z, za, ze          predložky. 1. Z Mokrého Hája vlak nejede!  2. o (na vyjadrenie času): Za pjet minút budú dvje.  3. za: Já nemožem za to. Nestojí to zato robit. Za maso nestojí. Vaše prasa váží za naše tri. (je tri raz ťažšie) Za máuo s teho dovézeu. (veľmi málo). Je to za čašké. (veľmi ťažké).  4. (fraz.): Nemá ho za ňic. (neváži si ho). 5. Ze zelá sa varí bársco.  6. okrášlené vajcia, kraslice: Z dužini.  7. nič: Z rici špek ťi dám!  Z rici špek bi vitáheu! (neuveriteľne chamtivý)  8. popliesť, pomýliť, poblázniť: Z rozumu vivést.

za roštem       za hradou na plafóne (dávali sa tam len vzácne veci)

za svjetua       za vidna (zastar.): Doma mosíš bit za svjetua!

za zaťú sme   priženili sme sa do rodiny

zabábušení     naobliekaný, zabalený do šiat: Chodzí zababušení.

zabago            n. močka z fajky: Zauožiu si zabago.

zabarvit          zafarbiť (čech.)

zabavit (sa)    1. pobaviť sa: Dobre sme sa zabavili.  2. zdržať sa: Zabaf sa ešče chvílu!

zabedňení      pozatváraný (zastar.): Dicki je tá izba zabedňená.

zabeštelovat zaobstarať (zastar.)

zabicí              n. zabitie: Má tela na zabicí.

zabičí              n. časť biča od strapca po bičisko

zabíhat            1. behať za inými  2. byť neverný: On í zabíhal aj za druhíma.

zabijačka        1. zakáľačka  2. hostina po zabití ošípanej  3. výslužka zo zakáľačky: Tak si chucím na zabijačku, že sa ani dočkat nemožem. Tak sa napráskam.

zabíjačkoví, zabijačkové       zo zakáľačky: Variua samé zabíjačkové zelé.

zabiják           1. m. čo zabíja, veľmi škodí: Takí trunk nepí, to je zabiják.  2. netvor, lotor: Teho si neber, aňi z očú mu ňic dobré nehledzí. Je to zabiják.

zabit               kart. na slabšiu kartu dať silnejšiu: Zabiu horka králem. 

zabjehaní, zabjehnútí           1. zabehnutý (rytmus života)  2. zabehnutý (motor)  3. zabehnutý (pes)

zabjehnút       1. zájsť: Zabjehňi mi pro cigaretle!  2. zabehnúť: Mosíme to nové auto zabjehnút.  3. zabiehať, odchádzať od témy: Nezabíhaj, viprávjaj k vjeci.  4. odbiehať: To dobitča mu furt odbíhá.  5. zabehnúť za určitý čas  6. zaskočiť k niekomu  7. zabehnúť niečo do krku  8. rýchlo niekam odskočiť: Skočiu sem si do magacínu.

zabŕdat (si)    vŕtať, zavádzať do niekoho rečou, pokúšať, začínať si: Porá(d) do mja zabŕdáš.

zabúdzit         zablúdiť

zacablat i zacablovat             premrhať, zadlžiť (majetok): Zacablovau majetek. Nevím, de to zacablau.

zacablovaní    zadĺžený

zacafraní, zarandaní             špinavý od blata, zafúľaný

záceňí             tienisté miesto – aj húština (zastar.), závetrie

zacílit             namieriť

zacíňí, zacíňá, zacláňa   zatieni

zacískat          zatláčať (dvere): Janek zacískau dvere a já sem sa nemohua dosta doňútra.

zacpat             zapchať: Kompu vitáhli, dzíru zacpali.

zácuona          záclona

zacuoňat, zacvoňat, zacvóňat, zacláňat       tieniť, zacláňať (zastar.): Dzi nabok, nezacuoňaj mi!

začadzení       zadymený: Tá scena je začadzená.

začáhnút         začiahnúť (niečim niečo)

začekat (si)    čakať s nejakým úmyslom: Počkaj, šak já si na ňeho začekám, ke(t) tam pújde.

začesaní, zarúbaní     zarastený (burinou) (zastar.)

začut               počuť: Začuua to.

zaďák             m. zadný kolok pri hre v kolky

zadarmo         (fraz.): Aj zadarmo je drahí. (keby robili i zadarmo, ešte je z neho škoda). Zadarmo ani smrť nebere. (aj za pohreb sa platí)

zadávit            zahrdúsiť (vulg.): Jag nedojdeš porát ťa zadávim!

zadek              1. zadok (opak predku)  2.zadná časť tela  3. zadná časť gazdovského domu  4. predmetu, (minca)

zadňica           f. vonkajšia časť pohlavného orgánu kravy

zadovol           nadostač. do vôle (zastar.): Vína je máuo, ale vodi zadovol.

zadovúle         do vôle, dosť

zadrátovat      zadrôtovať 1. dieru v plote  2. hrnce

zadŕhat (sa)   1. zastavovať sa: F tem drevje sa zadŕhaua piuka.  2. zadŕhať sa: Je chibní na reč, zadŕhá sa.

zadrhnútí       1. zatiahnutý: Tak biua f tem ručníku zadŕhnutá.  2. zaškrtený: Ráno biui šecki slépki zadrhnuté.

zadrít              1. triesku  2. motor

zadrkotat (sa)            1. prihovoriť sa  2. zubami od zimy

zadŕžat           držať dvere, aby sa nemohlo dovnútra: Zadŕža dvera, nesce ho puscit.

zaďuganí        zašpinený. Má zaďuganí nos.

zadušit (sa)    povedať na môj dušu? Zaduš sa, já ti vjerím!

zadvihnút, zazdvihnút (si)    1. pomôcť si  pomôcť zdvihnúť vrece, batoh pri dávaní si na chrbát: Zazdviheu mu mjech na plece.    2. (fraz.):  Ale sem si s tebú zadviheu. (ironicky) Sem si s ním zadviheu jag z dzeravím mjechem.      

zádzer             m. odtrhujúca sa kožka na prste pri nechte

zadzeuat        star. spraviť kvas na chlieb: Ríkauo sa, že musí zadzeuat na chléb.

zafašovat, zafačovat             zaviazať ranu obväzom: Porezau sa do ruki, moseu mu ju zafašovat.

zaflekovat, zaflekovaní         zaplátať, zaplátaný: Tuším je ten nochl konc dobrí, šak neňí aňi zaflekovaní.

zaforocit (sa) zásobiť sa: Drevem sa zaforocili.

zafšivavjet     odvšivaviť (deti, rastliny)

zafuňit            potichu pustiť (vetry) (expres.)

zagulacení      1. zaguľatený (tehotná žena)  2. zaoblený (rohy na nábytku)  3. tučný (človek)

zahajskaní      zaprskaný (zastar.)

zahašprovat dvere     zasunúť závoru

zahatlat (sa) upchať, pokrútiť sa ( o obilí v bubne mláťačky): Zahatle sa to tam. Jaksi mi ten motor                           natahá, je najskúr zahatlaní.

zahibák           m. dlhá úzka buchta cez celý pekáč

zahibat, zakášat        byť neverný (expr.)

zahikávat (sa)            zajakať sa, jachtať (zastar.): Ked viprávja, zahikává sa.

zahinúcí, zhinúcí, zhinútí      1.h. úhyn: Práší sa s teho sena g zahinucí.  2. zahynutie: Otevri dvera je tu na zahinúcí.

zahlédat         zazerať, gániť: Škaredze naňho zahlédau.

zahlédnut       zazrieť (zastrar.): Tam ho zahlédeu.

zahledzení      pozerajúci sa uprene do diaľky: Na čeho si zahledzení?

zahledzet (sa)            1. uprene sa zahľadieť  2. zaľúbiť sa

zahmúlení       hmlistý: Taká hmlina je, zahmúlené.

zahnusení       veľmi špinavý človek (expres.)

zahňusit, zahnusit     zašpiniť (expres.): Zahňusiua len hrnec.

záhonek          m. záhumienka, hriadka: Robí na záhonku.

Záhorák          obyvateľ regiónu Záhorie

zahorat           1. zahorieť (od sucha)  2. zahorieť láskou k niekomu

zahorekaní     utrápený, užialený: Chodzí zahorekaná.

zahorekat (sa) byť podlomený žiaľom, trápením: Ked ju nechau, zahorekaua sa.

Záhorí             Záhorie

zahrabovat     zahrabovať zvyšky sena na lúke: Išua zahrabovat.

zahráskovaní opatrený hrádzou: Co je už zahráskované, tam voda ňeni.

zahrávat         1. začínať hru hodmi: Tídeň pred hodama muzikanci zahrávajú hodi.

zahrávat (sa) hrať sa, doberať sa (chlapec s dievčaťom): Ona sa s ňím zahrává.

zahrazdzit       1. pomôcť si, ušetriť: Ze zelinú sme modz (z)ahrazdili.  (ušetrili sena)  2 plot spraviť, ohrazdiť plotom: Husi sme zahrazdili. (dali do ohrady, ohradu im spravili)  3. vypomôcť si (niečim pri varení)  4. (fraz.): S tebú si čovjek ale zahrazdzí. (nepomôže)

zahraznút       zapadnúť do blata: Zaharazeu tam aš po uose.

zahrítí             uhriaty: Biu zahrítí a napiu sa vodi.

záhruška, záhruški    f. (bot.) záružlie močiarne (Caltha palustris)

zahuádnút, vihlédnút, zahlédnút     vyhliadnuť, zhliadnuť: Dicki ze sebú ňeco zebere, ten sa nenechá zahuádnút.

zahúknút        1. zapadnúť, zaboriť, zahučať do blata: Tak sem tam zahúkeu do buata.  2. húknuť, zahúknuť (vlak)

záhuobek       m. klin do rúčky motyky, rýľa a pod., aby sa nehýbal

zahúšení         zarastený burinou: Žito byuo zahúšené zelinú, nemohuo rostnút.

zahúšit            udusiť: Zelina udusila grincajch.

zachloščit       (expr.) zabiť: Zachloščiu sviňu.

zachripuí, zachrípuí, zachríplí          zachrípnutý: Nastideu, je zachrupuí.

zachuadzit      zachladiť 1. víno  2. vajcia pod kvočkou

zachucit (si)   dostať chuť: Ket si na ňeco zachucí, uš to sce mejt.

zaikat (sa), zaikaví    zajakávať sa, zajakavý

zaisce             1. zaistiť (vziať do väzby)  2. poistiť sa niečím

zaiscit             1. zabezpečiť, poistiť sa niečím  2. zatvoriť, zaistiť (vziať do väzby)

zajací, v zajacú          zajatie, v zajatí

zajačák           n. bot. satan (Boletus satanus)

zájem             záujem

zajet               zájsť (vozom, vlakom)

zajetí              pricestovaný: Já sem ťu biua u ňich zajetá.

zajíc                m. 1. zajac  2. mäso spod rebier brava, bez kostí a slaniny

zajícúv chléb, zajačí chlép    zvyšky chleba donesené z poľa, ktoré boli deťom vzácnejšie než chlieb doma

zajít, zandzít (si)       1. zájsť niekam: Zájdzi do opchodu!  Pomáui dálej zajdeš. 2. zájsť na nechty (mráz): Zašua mi zima za pahnosti.   3. nasiaknuť: Ti šatí zašli červenú barvú.

zajoch             1. zajac (zool.)  2. mladý chlapec (expr.)

zajškrut          m. drevený kôl s reťazou na sťahovanie naloženého dreva na voze

zajškrutovat   pripevňovať reťazou: S tim sa zajškrutuje.

zajtrešák        človek ktorý rád odkladá povinnosti (lenivec)

zajtrešek, zajtrajšek m. zajtrajšok (fraz.): Je tu o(d) dneška do zajtreška. (ťažko chorý skoro zomrie)

zakád, zakát               kým, zakiaľ: Zakád on žiu, biuo dobre.

zakalák           m. povolenie na zakáľanie (zakáľací list): Zakálák uš máme možeme zabíjat.

zákalec, zákalcoví chléb        odutý, nevypečená chlieb

zakapat          prestať jestvovať (expres.): Staré zviki už zakapávajú. Uš to zakapauo, to bívauo volakedi.

zakáška          objednávka (zastar.)

zakázat, zakazovat    nedok. 1. objednať: Mi sme si to uňho zakázali   2. oznámiť, určiť: Došeu zakazovat vartu.

zakáž              m. objednávka: Dau si ušit na zakáž boti.

zaklápaní        zašpinený

zaklnút            zaseknúť. Mjeu zuby zaklnuté.

zakluka           f. zákruta

zaklznaní        zazubadlený: Uš su koňe zaklznané, možeme jet.

zaklznat, zhaklznút   dať koňovi zubadlo (zastar.): Zaklznaj koňe, pojedeme!

zákofka          f. palica s hrčou na konci, asi 50cm drevená tyčka ukončená šróbom používaná na pytlačenie

zakoreňení     1.zažitý: Je to f tej rodziňe zakoreňené a basta.  2. zamračený, utrápený

zákova, kucí   železná pozdĺžna obrúčka na konci „cepíka“

zakrádat, zakradnút (sa)      dok. nepozorovane prichádzať: Tak sa mu zakrádau a znenadácá ho bucheu.

zakríknút        zakričať: Zakríkeu ze svej siui.

zakrúcit          1. zakrútiť hlavou, trupom  2. zavinúť niečo do niečoho

zakružovačka             pomocné zariadenie na domácku výrobu brokových nábojov

zakuádat (si)              1. rodinu  2. na niečom: Velice si na tem dzecku zakuádali.       

zakutat (sa)   zakryť sa perinou, zahaliť až po uši: Lehňi si a dobre sa zakutaj!

zakutávat       zabaliť: Dzíťa sa zakutávauo do plének a do duchénki.

zakvackaní, zakvácaní          oprskaný od jedla: Ceué šati má zakvackané.

zakvackat       zaprskať jedlom, zašpiniť

zalabzdaní      zašpinený: Kráva je zalabzdaná.

zalehnút         1. mať ušnú poruchu: V ušách mi zalehuo.  2. priľahnutím usmrtiť: Kráva zalehua tela.  3.                     zaľahnúť do postele  4. potrava, dobré jedlo: Nemáš neco na picí, ňejak mi zaléhá.

zalét                zaliať (konzervované mäso, oškvarky masťou): Pro vás sem zaléua chudé pečenki, ket tusté nelúbíte.   

zaliskaní, zalojdaní, zamazaní, zarípaní      1. zašpinený v tvári: Ej, ale si zaliskaní, kadi z bríuau?  Si zarípaní jak prasa. Dzi sa umit!  2. zašpinený: Šati máž zamazané.  3. mať karpiny v očiach (ráno pri prebúdzaní)

zalumpačit, zalumpovat (si)             zahýriť si, zlumpovať

zamascit         (pejor.)  1. zjesť  2. zmlátiť niekoho

zamdlít, zamdlící        zamdlieť, mdloba

zámek            1. zámok na zamykanie  2. zámok kaštieľ, stavba, sídlo šľachty

zamešení        1. zašpinený od prachu alebo peria: Šati sú zamešené. 2. zarastený machom: Ti trúbi ve studňi sú zamešené.

zámet, závjej             závej (snehu)

zametaj!         1. zametaj  2. bež!, odpáľ!

zametat          zametať, uhánať

zamiki             det. Zamiki, pukiki, praskiki, prásk, odemiki, pukiki, praskiki prásk! (detská rečňovanka pri zamykaní)

zamísit            spraviť cesto: Zamísiua sem na buchti.

zámit (sa)       udržiavať známosť: Jaksi sa s ním známí.

zamjatení       zamotaný: Ti krávi sú zamjatené!

zámjet            snehový závoj

zámjetka        pl. n. dosky vodorovne položené na seba medzi dva stĺpy (na stodole alebo na chlieve)

zamknút si hubu, zankuá huba        (fraz.) zatvoriť ústa, zatvorené ústa: Daj mi kúšček chleba, nech si zamknem hubu! 

zamochlaní, zmochlaní         zmotaný, zamotaný, pokrčený, zabalený (do vlniaku) (expr.)

zamoktiť        urobiť mokrým: Zamokríš si to.

Zámoraví        n. Morava: On je ze Zámoravjá.

zamoset          prinútiť, donútiť: Mosíš mu to dat.  Do mja zamosí? Do mi tam zamosí ít?

zamrúžit         zažmúriť, zatvoriť oči (zastar.): Zamrúžiu oči. Ceuú noc oka nezamrúžiu. (nespal)

zámrzlík         kart. hra: Hrát na zamrzlíka.

zamúvat         zahovárať: Nezamúvaj!

zandlít, zamdlít          zamdlieť, mdloba: F kostele zandleua.

zanerádení, zanešváreňí       zašpinený: Šecko má zanešvárené.

zanevrít          zanevrieť na niekoho (znenávidieť)

zaňic               za nič, ani za celý svet

zanknút          zamknúť, na kľúč zatvoriť: Dobre zankňi!

zankuí             zamknutý (zastar.): Dvjera mjeli zamkué, zankuá huba.

zaopatrovat    udeliť chorému sviatosť: Je nemocní, išli ho zaopatrovat.

záosek, záoska           m. železný klinec na konci o si voza: pléškoví záosek, péroví záosek

zapackovat     zatackať sa: Ke(t) tam ňegdo na tem zapackuje?

zapaduí           1. zapadnutý (prachom, snehom)  2. ďaleko sa prechádzajúci  3. zapadnuté oči po chorobe, prepadnutá tvár

zapakovat      zbaliť, skončiť: Uš sem tú robotu zapakovaua.

zapálení          vrede ohňiví, zapálení (preklínanie) (fraz.)

zapalovat (sa)  začínať zrieť, červenať sa: Trnki sa už zapalujú.

zapantaní       veľmi naobliekaný: Tak sa zle robí, ked je čovjek zapantaní.

zapantat (sa) obliecť sa (expr.)

zapase             zápasiť (expr.): Poď ideme za pase!  za pase v spojení ideme zapase (zápasiť)

zapatrošit, zaracit      zastrčiť, schovať niečo

zapečacení     zatvorený (expr.): Furt máš tú izbu zapečacenú. Furt si zapečacení f tej izbje.

zapečení         zápcha

zapelešit (sa)    dostať sa, usadiť sa: Zapelešili sa tam potkaňi.

zapchnút, zapchuí     1. zaklať: Sviňu zapcheu. Sviňa biua už zapchuá.  2. zapichnúť: Zapcheu si bidž do zemi.

zápjera           f. drevená závora, kôl, ktorým sa zapiera: Pot sceu spadnút, dali sme tam zápjeru.

zapleščit         zabiť (expr.) : Zajtra tú sviňu už zapleščíme.

záplufka         f. ochranný kruh pri detskej hre

zapomenút, zapomjet           dok. 1. zabudnúť: Já sem na to  už aj zapomjeu. Zapomjeu sem si u ňich širúk.  2. (fraz.): Tak sem na to zapomjeu jak na smrt. Nezapomeň svojej reči, syn. Drš si reč.

zapomenútí    zábudlivý: Ňemu to neroskazuj, on je zapomenútí. Já nemám huavu zapomunútú.

zapomínat       nedok. Zabúdať (fraz.): Aš pambú zapomínau. (dlho to trvalo).

zapopadnút     schytiť, vziať

zapošit            zašiť. Šitím ubrať z látky: Ti šati bili dúhé, moseua ih zapošit.

zapotrebí        je treba

zapovidat       sľúbiť si predsavziať si: Zapovidau sa, že tam vjec nepújde.

zapovrhnút     zanechať, prestať užívať, pestovať (o rastlinách), zavrhnúť: Uš sme to semeno zapovrhli.

zaprahuí, zaprahnút 1. zapriahnutý käń v postroji: Koňe sú zaprahué.  2. zaujatý: Furt je zaprahuí v roboce.

zaprasit         zašpiniť

zápraška         f. zásmažka, múka smažená v masti, ktorou sa polievka zapražuje

zapražená poléfka     zasmažená polievka. Biui sme rádzi, že máme aspoň zapraženú poléfku.

zapražení       so zápražkou: Ráno sme mjeli zapraženú poléfku alebo grumbír mascení.

záprdek          m.  skazené vajce, podkladok v hniezde pre sliepky

zápŕchat         častejšie mierne pršať: Furd zapŕchá, nebude sucho.

zaprít              1. zaprieť, zatajiť niekoho  2. zaprieť svoje city

zaprostrít       (zastar.) 1. zastrieť, zakryť: Zaprostri okna!  2. zaistiť si miesto

zaprščit (sa)   hanbu sčervenieť: Ked mu to povidau, tak sa zaprščiu.

zapuacit patama        odcudziť ukradnút, zadarmo vziať (fraz.)

zapuakaňí       zaplakanie: Je mi na zapuakání, nevím co si mám počat.           

zapučat           roztiahnuť sa, utesniť, drevené nádoby dať do vody: Ked je puténka rozeschuá, dá sa do vodi zapučat.

zarábjat          1. peniaze  2. cesto: Zarábjaua sem akorát na knofle.

zaracit, zatafárit        stratiť, dať niekde, kde sa nemôže nájsť: De(ź) zaraciu tú retaz?

zarád              prísl. veľmi rád: Šak sem zarád.

zarárožit         neprístupne založiť (expr.)

zaráz               prísl. hneď: Zarás to bude.

zarazit            1. udrieť, zabiť: Uvidzíš, co ťi dám, porá(t) ťa zarazím.  2 zatĺcť: Zaraziu hrebík do sceni.  3 zastaviť: Tak ho uderiu, porád mu dech zaraziu.  4. prekvapiť sa, ustrnúť: Ked mu to povidau, tak sa zaraziu.

zarážat (sa)    poneviereť sa: De sa tolko zarážáš?

zareknút, zaríkat (sa)           predsavziať: Sem sa zarekeu, že tam víc nepujdem.

zaretazit         staré vráta na noc reťazou pripevňovať, zamykať: Dzi zaretazit vráta!

zarezávat       (expr.) 1.  spať (fraz.): Už išeu zarezávat.  2. narukovať, ísť na vojnu

zarídzit (sa)   1. zariadiť, vybaviť niečo na úrade  2. byt  3. zariadiť sa

zariglovat       závorou zamknúť (zastar.)

zarípaní          špinavý

zarípat            zašpiniť: O(t) teho čerňidua zarípau ceuú scenu.

zarobit            kvas na chlieb spraviť, syn. zadzeuat: Zarobiua na chléb.

zárod              m. vajce, v ktorom je zárodok

zarostuí          1. zarastený, neoholený: Je zarostuí jak Ézau.  2. burinou zarastený: Zahrátku majú zarostuú. Grumbír neokopávali, tak ho majú zarostuí.

zarovno          súčasne, tak ako druhý: Nestačí zarovno ňím utekat. Zarovno mnú nevidržíš kopat. Ti šati zarovno mnú vidržá.

zarúšaní         zarosený, od rosy sa zašpiniť: Biua rosa, tak sa zarúšau.

záscenkár       sukničkár

záscera, šircina, šircla, fjertoch       f. 1. mužská zástera  2. ženská úzka zástera, široká je fjertoch

zasécit            pri kosení odkosiť susedovi: Trochu súsedovi zasékeu.

zasednút (sa)             dlho besedovať: Na co sas tak zasedeu? Marš domú!

zasednút sa    dlho sedieť: Ale sem sa tam zasedeu.

zaschuí           zaschnutý

zásip               m. búdka z čačiny na kŕmenie zvierat

zaskočit          1. zabehnúť: Ked jedeu, zaskočiuo mu.  2. zájsť: Zaskoč pro cigaretle! 3. f. zaschnutá krv pod nechtom po údere podbehnúť krvou: Uderiu sa do prsta, zaskočila mu krév. 

zaslepiť          podviesť, oklamať (fraz:): Peňíze mu zaslepiui oči.

zastarat          zaobstarať

zastátí            ktorý dlho stál, nerobil: Kúň je zastátí, dúho nejeu.

zástava, záloh            f. záloha: Úka je v zástavje.

zastavatel      m. ochranca, orodovník: Dostau sa tam, má dobrého zastavatela.

zastavit          1. zamurovať: Dvera zastavili.  2. do zálohu dať: Zastaviua dvje úki.

zástreška        okraj klobúka

zástreški         pl. f. spodné zväzky slamy doški na slamenej streche stodoly obrátené rítovím dole

zastríhnút (si)            začakať si : Zastríhli si naňho.

zástrk             m. prút na zastŕkanie pri pletení koša

zasuechnút (sa), zaslechnút            dopočuť sa

zasuhovat (sa)  robiť si zásluhy: Mosíš sa im zasuhovat.

zasukovat, rosukovat            spraviť uzol, zauzliť, rozviazať: Zasukovali mu špagát a nemože ho ňijak rosukovat.

zasúžení         1. hodný trestu: Si zasúžení, že s tam nešeu. 2. namáhavý, ťažký, zaslúžený : To biua zasúžená robota.

zasvinit          zašpiniť

zasvjecení      zasvätený 1. do problematiky  2. Bohu

zašanovaní, ušanovaní          ušetrený (zastar.)  1. vec  2. človek  3. nejakej nepríjemnosti

zašantročit     1. zbytočne stratiť (expr.): Des to zašantročiu?  2. vymeniť zo stratou

zašípat (sa)    zašpiniť sa

zaškaredzit, zaškňúrit (sa)   zaškarediť sa, škaredo sa pozrieť: Co sas tak zaškňúriu?  2. Škňúriť sa pri  pití alebo užití niečoho nepríjemného

zaškrčení        malý, nenarastený: Je takí zaškrčení.

zaškrintaní     zababraný, zašpinený na ustach

zašmodŕchat              nejasne hovoriť, obchádzať pravdu, ale aj niečo stratiť (expr.)

zašmudlení, zašubraní, zaškrátaňí zašpinený, špinavý: p. ušmudlaní zmáčaný od rosi, zašpinený od blata: Má zašubrané sukňe.

zašpiduacit     1. zahrotiť, urobiť hrot, špicu  2. vohnať do úzky (mať problém): Forman mi nedojeu a já sem biua zašpiducená.

zašprajcovaní, zašprajcnútí              nemôcť niečo dostať von

zašprajcovat upevniť klinom, zaklíniť

zaštupovaní                1. mať zápchu  2. zaštopkaný (ponožky)

zašubrat (sa) od blata, rosy sa zašpiniť: Trhaua zelinu a tak sa zašubraua.

zatád              zatiaľ: Zatád je dobre, zakád je co jest.

zatafárit         premrhať, stratiť, zapatrošiť: Zatafáriu šecek majetek.

zatáhnút (sa)             zatiahnuť  1. záclonu  2. brzdu  3. niekoho do rozhovoru, sporu  4. obloha mrakmi

zatahovat       zakopávať: Jami z grumbírem, to oňi nezatahujú.

zatáhuí                       1. zamračený: Zatahué je, enem pršat.  2. zatiahnutý (záves)

zatápjat          podkurovať: Zatápjaua sem do trancporta.

zatarasit         zaházať, spraviť nedostupným, neschodným: Zataraiu cestu, neňi možná sa tam dostat.

zaťat, zetnút              1. zoťať  2. pokosiť: Pokosiui sme to dopoleňa.  3. (fraz.) Tak sem sa na tej svadbje zeťau.  3. Zaťau zubi aj ruki v pjasci. (veľmi sa nahnevať)

zatekat, zatécit          dok. tiecť (o vode): Kopu sena mosá dobre zavŕšit, abi nezatekaua, aby stoh nezatékeu

zátik               m. železná závora v zámku: Zankua dvera na zátik.

zatíkat, zamikať, zatknút     1. na závoru, dvere (na zátik, na klúč): Na nodz (z)atíkame dvera.  Zatkňi si, abi ťi tam  ňigdo nevlézeu!   2. úradne vziať do vyšetrovacej väzby, zatknúť: Zlodeja už zaistili a zatkli.  (zadržať chytiť pre trestný čin) Vraha zadržali na úteku.

zatkuí             zamknutý: Majú zatkué, nedostane sa k ňím ňigdo.

zatnút             1. zaklenúť zuby  2. zatnúť päsť  3  sekeru

zátočina         f. vír v rieke, miesto kde sa voda krúti

zatopit            1. ponoriť sa Čajka sa zatopiua.  2 zakúriť: Zatopiua v izbje. Zatopili pec.  3. (expr.) vybiť: Ale se(m) mu zatopiu

zatraceňí        zatratenie

zatrepat          1. zhustiť jedlo múkou rozmiešanou s vodou, mliekom, smotanou: Zatrepau zelé.  2. silno zabúchať: Ale zatrepau na dvera.  3. (fraz.): Zatrepat kopita. (zomrieť)

zátrepka         f. múka rozriedená vodou, smotanou, mliekom, ktorou sa zahusťujú jedlá

zatŕhat            zajajkávať sa

zatrhuí            (fraz.): V rici zatrhuí.  (malý rastom)

zatúct, zatúcit            1. zatĺcť (kliniec)  2. nepriznať sa

zaťukat          zaklopať

zauamovat      1. zalamovat výhonky  2. zalamovať rukami

záuomek         tuha do ceruzky

zauožit (si)     1. založiť si rodinu  2. ruky za chrbát  3. založiť oheň  4. založiť niečo do záložne  5. zapratať stôl  6. založiť si (fraz. ) dobre sa najesť

zauzdat si       zaumieniť si : Ket si on na ňeco zauzdá, tak to mosí mjet.

zaužívaní        užívaním prisvojený: Já to mám už zaužívané, tak je to moje. To prísuoví má on už zaužívané.

zaužívat          užívať, užívaním si osvojiť: Každí rok to robí, to si on uš tak zaužívau.

zavadzat         1. prekážať, byť v ceste: Co mi tu zavadzáš pod nohama?   2. neprísť, nebyť niekde prítomný: Šak on tam nebude zavadzat.

zavádzať        podvádzať, pliesť: Neboj sa chuapec ti nebude zavádzat.           .

zavadzit          1. zavadiť o niečo  2. prihovoriť sa (osloviť)

zavaj               krik: Nerobte závaj jak cigáňi.

zavarit (sa)    prestať sa točiť: Kouo sa zavariuo. (o nenamastenom kolese).

zavázaní         väzba chlap, pri sebe

závdanek        m. závdavok, záloha, peniaze dané pri kúpe vopred

zavdat             ponúkať: Plná cesta biua svadebňíkú, reku ňekerí mi zavdá.

Záveleší n. aj Veleš    m. lúky za Moravou: Je starí jag Záveleší.

zavidata          prísl. žena po vydaji: Bívá v hoferstvjú, zavidata ufam né.

závidzet          závidieť

zavijačka        f. star. tenký, priesvitný závoj, šatka na hlavu ženy: Na huavi si dávali zavijačkí.

závinek           1. za náručie sena  2. v plachte zavinuté seno ktoré furman kladie do rohov

zaviprávjat (sa)         1. začať hovoriť, povedať niekoľko slov: Ona aňi zaviprávjat z ňikím nesmí, už í nadává.  2. začať o inom rozprávať, keď je predmet rozhovoru nepríjemný: Nesceu o tem aňi čut, zaviprávjau to.  3. zahovoriť sa: Zaviprávjali sme sa.  4. skrútiť rozhovor iným smerom

zavírat            zatvárať

zavjaduí          chudý, bledý človek: Je jakási zavjaduá.

závjej             závoj nevesty, ale aj závej snehu

závjes             1. záves na okne  2. vo vlaku  3. opona v divadle

závjetrí           n. miesto za vetrom: Stupeu si pred ňeho, spraviu mu závjetrí.

závoj               zatáčka: Chodziua sem po samí závoj cesti, odtát chodňíkem.

zavracat         1. vracať, obracať dobytok, keď ide pri pasení ďaleko: Fur(t) ti krávi mosí zavracat.  2. zvracaním znečistiť: Zavracau si šecki šati.  3. rýchlo ísť: Ten ale zavracáu.

zavrchj stoua             čestné miesto pri usádzaní

zavrít              1. zavrieť, zatvoriť: Zavreu dvera za sebú.  2. dať do žalára: Zavreli ho na dva mjesíce.

zavŕšit            1. skončiť: Hodi sme zavŕšili dobre.  2. vrchol stohu (sena, slamy) spraviť: Kopu sena mosá dobre zavŕšit, abi nezatekaua.

závuačka        f. železný klinec, drôt alebo kúsok kože na konci cvoreňa, aby sa nevztiahol

zavyprávjat    zahovoriť

zazajškrutovat  reťazou pomocou sochora zatiahnuť drevo na voze: Fúru dvreva zazajškrutujú, abi nepadauo.

zazávdančiť   dať pri kúpe závdavok: Kúpiu sem krávu a porát sem ju zazávdančiu.

zazdít              zamurovať

zazváňat         tretí raz zvoniť do kostola: Zezváná ludé idú do kosteua.

zázvor             m. ďumbier (bot.) ( Rhiyoma yingiberis)

zázvorňík        m. zákusok s ďumbierom

zažbrindaní aj zažgrindaní  od vody mokrý, zašpinený, oprskaný

zažímat si       ťažkať si: Na co si tak zažímáš?

zbahná           o mačke, suke, zajacovi, myši, vôbec malých zvieratách, keď majú dostať mláďatá: Kočka je zbahná.

zbáchat, zbuchnút     1. nepravdivú správu vymyslieť, rozšíriť: Do to zbucheu?   2. narýchlo niečo urobiť  3. uviesť dievča do iného stavu   4. (fraz.): Do zbucheu, ten zapáliu.

zbachracit      stlstnúť, mať veľké brucho, ale vulg. u ženy ostať tehotná

zbaliu svojich pjet švestek   náhle odišiel (fraz.)

zbarisko         n. miesto, kde býva občas voda a vyschne, barinatá pôda, p. barisko

zbesní             besný: Ten pes je zbesní.

zbidovaní        zničený, prácou, námahou schudnutý: Takí zbidovaní otá(d) došeu. Ten má zbidované ti koňe.

zbírat              1. zbierať: Fazulu zbírá ze zemi. 2. pokosené obilie do povriesel viazať, syn. vázat: Dopouedňa sme sékli, otpouedňa pôjdeme za(z) zbírat. 3. hnisať: Porezau sem sa, zbírá sa mi to.

zbjehnút sa    1. zbehnúť sa: Moc ludí sa tam zbjehuo.  2. odbehnúť, zbehnúť: Už mjeua ohuáški, a ešče zbjehua. Kvočka zbjehua z vajec.  3 zmenšiť sa: Šati sa zbjehnú, ket sa perú.

zbježití           čo má spád, ide šikmo: Ten dvúr je máuo zbježití, voda nemože stekat. Tá strecha je modz (z)bježitá.

zblíža              viac zblízka, z menšej vzdialenosti: Zblíža bi s to lepší vidzeu. Zdála lepší vidzet jag zblíža.

zblúňat            ponevierať sa (zastar.)

zbobrovat       (expr.) spadnúť: Neles tam, lebo zbobruješ otád! Enem otád zbobruj!

zbodnút          niečo napochytro zjesť (expr.): Misu gulí zbodeu.

zboží               n. rôzne veci, tovar, obyč. čo rastie: Fšelijaké zboží máš f tem príhratku. Fšelijaké zboží máme na tej rolí.

zbrcnút           zvaliť (expr.): Už tú chajdu zbŕcli?

zbrchat (sa)   zotaviť sa

zbrod, zbroda,  zbrodek        m. plytčina na prebrodenie: Nadjet si na ten zbrodek tadi sa dá projít.

zbrúsit            pochodiť: Zbrúsiu už kus svjeta.  2. zbrúsiť zub.

zbuáznit (sa)              1. zblázniť sa do niečoho, alebo niekoho  2. prísť o rozum, niekto sa zbláznil

zbuinkačení, zbrinkačení      kto stále behá preč: Tak je zbuinkačení, enem na ulic furt chodí. Enem za tím je zbrinkačení.

zbuinkačit (sa)           zlajdačiť sa: Tak sa zbuinkačiu.

zbundovat       vzbudiť pozornosť

zbuo                n. steblo: Nemáme aňi zbua sena doma.

zdála               viac zďaleka, z väčšej vzdialenosti: On je ešče zdála, jak s povidau.

zdarit (sa)      1. zísť sa: Zdariuo sa mu to.  2. dostať: Mjeu s tam bit, mohuo sa ti ňeco zdarit.

zdechuí           zdochnutý

zdejší              tunajší, domáci: To neňi zdejší čovjek, to je prespolan. Vidzet, že neňi zdejší.

zdélka             f. dĺžka: Mjeuo to pjet metrú zdékli. Tá rolí, to je zdélka!

zdezentirovat   zbehnúť z vojny, stať sa zbehom: Tak uš sem zdezentirovau.

zdimadlo         plavebná komora

zdivočit, zdzivjet        1. zdivieť  2. byť pojašený

zdori               vzdor (fraz.): Zdori škodzá našej Dori. (vzdorovať sa nevypláca)

zdozvjedzet  (sa)  dostať správu: Ludé sa o tem zdozvjedzeli.

zdravazkmas  jemná nadávka človeku (hum.) (budiškničemu)

zdrdúlit (sa)   zvaliť sa z postele, lavice a pod.

zdŕhat             1. zeleninové semeno stisnutými prstami strhávať  2 lístie z prútia strhávať zavretou päsťou

zdrhnút           utiecť

zdrímnút (si) chvíľu si pospať, spať: Trochu sem si zdrímeu po objadze.

zdrmouek       pahýľ: Len takí zdrmouek tam rosteu.

zdrobiua mja zima     striaslo ma (fraz.)

zdŕžať (sa)     1. zdržovať niekoho: Zdŕžali mja, nemoheu sem spjež dojít. 2. premáhať sa: Biu bi mu vinadau, ale pred ludma sa trochu zdŕžau.

zduachňiť, zduachoňit          stlačiť, pošliapať, pokrčiť (zastar.): Ten somár jeden mi zduachoňil kus obilá. Jeu po úce a zduachňiu trávu.

zdúchnút         1. tajne odísť  2. zutekať: Ten tam nebude, uvidzíš, že zdúchne!

zduňat             zhorieť: Zdúňauo to hnet.

zdúvjerit (sa)     zdôveriť sa

zdvíhat           dávať krov, strechu na nový dom: Fčéra už zdvíhali.

zdvihnút (sa) 1. zodvihnúť: Tak je čaškí, aňi zdvihnút ho nemoheu. Spaduo ti to na zem, zdvihňi si to!  2. pozberať: Za chvílku sme to zdvihli. (poviazali obilie, alebo pozbierali zemiaky na poli) 3. zvýšiť cenu, zdražieť: Pred novím sa réž zdvihua.

zdzení, zďení             murovaný (zastar.): Aj zdzené chlévi bi sa nám zešli, tito drevjené nám svine rozbijú ráz – dva.

zdzer, zdzerka           1. f. železný kruh, ktorý je za cvoreňom a spája rúzvor so zadnou časťou voza  2. svorka na pripevnenie kosy na kosisko

zdzírat, zdírat             zdierať (kožu z ľudí)

ze                    predl. 1. zo Došeu ze škoui.  2. časť. asi : Dáš mu ze dvje ze tri koruni a bude mje(d) dost.

zeberu, zeberem                    zoberiem, vezmem

zebránka        f. vybraná zlá spoločnosť: To je tam samá zebránka.

zebrat (sa)     1. vziať: Zebrau mu to.  2. pobrať sa: Zebrau sa a išeu preč.  3. do manželského zväzku vstúpiť: Hnet ked sme sa zebrali, stauo sa to.

zeď, zed, zdzi             f. múr: Místo puota si tam postavili zeď.

zedel               zjedol

zedníčina        murárčina

zedňík             m. murár

zedz                jedz: Fšecko to zedz!

zedzírat          1. zodierať (obuv)  2. zodierať sa úmornou prácou

zehnat            1. zohnať, nájsť: De s to zehnau ti peňíze?  2. zobudiť: Zehnali mja ráno o štirech. 3. liečením odstrániť: Neví, čím si má to bolavé zehnat.

zehrít (sa)      zohriať sa, zdržať sa: Aňi sa doma nezehriu a až išeu.

zejít (sa)         1. zísť sa, hodiť sa: Zešuo bi sa mi to.  2. zísť sa s niekým: Tak náhodú sme sa sešli.  3. neuskutočniť sa: Zešuo s teho.  4. zísť z tohto sveta  5. vyklíčiť zo zeme  6. (fraz.): Zejde z očú, zejde z misle.

zelé, zeué       1. n. bot. kapusta ( Brassica oleracea). kvasené zelé, karminové zelé (zo zakálačky)  2. (fraz.) Zeué sa vješá na žebra. (priberá sa)

zelenec           m. bledý, zelený človek: Ti zelenče zelení! syn. zelenka

zelenka           m. 1. f. bot. čírovka zelená, p. sviňúrka.  2. veľmi bledý, zelený človek: To je takí zelenka, p. zelenec

zelina              f. 1. burina: Tam je zelini, tak je to zarostué. 2. zelina, ktorá sa dáva dobytku: Nemajú sena, chodzí na zelinu.

zelisko            veľká hlávka kapusty

zelní                z kapusty: zelná bečka, zelná voda, zelná poléfka

zelní deň, dzelní deň             pracovný deň

zelňica            f. malá roľa, kúsok role, kde sa pôvodne kapusta sadila

zelňík              m. koláč plnený kapustou

zem                 f. 1. podlaha v starých domoch z utlčenej hliny: V kuchiňi máme zem. 2. fraz. Má huavu jag zem. (špinavú) Múka je černá jag zem.

zemák, grumbír, ertepla       m. bot. zemiak (Solanum tuberosum), z nem. (Baden, Elsas)

zeman             m. zeman: Čižmi z jedním ševem enem zemaňi nosili, až nastaua sloboda, aj  sedláci ich mohli nosit.

zemlet            1. zomlieť  2. zdrobiť: Zima ho zemleua.

zemské vjetre  zemný plyn

zendzít (sa)    zísť sa: Neodhazuj ti boti, ešče sa zendú!          

zepjat ruky     zopnúť ruky

zeprít (sa)      vzoprieť sa

zepsut (sa)     zopsuť sa, pokaziť sa: Já ťa nepoznávam. Ty sas tak zepsuu.

zerz                 1.m. hrdza (arch.): Mosíš ten kočát namascit, lebo je zezerzaví.  2. (fraz.): Stará láska nehrdzaví.

zerzaví            1. hrdzavý: To železo je zerzavé.  2. červený(o vlasoch): Ten má zerzavé vuasi.

zerzavjet        hrdzavieť: Tito nože nezerzavjá.

zerzina            hrdza

zerzón            m. star. úľ starého typu

zeschuí           zoschnutý (starý človek, ale aj strom)

zesmíšňit (sa)                        zosmiešniť sa (aj iných)

zesmolit          prácne niečo urobiť: Konečne sem to zesmoliua.

zest                 1. zjesť  2 . (fraz.): Co sa doma uvarí, nech sa aj zí. (čo sa doma stane, nemá sa von vynášať)

zestarat (sa) zostarnúť, dožiť sa: Skoro sa zestarau. On sa nezestará. (nedožije do staroby).

zestudeňat     stať sa chladným, vychladnúť: Nechám si to mléko zestudeňat.

zesuábnút       zoslabnúť

zešedzivjet     zošedivieť

zešílit              zošalieť

zešlahat          vyšľahať, zbiť (fraz.): Zešlagám ťa jak psa.

zešporovaňí, zešporit            ušetrený, ušetriť

zešrajdovat (sa)  (zastar.) zakrútiť sa (o voze), zatočiť riadidlami (na bicykli)

zeť                  m. zať: Je u ňich za zeťa. (býva u ženiných ridičov)

zeťat, zetnút  1. zoťať: Zeťali dva stromi.  2. pokosiť: Za dvje hodziny sme to zeťali. 3. spadnú: Tak sem zeteu jak mucha.

zétka               záhradný múr

zetki               pl, f. zvyšky jedla: On zí bárjaké zetki.

zetmít (sa)     zotmieť sa: Nará(s) sa zetmjeuo.

zevrít (sa)      1. zvariť sa: Mléko sa zevreuo.  2. zovrieť hrdlo od úzkosti  3. vzkypieť od zlosti

zezerzavjet    zhrdzavieť. Jak ten núž zezerzavjeu.

zezulina          kukučina (Cuoscuta) (bot.)

zežírat (sa)     1. trápiť, hnevať: To dzecko mja zežírá. Už mja nebudeš zežírat.  2. požierať niečo  3. ničiť hrdzou 

zežutnút          zožltnúť

zežvachlat      požuť

zgáňat             zháňať, zhromažďovať: Nech robí nech zgáňá, šak to virobí šecko.

zgarbi             nepotrebné veci

zgazdovat       našetriť: Zgazdovaua tri – štiri sto.

zgerba            banda, zberba (vulg.)

zglúňení, zglúmení     skrčený, skormútený, ubitý, skrčený, zhrbený (zastar.): Takí zglúmení tam sedzeu.

zgňábit            zmliaždiť: Pes kočku zgňábiu.

zgrcnút (sa)   1. zraziť sa (expr.) (o omáčke, múčnych jedlách): Omáčka sa zgrcua.  2 spadnúť: Ten barák sa už skoro zgrcne. 3. scvrknút sa: Koža sa zgrcua.

zgrcuí, zdrclí              zrazený (omáčke, nedovarených jedlách)

zgrčit              pokrčiť

zgrgáňat         prehnane sporiť (expr.): Už je starí a esče zgrgáňá.

zgrgloš            m. skupáň, kto prehnane sporí

zgríbnúť         zobrať (expr.): Ten to šecko zgríbeu.

zgrnovací        zmení štruktúru (drevo)

zgučení           pokrčený

zgučit              šaty, papier v hrsti do gule stlačiť

zgúňat             hľadať (nekonkrétnu) vec, bezcieľne chodiť (niečo hľadať)

zgunčat           byť nespokojný, stále niečo chcieť (arch.)

zgustnút (si)              prísť sa na svoje

zguzmaní, zgumlaní   pokrčený, stlačený (vankúš, šaty): Taký zgumlaní chodzí.

zguzmat          pokrčiť, nedbalo stlačiť (šaty): Zguzmaua ti šaty a strčiua ich do truhui.

zháknút (sa)  zháčiť sa: Seu sem mu to povídat, ale sem sa zhákel.

zhakovat         odrádzať od nerozmysleného činu

zháňat             1. hľadať, zhľadávať: Zháňá ludzí na vibíraní.  2. budiť: Zháňau mja prededňem.  3. tárať: Co zháňáš. (netáraj)  Zháňá koše s baňama. (hovorí bez rozmyslu)

zhasua fajka  dosť, koniec, konečné rozhodnutie, syn. A basta fidli.

zhašák            1. m. náradie na zhášanie sviečok v kostole  2. (fraz.): Nos má jak zhašák.

zhíknút            zakričať

zhindrovaní    zničený od práce, schudnutý, vyčerpaný: Ten je zhindrovaní.

zhled               m. pohľad: Ten má škaredí zhled.

zhledávat        hľadať: Budú ťa zhledávat a tebja doma neňi.

zhlédnút          zbadať, zazrieť: Jak sem ho zhlédeu išel sem za ním.  2.  pozrieť sa do zrkadla: Zhlédni sa v zrcadle!

zhléhat (sa)    pozerať sa do zrkadla: Každú chvílu sa zhlédá. (zastar.)

zhnilit (sa)     zlenošiť sa: Na vojňe sa jaksi zhniliu, nechce sa mu robit.

zhňušní           fajnový (človek, tovar) (arch.)

zhodzit s kancla  oznámiť ohlášky sobáša v kostole

zhorat             zhorieť: Zhorau mu dúm.  2. prejsť, vyhojiť sa (fraz.): Šak na ňém to zhorí jak na psovi.

zhovadzit (sa)            (vulg.) pokaziť  1. niečo  2. pokaziť si dobré meno       

zhrabki           pl. m. 1. pozhrabované klasy, steblá obilia.  2. pozhrabované zvyšky sena: Zhrapky dáme navrch.

zhrebná          žrebná (o gravidnej kobyle)

zhŕnat             zemiaky lopatou do koša zhrnúť: Večer naráz dva voze zhŕňajú.

zhúkat             krikom popliesť, zmiasť, postrašiť: Zhúkau ho, nevjedzeuani ani kudi kam.

zhumplovat (sa)        (zastar.) 1. pokaziť, zničiť nešetrným zaobchádzaním  2. zničiť sa pijatikou, spoločnosťou

zhúpjat           stať sa hlúpym: F tej chvíli čovjek zhúpjáu.

zhúpka            f. hĺbka (zastar.): Tá studňa je zhúpka!

zhurta             s krikom, dôrazne: Na ňeho mosíž zhurta uderit ináč to nedá.

zhusta aj na husto      často (zastar.): Velice začau z husta chodzit k nám.

zhuthalina      človek vo všetkom bez miery (arch.)

zhúžbení, zhúžvní      zhrbatený, ohrnutý: Sedzeu tam zhúžbení.

zicherka, pina, zicherajska       zatvárací špenlík (zastar.) (nem.)

zimňejší          chladnejšia: Dnes je zimňejší neš fčéra.

zimňík, zimák             zimný kabát: Daj si zimák lebo nakapeš!

zimračit (sa)  trpieť zimu

zízat                pozerať, hľadieť

zížďat (sa)     1. schádzať sa (vozmo)  2. brať drogy, piť alkohol neúnosne

zjančiť (sa)    od radosti sa skoro zblázniť (zastar.)

zjara               na jar: Z jara začneme stavjat.

zjebat sa        spadnúť: Tak sem sa zjebau ze schodú až to zaduneuo.

zjest, zest, zí             ziesť

zkuádat          1. byť pyšný: Zakuádá si pri majetku  2. husi zakuádajú, keď sa im krídla za chvostom krížia: Husi už budú zakuádat.

zledovacení    zľadovatený

zlehnút            porodiť (zastar.): Kedi zlehne tá tvoja? (kedy má termín)

zlét (sa)          1. zliať (tekutinu dohromady)  2. riadne sa opiť

zlezba             zberba

zlézt (sa)        1. zísť sa (ľudia i zvieretá)  2. zliezť zo stromu  3. zodrať farbu

zludarení        lenivý, skazený

Zmana             mýtická bytosť, ktorou strašili deti

zmandotaní     popletený

zmandrlačení konc na ňic     zničený, zmordovaný (hum.)

zmárňit           1. premrhať: Šaks zmárňiua šecki peňíze.  2. zabiť: Já sa mosím zmárňit.

zméňit, zmíňit            zmenšiť (zastar.): Neboj sa, já ťi tí šati  zméňim.  2. zmieniť sa: Aňi sa o nem nezméňiua.

zmentovat (sa)          zbaviť sa, striasť sa niečoho

zmést              zmiesť: A ten jak bi zméteu! (je taký istý)

zmetaj, zametaj         1. zmetaj špinu  2. bež, uťekaj

zmija               m. neporiadny, zlý chlapec: To je taký zmija.

zmikat             šaty nosením ošúchať: Tepr mjeua ti šati nové a už ich zmikaua. Oduoš si ti šati lebo si ich zmikáš.

zmilka             f. omyl: F tem biua zmilka.

zmíňat (sa)    maznavo neprirodzene rozprávať

zmínka            f. stopa, zmienka.: Neni aňi zmínky po ňem. Jak tam zašeu ani zmínka o ňem neni.

zminknút         zmieniť sa: Ani nezminkeu.

zmisla (si)      (prechodník slovesa zmyslieť): Ten múj starí, zmisla si že chce, abich mu urobiua rezancú.

zmislet            1. spomenúť: Nemožu si na to zmislet.  2. vymyslieť: Do vám to zmisleu. Dicki si na neco zmisuí.

zmišení           stav koňa, keď sa s chuťou nažerie niečoho

zmíšit (sa)      stratiť sa (hum.): Nevíš de sa mi zmíšiu ručník?

zmíšlat            1. vymýšľať: Vy si to zmíšláte  2. mať úmysel, podviesť: On na volaco zmíšlá. Ná dobre zmíšlá.  3. chcieť oklamať: Ti o mja zmýšláš.

zmjaknút        zmäknúť (mäso, čokoláda)

zmjatky          pl. m. nedorozumenia (v úradných spisoch): Také zmjatky tam s tím máme narobené.

zmjescit (sa)  zmestiť sa (fraz.): Nemohel sa do kože zmjescit. (nespratný neznášanlivý) Dám ti co sa do tebja zmjescí! (dostaneš riadnu bitku)           

zmlandravjet              ochabnúť

zmlckaní, zmickaní         (expr.): Dokrčený, poloprázdny. (o poduške) Také to máš zmlckané, co si tam nedáš perá?

zmocňit (sa)   1. zmôcť, premôcť sa  2. zvládnuť  3. zmôcť sa na niečo  4. nabrať odvahu  5. majetkovo sa postaviť na nohy

zmochlaní       pokrčený, zamotaný (expres.)

zmochlat         zamotať, nedbalo zvinúť: Zmochlu to pod pažu a išeu.

zmok               1. rarášek, zmoknuté kura  2. (fraz.:) Chodzíš jag zmok. (smutný, chorľavý).

zmoknút, premoknút  (fraz.) Zmokeu až do mici.

zmokuí            1. zmoknutý  2. opitý (expr.)  3. sklesnutý bez nálady  4. spotený od fyzickej slabosti           5. (fráz.) Si jag zmokuá slépka. Si zmokuí jak plusk.

zmola              výmoľ, jama

zmraštit (sa) zmenšiť sa, zmenšiť veľkosť (praním): Košela sa zmrštiua.

zmŕhauka       slobodná matka (arch.): Maci biua zmŕhauka, aj s tej její céri nebude inší.

zmrk               m. mrk, mrkanie (fraz.): Robí ot svitu do zmrku. p. smrk.

zmrkává (sa)  zvečerieva sa: Ket sa zmrkávauo, starenka dicki rožli svíčku.

zmrňený         smutný, nešťastný

zmršek, zmršťek       vráska na tvári (arch.): Hubu má samí zmršek.

zmrštení         vráskavý: Ale má zmrštenú hubu!

zmŕzat            zimu trpieť, na zime postávať: Pot sa zehrít, co budeš na ulici zmŕzat.

zmrzlinec        m. kus zmrznutého blata na ceste.

zmrzuí             zimomrivý: On je velice zmrzuí.

zmuadzit        vymladiť

zmuškavjet     napadnutý muškami

znáčení           kto má veľkú nádchu

znački             naznak, v spojení s prísl. hore: Spadeu hore značky. (na chrbát).

znájprvu         spočiatku, najprv (zastar.)

znakovití         majúci nejaký nápadný znak: To je znakovitá rola tú lachko nájdeš. Ten kohút je znakovití.

známit (sa)    udržiavať známosť (zastar.)

zňátrit (sa)     vidieť, zbadať, vyňuchať (expr.): Nemože ho aňi zňátrit. On to zňátriu. Pes im tam zňátriu.

znebiovat        zničiť: Ti bis ho koňa skoro znebiovau.

znenadácá      nenazdajky (zastar.): Takú sem mu jednu znenadáca vlepiu.

znenadátej     znenazdajky: Došeu tam znenadátej.

znescicá          (prechodník slovesa nechcieť) nechtiac, nedobrovoľne: Znescícá ho uderiu.

znesvjecit       znesvätiť

znevolit (si)    spraviť, zohnať, zmôcť sa, sporením si zadovážiť, nadobudnúť (zastar.): Znevoliu sem si. Šak si to ňejak znevolíme.

zňúchávat       snoriť (expr.): Kráva zňuchává ked je odvázaná.

zodbíhat          postupne odbehnúť. Aj maso zodbíhali.

zodhadzovat   poodhadzovať

zoft                 šťava z mäsa, guláša.

Zóhr                názov obce Zohor

Zohran, Zohranka, Zohrané              obyvatelia obce Zohor

zopkuádat, zobkládat            okolo poklásť, položiť: Zopkládaua sem ho stoličkama abi nespadeu (dieta)

zorák              m. druh zemiakov

zorit (sa)        rozvidnievať sa (arch.): Ráno ket sa zoriuo išua sem sa poďívat.

zorka              f. cigareta (aj cigariet vôbec) syn. cigaretla  (fraz.): Jakísi biu chudí jag vitrasená zorka.

zrádzač, zrádzaňa      žalobník, žalobaba (hum.)

zradzit, zrádzat, zrázat         žalovať, prezradiť: Zradziu ho doma. Sám sa zradziu v reči.

zramovat        1. zraziť: Zramovauo ho auto. Zramovau ho kouem.  2. zberať z poľa úrodu  3. spratať zo stola

zrapantovaní  stiahnutý železnou obručou

zrcaduo           n. zrkadlo: Furt sa zhléhá v zrcadle.

zrcátko           f. zrkadielko do kabelky

zrechnovat, srechnovat         sčítať (nem.) (zastar.)

zreknút (sa)   1. zriecť sa: Rači by sa teho zrekeu.  2. dohovoriť sa, dohodnúť sa, spiknúť sa: Tuším sa proci mje zrekli.

zretedlňe, zretedelňe, zretelňe        zreteľne (zastar.)

zrídzit             1. vybaviť: Ponáhlaua sem sa a ňic sem nezrídziua. Cos tam zrídziu?  2. zriediť: Mjela(s) tú omáčku zrídzit.

zrichtovat       1.  zašpiniť, poškodiť: Ale(s) to kouo zrichtoval. 2. pripraviť: Zrichtuj si vúz abi sme mohui skoro jet!  3. vybaviť: Oni si ho vjedzeli zrichtovat.  4. upraviť sa: Tá žena sa vjedzeua zrichtovat.  5. opiť sa: Ten sa ale zrichtoval.  6. (fraz.): Ale ťa zrichtovau, jak sviňa mjech.  7. Zrichtovaní konc na ňic. (zničený, zmordovaný)

zrízek              m. veľká misa na umývanie kuchynského riadu, škopek (zastar.) 

zrkaduo          zrkadlo

zrost               m. rast

zrub                drevená doštená ohrada okolo studne

zrúbat             (expr.) 1. zbiť: Dobre ho zrúb! Tak ho zrúbau.  2. napiť sa, opiť sa: Ti sas ale zrúbau porádňe.

zrúcení            1. zrútenie (domu)  2. zrútenie štátneho (politického) systému  3. psychické, hospodárske

zuá, ledaco     (fraz.): Zuá zelina nevihine.

zuácit, pozuácit          zlatiť, pozlatiť

zuacňit            zlacnieť

zuatá strední cesta    nevytŕčať z radu, to ľudia neodpúšťajú  (fraz.)

zuatí déšč       zlatý dážď (krovitá rastlina (bot.)

zuatka             zlatka (stará mena) (zastar.)

zuato               1. staniol (zastar.)  2. zlato

zubál               m. (expr.) kto má veľké zuby.

zubále             pl. m expr. veľké zuby (expres.)

zúbkované kolečko    radielko (na krájanie rozvaľkaného cesta)

zúfat               horekovať, veľmi sa hnevať: Tag biu nahňevani, porád zúfavau.

zúfauec           m. veľmi hnevlivý človek s narušenými nervami

zúfauí              veľmi hnevlivý, nešťastný človek

zuhat               zlyhať (pamäť) (zastar.)

zuí                   zlý: Je zuí jak čert. (fraz.)

zuk                  m. krik hluk (arch.): To tam biuo zuku.

zúkou – vúkou   prísl. naokolo

zuntovat         silno búchať (expr.): Zuntovali na okno

zuombiduo     nevzhľadná, príliš vysoká žena (expres.): Janova žena je také zuombidlo.

zuomení          zlomený (konár, človek)

zuomit            zlomiť

zuožit (sa)      zložiť sa  1. niečo podať  2. stavebnicu  3. ruky, báseň, poklonu  4. urobiť zbierku  5. odložiť: Zuoš sa u nás.  6. (fraz.): Já nemám de kosci zuožit.     

zúvjerení        vlhkosťou skrivený, ohnutý (o doske dreva): Stú je zuvjerení.

zúvjerit (sa)   skriviť sa, ohnúť sa (o doskách keď sú vo vlhku). Podešua im do izby voda, tak sa im dlážka zúvjeriua.

zválanisko      zrúcanina, zvyšku zrúcaného domu.

zválat              zrúcať: Starí dúm zválali a postavili si noví.

zvalina            f. na dreve časť odbočujúca od hlavného kmeňa.

zvalit (sa)       1. ľahnúť si: Na chvíľu sem sa zvaliu.  2. zvaliť vinu: Zvaliu to naňho.

zvárat             konopnú bielizeň v lúhu prať

zvarovat         zvarovať v ohni železo zohriať a spájať: Kovár zvaruje ohňifko.

zváska            f. trám na povale, ktorý spája naspodku krovi a krokevňice

zvážat             1. voziť obilie z poľa do stodoly: Ked je pozbírané, začíná sa zvážat.  2. spúšťat sa na saniach: Dzeci sa na sánkach z vŕška zvážajú

zverbovat (sa)           star. dať sa chytiť k vojsku: Zverbovau sa.

zvest (sa)       spolu sa zviesť: Zvézeu sa  s ňima.

zvést               1. vykonať vybaviť: Nevím co zvédeu. Nezvedeš nic.  2. zvaliť vinu: Zvédeu to naňho.

zviják              m. kto tára

zvíjat               tárať (expr.): Zvíja dvje na tri. Nezvíjaj!  Zvíja do svjeta. Zvíjá kouem dokoua.

zviksovat        zničiť (zastar.): Ó, ales ti boti zviksovau, kadis chodziu?

zvikuí              zvyknutý

zviša, zvíša     1. prisl. z vyšších hornatých polôh: To bili tadi z víša  2. z vyššej polohy

zvíščit (sa)     1. objaviť sa: De sa to Gbelan tam zvíšiu?  2. slúbiť: Na čas mu to zvíšiua?  Fčiu mi nedá pokoja!  3. oznámiť: Uš ťi to zvíšťili?  4. povedať: Ale prosím  ťa, do ťi to desi zas len zvíščiu.

zvíška             f. výška: Ten strom je zvíška.

zvít                  poviať: Zvili to.

zvíťezit           vybaviť spraviť: Cos tam zvíťeziu?

zvízel, zvízelní            bieda, biedny

zvjaduí            zvädnutý (kvet, človek)

zvjedi              pl. m. výzvedy: On tam išeu enem na zvjedy.

zvjesá             snímu dolu

zvjesení          visiaci: Rukávi to mjelo zvjesené. Kríduo mjeua zvjesené.

zvjetri             zacítiť: Zvjetriu, že sa ňeco deje.

zvodňa, zvodnica       f. priekopa na odtok vody: Konča járka biua taká zvodňa.

zvonečki         p. hrnečki

zvóňit kostelňíka       večerné zvonenie k modlitbe Anjel Pána

zvouavec        m. 1. v stodole na povale ponechané trochu sena pred novým (dovoláva nové)  2. desaťhaliernik vo vrecku  3. chytený vták (stehlík) ktorý spevom dovolával ostatné, aby sa chytil na lep

zvráščeni        skrčený, zvráštený: Ale máš čeuo zvráščené.

zvrcet             zjesť (expr.): On to šesko zvrceu.

zvršec             m. remenná časť konského postroja na chrbte v ktorej sú navlečené pobočáki

zvuačovat       donášať, znášať (expr.): Co ti furt zvuačuješ? Ešče furt nemáš dosť? Co to sem zvuačuješ?

zvúla               voľnosť v počínaní, sloboda, robenie po vôli: Ten chuapec biu ve zvúli chovaní, mjel šecko, co mu duša ráčiua.

.

Zdroje a použitá literatúra

Augustín Palkovič : Záhorácky slovník a Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho senického

Emília Štefeková: Lábe, Lábe…. Lábský nárečový slovník a všetko krásne čo s ním súvisí 

Ivan Knotek: Záhorie Kraj medzi Karpatami a Moravou

Štefan Moravčík: Krátky slovník nárečia slovenského – záhoráckeho jakubovského

Miroslav Čársky: Poučný slovník reči Gbelskej

Anton Dinka: Tri kňiški v jednéj

Dušan Krivský: Himaláje  sú pro mja nízké!

Eva Fordinálová: Dejiny skalickej mestskej reči

Zapísal, upravil, zostavil, doplnil a priebežne aktualizuje Hollý Milan