zlízel ja.

vilizoch           prefíkaný človek (expr.)

vilópat , vilúchat         vypiť

vimáchaní      vypraný

vimalovaní, vymalovat sa dat          vyfotografovaný, dať sa vyfotografovať

vimelát           mlieť: Aj žito budú tak vymélat jak réž.

vimeno           n. 1. vemeno  2. predná časť gatí, syn. pudlo  3. hanlivá nadávka: Ti si ale vimeno.  4. zadok: Dostaneš po vimeňe, šak dočkaj.

vimést             nájsť, objaviť

vimetački       pl. f. malé, podradené práce

vimetat           1. zametať: Žena v izbje vimetá.  2. klasy dostávať (o obilí): Réž už vimetá.

vimíňit            mať v užívaní: Máme vimíňené maštale na rok.

víminka          f. výmenok: Ket sú rodičé starí, dzecí im dávajú víminku.

vímiselka aj vimíšlanka   m. výmyselník, špekulant: Tí si ale vimíslauka!

vimisleňina    f. vymyslená vec

vimiškovaní    vykastrovaný

vimítat            výnimku robiť: Ňikoho nebudú vimítat.

vimlézaní        rozmaznaný (expr.)

vimnút            1. dostávať vemeno (o krave, kobyle): Kráva už vimne, skoro sa otelí.  2. zbaviť zablatené šaty rukami trením blata: Vimňi si šati, lebo máš ich od buata!

vimoklina       f. miesto, časť role, kde niečo zasadené, zasiate vymoklo: Tento rok je to pole samá vimoklina.

vimuácené (obilé)      vymlátené obilie

vimuchálit (sa)          nenápadne sa vytratiť (expres.)

vímuva, vimúvat, vimúvit (sa)         f. výhovorka (fraz.): Jaká vímuva taká, nech je enem puatná.  2. vyhovárať sa: Nevimúvaj sa, bius tam.  3. vyhovoriť: Šak sem í to jednú vimúviua.

vinadzívat (sa)            veľmi sa dívať, pozerať sa uprene: Nemoheu sem sa na to vinadzívat, jak to biuo pjekné.

vinajít (sa)     1. objaviť  2. poradiť si

vínár               m. kto má rád víno

vinášat           1. prvý dávať karty: On vinášá. 2. mať dostatok: Komu to nevináša, maso dneskaj nemá.

vincúr             majster vo vinnej pivnici, ale aj škodca (chrobák) vo vinici

vínek               m. veno, zbierka pre novamanželov na svadbe: Vibírali do vínka.

víngl               m. 1. murársky, tesársky kovový uholňik 2. uhol: Tá scena ide trochu do vingla.

vinknút (sa)     vyjsť von, vinknút pati (fraz.): Ledvaj sem pati vinkeu, už došua pro mja.

vinohel           m. (expr.) dlháň: Jakí vinohel je.

vinosit si         1. nosením, roznášaním niečoho peniaze získať: Roznášaua karminu a vinosiua si deset korún. 2. povynášať: Na brehu sme to s tej loďe vinosili.

vinš, vinšovať            priať, prianie, želať: Dobré ráno vinšujem!

vinúcit (si)                  vynútiť si (úctu, úsmev)

viňuchat, viňúrat       po dlhom úsilí nájsť niečo dobre skované, vysnoriť (expr.)

vioblékaní      pekne oblečený (fraz.): Vioblékaní ja(g) gróf.

viofícat           vyobšívať

viondzít          nechať tak, vyonačit: Viondzi to ňejak. Viondzi sa prosím ťa na to.

vioteplit          obložiť otepom (otep -i ž. do väčšieho zväzku zviazaná slama): Jamu viotepli s dochem.

vipádat           1. vyzerať: Naša veža vipádaua ja(k) kuklofská.  2. ale vyzerá!, ale dopadol: Vipadá jak kebi morki pojímau. 

vipakovat       (zastar.)  1. vybaliť  2. vystrojiť niekoho niekam

vípalisko         n. suchá, neúrodná pôda: De je vípalisko, tam sa nemôže síd žito.

vipálit             1. ohňom zničiť (fraz.): Hledzí ja(k) kebi štiri dzedzini vipáliu. ( má škaredý pohľad) 2. dať (expr.): Vipálit zaucho. Enem sa otočiu, a takú mu jednu vipáliu!

vipaprat          vyhrabať zo zeme, rukami

viparádzit, viládovat (sa)     (zastar.) 1. vyparatiť niečo  2. vyparádiť, vyfintiť sa

vipárat            1. zo zošitého niti vytiahnuť: Kúščeg zašije a hned zas vipáre.  2. zadretý tŕň ihlou vytiahnuť: Zadreu si do nohi, a nesce si to dat vipárat.

vipelentovat (sa)       vymotať sa, konečne odísť

vipelíchaní      vypĺznutý (ako kocúr) (expr.)

vipchnút         vypichnúť: Nožem si vipcheu oko.

vipicí               n. pijatika: Nemjeu peňez ne vipicí.

vipiglovat, vipiglovaní           (zastar.) vyžehliť, vyžehlení, vyhladiť, vyhladený (o šatách): Biu vipiglovaní jak ze škatulky.

vipínat, vipnút (sa)       naťahovať sa, na končeky prstov sa stavať (fraz.): Vipína sa jag žaba na orech.  Aj ket sa vipne, ešče je menší.

vipiplat           sa vychovať chorľavé mláďa: Misleu, že z teho nebude ňic, a preca sa to vipiplauo.

vipjat              dvere odpojiť dať dole z pántov: Do vipjau ti dvera?

viplazovat      vysúvať jazyk: Jazik viplazuje.

viplekat          vypiplať (zastar.)

vipleščit          1. vypleštiť oči  2. vyhodiť niečo von: Vjec k nám nechodz, lebo ťa vypleščím ven!

vipĺknút          vylúčiť exkrement

viplonkovaní vyrovnaný: U(š) sem s ňím viplonkovaní.

vipočinutí        odpočinutí, neunavený: On je vipočinutí, skáče.

vipodobňit      vyobraziť, opísať niekoho, ako vyzerá: Dobre ho vipodobňiu.

viporádat, virovnat (sa)        zúčtovať: Počkaj mosíme sa viporádat.  Išeu sa s ňím viporádat. Jednu se(m) mu paceu a uš sme bili viporádaní.

vipostávaní    1. vypočinutý  v prípade veľkej únavy  2. odpočinutý (od postávaňá), neunavený, človek ktorý nič nerobí (hum.): Ňid(z) dúho nerobiu, si vipostávaní. Je vipostávaní a proto enom furt bombálá.

viposvícat       vyhrešiť, vykrstiť

vipoščat, vipoščávat (si)   nedok. vypožičať si (zastar.): Furt si od ňeho vipoščáva peňíze.

vipovidat        1. vypovedať (vojnu)  2. vypovedať( na súde ako svedok)  3. vypovedať (z práce)  4. vysloviť niečo

viprafči           m. výpravca vlakov

víprafka          f. starosť: Narás to odbavjá, na jednu viprafku. (svadbu).

viprafki           pl. f. zbytočné reči

viprahuí          1. vyprahnutý (pôda)  2. veľmi unavený

vipráhuí          1. vypriahnutý (kôň z postoja) 

viprášit  (sa)  1. vyhnať (expr.): Viprášili ho ven.  2. vykašlať sa: Nechaj ho tak, vipráš sa naňho.

vípraška         f. jedna starosť: Odbavíme to na jednu víprašku. (nejakú prácu, svadbu naraz, spoločne) syn. víprafka

vipravit           vyparatiť: Ale vipraviu rodičom!

viprávjat (sa)             1. rozprávať: Co ťi to vyprávjau?  2. zhovárať sa: Velice dúho sa viprávjali. Viprávjajú sa enem tak prez zubi. (iba naoko) 3. (fraz.): Viprávjá do svjeta. (tára) Viprávja z cesty (blúzni).

vípravní, vípravka      zhovorčivý človek, ktorý rád rozpráva: Ona je viprávná.

vipravovat (sa)          chystať sa: Vipravovali sme sa na nešpor.

viprdnúť (sa)             ignorovať (expr.): Vyprdňi sa naňho. syn. visrat sa

viprdnút (sa)  ignorovať niekoho (expr.)

vipŕcháť         stratiť perie (o sliepkach): Ket slépka vipŕchá, už neponese.

vipŕchauí        1. s. vypadaním perím  2. plešivý

viptávat (sa) vypytovať sa: Co s amja viptáváš, aj tak ťi to nepovím.

vipuacit           1. vyplatiť niekoho palicou, alebo peniazmi   2. pokaziť: Tis temu vipuacil, tis temu dau!  3. vyplatiť dlh  4. mať úžitok

vipuakávat     často plakať: Co tu fčil chodzíš vipuakávat? Ftedi ś meua mjet rozum!

vipuscit           1. vypustiť z ruky  2. sliepky a psa  3. z kolesa vzduch  4. vypustiť dĺžku zo šiat  5. (fraz.) (hum.): Vipustít holuba. (ulaviť si)  6. Vipuscit z hubi. (povedať niečo také): Že sa Boha nebojíš vypuscit také ňeco z huby.

vípustek, vípustka, vistupek            m. vchod do domu z ulice alebo z dvora: Chodziua od víputka k vípustku.

víra                 f. pravda: To bich mu daua za víru.

virajbovaní     vyhladovaný, hladný ako vlk

viramovat, zramovat             brať vo veľkom (kradnúť)        

víraška           f. najlepšia ražná múka (arch.): Viráškoví chléb je bíuí.

viráška           kožná choroba

virazit (si)      1. odrátať peniaze: Za ti štuple si viraz!  2. vyfotografovať: Milan ťa virazí.

vírek               m. výrečnosť: Ten má dobrí vírek.

virezovat        odrezávať: Žitnisko virezujú (kukričné steblá).

virgas             bitka (expr.) (hum.): Počkaj, šag dostaneš virgas!

virídzit            1. vybaviť: Co mu to roskazuješ, šak on to nevirídzí.  2. odkázať: Virídz í, že ju spomínali.

virichtovat (sa)   vypraviť sa, pripraviť sa, vystrojiť sa: Neš sa on virihtuje, to potrvá.

virka               f. úver, dlh: Bere to v opchodze na virku.

vírostek          m. výrastok, vyrastajúci chlapec, p. prosňák, roskolínek, šaranec

virozdat          všetko rozdať: On bi si šecko virozdau, velice rád rozdává.

virukovat        1. ručať: Tam to vikrikuje. (kravy)  2. plakať (expr.)

visat                1. visieť  2. byť obesený: Ke(t) to neňi pravda, scem visat.

viscaní            vymudrovaný človek (expr.)

visciskat         1. vystískať, vyobjímať  2. získať šťavu z ovocia

visedzet          vysedieť (z vajíčok mláďa)

visékat            kosiť trávu medzi stromami: Chodzá do lesa trávu visékat.

viskakovnák   1. výrastok, pobehaj 2. otvárací nožík

vislécit, visléci           vyzliecť: Moseu sa vyslécit.

vislepičit         vyzradiť

víslužka          naturálna odmena

vismičit           vytiahnuť, vyvliecť (expres.): Vysmičiu to odtád.

vismjaduí, vismjadzení, vismjadnútí           vysmädnutý

vismolit           vypiť (espr.) : Vismoliu litr mléka. Šecko vismolí co najde.

vismŕkat, višmŕkat, visákat (sa)      vysiakať sa

visokí              (fraz.): No já do visokích.  (vnohy)

visolcovat       1. vyteperiť sa: Kam sa sto visolcoval?  2. vyvliecť: Visolcovau ho až na samí vrch.

visolit              zaplatiť (expres.)

visomrat         vyžobrať

vispívat (ňekomu)      vynadať, vyhrešť, pokarhať niekoho: Ale sem í vispívaua.

vispjeuí           vyspelý človek

visporádat      uviesť niečo do poriadku (dlhy, vzťahy)

visrat (sa)      (vulg.) 1. byť na veľkej potrebe, syn. vilachčit sa  2. nevšímať si (fraz.): Viser sa naňho. syn. viprdnút sa

vistát              1. nenávidieť: Nemôže ho vistát.  2. vytrpieť: Ty víš, co sem já vitáua.  3. nechať, strpieť: Já bich to tak nevistau.

vistavační       nadbytočný

vístavec          m. vyšší strom v mladom lese ponechaný z predošlého rúbania (fraz.): Co tam stojíš jak vístavec? p. holc

vistidnút         vychladnúť: Dzi jest, lebo, ti to vistidne!

vistrábit (sa)  dostať sa, vyliečiť sa z niečoho

vistrebat         vypiť (expr.): Šecko to vistrebau.

vistríbjet, vistrízbjet, vitrízvjet, vistrízvjet             vytriezvieť, stať sa triezvym: Biu napití a za chílu vistrízbjeu.

vistrít              1. narovnať (chrbát)  2. vystrieť (mŕtveho)  3. vystrieť proti niekomu ruku

vistŕkať (si)   vyčítať, výčitky robiť: Furt mi vistŕká, co mi šecko dau.

vistrnadit        vyhnať z domu

vistúpuí          ktorí vyšli na ulicu: Ceuá dzedzina biua vistúpuá.

visuhovat        vysluhovať, obsluhovať: Jaká paňa, nechá si odemja visluhovat.

visuovit          1. vysloviť (slovo)  2. určiť, povedať si výšku odmeny za prácu: Visuoviu si o(t) teho dvacet korún. Kolko si vysuovíš?

visúšat            1. sušiť niečo mokré 2. sušiť seno, ktoré bolo už zhrabané: Išeu seno vysúšat.

vísuška           f. koláče a zákusky svadobníkom zo svadby (dar domov známym, ktorí prispeli niečím                na svadbu)

visúžení          1. vyslúžený vojak  2. opotrebovaný odev

visvícat           vyhrešiť

visvícit            1. vysvietiť, osvetliť  2. dosvietiť (vypálená žiarovka)

visvicovat       1. dlho svietiť: Dzi spat a nevisvicuj!  2. nechať na viditeľnom mieste: Daj to s teho stoua preč, nech to tam nevisvicuje!

visvječení       vysvedčenie

viščibrat (sa)  vyštrbiť (sa):

viščikovat       vyštipovať (bočné výhonky) (zastar.)

viščrbat, viščerbit (sa)          vyštrbiť sa (zastar.): Jak to rúbeš, šak sa ti sekera viščirbí! Ket sa rúbe do železa, sekera sa viščrbí.

višedzivjet      vyblednúť (zastar.)

víšej                vyššie

višídrit            vyhnať (expr.): Bičem ich višídriu.

višinutí            nebiť v poriadku

višiškaní         veľmi ostrihaní (hum.)

višklebovat (sa)         1. vysmievať sa: Co sa višklebuješ, sceš jednu?  2. posmešne po niekom reč opakovať, postupne sa vysmievať: Dzeci sa nemajú starím ludom višklebovat.

viškvarovat, viškvračovat     vytápať (sádlo), slaninu na oškvarky

višlahat          1. vyšľahať (bičom, prútom): Tak ťa višlahau bičem.  2. vyšľahať korbáčom na Veľkú noc: Na Velkú noc ťa višlahám.  3. šľahaním získať: Vuišlahau si deset vajec.

višmatlaní       vyčaptaní (obuv)

višmeknút      vyšmyknúť, vykĺznuť sa: Višprtni sa a ideme k muzice.

višmirglovat, višmirglovaní  odstrániť (hrdzu)

višmrndnút     dostať sa: Abi sa ťi nevišmrnduo z ruk.

višpléhat         1. vynadať (expres.): Enem nech dojde! Tak mu višpléham.  2. striekaním zamokriť

višpluchta       neduživec, pobehaj, chudák

višponovat      vyrovnať

višpricovat     vypláchnuť uši a odstrániť ušný maz

višpríchat , ošpríchat       ostriekať vodou

višpulovat      vykrúcať: višpulovat hubu

višršolit          1. vyparádiť sa (hum.): Kam sas tak višršoliua.  2. postaviť sa (do popredia, na vyššie miesto)

vištafírovat (sa), vištafírovaní         vyobliekať sa, vyparádený (zastar.)

vištárat, višťúrat       vyšpárať niečo odniekiaľ

vištarovat       zapárať, zadrapovať sa do niekoho

višupovat       vyhnať postrkom (šupem), vyhnať z domu (zastar.): Vyšupovali ho ven.

višustnút        vyliať (exprs.): Objet sa mu nelúbiu, tak ho višústeu ven.

višuškávat (sa, si)     stále si šepkať, veľmi si šuškať, šeptať: Vi si tam furt višuškávajte! Co ste si tolko višuškávali?

vít                   viať

vitáhnút (si)   vziať si: No pane kmotre vitáhňite si.

vitáhuí, vihúknutí      1. vytiahnutý, vysoký rýchlo narastený chlapec  2. (expr.):  Jag z rici vitáhuí. (pokrčený)

vitasit             1. vytiahnuť, vniesť, vyviesť (expres.): Vitaisu ho na dvúr.  2. vyjsť: Vitasiu sa ze sprostím nápadem.

viťelúpit (sa) 1. dostať sa von, vyjsť (expr.), syn. vichamrat sa: Nemože sa otád viťelúpiť.  2. nepozorovane prísť, ukázať sa z ničoho nič: Moseu sa tam viťelúpit?

víťez               m. kto sa vystatuje, namyslenec, syn. nádhera

vitirat             násilne vyhnať: Vitirau ho ven a biu porádek.

vítka               1. výčitka (zastar.)        2. f vŕbový konár ako hranica lúky alebo role, aby sa tade nechodilo, syn. oháňka: Chodzili mu prez rolí, tak si tam picheu vítku.  3. viecha na dome: F každém komíne biua vítka.

vitnút              1. vyťať (strom)  2. (expr.) dať zaucho         

vitopit, vitápjat          1. roztopiť: Daua vitopit putr.  2. vykúriť, kúrením zohriať: Tú izbu nemožú nijak vytopit. To naše stavení je tak studené, nemožeme ho vitopit.  3. škvariť slaninu na oškvarky 

vitrásački       ťahanice

vitreščit          vyvaliť oči

vitrgancovat, vitrgančit        vyzauškovať    

vítrh                m.  bočný kanál: To biu  vítrh na ti mlíni, takí kanál, vítrh.

vitrijól             kyselina sírová (chem.) (fraz.): Co je to za čovjeka, vipije aj vitrijól!

vitririt             pobehaj, hastroš (expr.)

vitrtolit           niečo zle povedať, spraviť, prezradiť, syn. vichocholit: Ale to vitrtoliu. Uš to moseua vitrtolit?

vitrtúlit, strtúlit, vitrúlit (sa)            1. naľahko sa obliecť (expr.): Jak sa vitrtúliua.  2. zvaliť sa dole

vitrúbit           (expr.) 1. vypiť  2. rozhlásiť (správu, klebety)   

vitrukované    napísané na stroji

vitúcit             1. vytĺcť okno  2. vybiť niekoho  3. vyzabíjať  všetok chov  4. vytĺcť z niečoho peniaze 5. (fraz.): Vituču s zebja dušu ti pachouku.

vitúkat            1. vytĺkať, mak z makovíc dostávať: Vitúkajú mak. 2. neodbytne, dotieravo pýtať, na silu vymáhať, syn. vidrapovat: Enem vitúkajú porád od ludzí peňíze.

viuámat, viuamovat 1. kukuričné klasy od stebiel odlamovať: Jeli viuamovat, večer budú odŕhat.  2. vylámať si zuby na niečom (fraz.)

víuoška           nárameník na uniforme (zastar.)

víuupek, víhupek, víupek, vílupek   1. m. málo, ľahko oblečený človek: Nechodz jak víuupek, je                  tam zima!  2. dobre vyspaný chlapec  3. vylúpnutý plod orecha  4. darebák

vivádzat, vivádzaňí          1.robiť neporiadok, robiť huncútstvo, n. nezbeda: Já bich im daua vivádzaňá. Ti dzecka porád vivádzajú. Tak vivádzau, nevjedzeua sem si s ňím radi.  2. zobrať dievča do tanca na tanečnej zábave

vivalovat        1. vyvaľovať (oči): Tak naňho oči vivalovau.  2. z cesta na doske chlieb robiť: Žena vivaluje chléb. 3. drevo válať na hromady: Vivalovali drva.

vivarovat        mnoho variť: Nemohli tolko vivarovat, ke(t) tam nebiuo.

vivážit             1. vážením vypredať: Na rinku vivážili metrá(g) grumbírú.  2. vylomiť, vyvaliť: Nemohli odemknút, moseli dvera vyvážiť.  3. vyrovnať (krivo položenú vec)

vivdakovat     1. vyspevovať, vykrikovať (expr.): Co tá súseda tak vivdakuje na teho starého?  2. veľa kotkodákať: Co tá slépka tolko vivdakuje?

vivelebit (sa) vyjsť odniekiaľ (expr.): Neš sa on otad vivelebí, to potrvá.

vivést              1. zle spraviť: Co s to vivédeu?  2. pojať do tanca: U muziki ju dvakrát vivédeu.

vivjerit (si)     na úver kúpiť: V odchode si vivjerím, co potrebujem.

vívod               m. vysvetlenie (arch.): Nevjedzeu bi sem ti to vívod vidat.

vívoda             m. nezbedník, výmyselník, syn. charústek

vívoz               ceste do kopca, kde furmani pripriahali

vivrácit           1. vyvrátiť strom  2. jedlo, obsah žalúdka

vívrat              m. vetrom vyvrátený stromček

vivŕbit             1. vynadať: Nech s ňím enem budem, šak mu vivŕbim. 2.spraviť niečo nesprávne: Ten to ale vivŕbil.  3. zle vykonať  4. vyvýšiť sa

vivŕhat            vyčítať, vyhadzovať na oči: Neber si to, lebo ňekedy ti to bude vivŕhat!

vivrhnút          potratiť, predčasne porodiť (o zvieratách): Kráva im vivrhua uš podruhé.

vivrskovat      krik robiť, vykrikovať (expr.): Dzecka vivreskujú po ulici.

vizábuí            vyziabnutý, vycivený

vízdnút, hvízdnút       (zastar.) 1. zahvízdať  2. (expr.): dať poza uši niekomu (facku)

vizlect             vyzliecť: U dochtora sem sa mosela vyzléct.      

vizondóra       f. žena, ktorá veľa hovorí

vizostat          vystať zo školy, nebyť v škole: Do vizostau ze škoui, dostau štrichlu.

vizváňat         1. dlhšie zvoniť pri procesii alebo po smrti: Večer pred svátkem dicki vyzváňa.  2. zbytočne chodiť: Co s tim vizváňáš po ulici?

vizvídat (sa)   vyzvedať sa, vypytovať sa: Co sa mja na to vizvídáš?

vižauovat, vyžalovat (sa)     posťažovať si

vižďibnút        vyštiknúť

viždúrat          vyhnať, vysotiť, nájsť, vykutať: Viždúraj ho ven!

viždžat            1. silne mrznúť: Mrzne, až viždí.  2. o zvuku vetra: To je vjetr, ale viždí.

viždžírat         vycierať zuby, smiať sa vyškierať: Co ti zubi viždžíráš?

vižebroňit       vymodlikať (niečo) (expr.)

vižínat            kosákom kosiť trávu

vížinek            naturálna odmena koscovi pri žatve

vižit                 vytráviť (o kŕmenej husi): Huz dobre vižiua.

víživek             príspevok na výživu: Tonek si nese víživek.

vižla               1. plemeno psa  2. chudý šľachovitý človek

vižraní            1. tučný (expr.): Ten je vižraní.  2. pokazený, štrbavý (o zube) (expr): Má vižraní zub.  3. vyleptaný od žieraviny

vižrat              1. vyžrať, vyjesť niekoho (vulg.)  2. vyleptať (kyselina)  3. odniesť si, odpykať si za niekoho vinu          

vižvachovat    vykračovať (expr.): Ale si vižvachuje, jak na svatbje.

vjec                 1.viac: Kerí ste teho vjec donésli?  2. vec  3. záležitosť, problém

vjeci                1. pl. f. školské knihy  2. menštruácia, syn. svoje vjeci, krámi

vječí, vječinu  1. väčšia časť: Vječinu ďicki si takto zarobím cesto.  2. obyčajne

vječko             n. mihalnica, viečko

vjeda, vjedecki          veda, vedecký: Matika je vjeda co sa naučit nedá. (hum. zo školského prostredia)

vjedomí          1. stratiť vedomie  2. uvedomenie si niečoho: Dúfam, že to bereš na vjedomí.

vjedzet           niečo vedieť, ovládať: Co já vim? (neviem)  2. dokázať niečo: Hlavňi je vjedet to spravit.

vjechet           (zastar.) 1. hrsť slamy na čistenie koňa  2. handra, drôtenka na umývanie  3. chumáč čohokoľvek.

vjeje               veje (vietor)

vjek                1. vek (ľudský)  2. doba: To je vječnosť. Des biu?

vjenec, vjeneček        m. venček: Idú mu do vjenečka nohi. (krive do o).

vjenečkatí      na spôsob venca: Ten má vjenečkaté nohi. (krivé do o) vjenečkaté husi (ktoré majú na hlave akoby venček)

vjenování       venovanie

vjerící             veriaci

vjerímboha, nevjerímboha  napospas: Necháli ho navjerímboha.

vjerit, uvjerit              veriť, uveriť(fraz.): Nevjerím bohu iním. (neverím tomu).

vješák, vješáček        vešiak, vešiačik (ramienko, stojanový vešiak)

vješat             vešať

vješčica          1. veštica  2. veľmi schopné dievča

vješčík            m. zvedavý, učenlivý chlapec, rozumujúce dieťa

vješčit             veštiť

vješica            f. veľavravné dievča: To je vješica.

vjet                 vojsť dopravným prostriedkom

vjetr                m. vietor (fraz.): Ide jak vjetr. (rýchlo) Kam vjetr, tam plášč. ( o nestálom) Takí ludé sú, jak vjetr fúká. (raz pri tom, druhý raz pri druhom hovoria) Uš sem vjedzeu, odkád vjetr fúká. (viem kde je pravda)

vjetre              1. vetry: Na záhorí sú furt časté vjetre.  2. nadýmanie

vjetrofka        vetrovka

vjetroplach     vetroplach

vjetrové cukre           mentolové cukríky (zastar.)

vjezda, hvjezda   hviezda

vjezdáň          m. rastlina podobná ďateline

vjezeňi, vjezňeňí, vazba       1. silný chlap  2. väzba (kníh)  3. väzenie

vlapit              dať (expr.): Vlapiu tam kilo soli.

vlčí jabuko     m. bot. vlkovec (Aristotechia clematitis)

vlčí mua          choroba zraku : Vlčí muu mjeu.

vlčica              f. 1. vlčia tma: Co máš vlčiču, ked nevidzíš?  2. suka vlčiaka: Vlčica sa mi obahňiua.

vléce               v lete, cez leto: Vléce sa kúpaváme v Moravje

vlecet              1. vletieť (mucha)  2. vpadnúť niekomu do rany

vlécit               vliecť (fraz.): Nohi nesem za sebú jak vuáki.

vlečňák           m. prívesok, na traktor, vlečka

vlést                1. vmestiť sa: Šecko to tam nevleze. 2. ísť, chodiť k niekomu: Umím tam ňekedi vlést. (chodievam tam)  3. (fraz.): Tak ťa zbiju, co do tebja vleze. (zbiť niekoho)  Vlést ňekomu na otlak. (niekoho si znepriateliť)

vlét                 1. vliať (víno)  2. vliať sa (keď jeden vodný to sa ústí do druhého)  3. (fraz.) vliať (nádej)

vlídní               oslovenie učiteľa: Vlídní pane.

vlk                   m. 1. planý výhonok na ovocnom strome  2. plod lopúcha  3. opar v rozkroku: Sedzíš na studeném, dostaneš vlka!  4.(fraz). Vlk sa míňí, už je f síňi. (práve sme ho spomínali a prichádza).

vnada              1. prednosť  2. chyba (zastar.)

vnádbje          p. nádba

vňic                 prísl. navnivoč: Šecko višuo vňic.

voda                f. 1. moravní voda z rieky Moravy studňičí voda (fraz.): Je jak f koši voda. (slabý)  2. Voda leje. (povodeň), voda padá alebo síkne (ubúda): Došua veliká voda.  3. kart.: Z vodi hraje.  4. (fraz.): Voda to sebraua. (ujma na niečom)

vodič               m. reťaz, povraz, ktorý drží oje, keď je zapriahnutý jeden kôň

vodnar, vodnár          druhák, podradné víno (zo šupiek, výliskov a kvasníc)

vodňí rúža      f. (bot.) lekno (Nymphaea alba)

vodňí slépka   (zool.) potápka malá (Podiceps ruficollis)

vodňit             pribúdať vody v rieke: Ked naprší, Morava začne vodňit.

vodzit (za nos)           podvádzať (fraz.): Já sa nedám o(t) tebja za nos vodzit.

volaco             o niečo, trochu: Je tam volaco lepší cesta.

volagde, ňegde          niekde

volajak, jaksi             akosi

volakerí          niekoľko: Aj mi ta(m) máme ešče volakerú huavičku. (kapustu v poli)

vole                 1. n. hrvoľ (štítna žľaza (anatom.): Husi sa dobre napásali, majú hrubé vola.  2. nadávka ,,ty vole!“

volovina         f. hlúposť, planá reč: Neviprávjaj také volovini!

vonské oko     astra, margaréty (kvety) (bot.)

vopovjeduje, dosuhuje, dosluhuje              dosluhuje: Šecko je staré, vypovjeduje to. 

vorcóla           f. star. čakáreň (staničná)

vosadit           1. sadením spotrebovať: Visadzili sme tam tri mjechi grumbírú.  2. podvihnúť, keď nemôže niekto dočiahnuť, pomôcť vyliezť: Visadziu ho na strom.

vosrsok           m. star.  časť fajky, kde sa stekali sliny

vosrváha        vodováha (nem.) (zastar.)

voškuchla aj voštuchla   f. letná kuchyňa, p. kuchiň

vošplauch       m. star. vaňa na pranie, syn. vangla

voštrok           koryto zhotovené z dosák na pranie  bielizne

votka              f. tekutý liek: Dochtor mu pretpísau jakúsi votku.

vouat, volat (sa)        1. menovať sa  2. volať niečo  3. kričať (fraz.): Vouat o retu. (kričať o pomoc)  4. pozývať 

vouské ucho   bot. skorocel (Plantago major)

vrablic            m. vrabec (fraz.) Tustí jag ženatí vrablic. (chudý). Lepsí vrablic v hrsci, jak jeleň v horách.

vrácit              1. zavrátiť, zahnať späť dobytok  2. dlh  3. vrátiť sa po niečo: Já sem običajňe odvracaua. Posíuai mja, lebo sem mjeulachké nohi.

vraní               1. čiernej farby (o koňovi)  2. tmavozelenej farby: Žito je pjekne vrané. (bujne rastie).

vraňí oko        kurie oko, na prstoch nôh otlačené od malých topánok

vraščit            vraštiť (čelo)

vraščití           vráskavý

vráta               pl. n. brána (fraz.): Má ritňe jak vráta. Hledzí jak tela na nové vráta.

vrátňica          f. krytý vchod (vjezd) do dvora, súčasne kôlňa na voz, syn. návrací

vrázit (sa)      stále chodiť von a dnu, vrázať sa: Co sa furt vrazíš?

vráža, vráže   f. 1. stopa, pás na tele po časti obleku, ktorý tlačí, pevne prilieha  2. stopa na tele po udretí prútom, palicou, bičom zárezy, stopy po švihnutí (remeňom) (zastar.): Tak ho zešlahau, plní chrbet meju vráží.

vrážek            dlhý žliabok, zárez: Tam je takí vrážek.

vŕba                1. f vŕba (bot) (fraz.): Nestoj tu jak vŕba!  2. stojka na rukách: Dzeci stavjajú vŕbi na trávňiku.

vŕbi robit        robiť stojky

vrbica             f. bot. stavikrv (Polygonum lapthifolium)

vrbičí aj vrbina  n. vŕbový porast

vrcaduo          zrkadlo

vrcená, vrťená  f. (prevzaté) starodávny tanec: Začali hrát vrcenú. Chuapci narás zakričali a fčil vrcenú!

vrcet (sa)       točiť sa (fraz.): Vrcí sa ja(k) kača f cepici.

vrcka              f. gombík: Prisí mi vrcku. Na vrcki sme sa hrávali, syn. gombík

vrcúfka           f. malý gombík

vrcula, vrťula             1. vrtuľa  2. niečo čo sa krúti  3. podnapitosť: Si jak vrcula, už nepi!

vrčať              šomrať (fraz.): Co furt vrčíš?  Do na koho vrčí, potom sa mu strčí. (najprv ho nechce, potom sa mu ponúkne).

vred                m. 1. nadávka : Ti vrede ohňiví, zapálení, fiksovaní!  2. zlý človek: To je vred jeden.

vresk              len v spojení (fraz.): Je to kiseué jak vresk. (veľmi).

vreščák           1. m. dieťa, ktoré vrešťí, kričí, plače  2. niečo veľmi kyslé (expr.): Tento rok to víno máš jak vreščák.

vrešťaduo      vábnička na líšky vydávajúca hlas zajaca

vrešťat, vrískat          kričať, silno revať

vreuí, vrelí, vrící         veľmi teplý, horúci: Tá poléfka je vreuá.

vrh                  1. m. vrhnutie pri siati rukou a rad, ktorý tam vzniká: Rosívau jedním vthem. Tá rolí je o dva vrhi.  2. stará miera: Kopa mjeua tricet vrhú.

vrhnút (sa)     1. mať vlastnosti povahu ako predok: Vrheu sa po mamje.  2. podobať sa niekomu 

vŕch                m. 1. horná, vrchná časť stromu, kde sú konáre  2. vrchnák zo škatule  3. Spodek a vŕch, na vŕch huavi.

vŕchem – spodem       vrchom a spodom (vulg): Išuo to z ňeho vřchem aj spodem. (zvracanie aj hnačka)

vŕchová          f. len v spojení (fraz.): Žve za vŕchovú. (tára, mnoho hovorí).

vrici                v zadku, ale aj ,,už je to v rici – už je to stratené“

vrící, vrít         1. vriaci: Voda na kávu je už vrící.  2 vrieť: Voda vre v hrnci.

vrídek             m. malý vred, vyrážka

vrítenica         f. (zool.) vretenica (Vipera berus) (fraz.): Vŕta sa ja vríteňica.

vrndžák          m. prepichnutý chrúst na niti (hra detí)

vrndžat           bzučať: Muchi, ovadi vrndžá.

vrostnút          1. vrásť: Orech vrostne velice huboko.  2. (fraz.): Ten chuapec mi vrosteu velice huboko.

vrozhon          spôsob orby od brázd

vrstevňík, vrstenica               rovesník, rovesníčka

vŕš                  m. star. verš: Tá pjesnička má pjet vŕšú.

vŕšek               m. 1. vŕšok, malý vrch, kopec, opak: dolina  2. vrchná časť rastliny, vŕštek  3. vrchnák na kanvu, zried. aj vršúlek  4. neúrodná, suchá, piesočnatá pôda: Na vŕšku žito nenarostne.

vŕší                 haluzina: Vršá bude moc.

vrták               m. 1. kto sa stále vŕta  2. nebožiec

vŕtat (sa)        1. hniezdiť sa (fraz.): V huavje sa mu vŕtauo. 2. zapárať: To je takí vrták, furt vŕtá.

vrúpit (sa)      vtrhnúť (expr.): De sa vrúpja, tam zeberú šecko.

vrvrat, vrvlat,            šomrať (arch.): Na šecko mosíš vrvlat. Co furt vrvleš?

vŕz                   m. v spojení: Pújdeme jedním vŕzem. (spolu odídeme).

vŕzat               vŕzgať: Dvera vŕzajú. Vŕzá dverama.

vrznút (si)      (expr.) 1. vypiť si  2. zasexovať si

vrzúkat           vrzgot robiť, vŕzgať: Šak neumí hrát, enem vrzúká. (hrať na harmoniku).

vržďa              f. šikovné dievča

vržďat            o zvuku snehu pod nohami: Ked mrzne, sňech pod nohama vrždží.

všelienemjak  všelijako

všpílit (sa)      nasilu vojsť, vodrieť sa (zastar.)

vštonc             schopný

vuáda             f. sila: Nemám vuadi aňi stat.

vuadat            vládať

vuadňejší       ťažší: To naše prasa je trochu vuadňejší.

vuádnút          mať nadvládu, silu: Nemože sebú vuádnut.

vuáka              podložka pod pluh (odbor.)

vuakem          pomaly, mierne: Robí vuakem. Nemosíš sa ponáhlat, možeš ít vuakem.

vuáki               pl. m. podstavec na vozenie pluhu, p. vlécit

vuas, vuásek ,vuasi                vlas, vlások  pl. m. vlasy (fraz.): Vuasi má ja(k) kebi hrom uderiu zjasna do šabarini. Aňi strúhaní vuas bi í do zatku nepicheu. (pyšný).

vuasná            vlastná

vuáší               n. srsť z konského chvosta

vuažní             vlažný  1. tekutina  2. ľudský vzťah

vúla                 1. f. nálada: Sú dobrej vúle.  2. vôľa (pevná)  3. technická tolerancia  4. (fraz.): Pokoj luďom dobrej vúle. (oslovenie)

vúňa                vôňa

vuožit (sa)      1. vložiť nádej ( do niečoho)  2. vložiť sa s chuťou do niečoho

vús                  voz: Ten vús má už ale pjetapadesát rokú.       

vúu                 m. vôl (fraz.): Si zažraní do roboti jak vúu do otépki suámi.

vúz                  m. voz (fraz.): Aňi z voza, aňi na vúz. (nevie čo chce) Je páte kouo z voza. (nič neznamená)   Mjet houí vúz. (bez rebrín, bez príslušenstva): kuadoví vúz (na kuadi)

vzádzej           viac vzadu: Biuo to trochu vzádzej. Ti ostaň vzádzej, a já pújdem popredu.

vzímje             v zime

vzít                  1. zobrať (fraz.): Deň nám to vzauo.   2. Vzít skazu. (skaziť sa).  3. Vzít sa za vuastné. (adoptovať si dieťa)  4. Vzít rozum do hrcsi. (porozmýšľať)  5. Vzít ňekoho do obrichtunku.  (zatočiť s nim, vziať si niekoho na mušku, do parády) (fraz.)

vzorkovaní     so vzorkami (látka)

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan